Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. február 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/1551/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6312210379
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6312210379.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa BL Telecom debt, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Šoltésovej 14, IČO: 45 535 108, zast. advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, proti odporcovi Q. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. M. XXXX/XX, W.,
za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu HLAS SPOTREBITEĽA, občianske združenie, so
sídlom Zvolen, J. Bánika 2009/2, IČO: 42305675, zast. JUDr. Viliamom Glézlom, advokátom, so sídlom

AK Banská Bystrica, Nemčianska 25, o zaplatenie 132/41 Eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Brezno zo dňa 30.09.2014, č. k. 6C/120/2013-86, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu v napadnutom výroku II. o uložení povinnosti navrhovateľovi nahradiť
vedľajšiemu účastníkovi trovy konania p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania vo výške 18,83

Eur na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi
pôvodne zaplatenia sumy 248,95 Eur z titulu zmluvnej pokuty. Podaním zo dňa 02.08.2013 zobral
navrhovateľ žalobu v časti prevyšujúcej sumu 132,41 Eur späť. Okresný súd dospel k záveru, že
uplatnenie nároku z predmetnej zmluvnej pokuty je v rozpore so zákonom a nemožno ho priznať, a preto

návrh aj v tejto zostávajúcej časti zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., pričom
odporca ako úspešný účastník nemal žiadne preukázateľné trovy konania, preto mu súd ich náhradu
nepriznal. Vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby
po 10,79 Eur, 1 úkon po 21,58 Eur a 1 úkon po 16,60 Eur, okrem toho 3x režijný paušál 7,81 Eur a
1x 8,04 Eur. Za tarifnú hodnotu považoval súd sumu uplatnenej istiny, nie sumu vyčíslenú vedľajším
účastníkom ako súčet istiny a úrokov z omeškania ku dňu podania vyjadrenia vo veci. V zmysle § 10

ods. 2 uvedenej vyhlášky je rozhodujúcou výška uplatnenej pohľadávky ku dňu začatia poskytovania
právnej služby. Uplatnenou pohľadávkou bola nepochybne zmluvná pokuta, ostatné uplatnené nároky
sú len jej príslušenstvom. Úkonmi právnej pomoci boli prevzatie a príprava zastúpenia a dve odvolania
voči procesným rozhodnutiam súdu, ako aj vyjadrenie vo veci v roku 2014.

Proti výroku rozsudku II. o náhrade trov konania priznaných vedľajšiemu účastníkovi podal navrhovateľ

v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Odvolanie odôvodnil ust. § 205 ods. 2, písm. f) O.s.p. majúc za
to, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru navrhovateľa,
v danom prípade trovy právneho zastúpenia, ktoré si uplatňuje vedľajší účastník, neboli nevyhnutne
potrebné na účelné bránenie práva. Podľa § 142 O.s.p. súd priznáva náhradu trov potrebných na
účelné uplatňovanie práva, nebol preto splnený jeden z predpokladov potrebných na vznik nároku
na náhradu trov konania. Ďalej poukazuje na postavenie vedľajšieho účastníka a jeho odbornosť pri

poskytovaní ochrany spotrebiteľovi majúc za to, že spotrebiteľské združenia i vzhľadom na ich odbornú
pripravenosť by mali bez potreby právneho zastúpenia zastupovať spotrebiteľov a chrániť ich práva azáujmy v konaní. Nie je dôvod, aby sa dávali zastupovať advokátom. Aj keď navrhovateľ nepopiera
ústavné právo vedľajšieho účastníka na právnu pomoc, spochybňuje účelnosť vynaložených trov na
právne zastúpenie ako subjektu odborne spôsobilého, znalého danej problematiky a z toho dôvodu aj

zákonomprivilegovanéhosubjektu(čosatýkavstupudokonania).Poukazujenaúčelvstupuvedľajšieho
účastníka s tým, že ide o hromadný vstup združení na ochranu spotrebiteľa, ktoré vstupujú do sporov
automaticky, zastúpené právnym zástupcom bez znalosti konkrétnych okolností sporu. Otázne je, či
účelom vstupu do konaní je ochrana spotrebiteľa alebo zisk vzniknutý z priznaných trov konania.
Podľa názoru odvolateľa, vedľajší účastník do konania nepriniesol žiadny prínos, nepoukázal na žiadnu

skutočnosť, na ktorú súdy nemajú povinnosť prihliadať z úradnej povinnosti. Najmä poukazuje na
to, že podstatnou podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka je súhlas hlavného účastníka, na strane
ktorého chce vystupovať, ktorý v tomto prípade absentoval. Poukázal na viaceré rozhodnutia súdov
SR podporujúce jeho odvolanie. Vyjadruje sa tiež k domnienke podľa § 101 ods. 3 O.s.p. s tým, že na
vyriešenie otázky procesného postavenia subjektov, ktoré sa zúčastňujú konania, nie je možné uplatniť
domnienku v zmysle § 101 ods. 3 O.s.p., na čo poukázal aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo

188/2012 zo dňa 05.02.2013. V ďalšom poukazuje na skutočnosť, že Ministerstvo hospodárstva SR
podporuje činnosť spotrebiteľských združení aj prostredníctvom dotácií na zastupovanie spotrebiteľov v
konaniach pred súdmi. Takýmto spôsobom prijatím dotácie zo štátneho rozpočtu a priznanou náhradou
trov konania by bola 2krát hradená účasť vedľajšieho účastníka v konaní. Navrhuje zmenu napadnutého
rozhodnutia tak, že vedľajšiemu účastníkovi nebudú priznané trovy konania a vedľajší účastník bude

povinný nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania.

Vedľajší účastník navrhuje rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku ako vecne správny potvrdiť.
Poukázal na to, že práve kvalifikované podanie vedľajšieho účastníka, v ktorom poukázal na absolútnu
neplatnosť zmluvnej pokuty a ktorého závery boli prenesené do odôvodnenia rozsudku okresného súdu,

boli dôvodom zamietnutia návrhu navrhovateľa, malo teda priamy vplyv na spôsob skončenia sporu.
Úkony vedľajšieho účastníka preto možno považovať za účelné z hľadiska toho, že ich vynaložením
vedľajší účastník sledoval a priamo realizoval ochranu práv odporcu proti uplatňovanému nároku
navrhovateľa. V ďalšom sa vyjadruje k tvorbe občianskeho združenia, ktoré môže byť tvorené napr.
výlučne len laikmi z oblasti práva, a preto je potrebné pre ochranu spotrebiteľa v súdnom konaní

realizovať túto ochranu prostredníctvom splnomocneného advokáta. Vedľajší účastník nemusí mať vo
svojich radoch osoby s právnickým vzdelaním, so znalosťami o civilnom procese a hmotnoprávnej
kvalifikácii nárokov navrhovateľa, a preto využíva služby splnomocneného advokáta, teda osobu v
prvom rade povolanú chrániť práva subjektov v súdnom konaní. K finančnej podpore občianskych
združení uviedol, že nevidí žiaden súvis medzi touto podporou poskytnutou Združeniu na ochranu

občana spotrebiteľa HOOS a vedľajším účastníkom, ale ani žiadny súvis medzi skutočnosťou, že
ministerstvo môže finančne podporiť občianske združenie a právom na náhradu nevyhnutných trov,
ktoré účastníkovi v konaní vznikli. Uviedol, že vedľajší účastník doposiaľ o žiadnu podporu zo strany
ministerstva nepožiadal, ani nedostal. Argumentáciu ohľadne súhlasu hlavného účastníka s konaním
označil za absolútne účelovú. Navrhol napadnutý výrok rozsudku o trovách vedľajšieho účastníka ako

vecne správny potvrdiť a priznať vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania.

Krajskýsúd,akosúdodvolací,preskúmalvecvmedziachdanýchust.§212ods.1O.s.p.,beznariadenia
pojednávania vsúlades§214ods.2O.s.p.arozsudokokresnéhosúduvnapadnutomvýrokuonáhrade
trov konania ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žaloba bola podaná na súd dňa 16.11.2012. Dňa 04.04.2013
bolo súdu doručené podanie občianskeho združenia Hlas spotrebiteľa zo dňa 20.03.2013 s oznámením
o vstupe do konania v predmetnej veci. Vedľajší účastník zdôvodnil písomne svoj vstup do konania
s poukazom na ust. § 93 ods. 2, 3, 4 O.s.p. Prvostupňový súd uznesením zo dňa 20.05.2013, č.

k. 6C/120/2013-22 prerušil konanie do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o návrhu na
vyslovenie nesúladu právneho predpisu s Ústavou SR vedeného pod sp. zn. Rvp 8830/2013. Okresný
súd mal za to, že je potrebné skúmať súlad ust. § 93 ods. 2 O.s.p. s článkom 19 ods. 2 a 3 Ústavy
SR, nakoľko môže dochádzať k neoprávnenému zasahovaniu do súkromného života účastníka konania
zhromažďovaním osobných údajov bez súhlasu tohto účastníka a zároveň dochádza k rozporu s ust. § 7

ods. 1 Zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov. Na odvolanie vedľajšieho účastníka Krajský
súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 17.09.2013, č. k. 14Co/523/2013-37 toto uznesenie okresného
súdu zrušil majúc za to, že neboli v danej veci podmienky pre prerušenie konania podľa § 109 ods. 1,
písm. b) O.s.p. Následne prvostupňový súd oboznámil účastníkov s tým, že vedľajší účastník oznámilsvoj vstup do konania. Žiadal, aby odporca oznámil, či so vstupom vedľajšieho účastníka súhlasí, inak
súd nebude predpokladať, že odporca tento súhlas so vstupom do konania dal.

Z podania odporcu na č. l. 45 je zistené, že odporca požiadal o možnosť zaplatiť vymáhanú čiastku v
splátkach po 5,- Eur, pretože jeho finančná situácia, nakoľko je nezamestnaný a má invalidný dôchodok
100,15 Eur, mu vyššiu čiastku splácať nedovoľuje.

Následným uznesením zo dňa 10.02.2014, č. k. 6C/120/2013-46 vydaným vyšším súdnym úradníkom

súdrozhodol,ženepripúšťavstupvedľajšiehoúčastníkaHlasspotrebiteľadokonanianastraneodporcu.
Po odvolaní vedľajšieho účastníka, prvostupňový súd rozhodnutím zákonného sudcu v tejto veci zo dňa
04.04.2014, č. k. 6C/120/2013-56 zrušil uznesenie okresného súdu zo dňa 10.02.2014, ktoré vydal vyšší
súdny úradník. Rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka považoval za nesprávne právne posúdené,
najmä poukázal na skutočnosť, že súdu nebol doručený žiadny návrh na rozhodnutie o prípustnosti
vedľajšieho účastníctva, a preto nebolo dôvodné o ňom rozhodovať.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie navrhovateľ, ktorý trval na svojom právnom názore o potrebe
súhlasu so vstupom vedľajšieho účastníka do konania. Z tohto dôvodu navrhol zmeniť napadnuté
rozhodnutie tak, že vstup vedľajšieho účastníka do konania súd nepripustí.

Odvolací súd o tomto odvolaní rozhodol tak, že uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil
(uznesenie krajského súdu zo dňa 28.05.2014, č. k. 14Co/650/2014-71). Z obsahu spisu je ďalej zistené,
že súd postupoval v konaní v súčinnosti s účastníkmi, okrem iného ich vyzval na vyjadrenie o rozhodnutí
bez nariadenia pojednávania, odporcu vyzval na písomné vyjadrenie k žalobnému návrhu, účastníkov
poučil v zmysle § 120 ods. 1, § 114 ods. 2 a § 120 ods. 4 O.s.p., ako aj o možnosti namietať pri prvom

úkone miestnu príslušnosť súdu.

Následne sa k žalobnému návrhu vyjadril vedľajší účastník na strane odporcu písomným vyjadrením
založenýmnastrane80-82spisu.Poukázalnaneprijateľnosťzmluvnejpodmienkyvprípadedojednanej
zmluvnej pokuty, ktorú považoval za absolútne neplatnú v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

Navrhol návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť a priznať vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov
konania. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30.09.2014 tak, že súd návrh zamietol a navrhovateľovi
uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 91,23 Eur. Odporcovi náhradu
trov konania nepriznal.

Vzhľadom na uvedený postup vedľajšieho účastníka, odvolací súd konštatuje, že v danom prípade
nemožno trovy vedľajšieho účastníka, ktoré priznal prvostupňový súd (za prevzatie a prípravu, 2
procesné odvolania, 1 vyjadrenie k návrhu), považovať za neúčelne vynaložené trovy konania. Je
nepochybné, že všetky úkony právnej služby, za ktoré bola priznaná náhrada, súviseli s predmetom
konania a boli vykonané v prospech odporcu, ktorého vedľajší účastník v konaní podporoval. Rovnako

žalobný návrh bol zamietnutý z dôvodu, ktorý uviedol ako dôvod pre zamietnutie návrhu v písomne
podanom vyjadrení vedľajší účastník.

Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom navrhovateľa vyjadrenom v odvolaní, že by občianske
združenie založené za účelom ochrany spotrebiteľa nemohlo byť zastúpené advokátom a nemalo by

mať právo na náhradu trov konania. Takýto názor je v rozpore s prevažujúcou judikatúrou a aj v
rozpore so základným ústavným právom na právnu pomoc pred súdmi (čl. 47 Ústavy SR). Rovnako
odvolací súd nesúhlasí s tým, že by v danom prípade šlo o neúčelne vynaložené trovy právneho
zastúpenia, čo je vyvrátené vyššie citovaným konaním vedľajšieho účastníka pred prvostupňovým
súdom. Pokiaľ spochybňuje odvolateľ prínos vstupu vedľajšieho účastníka do konania vzhľadom na to,

že vedľajší účastník nepoukázal na inú skutočnosť, než na tú, na ktorú súdy majú povinnosť prihliadať z
úradnej povinnosti, odvolací súd poukazuje na právnu úpravu platnú a účinnú do 31.12.2014, keď vstup
vedľajšieho účastníka, ktorý bol združením na ochranu práv spotrebiteľa, zákon legalizoval tak, že takýto
vedľajší účastník svoj vstup do konania len zahlási (oznámi). Už týmto oznámením vstupu do konania
nastali účinky vzniku vedľajšieho účastníctva. Odvolací súd nesúhlasí s právnym názorom navrhovateľa,

v zmysle ktorého je súhlas hlavného účastníka podstatnou podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka
do konania. Takýto názor nemá žiadnu oporu v právnych predpisoch platných a účinných v čase
rozhodovania prvostupňového súdu.Vzhľadom na uvedené, odvolací súd považuje rozhodnutie o náhrade trov konania v prospech
vedľajšieho účastníka za vecne správne, a preto uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2
O.s.p. potvrdil.

Vodvolacom konaníbolúspešnývedľajšíúčastník,ktorýmáprávonanáhradutrovodvolaciehokonania
(§ 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.). Na trovách odvolacieho konania mu bola priznaná náhrada za 1
úkon právnej služby vo výške 1/2 tarifnej odmeny 10,79 Eur a 1x režijný paušál 8,04 Eur podľa vyhl. č.
655/2004 Z. z. (§ 13, § 13a, §§ 15-17).

Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.