Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 4. marec 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 7C/218/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412222328
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Arpád Pastorek
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4412222328.1

Rozhodnutie

Okresný súd Komárno v konaní pred samosudcom JUDr. Arpádom P a s t o r e k o m v právnej
veci navrhovateľa:POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.
FridrichPaľko,s.r.o.sosídlomGrösslingova4,Bratislava,IČO:36864421,protižalovanému:Slovenská
republika, zast. Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu
majetkovej škody v sume 175,- EUR a nemajetkovej ujmy v sume 110,64 EUR, takto

r o z h o d o l :

Súd uplatnený návrh navrhovateľa na rozhodnutie medzitýmnym rozsudkom zamieta.

Súd uplatnený návrh navrhovateľa na prerušenie konania z a m i e t a.

Súd žalobu z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca vo svojom podaní ktoré označil ako: „Žaloba na plnenie o náhradu majetkovej škody v sume
175,- EUR a nemajetkovej ujmy v sume 110,64 EUR“ z dňa 17.09.2012, ktoré bolo doručené súdu dňa
27.09.2012 sa domáhal náhrady majetkovej škody v sume 175,- EUR a nemajetkovej ujmy v sume
110,64 EUR, ako aj ďalších nárokov vrátane nároku na náhradu trov konania a to všetko v lehote 3 dní

odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

Obaja účastníci konania boli súdom riadne predvolaní, napriek tomu sa na pojednávanie nedostavili,
žalobca zastúpený splnomocneným práv. zástupcom Fridrich Paľko, s.r.o. AK predvolanie na
pojednávanie dňa 4.3.2016 prevzal dňom 19.2.2016, ako je zrejmé z č. l. 51 súdneho spisu s tým, že
rovnako žalovaná zastúpená MS SR prevzala predvolanie na termín 4.3.2016 dňom 19.2.2016, ako

je zrejmé z č. l. 51 súdneho spisu a obaja žiadali ospravedlniť svoju neprítomnosť svojím písomným
podaním na č. l. 55-56 a 57-58 súdneho spisu. Podľa súdu je zrejmé, že 5-dňová lehota na prípravu
pojednávania podľa § 115 ods. 2 Obč. súd por. v trvaní 5-dní bola zachovaná. Žalobkyňa žiadala
o odročenie pojednávania z dôvodu, že jednak lehota na prípravu pojednávania podľa neho nebola
zachovaná a nebola im oznámená ich spisová značka. K uvedenej požiadavke splnomoc. práv. zást.
žalobcu súd poznamenáva, že samotný žalobca svoj identifikačný kód a to kombináciu čísel a písmen

(štvormiestne číslo s textom ISTINA RS) uviedol len jedenkrát na prvej strane a nie v záhlaví svojho
podania ako je to obvyklé a zaužívané v bežnej korešpondencii s označením, skratkou, napr.: „naša
značka, listová značka, j. č., atď. ..“, vo svojich ďalších podaniach to už ani neuviedol a ani nepožadoval
uvádzať. Vzhľadom k umiestneniu textu, v ľavo dole možno mať za to, že tento text je spojený s tlačou.
Na základe uvedených je zrejmé, že vo vzájomnej korešpondencii v súdnom konaní, jednotným kritériom
preidentifikáciukorešpondenciejespisováznačkasúdnehokonaniatohtoktoréhosúdu anieinéznačky

napr. účastníka konania.Žalovaný sa k žalobe žalobkyne do zahájenia pojednávania písomne vyjadril vo svojom podaní z č. l.
21 a nasl. z dňa 14.11.2014, ktoré bolo doručené súdu dňa 20.11.2014.

Vzhľadom k neúčasti účastníkov konania na pojednávaní súd pristúpil k oboznámeniu sa s obsahom
spisového materiálu, prečítaním jednotlivých listín a to s podanou žalobou žalobcu s prílohami č. l. 1-4 v
zmysle tohto podania je zrejmé, že žalobca si uplatnil nárok na tom základe, že príslušný súd nerozhodol
o zmene exekútora do 30 dní odo dňa doručenia tejto žiadosti, ako je zrejmé z č. l. 2. Ďalej súd
oboznamuje č. l. 5 a nasl., a to vydané plnomocenstvo, na č. l. 6 - potvrdenie o prijatí spisu s prílohami, na

č. l. 10 a nasl. - rozhodnutie KS NR o tom, že sudcovia OS NZ sú vylúčení, ako je zrejmé z pís. podania
OS NZ na č. l. 16 súd postúpil spis OS KN, na č. l. 17 - potvrdenie o prijatí návrhu, pís. podanie súdu na
č. l. 18-19, pís. podanie AK žalobcu na č. l. 20, pís. podanie súdu na č. l. 21-23, oznámenie o založení
znaleckého posudku na č. l. 24-26, na č. l. 27 - potvrdenie o pridelení spisu, pís. podania súdu na č. l.
28-30,nač.l.31-39-vyjadreniežalovanejspožiadavkounazamietnutiežaloby,kdepoukazuježalovaná
na to, že návrh má byť zmätočný, prenášanie dôkaznej povinnosti na súd napriek tomu, že dôkazné

bremeno zaťažuje žalobcu, poukazuje na podmienky uplatnenia nároku, a to s poukazom na § 15 ods.
1 zák. č. 514/2003 podľa ktorého nárok na náhradu škody je potrebné vopred predbežne prerokovať na
základe pís. žiadosti poškodeného s príslušným orgánom podľa § 4 a 11, ďalej s poukazom na § 16 ods.
1 zák. č. 514/2003 ak príslušný orgán neuspokojí nárok do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže
sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho časti na súde, poukazuje na to, že predbežné

prerokovanie nároku je ustanovenou podmienkou, aby mohlo prebehnúť občianske súdne konanie s
poukazom aj na staršiu judikatúru R 28/1978, na základe toho poukazuje na predčasne uplatnený nárok
na súde. Poukazuje žalovaná na to, že žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody, čím zmaril prerokovanie nároku na náhradu škody, o ktoré sám požiadal.
Z uvedeného dôvodu žalovaná návrh žalobcu nepovažuje za prerokovaný. K podmienkam úspešného

uplatnenia žalobca menuje nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup vznik škody a
príčinnú súvislosť medzi rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom. V tomto smere súd poukazuje,
že krátke poriadkové lehoty môžu objektívne brániť posúdeniu zákonnosti exekúcie, ak ex. titulom je NZ
alebo rozhodcovský rozsudok, čo sa prejavilo vo veľkom počte nezákonných exekúcií a zbytočných trov
exekúcie, ako je zrejmé aj z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ (ASKURCOM C-40/08), ktoré nevylučuje

posúdenie zmluvnej podmienky aj v exekučnom konaní. Za tejto situácie unáhlené konanie zo strany
súdov by mohlo viesť k nedostatočnému a nekvalitnému posúdeniu exekučných titulov s poukazom na
to, či spĺňajú všetky kritériá zákonnosti. Napokon poukazuje žalovaná aj na § 44 ods. 2 Ex. poriadku v
spojení s § 41 ods. 2 písm. c) a písm. d). Rovnako poukazuje na to, že 15-dňová lehota sa nevzťahuje
na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia. Napokon ešte poukazuje žalovaná na Nález

ÚS I US SR 16/02, v ktorom sa konštatuje, že v prípadoch preskúmania posúdenia, či došlo alebo
nedošlo k porušeniu práva a prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy
aj v spojení s ďalším rozhodnutím II US SR 64/97 nedodržanie lehôt sa nepovažuje automaticky za
porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti
danej veci. Pojem zbytočné prieťahy podľa čl. 48 ods. 2 je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať

a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa
totiž ani v týchto prípadoch postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými
prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy, ako je zrejmé z rozhodnutia I US
63/00. Z uvedeného vyplýva, že ani nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky
prieťahy konania. Ďalej poukazuje na rozhodnutie NS SR 2 Cdon 129/97 zodpovednosť za nesprávny

úradný postup nezakladá vady konania. Ďalej poukazuje na ďalšie rozhodnutie NS SR č. 4 Cdo 24/04,
kde sa poukazuje na to, že porušenie účelu postupu štátneho orgánu, či už súvisí alebo nesúvisí s
rozhodovacou činnosťou, nenašiel svoj obraz vo vydanom rozhodnutí. Poukazuje aj na rozhodnutie
NS ČR 25 Cdo 1018/07, kde rozhodovacia činnosť je podstatou súdnictva a nedá sa hodnotiť ako
nesprávny úradný postup. Ďalej poukazuje na to, že nesprávny úradný postup nemá legálnu definíciu.

Ďalej poukazuje žalovaná na to, že nezákonné rozhodnutie je potrebné konštatovať v rozhodnutí súdu,
rovnako poukazuje na to, že súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského
rozsudku, nekalú povahu. Ďalej vo svojom podaní poukazuje žalovaná na to v bode 3 Existencia
prieťahov v konaní, že možno podľa § 9 ods. 2 zák. 514/2003 pri posudzovaní nároku na náhradu škody
vychádzať z existencie prieťahov, len ak by boli konštatované vo výsledkoch sťažnosti na prieťahy v

konaní, žiadosti o prešetrenie vykonania sťažnosti v právoplatnom rozhodnutí, v disciplinárnom konaní,
právoplatnom rozhodnutí ES, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov, alebo v rozhodnutí ÚS o ústavnej sťažnosti. Na základe uvedených žalovaná
mala za to, že žalobca nesplnil si ani povinnosť tvrdenia, ani ich preukázania, preto žalovaná považujetieto skutočnosti, existenciu prieťahov, za nepreukázané. Žalovaná považuje za potrebné poukázať pri
riešení otázky porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované podľa čl.
48 ods. 2 Ústavy SR je kompetentný preskúmať len ÚS, ako je zrejmé z nálezu I US 41/02, nakoľko

ak by iný ako ÚS SR bol oprávnený preskúmať podľa zák. č. 514/2003 či došlo k prieťahom v konaní,
zrejme by to viedlo k absurdnej situácii v tom, že napr. na prvom stupni by OS preskúmaval postup aj
súdov vyššieho stupňa KS, NS, čo je zrejme v rozpore so zákonom, k čomu dospel napr. aj Krajský
súd Nitra vo svojom rozhodnutí sp. zn. 9Co/285/2011. Ďalej sa vyjadruje žalovaná k materiálnej škode,
k vyčísleniu nemajetkovej ujmy, k príčinnej súvislosti. Rovnako poukazuje na rozhodnutie Európskej

komisie, Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť na č. l. 36-38, pís. podanie súdu na č. l. 40-44,
potvrdenie na č. l. 45, pís. podanie súdu na č. l. 46-47, pís. podanie OS NZ na č. l. 48-50, pís. podania
súdu na č. l. 51-54, ospravedlnenie žalovanej na č. l. 55-56, ospravedlnenie žalobcu na č. l. 57-58,
oboznamuje sa xeroxkópia pripojeného spisu OS NZ 4Er/421/2006, z ktorého je zrejmé, že súdny
exekútor požiadal o udelenie poverenia dňa 16.3.2006 s tým, že súd vo veci dňa 11.04.2006 vydal
poverenie, ako je zrejmé z č. l. 11 exekučného spisu, dňom 22.11.2010 navrhovateľ požiadal o zmenu

súdneho exekútora svojím písomným podaním z dňa 18.11.2010, súd plne vyhovel žiadosti svojím
rozhodnutím dňa 20.01.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 18.8.2011.

Súd z obsahu spisového materiálu a prednesov účastníkov konania a zúčastnených osôb zistil tento
skutkový stav.

Zo spisu Okresného súdu D. X Er XXX/XXXX súd zistil, že súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia
dňa 16.3.2006 s tým, že súd vo veci dňa 11.04.2006 vydal poverenie, ako je zrejmé z č. l. 11 exekučného
spisu, dňom 22.11.2010 navrhovateľ požiadal o zmenu súdneho exekútora svojím písomným podaním
z dňa 18.11.2010, súd plne vyhovel žiadosti svojím rozhodnutím dňa 20.01.2011, ktoré nadobudlo

právoplatnosťdňom18.8.2011.Zuvedenéhojezrejmé,žeskutkovýzákladnazákladektoréhosižalobca
uplatňuje svoj nárok a to porušenie zákonom uloženej povinnosti rozhodnúť v poriadkovej lehote v §
44 ods. 8 Exek. por. Z uvedeného je zrejmé, že zo strany konajúceho súdu došlo k porušeniu uloženej
povinnosti rozhodnúť v poriadkovej lehote v § 44 ods. 8 Exek. por. Žalobca sa podanou žalobou domáhal
náhrady majetkovej škody v sume 175,- EUR a nemajetkovej ujmy v sume 110,64 EUR a náhrady trov

konania.

Žalobca špecifikoval majetkovú škodu, ktorá má predstavovať náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá
viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní
vedenomprotidlžníkovizozáväzkovéhozmluvnéhovzťahuzaloženéhoZmluvouoúvere.Nemôžepreto

tiež nastať akceptácia návrhu na nútené vymáhanie istiny a príslušenstva zo strany exekučného súdu.

Žalobca sa ďalej domáhal nemajetkovej ujmy v peniazoch. Túto náhradu odôvodnil tým, že nesprávnym
úradným postupom došlo k zmareniu legitímneho očakávania žalobcu, že správnym a zákonným
postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Žalobca mohol vďaka skorému rozhodnutiu

exekučného súdu v zákonnej lehote včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich
k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky a jej príslušenstva.
Podľa žalobcu mal postup exekučného súdu zamedziť správať sa so starostlivosťou riadne hospodára.
Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov
a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov

právneho štátu. Žalobca si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy
do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu
legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v
právo a v spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie (spôsobené
v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu).

Žalobca požiadal u žalovanej o predbežné prerokovanie nároku. Žalovaná do podania žaloby na súd
nereagovala pozitívne.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri

výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov(ďalej cit. zákona), štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
tohto zákona pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. cit. zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym

úradným postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa či. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa či. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 cit. zákona v znení v čase začatia tohto konania a podania návrhu na vydanie
poverenia, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola
takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 cit. zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,

nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 1 cit. zákona v znení v čase vydania poverenia a podania tohto návrhu, ak príslušný
orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti,
môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak.

Podľa § 17 ods. 2 cit. zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie
je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo

nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 cit. zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s
prihliadnutím najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 cit. zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena
právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia,
ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 19 ods. 3 cit. zákona lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo
dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) ďalej len EP a o zmene a doplnení ďalších zákonov exekučným titulom je vykonateľné

rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c), d) a i) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu
aj na podkladec) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,

d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a
zmierov nimi schválených,
i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.

Podľa § 44 ods. 8 EP ku dňu doručenia žiadosti o zmenu exekútora a to dňa ........................ platilo, že

oprávnenýmôžekedykoľvekvpriebehuexekučnéhokonaniaajbezuvedeniadôvodupodaťnapríslušný
okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia
návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Súd mal preukázaný nasledovný skutkový a právny stav a po vykonanom dokazovaní podľa § 132
O.s.p. dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej

súvislosti, pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli
účastníci. a pri hodnotení dôkazov dospel k presvedčeniu, že podaná žaloba žalobkyne nie je dôvodná
a preto súd túto žalobu zamietol v plnom rozsahu, tak ako je vo výroku tohto rozhodnutia uvedené.

ZospisuOkresnéhosúduD.XErXXX/XXXX súdzistil,žesúdnyexekútorpožiadaloudeleniepoverenia

dňa 16.3.2006 s tým, že súd vo veci dňa 11.04.2006 vydal poverenie, ako je zrejmé z č. l. 11 exekučného
spisu, dňom 22.11.2010 navrhovateľ požiadal o zmenu súdneho exekútora svojím písomným podaním
z dňa 18.11.2010, súd plne vyhovel žiadosti svojím rozhodnutím dňa 20.01.2011, ktoré nadobudlo
právoplatnosťdňom18.8.2011.Zuvedenéhojezrejmé,žeskutkovýzákladnazákladektoréhosižalobca
uplatňuje svoj nárok a to porušenie zákonom uloženej povinnosti rozhodnúť v poriadkovej lehote v §

44 ods. 8 Exek. por. Z uvedeného je zrejmé, že zo strany konajúceho súdu došlo k porušeniu uloženej
povinnosti rozhodnúť v poriadkovej lehote v § 44 ods. 8 Exek. por. Žalobca sa podanou žalobou domáhal
náhrady majetkovej škody v sume 175,- EUR a nemajetkovej ujmy v sume 110,64 EUR a náhrady trov
konania.

Pre priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné súčasné
splnenie troch podmienok: 1) nesprávny úradný postup, 2) vznik škody a 3) príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Predpoklad kumulatívneho splnenia uvedených
podmienok znamená, že ak chýba čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie je možné priznať.
Dôkazné bremeno preukázať podmienky náhrady škody spočíva na poškodenom, v preskúmavanej

veci na žalobcovi.

Zákon nedefinuje pojem nesprávny úradný postup. Podľa obsahu tohto pojmu môže ísť o akúkoľvek
činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti
s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami pre konanie štátneho orgánu alebo

k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pretože úradný postup
spravidla nemožno v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností, treba správnosť úradného
postupu posudzovať aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje.

Nesprávnym úradným postupom nie sú len prípady, v ktorých orgán verejnej moci priamo koná (pri

rozhodovacej činnosti), ale aj pri porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
stanovenej lehote, prípade ak ide o nečinnosť pri výkone verejnej moci.

Žalobca odvodzuje svoj nárok na uplatnené náhrady z údajného nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu, ktorý v konaní o žiadosti súdneho exekútora o zmenu exekútora na vykonanie

exekúcie nekonal v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov keď rozhodnutie vydal po uplynutí
lehoty 30 dní od doručenia žiadosti súdu ako aj z dôvodu, že exekučný súd svojim nelegálnym postupom
vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu v časti istiny.

Z vyššie citovaných ustanovení (§ 44 ods. 8 EP) vyplýva, že v čase predmetného konania Okresného

súdu Nové Zámky platila zákonná lehota 30 dní na rozhodnutie súdu o zmene exekútora. Na základe
uvedených súd má za to, že postupom exekučného súd v danej veci nedošlo k nesprávnemu
úradnému postupu z dôvodu, že by súd nedodržal zákonné lehoty a teda k porušeniu povinnosti súdu
vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nakoľko porušenie práva na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný preskúmať ústavný súd.
ÚS SR ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti
každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v
konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej
sťažnosti (resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy). Opačný výklad by znamenal, že by
existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého
súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Prípadné nedodržanie primeranej lehoty automaticky

nezakladá nárok na náhradu škody. Konštatovanie že vo veci išlo o prieťah nie je všeobecný súd
v tomto konaní oprávnený konštatovať. Žiadne konanie, v ktorom je možné konštatovať prieťahy v
konaní, sa neviedlo. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z
hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy by
preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu
inštančného princípu v súdnictve.

Ustanovenie § 44 ods. 8 Exekučného poriadku, platného v čase podania žiadosti o zmenu exekútora
upravovalo povinnosť súdu síce rozhodnúť v lehote 30 dní, ak nezistí rozpor. Už toto samotné znenie
zákonného ustanovenia oprávňovalo exekučný súd ex offo preskúmať všetky podmienky konania či sú
splnené nielen z formálneho, ale aj z vecného hľadiska.

Ako súd už vyššie konštatoval, základné podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody spôsobenej
pri výkone verejnej moci musia byť splnené kumulatívne. Keďže potom podmienka existencie
nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v danej veci, s poukazom na vyššie uvedenú
argumentáciu splnená nebola, nemohol vzniknúť žalobou uplatnený nárok žalobcu, ani nadväzne
nemôžu byť splnené podmienky príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou a

ani vznik škody, resp. ujmy. Vzhľadom na to už potom nie je potrebné a bolo by nadbytočné a v rozpore
so zásadou hospodárnosti +občianskeho súdneho konania skúmať existenciu škody a nemajetkovej
ujmy, ako aj ich rozsah. Nebol zistený právny základ a to zodpovednosť žalovanej za škodu.

Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe namietala, že žalobca si svoj nárok uplatnil na súde predčasne.

Žalobcasanažalovanúobrátilsožiadosťouopredbežnéprerokovanienárokunanáhraduškody,pričom
podal žalobu na súd skôr, ako uplynula lehota 6 mesiacov od podania tejto žiadosti. Aj keď žaloba bola
podaná pred uplynutím 6 mesačnej lehoty ku dňu rozhodovania súdu o žalobe žalobcu už bolo zrejmé,
že žalovaná neuznala nárok žalobcu a v rámci predbežného prerokovania ho neuspokojila, čo vyplynulo
aj z vyjadrenia žalovanej, preto mal súd za to, že v čase rozhodovania súdu 6 mesačná lehota uplynula,

teda už nemožno žalobu považovať za predčasne podanú.

Počas súdneho konania nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi namietaným nárokom na vznik
nároku na peňažnú náhradu a konaním žalovanej. Ďalej podľa súdu je zrejmé, že do súčasnosti
exekučné konanie nie je ukončené a do tej doby nie je možné vo vzťahu či už k vzniku škody tak aj k

nemajetkovej ujme ustáliť nárok na peňažnú náhradu a to z nasledovných dôvodov.

Na záver len pre úplnosť súd poznamenáva, že ak by bol výkon exekúcie ukončený nevymožením
pohľadávky žalobcu (či už úplne alebo len čiastočne) ani v tom prípade by uvedená žaloba zrejme
nemohla byť úspešná a to s poukazom na to, že vo veci v zmysle písomného podania: „Žaloby na

plnenie o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy“ súd riešil ako predbežnú otázku, v žalobe
uvádzaných skutočností a to podmienok v bode III., kedy žalobca o. i. uviedol, že ... v súlade s pravidlami
riadneho hospodárenia (poskytol úver na základe ... ). Podľa súdu je zrejmé, že v právnom poriadku či už
SR tak aj EU bola a aj je vždy prítomná zásada obozretného hospodárenia, ktorá osobitne vo finančnom
hospodárení a tým aj pri poskytovaní úverov má svoje dominantné postavenie, natoľko napr. prezident

ECB Mario Draghi v tejto súvislosti uviedol, že výsledok hospodárenia je odrazom .....a obozretného
finančného hospodárenia..... V tejto súvislosti treba poznamenať, že aj NBS vyhlasuje tzv. zásady
obozretného hospodárenia, ktoré podliehajú vývoju, ale vždy boli odrazom všeobecných skúsenosti
a zvyklostí, ktoré boli zhmotnené v tzv. zásadách obozretného hospodárenia. Za danej situácie je
nepochybné a zrejmé, že poskytovanie finančných prostriedkov zo strany žalobcu bez zohľadnenia

týchto zásad, ktoré nie sú založené vo vzťahu k nebankovým spoločnostiam na báze povinností, ale nie
je možné podľa súdu neprihliadať k týmto skúsenostiam, ktoré boli zhmotnené v uvedených zásadách.
Za tejto situácie ako je všeobecne známe, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorá emitovala
obrovské množstvo úverov čo do počtu osôb ako aj čo do objemu finančných prostriedkov a osobitnesa hlási k zachovaniu pravidiel riadneho hospodárenia pri svojej činnosti nechala bez povšimnutia
jednak všeobecne známe zásady ako aj skúsenosti z tzv. obozretného hospodárenia vo finančníctve,
rovnako ako právnym poriadkom SR poskytnuté zabez-pečovacie inštitúty a bankové zvyklosti ako sú

napr. preverenie bonity klienta z hľadiska možnosti splatenia si svojich dlhov a tak optimalizovať vo
vzťahu k tejto osobe zabezpečenie poskytnutého úveru pre prípad insolvencie, zabezpečenie kontroly
čerpania, prihliadať možno k účelovosti poskytnutého úveru na nákup, konkrétnej veci z ktorej sa v
prípade insolvencie dá zabezpečiť návratnosť úveru atď. Podľa súdu v týchto prípadoch ak by bolo
zriadené či už záložné právo resp. iný zabezpečovací inštitút a ak sa súdny exekútor a ani súd síce

nedostanú do omeškania, aj tak v prípade, že dlžník príde o svoju prácu z ktorej uhrádzal splátky
úveru, by bolo obtiažne ak nie vylúčené u nemajetných ľudí zabezpečiť návratnosť úverov poskytnutých
za daných podmienok. Záverom je potrebné poznamenať, že ak žalobca za danej skutkovej situácie,
kedy si zvolil takúto podnikateľskú stratégiu za možno menej formálnych podmienok pri poskytnutí
finančných prostriedkov takéto konanie žalobcu v snahe poskytovať úvery, podľa súdu nepredstavuje
vyvážené a dôvodné riziko pri výkone podnikania a v tom prípade ak dôjde ku škode podľa súdu

nie je možné sa domnievať, že ku škody došlo postupom súdu ale žalobcu, tak ako bolo vyššie
uvedené. Napokon ešte podľa súdu je zrejmé že nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom sa môže voči štátu úspešne uplatniť len vtedy ak poškodený nemohol dosiahnuť
uspokojenie svoje pohľadávky voči dlžníkovi, ktorý mu je povinný plniť ako je zrejmé z rozhodnutia
Najvyššieho súdu SSR sp. zn. 4 Cz 110/84 zo 16.4.1985. Ďalej v tejto súvislosti chce súd poukázať

na uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25 Cdo 105/2004 z dňa 07.10.2004, ktoré rozhodnutie
okrem iných skutočností poukazuje na to, že skutočnou škodou v zmysle ust. § 442 ods.1 Obč. zák. je
ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného (spočíva v zmenšení jeho majetkového stavu oproti
stavu pred škodovou udalosťou) a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Skutočnou škodou je aj ujma
spočívajúca v neuspokojenej pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi, ktorej náhradu požaduje od štátu, ako

subjektu zodpovedného za nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci. Táto škoda však nevzniká
už v okamihu splatnosti pohľadávky resp. omeškania dlžníka, ale až okamihom, keď sa právo veriteľa
na plnenie proti dlžníkovi stalo fakticky nevymáhateľným (mutatis mutandis uznesenie Najvyššieho súd
ČR sp. zn. 25 Cdo 105/2004 zo 7.10.2004).

Súdpodľaods.1aods.2§152Obč.súd.por.rozsudkomrozhodujesúdovecisamej.Zákonustanovuje,
kedy súd rozhoduje vo veci samej uznesením. Rozsudkom má sa rozhodnúť o celej prejednávanej veci.
Ak je to však účelné, môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe.

Súd podľa § 152 /2/ a súvisiacich ustanovení Obč. súd. por. poriadku v prvej vete výroku rozhodnutia

zamietol návrh navrhovateľa rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom. V zmysle § 152 /1/ a súvisiacich
ustanovení Obč. súd. por. má súd rozhodnúť o celej prejednávanej veci jedným rozhodnutím, avšak
skôr výnimočne v osobitných konaniach (napr. podľa Zák. práce, resp. v iných prípadoch) ak sa to javí
ako účelné môže rozhodnú len o časti, alebo len o jej základe nároku. Uvedená výnimočnosť podľa
súdu vychádzala z teórie procesného práva z minulosti (z 50-rokov), keď základ predmetu konania bol

postavený do protikladu sume, výške predmetu konania. Podľa súdu z obsahu spisového materiálu
ako aj vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca žiadal aby súd rozhodol najprv medzitýmnym
rozhodnutím, avšak žalobca nepreukázal dôvodnosť, opodstatnenosť uplatneného nároku, osobitne
rozhodnúť o základe nároku a v prípade úspechu neskôr rozhodnúť o peňažnej sume uplatneného
nároku. V zmysle vykonaného dokazovania nie je účelné vo veci využiť možnosť rozhodnutia

medzitýmnym rozsudkom v zmysle § 152 odseku 2. druhej vety, nakoľko podľa súdu je zrejme, že
žalobca nepreukázal dôvodnosť podanej žaloby a preto nie je namieste takýmto spôsobom rozhodnúť
najprv o základe nároku medzitýmnym rozsudkom a je to zrejmé aj z doterajšej rozsiahlej rozhodovacej
praxe súdov v SR v týchto konaniach.

V zmysle § 109 Obč. súd. por. ods. 1 a ods. 2 platí, že súd konanie preruší, ak
a) účastník stratil spôsobilosť konať pred súdom a nie je zastúpený zástupcom s plnomocenstvom pre
celé konanie;
b) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu
pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je

v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v
tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.
c) rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa
medzinárodnej zmluvy12). Pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, aka) sa účastník nemôže konania zúčastniť pre prekážku trvalejšej povahy alebo preto, že jeho pobyt nie
je známy;
b) zákonný zástupca účastníka zomrel alebo stratil spôsobilosť konať pred súdom;

c) prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.
Ak to účastníci zhodne navrhnú alebo ak sa neustanovia bez predchádzajúceho ospravedlnenia na
pojednávanie, súd konanie podľa § 110 Obč. súd. por. preruší, ak sa to neprieči účelu konania. Ak ide
o konanie o rozvod, preruší súd v týchto prípadoch konanie vždy.

Súd v ďalšom svojom výroku rozhodnutia zamietol podaný návrh na prerušenie konania nakoľko dospel
k presvedčeniu, že návrh na prerušenie konania podľa § 110 Obč. súd. por. nie je dôvodný, ktorá
skutočnosť podľa súdu je zrejmá nakoľko k podanému návrhu navrhovateľa pod doručení odporcovi sa
odporca nepripojil čím v zmysle § 110 O. s. p. neboli splnené zákonom predpokladné podmienky na
prerušenie konania a to v časti ak to účastníci konania zhodne navrhli.
Ďalej podľa názoru súdu nie je dôvod na prerušenie konania ani podl'a § 109 ods.1 a 2 OSP v

zmysle podania navrhovateľa nakoľko tieto dôvody s odkazom na prebiehajúce konania nemajú oporu v
citovaných ustanoveniach O.s.p. a preto podľa súdu v prejednávanom prípade bolo možné pokračovať
bez prerušenia konania.
Nazákladeuvedenýchsúdmalzato,ženičnebránitomuaby vjednomrozhodnutírozhodolozamietnutí
návrhu navrhovateľa na prerušenie konania, ako i o zamietnutí návrhu vo veci samej, nakoľko právo

navrhovateľa na súdnu ochranu, osobitne jeho možnosť konať pred súdom je zabezpečená tým, že
navrhovateľ má možnosť podať opravný prostriedok tak proti rozhodnutiu súdu, ktorým zamietol jeho
návrh na prerušenie konania, ako i proti výroku rozhodnutia, ktorým zamietol jeho žalobu vo veci samej.

Súdkonštatuje,žežalobcadoručilsvojepísomnépodanie,ktorébolooznačenéako:„Znaleckýposudok“

k majetkovej ujme, ktorá mala vzniknú žalobcovi z konania žalovanej to s dôrazom na časť III. - záver.
V tejto časti III. žalobca zdôvodnil svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy veľmi všeobecne a to
do všetkých konaní vedených na súdoch, kedy jeho predstava vychádzala v závislosti od mzdových
nárokov, telekomunikačných a poštových nákladov spojených s týmto konaní a s úpravou informačného
systému resp. z iných skutočností.

Súd uvedenému písomnému podaniu žalobcu nemohol prihliadnuť ako k znaleckému posudku, ktorý
má platiť pre všetky súdne konania žalobcu vedené voči žalovanej SR na všetkých stupňoch súdov a to
jednak vzhľadom k univerzálnemu charakteru tohto podania, čím sa vylučuje zohľadnene individuálnych
osobitostí toho ktorého konania ako aj verifikácie výsledkov takéhoto dôkazu vo vzťahu k jednotlivým

konania. Ďalej nie je možné k uvedenému dôkaznému prostriedku prihliadať ako k znaleckému posudku,
nakoľko nebolo nariadené súdom na riešenie, vysporiadanie sa s určitými konkrétnymi otázkami v tom
ktorom súdnom konaní a to v súčinnosti aj so žalovanou stranou, ktorá má právo sa vyjadrovať k osobe
znalca ako aj k zadaniu konkrétnych otázok atď.

Súd v tomto konaní vykonal všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi konania, žiadny návrh na doplnenie
dokazovania nebol zo strany účastníkov konania uplatnený a ktoré dôkazy súd považoval za potrebné
tie v tomto písomnom vyhotovení rozsudku aj vyhodnotil.

Súd o náhrade trov konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanej,

ktorá mala vo veci úspech, nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne nešpecifikovala z hľadiska
uplatnenej sumy tak ani z hľadiska vzniku nároku s poukazom na konkrétnu právnu úpravu a z obsahu
spisu je zrejmé, že žalovanej žiadne trovy nevznikli.

Na základe uvedených skutočností rozhodol súd tak ako je vo výroku rozhodnutia uvedené.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Komárno na Krajský súd v Nitre v 2 písomných vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť: proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Podľa citovaného ustanovenia ods. 2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.