Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. október 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/433/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112233795
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kalmanová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4112233795.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a

členov senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a JUDr. Vladimíra Novotného, v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, proti odporcovi: Slovenská republika a v jej mene konajúce
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu škody a
nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 07. apríla
2014 č. k. 5C/591/2012-53, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy vo veciach sp. zn. 5C/591/2012, 5C/592/2012, 5C/593/2012, 5C/594/2012,
5C/595/2012, 5C/597/2012, 5C/598/2012, 5C/599/2012, 5C/604/2012, 5C/605/2012, ktoré boli spojené
na spoločné konanie pod sp. zn. 5C/591/2012. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
Svoje rozhodnutie právne oprel o ust. § 3 ods. 1 písm. d/, ods. 2, § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1., § 9
ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, ods. 2, § 19 ods. 1, ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z. o

zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ako i ust. § 41 ods. 2 písm. i/, § 44 ods. 2
zák.č.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnostiaozmeneadoplneníďalšíchzákonov
(ďalej len „Exekučný poriadok“). Z hľadiska skutkového stavu mal za preukázané, že v konaní vedenom
na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 5C/591/2012 sa navrhovateľ domáhal zaplatenia majetkovej
škody 125 eur a nemajetkovej ujmy 1.100 eur pre nesprávny úradný postup v konaní vedenom
pred Okresným súdom Nitra pod sp. zn. 10Er/529/2010, kde bola dňa 15.07.2010 súdu doručená
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorú súd zamietol v časti

zmenkového úveru, v časti poplatku za poskytnutie úveru a v časti poplatku za upomienku uznesením
č.k. 10Er/529/2010-10 zo dňa 11.10.2010 v spojení s opravným uznesením č.k. 10Er/529/2010-28 zo
dňa 15.11.2010 a dňa 22.12.2011 vydal poverenie pre súdneho exekútora na vymoženie sumy 796,65
eur s príslušenstvom. V konaní vedenom na Okresnom súdu Topoľčany pod sp. zn. 5C/592/2012 sa
navrhovateľ domáhal náhrady majetkovej škody v sume 125 eur a nemajetkovej ujmy v sume 518,16 eur
pre nesprávny úradný postup Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 9Er/861/2011, ktorý
rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručenej súdu

dňa 06.09.2011, uznesením č.k. 9Er/861/2011-10 zo dňa 21.03.2012, ktorým žiadosť zamietol. V konaní
vedenom na Okresnom súdu Topoľčany pod sp. zn. 5C/593/2012 sa navrhovateľ domáhal náhrady
majetkovej škody v sume 125 eur a nemajetkovej ujmy v sume 272,91 eur pre nesprávny úradný postup
Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 27Er/997/2010, ktorý rozhodol o žiadosti súdnehoexekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručenej súdu dňa 21.12.2010, uznesením
č.k. 27Er/997/2010-10 zo dňa 23.12.2010, ktorým žiadosť zamietol. V konaní vedenom na Okresnom
súdu Topoľčany pod sp. zn. 5C/594/2012 sa navrhovateľ domáhal náhrady majetkovej škody v sume

125 eur a nemajetkovej ujmy v sume 639,87 eur pre nesprávny úradný postup Okresného súdu Nitra
v konaní vedenom pod sp. zn. 12Er/264/2010, ktorý rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie doručenej súdu dňa 23.04.2010, uznesením č. k. 12Er/264/2010-15
zo dňa 29.12.2010, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora, ktoré rozhodnutie bolo na základe
odvolania navrhovateľa potvrdené uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 11CoE/42/2011-32 zo dňa

30.06.2011. V konaní vedenom na Okresnom súdu Topoľčany pod sp. zn. 5C/595/2012 sa navrhovateľ
domáhal náhrady majetkovej škody v sume 125 eur a nemajetkovej ujmy v sume 1.331,37 eur pre
nesprávny úradný postup Okresného súdu Nitra sp. zn. 9Er/528/2010, ktorý rozhodol o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručenej súdu dňa 15.07.2010, uznesením č.k.
9Er/528/2010-12 zo dňa 23.04.2012, ktorým žiadosť súdneho exekútora zamietol. V konaní vedenom
na Okresnom súdu Topoľčany pod sp. zn. 5C/597/2012 sa navrhovateľ domáhal náhrady majetkovej

škody v sume 1.260,04 eur a nemajetkovej ujmy v sume 252,01 eur pre nesprávny úradný postup
Okresného súdu Nitra sp. zn. 19Er/528/2010, ktorý rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie doručenej súdu dňa 15.07.2010, uznesením č.k. 19Er/528/2010-12
zo dňa 22.02.2011, ktorým žiadosť zamietol. V konaní vedenom na Okresnom súdu Topoľčany pod sp.
zn. 5C/598/2012 sa navrhovateľ domáhal náhrady majetkovej škody v sume 977,87 eur a nemajetkovej

ujmy v sume 195,57 eur pre nesprávny úradný postup Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod
sp. zn. 12Er/574/2012, ktorý rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie doručenej súdu dňa 14.05.2012, uznesením č. k. 12Er/574/2012-12 zo dňa 22.05.2012,
ktorým žiadosť zamietol. V konaní vedenom na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 5C/599/2012 sa
navrhovateľ domáhal náhrady majetkovej škody v sume 125 eur a nemajetkovej ujmy v sume 743,13

eur pre nesprávny úradný postup Okresného súdu Nitra sp. zn. 18Er/318/2010, ktorý rozhodol o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručenej súdu dňa 10.05.2010,
uznesením č. k. 18Er/318/2010-16 zo dňa 03.03.2011, ktorým žiadosť zamietol. V konaní vedenom
Okresným súdom Topoľčany pod sp. zn. 5C/604/2012 sa navrhovateľ domáhal náhrady škody v
sume 2.530,32 eur a nemajetkovej ujmy v sume 506,06 eur pre nesprávny úradný postup Okresného

súdu Nitra sp. zn. 10Er/371/2010, ktorý rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie doručenej súdu dňa 27.05.2010, uznesením č. k. 10Er/371/2010-14 zo dňa
21.01.2011 žiadosť zamietol, ktoré rozhodnutie bolo na základe odvolania oprávneného uznesením
Krajského súdu v Nitre č. k. 8CoE/31/2013-50 zo dňa 19.07.2013 zrušené a vec vrátená súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. V konaní vedenom na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 5C/605/2012

sa navrhovateľ domáhal náhrady majetkovej škody v sume 784,70 eur a nemajetkovej ujmy v sume
156,94eurprenesprávnyúradnýpostupOkresnéhosúduNitrapodsp.zn.23Er/728/2010,kdeožiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručenej súdu dňa 22.09.2010, bolo
rozhodnuté uznesením č. k. 23Er/728/2010-9 zo dňa 11.04.2011, ktorým súd žiadosť zamietol.
Súd uznesením zo dňa 07.03.2013 č. k. 5C/591/2012-21 spojil na spoločné konanie vyššie uvedené

veci vedené na Okresnom súde Topoľčany s tým, že spoločné konanie bude vedené pod sp. zn.
5C/591/2012. Navrhovateľ si uplatnil náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu, že
v exekučnom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ktorý mal spočívať v tom, že o
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nebolo rozhodnuté v zákonom
stanovenej lehote, v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a okrem toho navrhovateľ namietal

vykonanie úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok. Ohľadne prípadných prieťahov sa
neviedli žiadne disciplinárne konania, neriešila sa sťažnosť na prieťahy v konaní, nerozhodoval Ústavný
súd Slovenskej republiky, či Európsky súd pre ľudské práva. V rámci exekučného konania má súd
právo preskúmať dôkazy aj bez návrhu účastníkov, ako aj ex offo preskúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky, či priebeh rozhodcovského konania.

Exekučný poriadok určuje lehotu na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nie na vydanie iného
rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V prípade, ak má súd za to, že nie je
zákonnýdôvodnavydaniepoverenianavykonanieexekúcie,žiadosťoudeleniepoverenianavykonanie
exekúcie zamietne, pričom takéto rozhodnutie nemožno považovať za jednoduché, pre ktoré by bola
určená pätnásťdňová lehota. Pre rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie zákonná lehota neexistuje, a teda nemožno konštatovať, že v prejednávaných veciach nebola
nedodržanálehotanavydanierozhodnutia,keďžezákonvčasepodanianávrhunasúdlehotuneurčoval.
Zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnuúpravu najmä s ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských
zmlúv. Pokiaľ ide o poslednú námietku navrhovateľa a to vykonanie úradného postupu bez splnenia
zákonných podmienok, tak podľa názoru súdu tým, že vyšší súdny úradník v exekučnom konaní skúmal

exekučnýtitulavýsledkomtohtopostupubolorozhodnutie,ktorýmzamietolžiadosťoudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie, nedošlo k žiadnemu nesprávnemu úradnému postupu ani k porušeniu práv
oprávneného, nakoľko exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v
ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na
vykonanie exekúcie a môže tak urobiť na návrh účastníka ako aj bez návrhu, pričom môže exekučný titul

preskúmavať aj z hľadiska príslušných hmotnoprávnych zákonných ustanovení a nielen z procesného
hľadiska (uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. II.ÚS 499/2010) a preto týmto postupom nedošlo k
žiadnemu nesprávnemu úradnému postupu namietanému v návrhu navrhovateľa. Ďalším dôvodom
namietaného nesprávneho úradného postupu malo byť nevydanie rozhodnutia v zákonom stanovenej
lehote resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov, avšak súd nezistil žiadne porušenie zákona
zo strany exekučného súdu a dospel k záveru, že v tomto prípade nedošlo k nesprávnemu úradnému

postupu a tým ani k vzniku nároku navrhovateľa na náhradu škody. Je pravdou, že podľa § 44 ods.2
Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.5.2010 bol súd povinný preskúmať žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom na vykonanie exekúcie a exekučným titulom a v
prípade, ak nezistil rozpor týchto písomností so zákonom, tak do 15 dní od doručenia žiadosti bol
povinný písomne poveriť exekútora, aby vykonal exekúciu. Uvedená zákonná 15 dňová lehota však

platí iba v prípade, ak skutočne zo strany súdu je vydané poverenie exekútorovi na vykonanie exekúcie,
ale v prípade zistenia rozporu žiadosti, návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadna lehota na
vydanie zamietajúceho uznesenia nie je ustanovená a preto je možné ďalší postup súdu skúmať iba z
hľadiska časovej primeranosti a konania bez zbytočných prieťahov. Uvedený logický výklad ustanovenia
§ 44 ods. 2 EP vyplýva z toho, že pokiaľ doklady predložené súdnym exekútorom nie sú v rozpore so

zákonom, tak by pre exekučný súd nemal byť problém vydať poverenie v lehote 15 dní, avšak pokiaľ
súd zistí rozpor predložených písomností a to hlavne exekučného titulu so zákonom, tak zamietajúce
rozhodnutie nie je možné vydať v lehote 15 dní, nakoľko samotnému rozhodnutiu predchádza postup
súdu, v rámci ktorého vyzýva, či už súdneho exekútora, oprávneného alebo jeho právneho zástupcu na
predloženie dokladov resp. preskúmava doklady, na základe ktorých došlo k vydaniu exekučného titulu

a z hľadiska časovej náročnosti môže uvedený postup súdu trvať aj niekoľko mesiacov a to hlavne vtedy,
ak dožiadané subjekty na výzvu súdu nereagujú v stanovenej lehote, prípadne je potrebné zo strany
súdu žiadosti opakovať. Keďže ustanovenie § 44 ods.2 EP v znení účinnom do 31.5.2010 obsahuje
iba zákonnú lehotu na vydanie poverenia, avšak neobsahuje lehotu na vydanie uznesenia o zamietnutí
žiadosti na vydanie poverenia, tak v zmysle § 9 ods.1 Zákona č.514/2003 Z. z. nie je možné konštatovať

nesprávny úradný postup súdu z dôvodu nevydania rozhodnutia v zákonom ustanovenej lehote, keďže
pre zamietavé rozhodnutie zákon žiadnu lehotu neustanovuje. Z toho dôvodu nebol splnený základný
predpoklad, aby súd mohol konštatovať nesprávny úradný postup v exekučnom konaní, nakoľko pre
také rozhodnutie, aké bolo vydané v skúmanom exekučnom konaní zákon žiadnu lehotu neustanovuje.
Rozdielne názory na výklad ustanovenia § 44 ods.2 EP v znení účinnom do 31.5.2010 ako aj množiace

sa exekučné konania na základe rozhodcovských rozsudkov a notárskych zápisníc s prihliadnutím na
potrebu ochrany spotrebiteľov si následne uvedomil aj zákonodarca, pretože od 1.6.2011 bolo zmenené
znenie § 44 ods.2 EP tak, že lehota 15 dní neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods.2 písm.
c/ a d/ pre prípad písomného poverenia exekútora, avšak ďalšie znenie tohto zákonného ustanovenia
zostalo nezmenené s tým, že pre vydanie zamietajúceho uznesenia nebola ani po novelizácii stanovená

žiadna lehota. Pokiaľ by aj nebolo možné stotožniť sa s názorom súdu pri výklade ust.§ 44 ods. 2
EP s tým, že pre vydanie poverenia ako aj pre zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia by mala
platiť 15 dňová lehota, tak v tom prípade je potrebné poukázať na stanovisko Ústavného súdu SR,
podľa ktorého samotné nedodržanie zákonom ustanovenej lehoty na rozhodnutie o žiadostiach súdneho
exekútora o udelenie poverení na vykonanie exekúcii nie je možné považovať za porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v primeranej lehote, ale je potrebné skúmať
aj objektívne okolnosti, pre ktoré súd nemohol rozhodnúť v zákonnej lehote (nález ÚS SR sp.zn.
IV.ÚS 471/2012). Nepreukázanie nesprávneho úradného postupu, reálne nepreukázanie vzniku škody,
chýbajúca príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, boli dôvodom
na zamietnutie uplatnených nárokov pre ich nedôvodnosť. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa

§ 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, keď plne úspešnému odporcovi náhradu trov konania
nepriznal, pretože si ich neuplatnil a ani nepreukázal, že by mu trovy konania vznikli.Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, domáhajúc sa ním jeho zrušenia
a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil, že súd prvého stupňa neúplne zistil
skutkovýstavveci,pretoženevykonalnavrhnutédôkazypotrebnénazistenierozhodujúcichskutočností,

jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a postupom súdu účastníkovi
konania bola odňatá možnosť konať pred súdom. Namietal, že súd prvého stupňa založil svoje
rozhodnutienazákladeaspoužitímnovejprávnejúpravyobsiahnutejvust.§9ods.2zák.č.514/2003Z.
z.,ktorásastalasúčasťouprávnehoporiadkuažpovznikuprávnejskutočnostiatedapotom,čouždošlo
k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu, hoci pri svojom rozhodovaní bol viazaný ust. § 9 ods.

1 v znení zák. č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom pred prijatím zák. č. 412/2012 Z. z. Svojim rozhodnutím
de iure a de facto tak aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Poukázal tiež na to, že
súd prvého stupňa vôbec nevysvetlil svoj názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty, i napriek
tomu,žezákonodarcavytvorillegitímnusférutolerancietrvaniaprávnejneistotyurčenímzákonnejlehoty
a za situácie, že exekučný súd ignoroval túto legitímnu sféru a posunul trvanie právnej neistoty do času,
ktorý je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Právna

istota ohľadom riadneho výkonu exekúcie totiž nemohla byť odstránená rozhodnutím rozhodcovského
súdu, ale len súdu exekučného. Ďalej argumentoval, že súdu nepríslušní polemizovať o vhodnosti
limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami a jeho povinnosťou je aplikovať platné právo a naviac jeho
úvahy negujú stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej zodpovednosť
štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú

mimosúdne faktory ako napr. rozsah nevybavenej súdnej agendy, nárast ekonomickej trestnej činnosti
atď. Rovnako tak Dohovor zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali svoj právny poriadok spôsobom
vyhovujúcim požiadavkám čl. 6 ods. 1, ktorý zahŕňa aj právo na rozhodnutie veci v primeranej lehote
a pokiaľ súd a ani samotný štát neprijal žiadne opatrenia na riešenie vzniknutej kritickej situácie, tento
nedostatok mu nemôže byť dávaný za vinu. Za prejav nesústredenej činnosti súdu prvého stupňa označil

jeho presvedčenie o rozpore exekučného titulu so zákonom v súvislosti s výsledkom konania, nakoľko
vyhodnocoval skutočnosti, ktoré s predmetom konania nesúviseli.

Odporca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal vec bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si
povinnosti upravenej v ust. § 156 ods. 3 OSP a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je
dôvodné.

Predmetom tohto konania je návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi domáha zaplatenia sumy
125,00 eur z titulu náhrady škody a sumy 1.100,00 eura z titulu nemajetkovej ujmy v dôsledku
nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Nitra v exekučnom konaní vedenom na označenom
súde pod sp. zn. 10Er/529/2010, ktorý podľa navrhovateľa rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vydaním poverenia s omeškaním viac ako 20 mesiacov,

zaplatenia sumy 125 eur z titulu náhrady škody a sumy 518,16 eur z titulu nemajetkovej ujmy v dôsledku
nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Nitra v exekučnom konaní vedenom na označenom
súde pod sp. zn. 9Er/861/2011, ktorý rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie s omeškaním viac ako 281 dní, zaplatenia sumy 125 eur z titulu náhrady škody a
sumy 272,91 eur z titulu nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu

Nitra v exekučnom konaní vedenom na označenom súde pod sp. zn. 27Er/997/2010, ktorý rozhodol o
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s omeškaním viac ako 148 dní,
zaplatenia sumy 125 eur z titulu náhrady škody a sumy 639,87 eur z titulu nemajetkovej ujmy v dôsledku
nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Nitra v exekučnom konaní vedenom na označenom
súde pod sp. zn. 12Er/264/2010, ktorý rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie s omeškaním viac ako 347 dní, zaplatenia sumy 125 eur z titulu náhrady
škody a sumy 1.331,37 eur z titulu nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu
Okresného súdu Nitra v exekučnom konaní vedenom na označenom súde pod sp. zn. 9Er/528/2010,
ktorý rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s omeškaním
viac ako 722 dní, zaplatenia sumy 1.260,04 eur z titulu náhrady škody a sumy 252,01 eur z titulu

nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Nitra v exekučnom
konaní vedenom na označenom súde pod sp. zn. 19Er/528/2010, ktorý rozhodol o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s omeškaním viac ako 303 dní, zaplatenia
sumy 977,87 eur z titulu náhrady škody a sumy 195,57 eur z titulu nemajetkovej ujmy v dôsledkunesprávneho úradného postupu Okresného súdu Nitra v exekučnom konaní vedenom na označenom
súde pod sp. zn. 12Er/574/2012, ktorý rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie s omeškaním viac ako 70 dní, zaplatenia sumy 125 eur z titulu náhrady škody a

sumy 743,13 eur z titulu nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu
Nitra v exekučnom konaní vedenom na označenom súde pod sp. zn. 18Er/318/2010, ktorý rozhodol o
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s omeškaním viac ako 403
dní, zaplatenia sumy 2.530,32 eur z titulu náhrady škody a sumy 506,06 eur z titulu nemajetkovej ujmy
v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Nitra v exekučnom konaní vedenom na

označenom súde pod sp. zn. 10Er/371/2010, ktorý rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie s omeškaním viac ako 349 dní, zaplatenia sumy 784,70 eur z titulu
náhrady škody a sumy 156,94 eur z titulu nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu
Okresného súdu Nitra v exekučnom konaní vedenom na označenom súde pod sp. zn. 23Er/728/2010,
ktorý rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s omeškaním
viac ako 295 dní. Uvedených súm náhrady škody a nemajetkovej ujmy sa navrhovateľ domáhal podľa

zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Nesprávny úradný
postup navrhovateľ vzhliadol v nevydaní rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote a v prieťahoch v konaní pri rozhodovaní
o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a vykonaním úradného
postupu bez splnenia zákonných podmienok, keď exekučný súd vykonal opätovné posúdenie práva

navrhovateľa na zaplatenie dlhu v časti istiny, čím vytvoril stav zakladajúci reálnu nevymožiteľnosť istiny
a jej príslušenstva založením prekážky veci rozhodnutej.

Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci v znení účinnom do 01. 01. 2013 (ďalej len „zák. č. 514/2003 Z. z.“), ktorý na danú vec dopadá,

štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b)
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o
ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe a d) nesprávnym úradným postupom.

Zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť (§ 3 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z.).

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda (§ 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z.).

Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva

nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na: a) osobu

poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a
na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom
živote a d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení (§ 17 ods. 3 zák.
č. 514/2003 Z. z.).

Úvodom je potrebné poznamenať, že v nadväznosti na čl. 46 ods. 3 Ústavy SR a čl. 36 ods. 3, 4 Listiny
základných práv a slobôd (zák. č. 23/1991 Zb.) je zák. č. 514/2003 Z. z. osobitným zákonom, ktorý
upravuje podmienky a spôsob náhrady škody, ktorá vznikla pri výkone verejnej moci. Na to, aby štát
zodpovedal za škodu spôsobenú orgánom vykonávajúcim verejnú moc, musia byť splnené podmienkyzodpovednosti za škodu podľa tohto zákona. Základnou podmienkou zodpovednosti štátu je, aby škoda
bola spôsobená pri výkone verejnej moci orgánom, ktorý vykonáva verejnú moc niektorým zo spôsobov
v zákone špecifikovaným, druhým predpokladom je vznik škody alebo nemajetkovej ujmy a treťou

podmienkou je, aby medzi konaním, ktoré viedlo k vzniku škody a samotnou škodou, bola daná priama
príčinná súvislosť. Dôkazné bremeno na preukázanie splnenia týchto podmienok znáša poškodený
a ak preukáže ich splnenie, štát sa svojej zodpovednosti zbaviť nemôže, keďže zodpovednosť štátu
za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci, má charakter objektívnej zodpovednosti bez ohľadu na
zavinenie. Z hľadiska spôsobu, akým bola škoda spôsobená, zákon rozlišuje základné dva okruhy

zodpovednosti za škodu a to zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím (§ 5 a §
6) a zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom (§ 9). Zároveň je samostatne
upravená zodpovednosť štátu za rozhodnutie o zatknutí, zadržaní alebo inom pozbavení osobnej
slobody (§ 7), a tiež za rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo o väzbe (§ 8). I keď zákon
explicitne nedefinuje pojem „nesprávny úradný postup“, vo všeobecnosti za takýto možno považovať
porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie štátneho orgánu pri jeho činnosti

súvisiacej s výkonom verejnej moci, ktorý sa dotýka individuálnych práv a povinností účastníkov daného
konania. Z ust. § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003/Z.z. vyplýva, že za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť takéhoto orgánu, zbytočné prieťahy v konaní, ako aj iný nezákonný zásah do práv a
právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb. Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je závislé od posúdenia príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a
vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich predpokladov pre vznik škody. Pôjde teda najmä o
objasnenie príčin, ktoré viedli k určitému výsledku a o starostlivé zváženie všetkých príčinných súvislostí.
Z hľadiska objektívnej zodpovednosti štátu ide o vzťah príčinnej súvislosti vtedy, ak škoda vznikla
následkom škodovej udalosti, a preto nesprávny postup orgánu štátu musí byť vždy so vznikom škody

vo vzťahu príčiny a následku.

V súdenej veci správne súd prvého stupňa vo svetle týchto záverov posudzoval existenciu predpokladov
zodpovednosti odporcu za škodu uplatňovanú navrhovateľom v konaní. V tomto smere v potrebnom
rozsahu zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správny právny záver. Odpoveď, či došlo k vydaniu,

resp. nevydaniu rozhodnutia exekučného súdu v zákonom ustanovenej lehote, poskytuje ust. § 44 ods.
2 zák. č. 233/1995 Z. z. v znení účinnom do 31. 05. 2010 a v znení účinnom od 01.06.2010, teda v čase
začatia jednotlivých exekučných konaní (ďalej len „Exekučný poriadok“).

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.05.210, súd preskúma žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné

odvolanie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.06.2010, súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo

exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Odvolací súd zastáva názor, že z prejavu vôle normotvorcu obsiahnutom v zhora citovanom ustanovení
plynie záver, podľa ktorého 15-dňová lehota od doručenia žiadosti exekútora pre exekučný súd sa
vzťahovala len na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Prejav vôle vyjadrený v právnej norme je
totiž potrebné ozrejmiť výkladovými metódami, ktoré zachovávajú autenticitu sledovaného zámeru, čo
umožňuje výklad doslovný, gramatický a systematický, pričom niet dôvodu pre použitie analógie. V tejto

súvislosti je zvlášť významné, že úmyslom zákonodarcu bolo práve zefektívnenie exekučného konania
v snahe dosiahnuť, aby poverenie na vykonanie exekúcie nebolo zdržiavané nečinnosťou exekučného
súdu a tak prispieť k lepšej vymožiteľnosti práva. Táto požiadavka však stráca svoj základný význam
a opodstatnenosť v prípade, že niet exekučného titulu pre jeho rozpor so zákonom ako materiálnehopredpokladu každej exekúcie. Neznamená to však, že i vtedy exekučné konanie nemusí naplniť právo
účastníka na prejednanie veci v primeranej lehote a bez zbytočných prieťahov vyplývajúce z čl. 48
ods. 2 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru, aby sa tak odstránil stav právnej neistoty, v ktorej sa

nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Pokiaľ by ale zákonodarca mal úmysel,
aby 15-dňová lehota exekučného súdu dopadala i na rozhodnutie, ktorým zamietne žiadosť exekútora
o udelenie poverenia, bol by to explicitne zakotvil spôsobom ako v niektorých ďalších ustanoveniach
Exekučného poriadku, napr. v ust. § 44 ods. 8, § 50 ods. 2 Exekučného poriadku, v ktorých uložil
exekučnému súdu rozhodnúť (či už pozitívne alebo negatívne) v tam stanovenej lehote na rozdiel od ust.

§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku, kde uložil exekučnému súdu do 15 dní od doručenia žiadosti „poveriť“
exekútora, aby exekúciu vykonal. Obdobnú paralelu možno nájsť i v odvolaní proti rozhodnutiam v
exekučnom konaní, ktoré v zásade nie je prípustné (§ 202 ods. 2 OSP), pokiaľ Exekučný poriadok
výslovne vo svojich ustanoveniach nezakotvuje, že odvolanie prípustné je a taktiež i v ustanoveniach
Občianskeho súdneho poriadku (napr. § 16 ods. 1, § 75 ods. 4, 5, § 92 ods. 5, § 95 ods. 3 atď.),
ktoré sa na exekučné konanie použijú, ak Exekučný poriadok neustanovuje inak (§ 251 ods. 4 OSP).

S ohľadom na cieľ a zásady Exekučného poriadku, na ktorých je budovaný, preto jeho ust. § 44 ods. 2
nie je možné interpretovať rozširujúcim spôsobom tak, ako to predkladá navrhovateľ. Odvolacím súdom
zastávaný názor v konečnom dôsledku, s prihliadnutím na vzájomné súvislosti a účel sledovaný právnou
úpravou, nemožno označiť ani za neprimeraný alebo svojvoľný výklad práva upierajúci základné práva
a slobody, súčasťou ktorých je i právo na súdnu ochranu. Vychádzajúc z týchto záverov v danej veci

s ohľadom na skutočnosť, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola exekučným súdom zamietnutá, nedošlo tak z jeho strany k porušeniu povinnosti vydať rozhodnutie
v zákonom ustanovenej lehote.

Rovnako tak v sporom dotknutom exekučnom konaní neboli preukázané navrhovateľom avizované

zbytočné prieťahy, ktoré tvrdenie podliehalo prieskumnej činnosti súdu z hľadiska platnej právnej úpravy
§ 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. v čase vzniku zodpovednostného vzťahu, na čo odvolateľ dôvodne
poukazuje. Ustanovenie § 9 zákona treba na vec aplikovať v takom znení, v akom platil v čase
namietaného nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci a nie je teda možné toto zákonné
ustanovenie vykladať v zmysle jeho znenia po novele od 01.01.2013 (zákonom č. 412/2012 Z. z.), z

čoho potom vyplýva, že postup exekučného súdu bolo nevyhnutné posúdiť aj z hľadiska „zbytočných
prieťahov“ a to súdom samostatne, bez potreby existencie rozhodnutia alebo konania iného orgánu v
zmysle znenia ustanovenia § 9 ods. 2 po novelizácii od 01.01.2013. Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR,
každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti,
aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Právo každého na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo oprávnenosti akéhokoľvek
trestného obvinenia proti nemu, zakotvuje i čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru. V tomto smere rozsiahla
rozhodovacia prax ústavného súdu ustálila, že pri rozhodovaní, či vo veci došlo k prieťahom v konaní,
sa zohľadňujú tri kritéria, ktorými sú: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie

účastníka konania a spôsob, akým súd v konaní postupoval. Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý
v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na
lehoty uvedené v zákone, ale s ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa aj v týchto prípadoch postup
dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné
kvalifikovať ako zbytočné prieťahy. V nadväznosti na exekučný titul exekučný súd viazaný ust. § 44

ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, zvýrazňujúcim
zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia ako výsledku náležitého preskúmania, okrem
iného i exekučného titulu, po jeho starostlivom posúdení v postupe exekučného súdu a to Okresného
súdu Nitra vo veci sp. zn. 10Er/529/2010, ktorý rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie v časti zmenkového úroku a poplatkov po 88 dňoch od doručenia žiadosti a vydal

poverenie na vykonanie exekúcie po 525 dňoch od doručenia žiadosti a rozhodnutiu odvolacieho súdu
o späťvzatí opravného prostriedku oprávneným proti zamietajúcemu uzneseniu (nie 20 mesiacov, ako v
návrhu zavádzajúco uviedol navrhovateľ), v postupe Okresného súdu Nitra vo veci sp. zn. 9Er/861/2011,
ktorý rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po 197 dňoch od
doručenia žiadosti (nie 281 dní, ako v návrhu zavádzajúco uviedol navrhovateľ), v postupe Okresného

súdu Nitra vo veci sp. zn. 27Er/997/2010, ktorý rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie po 2 dňoch od doručenia žiadosti (nie 148 dní, ako v návrhu zavádzajúco uviedol
navrhovateľ),vpostupeOkresnéhosúduNitravovecisp.zn.12Er/264/2010,ktorýrozhodolozamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po 250 dňoch od doručenia žiadosti ( nie 347dní ako v návrhu zavádzajúco uviedol navrhovateľ), v postupe Okresného súdu Nitra vo veci sp. zn.
9Er/528/2010, ktorý rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po 648
dňoch od doručenia žiadosti, po doručení dokladov na základe výzvy súdu (nie 722 dní, ako v návrhu

zavádzajúco uviedol navrhovateľ), v postupe Okresného súdu Nitra vo veci sp. zn. 19Er/528/2010,
ktorý rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po 222 dňoch od
doručenia žiadosti (nie 303 dní, ako v návrhu zavádzajúco uviedol navrhovateľ), v postupe Okresného
súdu Nitra vo veci sp. zn. 12Er/574/2012, ktorý rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie po 8 dňoch od doručenia žiadosti (nie 70 dní, ako v návrhu zavádzajúco uviedol

navrhovateľ),vpostupeOkresnéhosúduNitravovecisp.zn.18Er/318/2010,ktorýrozhodolozamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po 297 dňoch od doručenia žiadosti, pričom
súd vyzval navrhovateľa na predloženie potrebných dokladov (nie 403 dní, ako v návrhu zavádzajúco
uviedol navrhovateľ), v postupe Okresného súdu Nitra vo veci sp. zn. 10Er/371/2010, ktorý rozhodol o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po 239 dňoch od doručenia žiadosti,
pričom súd vyzval oprávneného na predloženie zmluvy o úvere a všeobecných obchodných podmienok

(nie 349 dní, ako v návrhu zavádzajúco uviedol navrhovateľ), v postupe Okresného súdu Nitra vo veci
sp. zn. 23Er/728/2010, ktorý rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
po 201 dňoch od doručenia žiadosti (nie 295 dní, ako v návrhu zavádzajúco uviedol navrhovateľ), s
ohľadom na okolnosti prípadu, nemožno vzhliadnuť zbytočné prieťahy. Odvolaciemu súdu je známe, že
navrhovateľ podával návrhy na vykonanie exekúcie v rádovo tisíckach obdobných vecí, už pri podávaní

návrhov nemohol nepočítať s tým, že s ohľadom na exekučný titul bude exekučným súdom vyzvaný
na predloženie potrebných dokladov, čo aj s dobou, kým tak učinil, sa podstatnou mierou podieľalo na
dĺžke konania do rozhodnutia exekučného súdu. Je preto namieste konštatovať, že navrhovateľ ako
účastník exekučného konania v pozícii oprávneného práve svojim správaním výrazne ovplyvnil dĺžku
exekučného konania.

K navrhovateľom posledne tvrdenému dôvodu nesprávneho úradného postupu v súvislosti so
zamietnutím žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre rozpor
rozhodcovského rozsudku so zákonom, v dôsledku čoho nie je spôsobilým exekučným titulom, odvolací
súd nepovažuje za zmysluplné sa bližšie vyjadrovať a v podrobnostiach odkazuje na správne a

presvedčivé dôvody napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa. Poukazuje ďalej len na to, že v tomto
smeresúprávnezáveryustálenéjudikatúrouNajvyššiehosúduSRajÚstavnéhosúduSRaodvolacísúd
nemá dôvod sa od nich odkloniť. V konečnom dôsledku sú dobre známe i samotnému navrhovateľovi,
resp. by mu mali byť, keďže mu ako oprávnenému v exekučných veciach boli doručené tisíce rozhodnutí,
týkajúcich sa danej problematiky. Za daných okolností, tak i podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľ

nepreukázal, že zo strany exekučného súdu došlo k nesprávnemu úradnému postupu v zmysle § 9
ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., čím nebol naplnený základný predpoklad pre zodpovednosť odporcu
za navrhovateľom v tomto konaní požadovanú náhradu škody a nemajetkovú ujmu. Odvolací súd
ale tiež dodáva, že pokiaľ navrhovateľ nedisponoval spôsobilým exekučným titulom, nemohol sa v
rámci exekúcie vôbec domôcť ani nároku od povinnej vyplývajúcemu mu z úverovej zmluvy, a preto

s rozhodcovským rozsudkom ako nulitným aktom v exekučnom konaní sa ani nemôže spájať vznik
akejkoľvek škody oprávneného pre samotnú nemožnosť realizácie exekúcie. Premieta sa tu tak zásada,
podľa ktorej „na nepráve nemožno stavať právo“.

Záverom odvolací súd konštatuje, že hoci navrhovateľ ani nekonkretizoval svoj odvolací dôvod a postup

prvostupňového súdu v konaní, ktorým malo dôjsť k odňatiu mu možnosti konať pred súdom, odvolací
súdpopreskúmaníveciakonania,ktorémupredchádzalo,takútovadukonaniapodľa§221ods.1písm.
f/ OSP nezistil. I ďalšie skutočnosti vytýkané navrhovateľom v jeho odvolaní sú bez právneho významu,
keď tvrdenia v súvislosti s vierohodnosťou údajov sa preskúmavaného rozsudku vôbec netýkajú.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142
ods. 1 a § 151 ods. 1 OSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal, keďže odporca návrh na priznanie náhrady trov odvolacieho konania nepodal.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.