Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Viera Zoľáková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14Scud/1/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8013200487
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8013200487.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a sudkýň

Mgr. Magdalény Želinskej a JUDr. Evy Slávikovej, v právnej veci žalobcu Y. J., trvale bytom E.
J., N. XX/X, A., prechodne B. XXXX/X, Snina, právne zastúpeného JUDr. Mikulášom Drobňákom,
advokátom, Advokátska kancelária M.R.Štefánika 873/204, Vranov nad Topľou proti žalovanému
Riaditeľstvu hraničnej a cudzineckej polície Prešov, Jarková 31, 080 01 Prešov, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. PPZ-HCP-PO2-121-002/2013 zo dňa 6. mája 2013,
na základe žaloby takto

r o z h o d o l :

Ž r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 6. mája 2013 č. 557-HCP-PO2-121-002/2013 v spojení s

prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 15. februára 2013 č. PPZ-HCP-PO7-KP-91-005/2013 podľa § 250j
ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec v r a c i ažalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 70 Eur, na účet právneho zástupcu
žalobcu do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Oddelenie cudzineckej polície PZ Michalovce rozhodnutím zo dňa 15.02.2013 č. PPZ-HCP-PO7-
KP-91-005/2013 rozhodla tak, že ako správny orgán príslušný podľa § 125 ods. 1 zákona č. 404/2011
Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o pobyte cudzincov)

zistil skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zrušenie povolenia na prechodný pobyt účastníkovi konania na
území Slovenskej republiky a z toho dôvodu ruší podľa § 36 ods. 1 písm. b) s poukázaním na § 33 ods.
4 písm. b) Zákona o pobyte cudzincov povolenie na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky.

Žalovaný o odvolaní proti tomuto rozhodnutiu rozhodol preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 06.05.2013
č. PPZ-HCP-PO2-121-002/2013 tak, že rozhodnutie vydané Oddelením cudzineckej polície Policajného
zboru Michalovce, č. PPZ-HCP-P07-KP-91-005/2012 zo dňa 15.02.2013, ktorým ruší povolenie na

prechodný pobyt na území Slovenskej republíky v zmysle § 36 ods. 1 písm. b) s poukázaním na § 33
ods. 4 písm. b) Zákona o pobyte cudzincov potvrdil a odvolanie účastníka konania zamietol.

Včas podanou žalobou žalobca navrhol rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie
a rozhodnutie a priznať mu náhradu trov konania.

V dôvodoch žaloby uviedol, že dňa 18.04.2012 podal žiadosť o udelenie povolenia na pobyt na území

Slovenskej republiky, ku ktorej doložil všetky náležitosti podľa §32 ods. 2, písm. a), b), c) a e) zákona č.
404/2011 Z.z. Podľa vyjadrenia správnych orgánov v tomto konaní, aby žiadosť účastníka vybavil včas
a bez zbytočných prieťahov, nepožiadal druhostupňový orgán o predĺženie lehoty a dňom 16.05.2012
udelil účastníkovi konania prechodný pobyt na účel Slováka žijúceho v zahraničí. Žalobca namietal, žerozhodnutie o udelení súhlasu k prechodnému pobytu na území Slovenskej republiky nikdy neobdŕžal.
Správny orgán teda o jeho žiadosti nerozhodol v zákonnej lehote 30 dní, nedoručil mu toto rozhodnutie
a zmaril jeho právo byť účastníkom konania.

Poukázal na to, že konanie o zrušenie jeho prechodného pobytu na území Slovenskej republiky začal
správny orgán z vlastného podnetu dňom 14.06.2012, ktorým malo byť jeho dôvodné podozrenie z
ohrozenia bezpečnosti štátu, verejného poriadku a verejného zdravia jeho pobytom na území štátu.
Nie je pravdou, že by mal možnosť vyjadriť sa k podkladu, skutkovému stavu a dôvodom, pre ktoré

správnyorgánzačalkonanievovecizrušeniajehopovolenianaprechodnýpobyt.Ktýmtoskutočnostiam
sa nemohol vyjadriť, nakoľko správny orgán mu v priebehu správneho konania žiadne skutočnosti o
ohrození bezpečnosti štátu, verejného poriadku a verejného zdravia neoznámil a neuviedol žiaden
konkrétny dôvod. Preto mu nebola daná možnosť vzniesť námietky, dôkazy a návrhy k podkladom a
spôsobu zistenia skutkového stavu podľa § 33 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Námietky
proti začatiu správneho konania vo veci zrušenia povolenia na prechodný pobyt, vzniesol žalobca

prostredníctvom svojho splnomocnenca listom zo dňa 27.06.2012. Správny orgán na tieto písomné
námietky voči začatému správnemu konaniu nereagoval. Zdôraznil, že počas prechodného pobytu na
území Slovenskej republiky od roku 2006 sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania, dokonca ani
priestupkuaniejevočinemuvedenétrestnéstíhanie.JehopobytnaúzemíSlovenskejrepublikybolplne
v súlade s jej zákonmi a predpismi. Z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu sp. zn. PPZ-HCP-

P07-KP-91-005/2013 zo dňa 15.02.2013 vyplýva, že správny orgán dňa 31.05.2012 obdŕžal utajovanú
informáciu,pôvodcomktorejjeSlovenskáinformačnáslužba,sostupňomutajenia„Vyhradené“.Nakoľko
ide o utajovanú skutočnosť, správny orgán nemôže bližšie špecifikovať obsah tejto informácie. Z
uvedeného je zrejmé, že správny orgán v priebehu šiestich týždňov od podania žiadosti o udelenie
prechodného pobytu na území Slovenskej republiky, teda od 18.04.2012 získal dôkazy o ohrození

bezpečnosti štátu zo strany mojej osoby. Pritom počas celého jeho prechodného pobytu na území
Slovenskej republiky od roku 2006 mal správny orgán nielen právo, ale aj povinnosť začať konanie
vo veci zrušenia jeho povolenia na prechodný pobyt, v prípade dôvodného ohrozenia bezpečnosti
štátu jeho chovaním. Správny orgán však v priebehu 6 rokov prechodného pobytu žalobcu na území
Slovenskej republiky takéto konanie nezačal a žiadnymi takýmito informáciami nedisponoval. Poukázal

na skutočnosť, že od roku 2009 je spoločníkom a jediným konateľom firmy FM+BH, s.r.o. Sečovce.
Namietal, že má právo brániť sa proti veľmi závažnému obvineniu správneho orgánu bez konkrétneho
určenia, ako aj proti skutočnostiam zisteným mimo rezortného zdroja tak, aby toto podozrenie vyvrátil
a preukázal, že jeho prechodný pobyt na území Slovenskej republiky bol plne v súlade s jej zákonmi.
Prvýkrát správny orgán rozhodol o zrušení jeho povolenia na prechodný pobyt rozhodnutím zo dňa

20.07.2012, sp. zn. PPZ-HCP-PO7-K.P-922-005/2012, ktoré bolo zrušené rozhodnutím žalovaného zo
dňa 27.11.2012, sp. zn. PPZ-HCP-PO2-229-003/2012 a vrátené prvostupňovému správnemu orgánu
na nové prejednanie a rozhodnutie, s poukazom na pochybenia prvostupňového orgánu. V dôsledku
nesprávneho rozhodnutia Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru v Michalovciach mu bol
zamedzený vstup na územie Slovenskej republiky a zmarená osobná účasť na novom prejednaní vo

veci zrušenia prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel Slováka žijúceho v zahraničí
dňa 08.02.2013. Týmto nesprávnym rozhodnutím správny orgán porušil povinnosť, ktorú mu ukladá
zákon v § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb., podľa ktorého je povinný dať účastníkovi konania možnosť,
aby sa pred vydaním rozhodnutia mohol vyjadriť k jeho podkladu i spôsobu jeho zistenia, prípadne
navrhnúť jeho doplnenie. Nesúhlasí s odôvodnením rozhodnutia žalovaného, že boli naplnené zákonné

dôvody na zamietnutie žiadosti o udelenie povolania na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky
štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má štatút Slováka žijúceho v zahraničí. Namietal, že vo veci
nebol objektívne preukázaný žiadny dôvod, pre ktorý nebol žalobcovi udelený prechodný pobyt na území
Slovenskej republiky a zo strany správneho orgánu nebola preukázaná naliehavá potreba rozhodnúť
podľa § 34 ods. písm. b) Zákona o pobyte cudzincov. Na území Slovenskej republiky má udelený

prechodný pobyt od roku 2006, od roku 2009 je spoločníkom a jediným konateľom spoločnosti FM
+BH, s.r.o. Sečovce. Počas pobytu na území Slovenskej republiky sa žalobca nedopustil žiadneho
konania v rozpore so zákonom a neboli voči nemu získané žiadne informácie o možnom ohrození
bezpečnosti štátu. Údajná informácia SIS nebola predložená jemu, ani jeho právnemu zástupcovi.
Zistenie skutkového stavu, na základe ktorého bolo vydané rozhodnutie je preto v rozpore s obsahom

spisu. Skutočnosť, že žalobca svojím pobytom na území Slovenskej republiky ohrozí bezpečnosť
štátu podľa § 33 ods. 4. písm. b) Zákona o pobyte cudzincov nemal správny orgán v tomto konaní
ničím podložené. V administratívnom spise je len zmienka, že dňa 31.05.2012 správny orgán obdŕžal
utajovanú informáciu so stupňom utajenia „Vyhradená“ od SIS. Ďalej poukázal na to, že každérozhodnutiesprávnehoorgánumusíbyťpreskúmateľnéaúčastníkovikonaniamábyťumožnenévyjadriť
sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré oprávňujú správny orgán k začatiu konania, zúčastnené osoby
majú mať vždy príležitosť účinne obhájiť svoje práva a záujmy a vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a

uplatňovať svoje návrhy. Namietal, že ako účastník konania nebol priamo správnym orgánom prvého
stupňa, nikdy vypočutý k skutočnostiam oprávňujúcim začatie konania a predovšetkým k dôkazom, ktoré
boli podkladom pre vydané rozhodnutie. Tak žalobca a ani jeho právny zástupca neboli o pozitívnej
informácii Slovenskej informačnej služby pred vydaním rozhodnutia oboznámení s poukazom na obsah
ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Nebola zo strany správneho orgánu splnená poučovacia povinnosť

ani vo vzťahu k aplikácií príslušných ustanovení zákona číslo 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných
skutočností, s poukazom na § 35 ods. 3 tohto zákona.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na
to, že nezistil, aby správny orgán pri zisťovaní podkladov pre rozhodnutie nepostupoval v zmysle
zákona. Správny orgán postupoval podľa Zákona o pobyte cudzincov a podľa ust. § 125 ods. 6 žiadal

Slovenskú informačnú službu o vyjadrenie. Na základe tejto informácie prvostupňový správny orgán
začal z vlastného podnetu dňa 14.06. 2012 konanie vo veci zrušenia prechodného pobytu účastníkovi
konania z dôvodu podľa ust. § 36 ods. 1 písm. b) s poukázaním na ust. § 33 ods. 4 písm. b) Zákona
o pobyte cudzincov. Rozhodnutie o zrušení prechodného pobytu žalobcovi zo dňa 22.07.2012 č. PPZ-
HCP-PO7-KP-922-005/2012 bolo doručené splnomocnenému zástupcovi žalobcu dňa 01.08.2012. Toto

rozhodnutie bolo po podaní odvolania žalobcom zrušené rozhodnutím žalovaného a vrátené správnemu
orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie dňa 18.01.2013 správny orgán zaslal splnomocnenému
zástupcovi žalobcu predvolanie z dôvodu nového prejednania vo veci zrušenia prechodného pobytu
účastníka konania a taktiež z dôvodu dať možnosť účastníkovi konania, aby sa vyjadril pred vydaním
rozhodnutia k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Dňa

08.02.2013 sa na prvostupňový správny orgán dostavil splnomocnený zástupca účastníka konania, s
ktorým bola spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia podľa § 22 ods. 1 Správneho poriadku z dôvodu
novéhoprejednaniaarozhodnutiavovecizrušeniaprechodnéhopobytužalobcovi.Správnyorgánpoučil
splnomocnenéhozástupcuúčastníkakonaniaotom,žepodkladomprevydanierozhodnutiajeutajovaná
skutočnosť, ktorá požíva ochrana podľa zákona č. 215/204 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a

o zmene a doplnení niektorých zákonov a v danom prípade správny orgán vydá rozhodnutie, kde v
odôvodnení uvedie iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky vychádzajúc
z ust. § 120 ods. 2 písm. b) Zákona o pobyte cudzincov. Správny orgán po odstránení nedostatkov,
ktoré boli dôvodom pre vydanie rozhodnutia o odvolaní, opätovne rozhodol a dňa 15.02.2013 vydal
rozhodnutie, ktorým žalobcovi zrušil povolenie na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky podľa

ust. § 36 ods. 1 písm. b) s poukázaním na ust. § 33 ods. 4 písm. b) Zákona o pobyte cudzincov. O
žiadosti žalobcu správny orgán rozhodol dňa 16.05.2012, t.j. v zákonnej lehote do 30 dní od doručenia
žiadosti, a preto nevidí dôvod, aby žiadal o predĺženie lehoty. Žalobca dňa 26.06.2012 na správnom
orgáne svojím podpisom potvrdil prevzatie oznámenia o udelení prechodného pobytu od 16.05.2012
do 16.05.2015. Toto oznámenie o udelení prechodného pobytu aj s podpisom žalobcu sa nachádza v

administratívnom spise žalobcu pod číslom PPZ-HCP-PO7-KP-500-009/2012 zo dňa 16.05.2012. Preto
nie je pravdou, že by žalobcovi nebolo doručené oznámenie o udelení prechodného pobytu a jeho
námietky, že správny orgán nerozhodol v zákonnej lehote za neopodstatnené. Správny orgán žalobcovi
žiadnym spôsobom nezamedzil účastníkovi konania vstup na územie Slovenskej republiky a nezmaril
mu osobnú účasť na novom pojednávaní vo veci. Nekonal vo veci zákazu vstupu na územie Slovenskej

republiky, ale konal vo veci zrušenia prechodného pobytu na území Slovenskej republiky. Žalobca na
konanieozrušeníprechodnéhopobytusizvolilsplnomocnenéhozástupcu,ktorýsadňa08.02.2013pred
vydaním rozhodnutia dostavil na správny orgán a bolo mu umožnené vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia,
spôsobu jeho zistenia a navrhnúť jeho doplnenie. K námietke žalobcu, že správnym orgánom nebol
objektívne preukázaný žiadny dôvod, pre ktorý mu nebol udelený prechodný pobyt na území Slovenskej

republiky, pretože počas svojho pobytu na území Slovenskej republiky sa nedopustil žiadneho konania
v rozpore so zákonom a neboli voči nemu získané žiadne informácie o možnom ohrození bezpečnosti
štátu sa žalovaný odvoláva na rozsudok krajského súdu v Prešove pod číslom 12Scud/3/2012 zo
dňa 15.03.2013. V tomto rozsudku krajský súd uvádza, že ak ide o utajovanú skutočnosť získanú od
Slovenskej informačnej služby, v spise má byť vykonaný úradný záznam, že utajovaná skutočnosť bola

správnemu orgánu doručená, kedy a pod akým stupňom utajenia, aj jej uloženie na určitom mieste.
Takýto úradný záznam sa v spisovom materiáli nachádza pod číslom PPZ-HCP-P07-KP-91-007/2013
zo dňa 01.03.2013.Krajský súd podľa § 244 a nasl. ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) a podľa
§ 250j ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a konanie, ktoré mu predchádzalo
v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe.

Predmetom preskúmania je rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu o zrušení povolenia na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky žalobcovi.

Krajský súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie, ktoré mu

predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 250f ods. 1 O.s.p., ktorý verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1
O.s.p.), termín verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli
a na internetovej stránke krajského súdu (§ 156 ods. 3 v spojení s § 240c ods. 1 prvá veta O.s.p.).

Z obsahu administratívneho spisu krajský súd zistil, že Oddelenie cudzineckej polície PZ Michalovce
rozhodnutím zo dňa 15.02.2013 č. PPZ-HCP-PO7-KP-91-005/2013 ako správny orgán príslušný podľa §
125 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len zákon o pobyte cudzincov) zistil skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zrušenie povolenia na prechodný
pobyt žalobcovi na území Slovenskej republiky a z toho dôvodu zrušil podľa § 36 ods. 1 písm. b) s

poukázaním na § 33 ods. 4 písm. b) Zákona o pobyte cudzincov jeho povolenie na prechodný pobyt
na území Slovenskej republiky.

Výrok rozhodnutia odôvodnil tým, že poukázal na ust. § 125 ods. 6 Zákona o pobyte cudzincov, § 36
ods. 1 písm. b) Zákona o pobyte cudzincov a § 33 ods. 4 Zákona o pobyte cudzincov, § 33 ods. 5 Zákona

o pobyte cudzincov a konštatoval, že žiadosť účastníka konania, ktorý ktorý má postavenie Slováka
žijúceho v zahraničí sa dá zamietnuť, resp. zrušiť prechodný pobyt len v obmedzených právnych
normách. To znamená, že účastníka konania ako cudzinca, ktorý má postavenia Slováka žijúceho v
zahraničíZákonopobytecudzincovstaviadozvýhodňujúcehopostavenievočicudzincom,ktorýžiadajú,
resp. majú udelený iný druh prechodného pobytu. Ale to neznamená, že žiadosť účastníka konania

sa nedá, resp. správny orgán nemôže žiadosť štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má postavenie
Slováka žijúceho v zahraničí zamietnuť alebo mu zrušiť pobyt. Konanie o zrušení prechodného pobytu
účastníkovi konania správny orgán začal na svoj vlastný podnet. O začatí konania upovedomil účastníka
konania. Oznámenie o začatí konania si účastník konania prevzal dňa 26.06.2012. Ďalej poukázal na
ust. § 120 ods. 2 písm. b) Zákona o pobyte cudzincov a konštatoval, že správny orgán v prípadoch

rozhodnutí, uvedených v ust. § 120 ods. 2 písm. b) Zákona o pobyte cudzincov nemôže bližšie uvádzať
dôvody, ktoré ho viedli k výroku o zrušení prechodného pobytu na území SR štátnemu príslušníkovi
tretej krajiny, ktorý ma postavenie Slováka žijúceho v zahraničí - uvedie iba konštatovanie, že ide
o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky. Dôvod takéhoto znenia predmetnej zákonnej úpravy
je zrejmý, je to snaha zabrániť zverejneniu prameňov, z ktorých sa dospelo k poznatkom, podľa

ktorých konkrétna osoba predstavuje ohrozenie pre bezpečnosť Slovenskej republiky. V prípade, ak by
odôvodnenie obsahovalo opis zisteného stavu, došlo by k odkrytiu zdroja poznatkov, samotnej masy
poznatkov a spôsobu ich získania, čím by sa v konkrétnej veci zmarilo konanie príslušných štátnych
orgánovavovšeobecnostiajzverejnilipostupypoužívanénaodhaľovaniekonaní,ktorémôžuohrozovať
ústavné zriadenie, územnú celistvosť, zvrchovanosť a bezpečnosť Slovenskej republiky, ktoré vedú

k aktivite cudzích spravodajských služieb, k organizovaniu trestnej činnosti a terorizmu, resp. môžu
vážne ohroziť alebo poškodiť záujmy Slovenskej republiky. Bezpečnostný záujem Slovenskej republiky
je záujem Slovenskej republiky na zaručení jej bezpečnosti, teda na vytvorení stavu, kedy konania
tretích subjektov, ktoré priamo ohrozujú alebo môžu ohrozovať bezpečnosť štátu budú odhaľované a
následne eliminované. Vo vzťahu k Zákonu o pobyte cudzincov sa táto činnosť prejavuje aj postupom

podľa § 36 ods. 1 písm. b) s poukázaním na § 33 ods. 4 písm. b) zamietnutím žiadosti o prechodný
pobyt, resp. zrušenie prechodného pobytu. Správny orgán sa zaoberal, resp. prihliadal na podnikateľskú
činnosťúčastníkakonanianaúzemíSlovenskejrepubliky,alepredovšetkýmprihliadalnaverejnýzáujem
(podnikateľská činnosť menovaného cudzinca je len jeho osobným záujmom) a v neposlednom rade
na bezpečnostné hľadisko, ktoré účastník konania predstavuje pre Slovenskú republiku. Podnikateľská

činnosť účastníkovi konania nezaručuje právny nárok na udelenie prechodného pobytu. Správny orgán
nemôže nadradiť osobný záujem účastníka konania nad záujem bezpečnostný. Poukázal na čl. 23
Ústavy SR a čl. 8 ods. 1 a ods. 2 Dohovoru a uviedol, že samotná Ústava Slovenskej republiky, ako
aj samotný Dohovor pripúšťajú obmedzenia pohybu a pobytu, resp. rešpektovania súkromného života,ak je to v záujme bezpečnosti Slovenskej republiky. Pobyt štátnemu príslušníkovi tretej krajiny možno
zrušiť, ak predstavuje ohrozenie, resp. je hrozbou pre bezpečnosť Slovenskej republiky. Správny orgán
pri vydávaní rozhodnutia o zrušení pobytu účastníkovi konania na území SR rešpektoval platné zákony,

Ústavu Slovenskej republiky, ako aj Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a nezistil
skutočnosti, ktoré by preukazovali, že dôsledky zrušenia pobytu na území SR by boli neprimerané,
najmä s ohľadom na súkromný a rodinný život účastníka konania, nakoľko rodina účastníka konania
nežije na území Slovenskej republiky. Jeho rodinné väzby sú situované na území Ukrajiny. Dňa
18.01.2013 splnomocnencovi účastníka konania bolo zaslané predvolanie z dôvodu nového prejednania

veci zrušenia prechodného pobytu účastníka konania a taktiež z dôvodu splnenia zákonnej povinnosti
správneho orgánu podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, dať účastníkom konania možnosť, aby sa
pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť
jeho doplnenie. Dňa 08.02.2013 sa na OCP PZ dostavil splnomocnenec účastníka konania za účelom
podania vyjadrenia do zápisnice podľa § 22 ods. 1 Správneho poriadku. Tento bol poučený o právach
a povinnostiach účastníka konania v zmysle správneho poriadku a taktiež bol poučený o možnosti

oboznámiťsasutajovanouskutočnosťouzasplneniapodmienokstanovenýchvzákoneč.215/2004Z.z.
o ochrane utajovaných skutočností a o zmena a doplnení niektorých zákonov, pričom tieto podmienky
sú podrobnejšie špecifikované v uvedenej zápisnici. Splnomocnenec účastníka konania uviedol, že v
dôsledku
nesprávneho rozhodnutia Oddelenia cudzineckej polície PZ Michalovce č. konania PPZ-

HCP- PO7-KP-922-005/2012 zo dňa 22.07.2012, ktorým zrušilo povolenie na prechodný
pobyt účastníkovi konania, s poukazom na rozhodnutie o odvolaní Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej
polície Prešov č. konania PPZ-HCP-P02-229-003/2012 zo dňa 27.11.2012 správny orgán zmaril
možnosť podľa § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. osobne vzniesť námietky, dôkazy a návrhy k
podkladom a spôsobu zistenia skutkového stavu, ktorým správny orgán zrušil jeho prechodný pobyt na

území Slovenskej republiky. K tomu správny orgán konštatoval, že pri novom prejednaní veci účastníkovi
konania, resp. jeho splnomocnencovi bola daná možnosť vyjadriť sa podľa § 33 ods. 2 Správneho
poriadku, takže v novom konaní splnomocnenec mohol vzniesť námietky, dôkazy a návrhy k podkladom,
avšak jediným podkladom, ktorý splnomocnenec uvádza v zápisnici je chovanie účastníka konania
počas udeleného pobytu na území Slovenskej republiky, a to že účastník konania sa počas udeleného

pobytu choval plne v súlade so zákonmi a predpismi Slovenskej republiky.

Oodvolaníprotitomutorozhodnutiurozhodolžalovanýpreskúmavanýmrozhodnutímzodňa06.05.2013
č. PPZ-HCP-PO2-121-002/2013, ktorým potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa
15.02.2013 č. PPZ-HCP-PO7-KP-91-005/2012 o zrušení povolenia účastníkovi na prechodný pobyt na

území SR podľa § 36 ods. 1 písm. b) s poukázaním na ustanovenie § 33 ods. 4 písm. b) Zákona
o pobyte cudzincov a odvolanie účastníka konania zamietol. Výrok rozhodnutia odôvodnil tým, že
po preskúmaní odvolania napadnutého rozhodnutia, ako aj podkladov pre vydanie tohto rozhodnutia
zistil, že účastník konania si dňa 18.04.2012 podal na prvostupňovom správnom orgáne žiadosť
ô udelenie prechodného pobytu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie

Slováka žijúceho v zahraničí. Prvostupňový správny orgán žiadosti vyhovel a dňa 16.05.2012 bol
účastníkovi konania udelený prechodný pobyt na území Slovenskej republiky v zmysle § 29 zákona
o pobyte cudzincov. V administratívnom spise účastníka konania sa nachádza záznam, v ktorom je
uvedené, že dňa 31.05.2012 bola na prvostupňový správny orgán doručená utajovaná informácia so
stupňom utajenia „Vyhradené“ pod číslom 63/830-V-12-51/2012-S zo dňa 04.05.2012 zo Slovenskej

informačnej služby. Odvolací orgán nezistil, aby prvostupňový správny orgán pri zisťovaní podkladov
pre rozhodnutie nepostupoval v zmysle zákona. Prvostupňový správny orgán postupoval v zmysle
zákona o pobyte cudzincov a podľa § 125 ods. 6 žiadal Slovenskú informačnú službu o vyjadrenie.
Na základe tejto informácie prvostupňový správny orgán začal z vlastného podnetu dňa 14.06.2012
konanie vo veci zrušenia prechodného pobytu účastníkovi konania z dôvodu v zmysle § 36 ods. 1 písm.

b) s poukázaním na ustanovenie § 33 ods. 4 písm. b) Zákona o pobyte cudzincov. Dňa 18.01.2013
prvostupňový správny orgán zaslal splnomocnenému zástupcovi účastníka konania predvolanie z
dôvodu nového prejednania vo veci zrušenia prechodného pobytu účastníka konania a taktiež z
dôvodu dať možnosť účastníkovi konania, aby sa vyjadril pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladu
i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Dňa 08.02.2013 sa na prvostupňový

správny orgán dostavil splnomocnený zástupca účastníka konania, s ktorým bola spísaná zápisnica
o podaní vyjadrenia číslo PPZ-HCP-PO-KP-91-004/2013 podľa § 22 ods. 1 správneho poriadku z
dôvodu nového prejednania a rozhodnutia vo veci zrušenia prechodného pobytu účastníkovi konania.
Prvostupňový správny orgán poučil splnomocneného zástupcu účastníka konania o tom, že podkladompre vydanie rozhodnutia je utajovaná skutočnosť, ktorá požíva ochrana v zmysle zákona č. 215/204
Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v danom prípade
správny orgán vydá rozhodnutie, kde v odôvodnení uvedie iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný

záujem Slovenskej republiky vychádzajúc z ustanovenia § 120 ods. 2 písm. b) Zákona o pobyte
cudzincov.Splnomocnenýzástupcaúčastníkakonaniabolpoučenýoprávachapovinnostiachúčastníka
konania v zmysle správneho poriadku a taktiež bol poučený o možnosti oboznámiť sa s utajovanou
skutočnosťou za splnenia podmienok stanovených v zákone č. 215/204 Z.z. o ochrane utajovaných
skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Po poučení splnomocnený zástupca účastníka

konania v zápisnici uviedol, že prvostupňový správny orgán nesprávnym rozhodnutím, s poukazom
na rozhodnutie odvolacieho orgánu, zmaril možnosť účastníka konania vzniesť námietky, dôkazy a
návrhy k podkladom a spôsobu zistenia skutkového stavu. Ďalej poukázal na skutočnosť, že od roku
2006 počas pobytu na území Slovenskej republiky sa účastník konania choval v súlade so zákonmi a
predpismi. Zastáva názor, že spĺňa podmienky na udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej
republiky. Prvostupňový správny orgán po odstránení nedostatkov, ktoré boli dôvodom pre vydanie

rozhodnutia o odvolaní, opätovne rozhodol a dňa 15. 02. 2013 vydal rozhodnutie, ktorým účastníkovi
konania zrušil povolenie na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky v zmysle § 36 ods. 1 písm.
b) s poukázaním na § 33 ods. 4 písm. b) Zákona o pobyte cudzincov, číslo rozhodnutia PPZ-HCP-
P07-KP-91-005/2013. Toto rozhodnutie bolo doručené splnomocnenému zástupcovi účastníka konania
dňa 21.02.2013. Odvolací orgán preskúmal všetky relevantné skutočnosti a konštatuje, že účastník

konania vo svojom odvolaní neuviedol žiadne dôvody, ktoré by viedli k úplnému zrušeniu napadnutého
rozhodnutia. Odvolací orgán vyslovuje názor, že prvostupňový správny orgán postupoval správne, keď
rozhodol zrušiť účastníkovi konania prechodný pobyt na území Slovenskej republiky v zmysle § 36 ods.
1 písm. b) s poukázaním na § 33 ods. 4 písm. b) Zákona o pobyte cudzincov. Účastníkovi konania bol
zrušený prechodný pobyt na území Slovenskej republiky v zmysle § 36 ods. 1 písm. b) s poukázaním

na § 33 ods. 4 písm. b) Zákona o pobyte cudzincov, z dôvodu, že je dôvodné podozrenie, že účastník
konania pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu. Prvostupňový správny orgán rozhodol o žiadosti
účastníka konania dňa 16.05.2012, t. j. v zákonnej lehote do 30 dní od doručenia žiadosti (doručená
18.04.2012) a preto nevidí dôvod, aby žiadal o predĺženie lehoty. Účastník konania dňa 26. 06. 2012 na
prvostupňovom správnom orgáne svojim podpisom potvrdil prevzatie oznámenia o udelení prechodného

pobytu od 16.05.2012 do 16.05.2015. Toto oznámenie o udelení prechodného pobytu aj s podpisom
účastníka konania sa nachádza v administratívnom spise účastníka konania pod číslom PPZ-HCP-PO7-
KP-500-009/2012 zo dňa 16.05.2012. Na základe uvedeného považuje odvolací orgán námietky, že
účastníkovi konania nebolo doručené oznámenie o udelení prechodného pobytu a že správny orgán
nerozhodol v zákonnej lehote za neopodstatnené. Prvostupňový správny orgán odstránil nedostatky

v konaní o zrušení prechodného pobytu, ktoré boli dôvodom pre vydanie rozhodnutia o odvolaní a
poučil splnomocneného zástupcu účastníka konania o tom, čo je podkladom pre vydanie rozhodnutia,
o právach a povinnostiach účastníka konania v zmysle správneho poriadku a taktiež bol poučený o
možnosti oboznámiť sa s utajovanou skutočnosťou za splnenia podmienok stanovených v zákone č.
215/204 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmena a doplnení niektorých zákonov. V zmysle §

33 ods. 2 Správneho poriadku umožnil účastníkovi konania, aby sa pred vydaním rozhodnutia vyjadril k
jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Toto právo účastník konania
využil a prostredníctvom splnomocneného zástupcu sa dňa 08.02.2013 vyjadril do zápisnice, ktorá s
ním bola spísaná na prvostupňovom správnom orgáne. Po zistení skutočného stavu vecí prvostupňový
správny orgán opätovne rozhodol a dňa 15.02.2013 vydal nové rozhodnutie, ktorým účastníkovi konania

zrušil povolenie na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky v zmysle § 36 ods. 1 písm. b) s
poukázaním na § 33 ods. 4 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, číslo rozhodnutia PPZ-HCP-P07-
KP-91-005/2013. Odvolací orgán považuje za potrebné uviesť, že dňom 01.01.2012 nadobudol účinnosť
zákon o pobyte cudzincov, ktorým bol zrušený zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov. V zmysle § 17 ods. 2 zákona č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov a o

zmeneadoplneníniektorýchzákonovpovolenienaprechodnýpobytsaucudzinca,ktorémubolovydané
osvedčenie Slováka žijúceho v zahraničí nevyžadovalo, to znamená, že prvostupňový správny orgán o
takejto žiadosti nerozhodoval. Účastníkovi konania vyplývalo povolenie na prechodný pobyt na území
Slovenskej republiky priamo zo zákona. Až zákonom o pobyte cudzincov bolo zavedené udeľovanie
prechodnéhopobytuštátnemupríslušníkovitretejkrajiny,ktorýmápriznanépostavenieSlovákažijúceho

v zahraničí a vyžadovanie vyjadrenia Slovenskej informačnej služby. Z uvedeného dôvodu nemohol
prvostupňový správny orgán v období od roku 2006 zrušiť účastníkovi konania prechodný pobyt.
prvostupňový správny orgán svojím rozhodnutím zo dňa 22.07.2012 žiadnym spôsobom nezamedzil
účastníkovi konania vstup na územie Slovenskej republiky a nezmaril mu osobnú účasť na novomprejednaní veci. Prvostupňový správny orgán nekonal vo veci zákazu vstupu na územie Slovenskej
republiky, ale konal vo veci zrušenia prechodného pobytu na území Slovenskej republiky, čo je podstatný
rozdiel a účastník konania o tom vedel. Tu musí ešte odvolací orgán účastníkovi konania pripomenúť,

že v konaní o zrušení jeho prechodného pobytu si zvolil splnomocneného zástupcu, ktorý sa dňa
08.02.2013. pred vydaním rozhodnutia dostavil na prvostupňový správny orgán a bolo mu umožnené
vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia, spôsobu jeho zistenia, navrhnúť jeho doplnenie. Odvolací orgán
nezistil opomenutie splnenia procesných povinností prvostupňového správneho orgánu, ktoré by mali
za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia z dôvodu nezákonnosti. Prvostupňový správny orgán

postupoval v zmysle Zákona o pobyte cudzincov a podľa § 125 ods. 6 žiadal Slovenskú informačnú
službu o vyjadrenie, od ktorej bola doručená informácia k účastníkovi konania si stupňom utajenia
„Vyhradené“, číslo 63/830-V-12-51/2012-S zo dňa 04.05.2012, ktorá sa nachádza na prvostupňovom
správnom orgáne. Záznam o tom, že prvostupňovému správnemu orgánu bola doručená utajovaná
informácia so stupňom utajenia „Vyhradené“ sa nachádza v administratívnom spise účastníka konania
pod číslom PPZ-HCP-P07-KP-91-007/2013.

Na základe tejto informácie prvostupňový správny orgán rozhodol zrušiť prechodný pobyt účastníkovi
konania z dôvodu v zmysle § 36 ods. 1 písm. b) s poukázaním na u vecí ust. § 33 ods. 4 písm. b) zákona
o pobyte cudzincov.

V administratívnom spise sa nachádza oznámenie cudzineckej polície PZ Michalovce o začatí

správneho konania o zrušení prechodného pobytu zo dňa 14.06.2012, ktoré žalobca prevzal dňa
26.06.2012. Z oznámenia vyplýva, že správny orgán začína konanie vo veci zrušenia pobytu z vlastného
podnetu, a to z dôvodu naplnenia ust. § 36 ods. 1 písm. b) s poukázaním na ust. § 33 ods. 4 písm.
b) zákona č. 404/2001 Z.z. o pobyte cudzincov. Dňa 26.06.2012 bol vypočutý žalobca do zápisnice
Oddelenia cudzineckej polície PZ Michalovce podľa § 22 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom

konaní. Žalobca bol vypočutý k tomu, či sa dopustil na území SR v minulosti nejakého trestného činu
alebo priestupku, či páchal alebo spáchal v minulosti nejakú trestnú činnosť mimo územia SR, či má
vedomosť o existencii dôvodov, z ktorých by mu mal byť zrušený pobyt na území SR, či je členom
skupiny, ktorá sa zaoberala organizovaním trestnej činnosti na území SR i mimo nej, či udržiava osobný,
listový alebo elektronický kontakt s teroristickou skupinou alebo skupinou páchajúcou organizovanú

trestnú činnosť na území SR alebo mimo nej, či prebieha voči nemu konanie, ktoré by malo vplyv na
zrušenie pobytu na území SR, či pácha alebo v minulosti páchal činnosť ohrozujúcu ústavné zriadenie,
územnú celistvosť a zvrchovanosť SR, či je aktívnym členom nejakej spravodajskej služby, či sa dopusti
konania, ktoré by vážne poškodil alebo ohrozil hospodárske záujmy SR a na tieto otázky odpovedal
negatívne, ale uviedol, že je ženatý na území Ukrajiny a má jedno dieťa. Na území SR nemá žiadnych

príbuzných, má príbuzných na Ukrajine. Je konateľom firmy FM+BH, s.r.o., podniká v oblasti dopravy.
Má kamiónovú dopravu. Ďalej je predmetom jeho činnosti kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému
spotrebiteľovi alebo iným prevádzkovateľom živnosti. Ďalej vypovedal, že na územie SR prichádza 1-2
kráttýždenne,naúzemíSRpodnikáodroku2004voblastikúpatovarunaúčelyjehopredajakonečnému
spotrebiteľovi alebo iným prevádzkovateľom živnosti. Nepácha trestné činy ani priestupky na území SR

anemyslísi,žejehrozboupreSlovensko.VadministratívnomspisesanachádzarozhodnutieOddelenia
cudzineckej polície PZ Michalovce zo dňa 22.07.2012 č. PPZ-HCP-PO7-KP-922-005/2012, ktorým bol
žalobcovi zrušený prechodný pobyt podľa § 36 ods. 1 písm. b), s poukázaním na § 33 ods. 4 písm. b)
ZákonaopobytecudzincovnaúzemíSlovenskejrepubliky.Oodvolaníprotitomutorozhodnutiurozhodol
žalovaný rozhodnutím zo dňa 27.11.2012 č. PPZ-HCP-PO-229-003-2012 tak, že zrušil prvostupňové

rozhodnutie zo dňa 22.07.2012 a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie
a rozhodnutie.

Oddelenie cudzineckej polície PZ Michalovce oznámením zo dňa 18.01.2013 oznámilo
splnomocnenému zástupcovi žalobcu JUDr. Mikulášovi Drobňákovi, že Riaditeľstvo hraničnej a

cudzineckej polície v Prešove zrušilo rozhodnutie OCP PZ Michalovce zo dňa 22.07.2012 a vec vrátilo
prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie vo veci. Zároveň ho predvolalo
na 01.02.2013 o 09:30 hod. do budovy Oddelenia cudzineckej polície PZ v Michalovciach z dôvodu
splnenia zákonnej povinnosti správneho orgánu podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku dať účastníkovi
konania možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohol vyjadriť k jeho podkladu a k spôsobu jeho

zistenia. Dňa 08.02.2013 bola spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia s JUDr. Mikulášom Drobňákom,
z ktorej vyplýva, že správny orgán poučil splnomocneného zástupcu účastníka konania o tom, že
podkladom rozhodnutia je utajovaná skutočnosť, ktorá používa v ochrannom zmysle zákona č. 215/2004
Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v danom prípadesprávny orgán vydá rozhodnutie, kde v odôvodnení uvedie iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný
záujem SR vychádzajúc z ust. § 120 ods. 2 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o
zmene a doplnení niektorých predpisov. Ďalej ho poučil, že pôvodcom utajovanej skutočnosti je SIS,

ktorá zodpovedá za predmetnú informáciu poskytnutú správnemu orgánu a za jej prípadne odtajnenie.
Ďalej ho poučil o možnosti oboznámenia sa s utajovanou skutočnosťou ohľadom účastníka konania v
prípade, že je držiteľom osvedčenia pre utajované skutočnosti príslušného stupňa utajenia. Zároveň mu
umožnil, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohol vyjadriť k jeho podkladom i spôsobu jeho zistenia,
príp. navrhnúť jeho doplnenie.

Splnomocnený zástupca žalobcu uviedol, že správny orgán nesprávnym rozhodnutím zo dňa
22.07.2012 zmaril možnosť podľa § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. osobne vzniesť účastníkovi
námietky, dôkazy a návrhy k podkladom a spôsobu zistenia skutkového stavu, ktorým správny orgán
zrušil jeho prechodný pobyt na území SR. Ďalej poukázal na skutočnosť, že od udelenia prechodného
pobytu na území SR od roku 2006 účastník konania Hennadiy Bihar počas pobytu na území SR sa

choval plne v súlade s jej zákonmi a predpismi. Preto spĺňa podmienky na udelenie prechodného pobytu
na území SR aj s poukazom na jeho chovanie počas udelenia pobytu od roku 2006.

V administratívnom spise sa ďalej nachádza úradný záznam zo dňa 01.03.2013 č. PPZ-HCP-PO7-
KP-91-007/2013 vypracovaný Oddelením cudzineckej polície PZ Michalovce, z ktorého vyplýva dňa

31.05.2012 Oddelenie cudzineckej polície PZ v Michalovciach obdŕžalo od SIS utajovanú informáciu so
stupňom utajenia „vyhradené“ pod č.p.: 63/830-V-12-51/2012-S zo dňa 04.05.2012 ohľadom účastníka
konania Y. J., nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník A., prechodne bytom ul. B. XXXX/X, D.. Doručená
informácia sa nenachádza v spisovom materiály cudzinca, avšak správny orgán predmetnú informáciu
bral do úvahy ako jeden z podkladov pre vydanie rozhodnutia Oddelenia cudzineckej polície PZ v

Michalovciach pod č. PPZ-HCP-PO7-KP-91-005/2013 zo dňa 15.02.2013.

Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 písm. b) Zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar zruší prechodný
pobyt, ak zistí skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie prechodného pobytu
podľa § 33 ods. 4.

Podľa ustanovenia § 33 ods. 5 Zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar môže žiadosť o udelenie
prechodnéhopobytuštátnehopríslušníkatretejkrajiny,ktorýmápostavenieSlovákažijúcehovzahraničí
zamietnuť iba z dôvodov uvedených v odseku 4 písm. a), b), d) až f) a h).

Podľa § 120 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar uvedie v odôvodnení rozhodnutia
iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky, ak ide o rozhodnutie zrušení
prechodného pobytu podľa § 36 ods. 1 písm. b), ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej
krajiny pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu.

Podľa § 120 ods. 1 Zákona o pobyte cudzincov ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise
ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní.

Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi

účastníkov konania.

Podľa § 18 ods. 1 Správneho poriadku konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo na podnet
správneho orgánu dňom, keď podanie účastníka konania došlo správnemu orgánu príslušnému vo veci
rozhodnúť. Pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento

orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon.

Podľa § 18 ods. 3 Správneho poriadku o začatí konania správny orgán upovedomí všetkých známych
účastníkov konania; ak mu účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známi, alebo pokiaľ to ustanovuje
osobitný zákon, upovedomí ich o začatí konania verejnou vyhláškou.

Podľa§33ods.2SprávnehoporiadkuSprávnyorgánjepovinnýdaťúčastníkomkonaniaazúčastneným
osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho
zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a

musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s

návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (V. časť, prvá hlava, § 244 ods. 1 O.s.p.).

Limitom súdneho prieskumu je zákonnosť. Zákonnosťou rozhodnutia a postupov je súlad týchto

rozhodnutí a postupov s platným právnym poriadkom Slovenskej republiky. Konanie o preskúmanej
zákonnosti rozhodnutia a postupu podľa V. časti O.s.p. je špecifickým konaním a nie je pokračovaním
administratívneho konania. Preto krajský súd pri preskúmaní zákonnosti správneho rozhodnutia a
postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantne
právny predpis.

Súdny proces treba chápať, ako jednu zo záruk zákonnosti, pod ktorou treba rozumieť právnu istotu pri
aplikácii práva súdom, a to v rozsahu zabezpečujúcom naplnenie spravodlivej ochrany subjektívnych
práv účastníkov konania. Uvedená zásada vyplýva z čl. 46 Ústavy SR, resp. čl. 6 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobod.

Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov (súd nemá na
to kompetenciu), ale len preskúmať zákonnosť rozhodnutia správnych orgánov, teda, či pri riešení
konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne
predpisy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v

čase napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.). Predpokladom úspešnosti žaloby na súde podľa
druhej hlavy piatej časti O.s.p. je porušenie subjektívneho práva žalobcu.

Preskúmaním veci krajský súd zistil, že správne orgány nesprávne aplikovali príslušné ustanovenia
Zákona o pobyte cudzincov o zrušení trvalého pobytu, konkrétne ust. § 36 ods. 1 písm. b) Zákona o

pobyte cudzincov a § 120 ods. 2 písm. b) Zákona o pobyte cudzincov. Prvostupňové rozhodnutie zo
dňa 15.02.2013 č. PPZ-HCP-POZ-KP-91-005/2013 bolo vydané v čase, keď sa v spise ani nenachádzal
úradný záznam Oddelenia cudzineckej polície PZ Michalovce zo dňa 01.03.2013 č. PPZ-HCP-PO7-
KP-91-007/2003. Prvostupňový správny orgán sa obmedzil na citáciu ustanovení Správneho poriadku,
Zákona o pobyte cudzincov, na čl. 23 Ústavy SR a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru a konštatoval, že správny

orgán nemôže nadradiť osobný záujem účastníka konania nad záujem bezpečnostný, inak by správny
orgán porušil všeobecne záväzný právny predpis, čiže by nepostupoval v súlade so Zákonom o pobyte
cudzincov. Ďalej konštatoval, že ak by odôvodnenie obsahovalo opis zisteného stavu, došlo by k odkrytiu
zdroja poznatkov, samotnej masy poznatkov a spôsobu ich získania, čím by sa v konkrétnej veci
zmarilo konanie príslušných štátnych orgánov a vo všeobecnosti aj zverejnili postupy používané na

odhaľovanie konaní, ktoré môžu ohrozovať ústavné zriadenie, zvrchovanosť a bezpečnosť SR, ktoré
vedú k aktivite cudzích spravodajských služieb, k organizovaniu trestnej činnosti a terorizmu, resp.
môžu vážne ohroziť alebo poškodiť záujmy SR. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí konštatoval, že
prvostupňový správny orgán postupoval podľa Zákona o pobyte cudzincov a podľa § 125 ods. 6 žiadal
Slovenskú informačnú službu o vyjadrenie, od ktorej bola doručená informácia k účastníkovi konania so

stupňom utajenia „Vyhradené“, číslo 63/830-V-12-51/2012-S zo dňa 04.05.2012, ktorá sa nachádza na
prvostupňovomsprávnomorgáne.Záznamotom,žeprvostupňovémusprávnemuorgánuboladoručená
utajovaná informácia so stupňom utajenia „Vyhradené“ sa nachádza v administratívnom spise účastníka
konania pod číslom PPZ-HCP-P07-KP-91-007/2013.

Krajský súd konštatuje, že z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia a už vôbec nie z odôvodnenia
rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu nevyplýva, na základe čoho dospeli správne orgány k
záveru, že u žalobcu existujú podmienky pre zrušenie prechodného pobytu podľa § 36 ods. 1 písm. b),
teda, že existuje dôvodné podozrenie, že žalobca pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu. Správneorgány si vyložili ust. § 122 ods. 2 písm. b) Zákona o pobyte cudzincov tak, že postačuje v odôvodnení
rozhodnutia uviesť iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem SR. Z odôvodnenia rozhodnutia
žalovaného vyplýva, že prvostupňový správny orgán postupoval podľa Zákona o pobyte cudzincov a

podľa § 125 ods. 6 žiadal SIS o vyjadrenie, od ktorej bola doručená informácia k účastníkovi konania
so stupňom utajenia „Vyhradené“ č. 63/830-V-12-51/2012-S zo dňa 04.05.2012, ktorá sa nachádza
na prvostupňovom správnom orgáne. Z rozhodnutí správnych orgánov však nevyplýva, ako dospeli k
záveru, že zrušenie prechodného pobytu žalobcovi podľa § 36 ods. 1 písm. b) s poukázaním na § 33
ods. 4 písm. b) Zákona o pobyte cudzincov je v bezpečnostnom záujme SR.

Ostatné žalobné námietky v súvislosti s možnosťou vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, zmarenie
osobnej účasti žalobcu na pojednávaní vo veci zrušenia prechodného pobytu na území SR súd považuje
za nedôvodné a nepreukázané. Žalobca sa dal v konaní zastúpiť splnomocneným zástupcom, ktorý sa
zúčastnil pojednávania vo veci a mal možnosť sa oboznámiť s obsahom administratívneho spisu a mal
možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe krajský súd
dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, lebo napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov,pretohokrajskýsúdpodľa§250jods.2písm.d)O.s.p.vspojenísprvostupňovýmrozhodnutím
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného postupovať v naznačenom smere a vo veci opätovne
rozhodnúť podľa príslušných zákonných ustanovení.

Senát krajského súdu vo veci rozhodol jednohlasne.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a
žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný priznal náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo
výške 70 Eur. Náhradu trov právneho zastúpenia žalobcovi nepriznal, lebo tieto súdu v lehote 3 dní od
vyhlásenia rozsudku neboli písomne vyčíslené.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doru-
čenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu
v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.