Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. marec 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 15C/102/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108211121
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Slebodníková
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7108211121.23

Uznesenie

OkresnýsúdKošiceIvprávnejvecižalobcu:StavebnébytovédružstvoI,Košice,Vojenskáč.14,Košice,
IČO: 31 661 734, zastúpeného JUDr. Ivanom Husárom, advokátom so sídlom v Košiciach, Vojenská č.
14, proti žalovaným: 1) H. W., Q.. XX. X. XXXX, U. T. X.Š., X. Č.. XX, zastúpený JUDr. Rastislavom
Lenartom, advokátom so sídlom v Košiciach, Pollova č. 32, 2) J.. N.W. W., R., Q.. X. X. XXXX, U. T. X.,
X. Č.. XX, o zaplatenie 733,02 Eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Konanie o zaplatenie sumy 663,45 Eur čiastočne z a s t a v u j e .

V prevyšujúcej časti v y l u č u j e nárok na samostatné konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 2. 5. 2008 domáha proti žalovaným v 1. a 2. rade
povinnosti spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 733,- Eur (22 083,- Sk) s úrokom z omeškania vo

výške 6 % ročne zo sumy 217,09 Eur od 16. 6. 2005 do 22. 6. 2013, 9 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 268,37 Eur od 16. 6. 2006 do 22. 6. 2013, 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 147,81 Eur
od 16. 6. 2007 do 22. 6. 2013, 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 10,06 Eur od 16. 1. 2008 do
22. 6. 2013, 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 10,06 Eur od 16. 2. 2008 do 22. 6. 2013, 8,5 %
úrokom z omeškania ročne zo sumy 10,06 Eur od 16. 3. 2008 do 22. 6. 2013 a náhrady trov konania.
Žalobca žalobu odôvodnil tak, že žalovaní v 1. a 2. rade sú spoluvlastníkmi bytu č. XX na X. Č.. XX

T. X.. Žalobca doručil žalovaným v 1. a 2. rade vyúčtovanie nákladov za služby spojené s bývaním za
roky 2004, 2005, 2006. Žalovaní v 1. a 2. rade nezaplatili zálohové platby za služby spojené s užívaním
bytu za rok 2008.

Okresný súd Košice I rozsudkom zo dňa 16. 10. 2012 č.k. 15C/102/2008-305 vo veci meritórne rozhodol.

Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 3. 9. 2014 č.k. 1Co/317/2013-354 zrušil rozsudok
prvostupňového súdu vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania z dôvodov, že súd sa
nevysporiadal s námietkou zaujatosti vznesenou žalovaným v 1. rade a tým účastníkovi konania odňal
právo na prejednanie veci nestranným súdom.

Podľa § 226 O.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Podľa § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je
rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu.

Započítanie je spôsob zániku pohľadávok, ktoré sa vzájomne kryjú. Podmienkou započítania je, že ide o

dva záväzky tých istých subjektov, keď je veriteľ jednej pohľadávky dlžníkom druhej pohľadávky a dlžník
naopak (vzájomnosť).Započítaciu námietku možno úspešne uplatniť potom, keď sa pohľadávky stretli, a to od okamihu
zročnosti pohľadávky, ktorá sa stala zročnou ako posledná, i proti vôli účastníka. Vtedy dôjde k zániku
pohľadávky v dôsledku započítania.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Uznesením zo dňa 21. 10. 2014 č.k. 15C/102/2008-362 súd podľa pokynov odvolacieho súdu, ktorými
je viazaný (§ 226 O.s.p.) vyzval žalovaného v 1. rade postupom podľa § 43 ods. 1, § 43 ods. 2, § 43
ods. 3 O.s.p., § 15a ods. 3 O.s.p., aby doplnil svoje podanie zo dňa 16. 10. 2012 - námietku zaujatosti

voči konajúcej sudkyni a sudcom Okresného súdu Košice I s poučením, že ak žalovaný v stanovenej
lehote podanie neopraví alebo nedoplní, súd na takéto podanie nebude prihliadať (§ 15a ods. 3 O.s.p.).
Proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k. 15C/102/2008-362 podal žalovaný v 1. rade odvolanie,
ktoré prejednal Krajský súd v Košiciach a uznesením zo dňa 1. 12. 2015 č.k. 19Co/39/2014-378 odmietol
odvolanie žalovaného v 1. rade.

Podľa § 96 ods. 1, 2 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti,
súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych
dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Späťvzatím návrhu sa rozumie procesný úkon žalobcu, z ktorého obsahu jednoznačne vyplýva (prejav
vôle v tomto smere nesmie vzbudzovať pochybnosti o svojom obsahu a zmysle), že na prejednanie
tohto návrhu, poprípade určenej časti, nemá záujem a je uzrozumený s tým, že o jeho návrhu nebude
v tomto rozsahu súdom meritórne rozhodnuté. Zákon žalobcovi výslovne neukladá, aby zdôvodnil

späťvzatie návrhu, ale pretože dôvody, pre ktoré berie návrh späť, môžu byť významné pre posúdenie,
či má žalovaný (alebo iný účastník konania) vážne dôvody pre nesúhlas so späťvzatím návrhu a pre
rozhodnutie o náhrade trov konania, je potrebné, aby žalobca tieto dôvody uviedol. Pretože späťvzatie
návrhu môže byť v rozpore s oprávnenými záujmami žalovaného (v sporovom konaní) alebo iných
účastníkov na dokončení konania meritórnym rozhodnutím veci, majú účastníci konania zásadne právo

vyjadriť nesúhlas s týmto procesným úkonom. Ak žalobca vzal návrh späť, je súd povinný pred
rozhodnutím o tomto úkone vyzvať účastníkov konania, aby uviedli, či so späťvzatím návrhu súhlasia
alebo ak nesúhlasia, uviedli, aké k tomu majú dôvody.
Vážne dôvody, ktoré opodstatňujú nesúhlas so späťvzatím návrhu, spravidla spočívajú v tom, že
žalovaný má právny alebo iný (morálny, procesne-ekonomický a podobne) záujem na tom, aby o

návrhu bolo meritórne rozhodnuté. Vážny dôvod nesúhlasu so späťvzatím návrhu má žalovaný v konaní
o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo tiež vtedy, ak dokazovanie vo veci
postúpilo tak ďaleko, že možno očakávať rozhodnutie súdu a žalobca sa späťvzatím návrhu snaží zmariť
vydanie očakávaného a pre neho nepriaznivého rozsudku.
To, že má vážne dôvody tvrdí a preukazuje ten, kto so späťvzatím návrhu nesúhlasí. Takáto osoba

nesie pre ňu nepriaznivé následky vyplývajúce z toho, že vážne dôvody nepreukáže. Uvedené zásady
platia nielen vtedy, ak žalobca zoberie návrh späť úplne, ale aj vtedy, ak došlo k čiastočnému späťvzatiu
návrhu.
Ak zoberie žalobca návrh späť, súd konanie úplne alebo čiastočne v rozsahu čiastočného späťvzatia
zastaví. Len ak súd dospeje k záveru, že žalovaný nesúhlasí so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov,

súd rozhodne, že späťvzatie návrhu nie je účinné.

Žalobca písomným podaním doručeným súdu dňa 15. 1. 2016 zobral žalobu v časti o zaplatenie istiny
663,45 Eur späť. Späťvzatie návrhu odôvodnil tak, že žalovaným v 1. a 2. rade vznikol preplatok za
užívanie ich bytu za rok 2012 vo výške 929,80 Eur. Dlžná suma vo výške 663,45 Eur, ktorá je predmetom

tohto konania, bola započítaná voči preplatku žalovaných v 1. a 2. rade za rok 2012. Z dôvodu, že došlo
k započítaniu pohľadávky vo výške 663,45 Eur, istina zanikla a berie návrh na začatie konania čiastočne,
v súlade s § 96 O.s.p. späť a žiada konanie zastaviť a rozhodnúť o trovách konania.Písomným podaním doručeným súdu dňa 15. 2. 2016 žalovaný v 1. rade vyslovil nesúhlas s čiastočným
späťvzatím návrhu žalobcu s odôvodnením, že započítanie vzájomných pohľadávok žalobcu bolo
realizované dňa 17. 9. 2013 a až po viac ako dvoch rokoch došlo ku čiastočnému späťvzatiu, úkon

mal byť smerovaný smerom k súdu bezprostredne po započítaní vzájomných pohľadávok, ak nárok
žalovaných na vrátenie preplatku vznikol 22. 6. 2013 a k započítaniu došlo až 17. 9. 2013.

Písomnýmpodanímdoručenýmsúdudňa24.2.2016žalovanáv2.radevyslovilanesúhlassčiastočným
späťvzatím návrhu na začatie konania podľa § 9 ods. 2 O.s.p. z rovnakých dôvodov ako žalovaný v

1. rade.

V súlade s § 96 ods. 1 O.s.p., pretože žalobca zobral žalobu v časti istiny 663,45 Eur späť, súd konanie
zastavil. Nesúhlas žalovaných v 1. a 2. rade nebol podložený vážnymi dôvodmi, pre ktoré by súd nemal
konanie čiastočne zastaviť. Ak existujú vážne dôvody, ktoré žalovaní tvrdili, takéto osoby tiež nesú
nepriaznivé následky vyplývajúce z toho, že vážne dôvody nepreukázali.

Vo veci bolo vykonané rozsiahle dokazovanie - najmä znaleckým dokazovaním a súd vo veci meritórne
rozhodol tak, že zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade k povinnosti zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu.
Žalovanív1.a2.radevyúčtovanieslužiebzarok2012prevzalidňa22.5.2013,čopotvrdilinapodpisovej
listine a proti vyúčtovaniu služieb nemali žiadne námietky ani nepožiadali o vrátenie preplatku. Nárok na
vrátenie preplatku z vyúčtovania služieb za rok 2012 vznikol žalovaným uplynutím 15 dní od doručenia

vyúčtovania služieb, teda dňa 7. 6. 2013 (čl. 2 bod 2 zmluvy o výkone správy).
Podľa ustálenej súdne praxe pre posúdenie premlčania vzájomnej (započítavanej) pohľadávky bola
rozhodná doba stretnutia pohľadávok.
Nárok na vrátenie preplatku z vyúčtovania služieb za rok 2012 vznikol žalovaným dňa 7. 6. 2013.
Prípadnú námietku premlčania vzájomnej pohľadávky mohli žalovaní úspešne uplatniť len vtedy, keď

vzájomná pohľadávka bola premlčaná v čase, keď sa pohľadávky stretli, čo v danom prípade splnené
nebolo.
Žalobca mal voči žalovaným staršiu pohľadávku z vyúčtovania nedoplatkov za služby spojené s bývaním
za roky 2004, 2005, 2006 a nedoplatok na zálohových platbách za rok 2008, ale jeho pohľadávka nie
je premlčaná, lebo bola uplatnená včas na súde, v rámci plynutia trojročnej premlčacej doby (§ 101

Občianskeho zákonníka).
Započítací prejav mohol žalobca uplatniť potom, keď sa pohľadávky stretli, teda od okamihu zročnosti
poslednej pohľadávky, teda po 7. 6. 2013.
K zániku dlhu v dôsledku započítania potom došlo v rozsahu, v akom sa pohľadávky navzájom kryli a
ku dňu stretu pohľadávok. Nebolo preto podstatné, kedy bol započítací prejav žalobcu urobený.

Zanikol teda dlh, ktorý žalobca voči žalovaným uplatnil započítaním pohľadávok vo výške 663,45 Eur
podľa § 580 Občianskeho zákonníka a súd podľa § 96 ods. 1 O.s.p. konanie čiastočne zastavil pre
späťvzatie žaloby.

Žiada sa ešte uviesť, že námietka premlčania vznesená žalovanými je neakceptovateľná, lebo ak by

nárok na vrátenie preplatku nebol žalobca kompenzoval a uplatnili by si ho samostatnou žalobou, ich
nárok by musel súd po vznesenej námietke premlčania zamietnuť.

V prevyšujúcej časti súd vylúčil žalobu na samostatné konanie podľa § 112 ods. 2 O.s.p., lebo vo veci
je potrebné vykonať dokazovanie.

Poučenie:

Proti výroku uznesenia o zastavení konania m o ž n o podať odvolanie do
15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Košice I v dvoch
písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Proti výroku uznesenia, ktorým súd vylúčil vec na samostatné konanieodvolanie n i e j e p r í p u s t n é (§ 202 ods. 3 písm. a/ O.s.p.).