Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. júl 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10C/6/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612213320
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5612213320.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu EOS KSI
Slovensko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocneným
zástupcom TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843,
proti žalovanému V. T., I.. XX. X. XXXX, G. Z. O. Č.. XX/X, za účasti vedľajšieho účastníka na
strane žalovaného Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Námestie
legionárov 5, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom v Lučenci,
J. Kráľa 5/A, o zaplatenie 1608,54 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žaloba s a z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného s a p r i z n á v a náhrada trov právneho zastúpenia
vo výške 838,78 eura, ktoré je žalobca povinný zaplatiť advokátovi vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 28. 11. 2012, sa žalobca domáhal voči
žalovanému zaplatenia 1608,54 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
1453,80 eura od 21. 2. 2012 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že žalovanú
pohľadávku nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretej dňa 24. 3. 2011 so M.
M., a. s. ako postupcom. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 20. 2. 2007 zmluvu číslo XXXXXXXXX,
na základe ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Nakoľko žalovaný neplnil v stanovených
termínoch splátky, porušil svoju povinnosť podľa zmluvy, preto postupca odstúpil od zmluvy a vyzval
žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Dlžná suma pozostáva z istiny vo výške 1453,80 eura a úroku z
omeškania vo výške 154,74 eura.

V doplnení žaloby, doručenom súdu dňa 27. 6. 2013, žalobca uviedol, že pôvodný veriteľ uzatvoril so
žalovaným dňa 20. 2. 2007 zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorému mu poskytol úver vo výške
663,88 eura, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť, spolu s úrokom vo výške 18,4 % ročne. Žalovaný sa
zaviazal zaplatiť aj poplatok za správu úveru vo výške 1,99 eur mesačne. Úver sa zaviazal žalovaný
splácať v splátkach vo výške 19,25 eura mesačne, počnúc dňom 20. 3. 2007, s končenou splatnosťou
úveru dňa 20. 2. 2012. Istina vo výške 1453,80 eura pozostáva z neuhradeného úveru, poplatkov a
zmluvných úrokov. Žalovaný z poskytnutého úveru zaplatil celkovo 116,97 eura. Zmluvné úroky sú
vyčíslené od poskytnutia úveru zo sumy 20.000 Sk ku dňu 31. 5. 2007, v sadzbe 18,4 % ročne. Úrok z
omeškania vo výške 154,74 eura bol vyčíslený v sadzbe 26,4 % ročne od 20. 5. 2007 do 30. 6. 2007.

V doplnení žaloby, doručenom súdu dňa 4. 6. 2015, žalobca uviedol, že úhrady žalovaného v sume
116,97 eura boli započítané na istinu v sume 115,60 eura a na úrok z omeškania vo výške 1,37 eura.
Poplatky za správu účtu a poplatky za upomienky, ktoré sú súčasťou istiny vo výške 1453,80 eura, boli
vyčíslené v celkovej sume 169,93 eura. Súčasťou istiny vo výške 1453,80 eura je aj zmluvný úrok vo
výške 735,59 eura, vyčíslený od 1. 3. 2007 do 24. 3. 2011. Úrok z omeškania vo výške 154,74 eura
bol vyčíslený od 20. 5. 2007 do 30. 11. 2008 v sadzbe 26,4 % ročne, od 1. 12. 2008 do 31. 12. 2008
v sadzbe 16,2 % ročne, od 1. 1. 2009 v sadzbe 8 % ročne do 24. 3. 2011. Celková suma vyčísleného
úroku z omeškania predstavuje 156,11 eura, na ktoré boli započítané úhrady žalovaného v sume 1,37
eura. Dlžný úrok z omeškania potom predstavuje 154,74 eura.

Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril.

Vedľajší účastník na strane žalovaného v písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 2. 6. 2015, uviedol,
že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú vec, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka. Zo žaloby nie je zrejmé, z čoho pozostáva uplatnená suma, a kedy sa
stala tá ktorá splátka úveru splatnou. Voči podanému nároku vzniesol námietku premlčania. Žalobcom
predložená dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je formulár, ktorý vopred pripravil
veriteľ pre dlžníka a predstavuje neprijateľné zmluvné podmienky, a to predĺženie premlčacej lehoty
formou uznania dlhu a rozhodcovskú doložku. Ako neprijateľné sú obe zmluvné podmienky absolútne
neplatné. Prehlásenie dlžníka o vedomosti premlčania dlhu je sofistikovane „skryté“ do dohody o
splátkach v bode 3, pričom by malo byť súčasťou uznania záväzku v bode 2 dohody. Dodávateľovi išlo,
pod zámienkou ponuky splátok, dosiahnuť predĺženie premlčacej lehoty, o čom svedčí skutočnosť, že v
dohode nie je ani zapísaná výška splátky, ktorá mala byť dohodnutá. Uzatvorenie dohody je aj v rozpore
s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 Zákona o ochrane spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní dohody
neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti, boli využité omyl a lesť, v snahe dosiahnuť uznanie
premlčaného záväzku spotrebiteľa, resp. predĺženie premlčacej doby. Iniciatíva na uzatvorenie dohody
nikdy nevychádza od spotrebiteľa. Podľa obsahu žaloby, právny predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Odstúpenie však žalobca súdu
nepredložil. Keďže žalobca podal žalobu 28. 11. 2012, jeho nárok sa stal splatným zjavne v čase pred
28. 11. 2010, preto je v celom rozsahu premlčaný.

Na súdnom pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že na podanej žalobe trvajú v celom rozsahu.
Poukázal na to, že platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky vo vzťahu k ustanoveniu § 92 ods. 8 zákona
o bankách už bola vyriešená, nakoľko banka je oprávnená postúpiť pohľadávku aj vtedy, ak je dlžník v
omeškaní len z časťou pohľadávky, čo potvrdila aj I. Z. M.. Uznanie dlhu je platné a zakladá plynutie
novej premlčacej doby. Navyše, v čase uzavretia dohody dlh premlčaný nebol, preto je ustanovenie o
vedomosti o premlčaní dlhu v predmetnom prípade nadbytočné. Postúpenie pohľadávky na iný subjekt
nie je bankovou činnosťou. Výzva zo strany banky nie je potrebná, ak omeškanie presiahne jeden rok.
Zákon o bankách s nesplnením podmienok, uvedených v § 92 ods. 8, nespája sankciu neplatnosti
zmluvy o postúpení pohľadávok. Keďže zmluva o úvere je absolútny obchod, je potrebné na ňu aplikovať
ustanovenia Obchodného zákonníka.

Právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane žalovaného na súdnom pojednávaní trval na svojom
písomnom vyjadrení. Poukázal na to, že žalobca tvrdil, že k zosplatneniu došlo pôvodným veriteľom,
pričom aj z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok vyplýva, že počet dní omeškania bol 1281.
Poukázal na ustanovenie zákona o bankách, podľa ktorého banka nemôže postúpiť na nebankový
subjekt živý obchod. V takomto prípade by bolo postúpenie neplatné a žalobca by nebol aktívne
vecne legitimovaný v konaní. Pokiaľ bol úver zosplatnený pôvodným veriteľom, bol už v čase podania
žaloby premlčaný. Proces uzatvárania dohody o uzavretí splátkového kalendára bol veľakrát súdmi
zisťovaný, vypočúvaní boli obchodní zástupcovia žalobcu. Dohoda pod zámienkou predĺženia výhody
splátok slúži na účely ozdravenia plynutia premlčacej doby. Postup žalobcu pri uzatváraní dohôd je
nekalou obchodnou praktikou. Poskytnutie bankového úveru a správa bankového úveru je bankovou
činnosťou, na ktorú je oprávnený len subjekt s oprávnením na výkon bankovej činnosti. Dohoda o uznaní
záväzku predstavuje šablónovitú zmluvu, a hoci má označenie dohoda o uzavretí splátkového kalendára,
splátkový kalendár nie je v dohode vyplnený. V danom právnom úkone chýba akákoľvek racionálna
kauza, nakoľko žiaden človek by takúto dohodu neuzatvoril, pokiaľ by mu bolo vysvetlené, aké má právne
následky. Právny predchodca žalobcu už v marci 2008 vyzval žalovaného na úhradu dlhu, napriek tomu

však nechal úver bežať až do roku 2011, pričom na ťarchu žalovaného boli zaúčtované rôzne poplatky
a iné nároky. Pohľadávku považuje za premlčanú.

V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd vykonal súdne pojednávanie
v neprítomnosti žalobcu, žalovaného a vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. Žalobcovi a
žalovanému bolo predvolanie na súdne pojednávanie riadne a včas doručené, pričom svoju neúčasť na
súdnom pojednávaní neospravedlnili včas a dôležitými dôvodmi. Vedľajší účastník na strane žalovaného
bol o termíne súdneho pojednávania upovedomený svojim právnym zástupcovom, pričom svoju neúčasť
na súdnom pojednávaní neospravedlnil včas a dôležitými dôvodmi. Súd preto vo veci konal a rozhodol
v ich neprítomnosti, prihliadajúc na obsah spisu a vykonané dôkazy.

Súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi, a to zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX,
všeobecnými obchodnými podmienkami M. M. a. s., dohodou o uzavretí splátkového kalendára a
uznaní záväzku, zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0568/2011/CE, vrátane prílohy k uvedenej zmluve,
oznámením o postúpení pohľadávky, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, vrátane
poštového podacieho hárku, pokusom o zmier, výzvou na úhradu dlhu, prehľadom transakcií na účte
žalovaného, prehľadom splátok úveru, správami M. M. a. s., zistiac nasledovný skutkový stav:

M. M. a. s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 20. 2. 2007 zmluvu s splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX, v ktorej si dojednali poskytnutie miniúveru do 10 minút vo výške 20.000 Sk, ktorý sa
zaviazal žalovaný splatiť v 60-tich mesačných splátkach vo výške 573 Sk, so splatnosťou prvej splátky
20. 3. 2007 a s konečnou splatnosťou úveru 20. 2. 2012. Účastníci zmluvy si dojednali výšku úroku
18,4 % ročne, povinnosť žalovaného uhrádzať poplatok za správu úveru vo výške 60 Sk mesačne a
ročnú percentuálnu mieru nákladov 26,52 %. Podľa prehľadu transakcií na účte žalovaného, žalovaný
čerpal úver vo výške 20.000 Sk dňa 20. 2. 2007. Podľa článku 7.6.1. písm. a/ Všeobecných obchodných
podmienok M. M. a. s., ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania
zo strany klienta, alebo ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny, alebo úrokov, ktoré
trvá viac ako 10 dní, banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. požadovať splatenie
pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú
banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti.

M. M. a. s. ako postupca a žalobca ako postupník uzavreli dňa 24. 3. 2011 zmluvu o postúpení
pohľadávok č. 0568/2011/CE, predmetom ktorej, okrem iného, bolo aj postúpenie pohľadávky voči
žalovanému v celkovej výške 1608,54 eura, z toho istina 1453,80 eura a úroky 154,74 eura. M. M. a. s.
oznámila žalovanému postúpenie pohľadávky dňa 12. 4. 2011.

Žalobca dňa 20. 4. 2011 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 20. 4. 2011 a vyzval žalovaného
na úhradu dlžnej sumy vo výške 1768,22 eura do 4. 5. 2011. Oznámenie bolo odovzdané na poštovú
prepravu dňa 21. 4. 2011. Dňa 12. 11. 2012 pokusom o zmier vyzval žalobca žalovaného na úhradu
sumy 1703,89 eura.

Dňa 31. 3. 2012 žalobca a žalovaný uzavreli dohodu o uzavretí splátkového kalendára a o uznaní
záväzku, v ktorej žalovaný vyhlásil, že uznáva, čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči žalobcovi,
ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom M. M. a. s., číslo zmluvy XXXXXXXXX
zo dňa 20. 2. 2007, pričom dlžná suma pozostáva z istiny vo výške 1453,80 eura a nákladov na inkasné
konanie vo výške 150 eur ako aj príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy. V časti 3, označenej ako forma
splatenia záväzku, nie sú vypísané údaje o výške splátky, dátume splátky a dátume prvej splátky.

M. M. a. s. súdu oznámila, že nevyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru vzniknutého zo zmluvy o
splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 20. 2. 2007. Žalovaného vyzvala na úhradu omeškaných
splátok výzvou v marci 2008.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 25 ods. l zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v ods. 2 neustanovuje inak.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31. 12.
2007 (ďalej len „zákon o SÚ“), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b) zákona o SÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka, ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i
výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota
na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu
aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.
S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej
klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej
banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej
osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo
banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky
uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane
jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho
istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri

postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je
neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanú žalobu zamietol, nakoľko nemal
preukázanú jej dôvodnosť. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že M. M. a. s. ako veriteľ a
žalovaný ako dlžník uzavreli zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý
úver, ktorý sa zaviazal splatiť, spolu s dojednaným úrokom. Zmluva obsahovala všetky zákonom
stanovené náležitosti. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva bola uzatvorená medzi dodávateľom a
spotrebiteľom, sa jednalo o spotrebiteľskú zmluvu. Vzhľadom na charakter a obsah zmluvy, sa jednalo
o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Vedľajší účastník na strane žalovaného v konaní namietal aktívnu
vecnú legitimáciu žalobcu, z dôvodu neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky a súčasne namietal
premlčanie žalovaného nároku, ku ktorému je súd, podľa zákonného ustanovenia § 5b zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, od 1. 5. 2014 povinný prihliadať aj
ex offo. Neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky vedľajší účastník na strane žalovaného odôvodňoval
rozporom so zákonným ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách. Podľa citovaného zákonného
ustanovenia je banka oprávnená postúpiť inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou, pohľadávku
vtedy, ak je napriek písomnej výzve klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní
so splnením čo len časti peňažného záväzku. Postúpenie pohľadávky banky na inú osobu (teda aj
na osobu, ktorá nie je bankou) predpokladá kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to splatnosť
postupovanej pohľadávky a predchádzajúcu písomnú výzvu banky dlžníkovi po tom, čo bol dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením záväzku. Z oznámenia M. M. a. s. mal súd preukázané,
že podmienku písomnej výzvy si banka splnila v marci 2008. Je preto nepochybné, že výzva sa
mohla vzťahovať len k pohľadávkam (splátkam úveru, keďže banka súdu oznámila, že k vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti úveru z jej strany nedošlo), ktoré boli splatné k 20. 3. 2008. Preto len vo vzťahu
k uvedeným pohľadávkam došlo k platnému postúpeniu pohľadávky a žalobca bol len vo vzťahu k
uvedeným pohľadávkam aktívne vecne legitimovaným v konaní. Vo vzťahu ku splátkam úveru, ktoré sa
stali splatnými od apríla 2008, banka neučinila písomnú výzvu pred postúpením pohľadávok, preto k
platnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu vo vzťahu k uvedeným pohľadávkam nedošlo a žalobca vo
vzťahu k uvedeným pohľadávkam aktívne vecne legitimovaným v konaní nebol. Nakoľko medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol spotrebiteľský právny vzťah, v zmysle ustanovenia § 52
ods. 2 Občianskeho zákonníka sa dĺžka premlčacej doby spravuje občianskoprávnymi predpismi, teda
je trojročná. Keďže žaloba bola podaná na súde dňa 28. 11. 2012, v čase podania žaloby na súd už
uplynula trojročná premlčacia doba na uplatnenie pohľadávok (splátok úveru) splatných najneskôr dňa
20. 3. 2008, a to dňa 20. 3. 2011, preto bol nárok žalobcu, na uplatnenie ktorého bol v konaní aktívne
vecne legitimovaný, v celom rozsahu premlčaný. Pokiaľ žalobca poukazoval na dohodu o uzavretí
splátkového kalendára a o uznaní záväzku, uzavretú dňa 31. 3. 2012 so žalovaným, súd ju považoval
za neplatnú z dôvodu rozporu s dobrými mravmi. Z uvedeného dôvodu dohoda nemala za následok
založenie vyvrátiteľnej právnej domnienky o existencii dlhu v čase uznania, resp. začatie plynutia novej
premlčacej doby v zmysle zákonného ustanovenia § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uznanie dlhu
ako jednostranný právny úkon zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že dlh v čase uznania trval.
Pri premlčanom dlhu má uznanie dlhu tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho
premlčaní. Na nastúpenie právnych účinkov uznania dlhu je potrebné, aby dlžník písomne uznal, že
zaplatí svoj dlh, určený čo do dôvodu a výšky. V spotrebiteľských právnych vzťahoch sa vychádza zo
zásady ochrany spotrebiteľa ako „slabšej zmluvnej strany“. Dlh žalovaného, na uplatnenie ktorého bol
žalobca aktívne vecne legitimovaný, už bol v čase uzavretia dohody dňa 31. 3. 2012 premlčaný. Žalobca
ako iniciátor uzavretia dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku do dohody o splácaní
dlhu v splátkach zakomponoval uznanie dlhu, a to, podľa názoru súdu, s cieľom založiť si plynutie novej
premlčacej doby na úkor žalovaného ako spotrebiteľa. Navyše, vyhlásenie o vedomosti o premlčaní dlhu
je uvedené v článku 3., označenom ako forma splatenia záväzku, hoci nemá súvis s formou splatenia
záväzku a môže pozornosti spotrebiteľa uniknúť. Spotrebiteľ (žalovaný) v tomto prípade nemal možnosť
ovplyvniť obsah dohody, vzhľadom na skutočnosť, že táto bola pripravená na predtlačenom formulári,

jednalo sa teda o formulárovú dohodu. Postup žalobcu pri uzatváraní dohody o splátkach a uznaní dlhu
je preto nekalou obchodnou praktikou. Súdu je aj z úradnej činnosti známe (z ďalších súdnych konaní, v
ktorých vystupuje žalobca), že žalobca pri uzatváraní dohôd o uznaní dlhu a o jeho splácaní v splátkach
nepoučuje dlžníkov o inštitúte uznania dlhu, a najmä o jeho právnych následkoch, predovšetkým vo
vzťahu k plynutiu premlčacej doby. Súd mal za to, že dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní
dlhu nebola uzavretá so žalovaným s cieľom reálneho poskytnutia výhody splátok (teda v jeho prospech),
keď, navyše, v časti o splácaní dlhu v splátkach ani nebola vyplnená, ale, naopak, s cieľom zvýhodnenia
žalobcu vzhľadom na účinky uznania dlhu vo vzťahu k premlčaniu.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola
prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju
advokátovi.
Podľa § 93 ods. 4 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku, v konaní má vedľajší účastník rovnaké
práva a povinnosti ako účastník.
V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami vzniklo právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu
úspešnému žalovanému. Keďže žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil, súd mu náhradu trov
konania nepriznal. Nakoľko na strane žalovaného v konaní vystupoval vedľajší účastník, z dôvodu
plného úspechu žalovaného v konaní, vzniklo právo na náhradu trov konania aj vedľajšiemu účastníkovi
na strane žalovaného. Súd mal v konaní preukázané, že vedľajší účastník na strane žalovaného účinne
vystupoval na ochranu práv žalovaného v konaní, efektívne zvolil obranu voči žalovanému nároku,
v dôsledku čoho bola aj žaloba zamietnutá. Súd mu preto priznal náhradu trov právneho zastúpenia
vo výške 838,78 eura podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, a to tarifnú odmenu za 4 úkony právnej služby
- prevzatie a príprava zastúpenia, účasť na súdnych pojednávaniach dňa 10. 6. 2015 a dňa 1. 7. 2015
po 71,37 eura a vo výške 1/2-ice tarifnej odmeny za podanie odvolania proti uzneseniu o nepripustení
do konania vo výške 35,69 eura (§ 13a ods. 1 písm. a), d), ods. 2 písm. b) v spojení s § 10 ods. 1
citovanej vyhlášky), režijný paušál k 3 úkonom právnej služby vykonaným v roku 2015 po 8,39 eura a
1 úkonu právnej služby vykonanému v roku 2014 vo výške 8,04 eura (§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky),
náhradu za stratu času za účasť na súdnych pojednávaniach dňa 10. 6. 2015 a 1. 7. 2015 v rozsahu
10 polhodín za jedno súdne pojednávanie po 13,98 eura, čo za jedno súdne pojednávanie činí 139,80
eura (§ 17 ods. 1 citovanej vyhlášky), náhradu cestovných výdavkov v sume 68,32 eura za účasť na
súdnom pojednávaní dňa 10. 6. 2015 na trase Lučenec - Liptovský Mikuláš a späť, spolu 262 km, pri
použití osobného motorového vozidla substitučného právneho zástupcu žalobcu značky Opel vectra,
evidenčné číslo LC 096 BK (§ 15 písm. a), § 16 ods. 4 uvedenej vyhlášky v spojení s § 7 zákona
číslo 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov), a to základnú náhradu
0,183 eura x 262 km, t. j. 47,95 eura a náhradu za spotrebované pohonné látky 262 km x 6,5/100
km (spotreba) x 1,196 eura/l (cena paliva zistená z internetovej stránky Štatistického úradu SR), t. j.
20,37 eura a náhradu cestovných výdavkov v sume 68,40 eura za účasť na súdnom pojednávaní dňa
1. 7. 2015 na trase Lučenec - Liptovský Mikuláš a späť, spolu 262 km, pri použití osobného motorového
vozidla substitučného právneho zástupcu žalobcu značky Opel vectra, evidenčné číslo LC 096 BK, a
to základnú náhradu 0,183 eura x 262 km, t. j. 47,95 eura a náhradu za spotrebované pohonné látky
262 km x 6,5/100 km (spotreba) x 1,201 eura/l (cena paliva zistená z internetovej stránky Štatistického
úradu SR), t. j. 20,45 eura a daň z pridanej hodnoty vo výške 20 % z priznanej tarifnej odmeny, režijného
paušálu, náhrady za stratu času a náhrady cestovného, t. j. zo sumy 698,98 eura, čo činí 139,80
eura. Súd nepriznal vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného tarifnú odmenu a k tomu prislúchajúci
režijný paušál za písomné vyjadrenie k žalobe zo dňa 1. 6. 2015, nakoľko v občianskom súdnom konaní
je možné priznať účastníkovi len náhradu trov konania vynaložených na účelné uplatňovanie alebo
bránenie práva. Zaslanie vyjadrenia k žalobe vykonal vedľajší účastník na strane žalovaného z vlastnej
iniciatívy, bez toho, aby bol na to súdom vyzvaný, pričom vo vyjadrení uviedol rovnaké dôvody pre
zamietnutie žaloby, aké následne tvrdil na súdnom pojednávaní. Nakoľko vedľajší účastník na strane
žalovaného bol v konaní zastúpený advokátom, súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť náhradu trov
konania advokátovi vedľajšieho účastníka.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku
prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.