Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. január 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/780/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714202519
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7714202519.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu E. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, proti žalovanému I.
AAA AUTO a.s., T., H. cesta XX, IČO: 35 858 699, o vydanie hnuteľných vecí, o odvolaní žalovaného
proti uzneseniu 10C 28/2014-48 z 20.5.2014 Okresného súdu Michalovce

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením konanie zastavil a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania. Uznesenie odôvodnil tým, že žalobca podaný návrh, ktorým sa domáhal proti
žalovanému vydania vecí, vzal v celom rozsahu späť podaním doručeným súdu dňa 28.4.2014, a
požiadal o zastavenie konania, nakoľko žalovaný mu zaslal list, v ktorom ho vyzval na prevzatie
osobných vecí. O zastavení konania súd rozhodol podľa § 96 ods. 1 a 2 O.s.p. O trovách konania
rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. po zistení, že žalobca vzal podaný návrh v celom

rozsahu späť až s poukazom na doručenie mu výzvy žalovaného na prevzatie vecí zo dňa 8.4.2014,
teda po podaní návrhu na začatie konania. Tvrdenie žalovaného o tom, že ešte pred podaním návrhu na
začatie konania vyzýval žalobcu na prevzatie osobných vecí, nebolo žiadnym relevantným spôsobom
zdokladované, keď aj k vyjadreniu vo veci žalovaný priložil iba doklad - výzvu na prevzatie vecí zo dňa
8.4.2014. Z uvedeného súdu vyplynulo, že k späťvzatiu návrhu žalobcom došlo iba pre správanie sa
žalovaného, preto o trovách zastaveného konania rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na náhradu

trov konania.

Uznesenie vo výroku o trovách konania napadol včas podaným odvolaním žalovaný, a to z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia. Poukázal na to, že žalobca podal na súd žalobu dňa 17.2.2014,
pričom jej predmetom bola požiadavka na vydanie hnuteľných vecí (rei vindicatio), ktoré si žalobca
nechal v motorovom vozidle, ktorého vady (ako kupujúci) reklamoval u žalovaného ako predávajúceho.

V žalobe žalobca popisuje jednotlivé hnuteľné veci, ktoré sa nachádzali v motorovom vozidle v čase
jeho odovzdania žalovanému dňa 9.12.2013. Následne žalobca v žalobe tvrdí, že žalovaný mu poslal
dňa 9.1.2014 vyjadrenie k reklamácii (zisteniu závady), vozidlo si neprevzal a ani nebol vyzvaný
písomne alebo iným spôsobom na prevzatie svojich osobných vecí. Žalobca sa ďalej ohľadne prevzatia
hnuteľných vecí od žalovaného nijakým spôsobom v žalobe nevyjadruje, a iba uvádza, že je nespokojný
so spôsobom vybavenia reklamácie, a preto podáva na žalovaného ďalšie žaloby. V tejto súvislosti

poukázal na to, že sám žalobca si svoje osobné veci nechal v motorovom vozidle, ktorého vady u
žalovaného reklamoval, pričom nijakým spôsobom neprejavil akúkoľvek aktivitu smerujúcu k návšteve
pobočky žalovaného a prevzatia svojich vecí. Súd prvého stupňa ako dôvod pre svoj záver, že žalobca
vzal späť návrh podaný dôvodne, uviedol, že žalovaný nepreukázal, že by s požiadavkou na prevzatie
hnuteľných vecí kontaktoval žalobcu skôr ako písomnou výzvou zo dňa 8.4.2014, t.j. po podaní žaloby
v tejto veci. K tomuto uviedol, že po doručení výzvy súdu na vyjadrenie sa k žalobe za účelom zistenia

skutkového stavu, jeho zamestnanec S. E. napísal dňa 15.4.2014 mailovú správu, ktorej kópiu pripojil v
prílohe a z jej obsahu vyplýva, že žalovaný telefonicky vyzýval žalobcu na prevzatie motorového vozidla,upozorňoval ho na jeho hnuteľné veci v ňom sa nachádzajúce, avšak žalobca na tieto výzvy nereagoval.
Tvrdil, že hnuteľné veci sa pokúšal žalobcovi odovzdať už pred podaním žaloby, avšak žalobca si
ich napriek týmto upozorneniam neprevzal, a namiesto toho, aby navštívil prevádzku žalovaného

za účelom prevzatia vecí alebo aby kontaktoval žalovaného a oznámil mu čas a spôsob prevzatia
vecí, dňa 17.2.2014 doručil súdu žalobu. V danom prípade podľa názoru žalovaného je skutočnosťou
preukazujúcou, že žaloba bola v tomto čase podaná predčasne, a teda aj bezdôvodne tá, že žalobca
nepreukázal žiadnym spôsobom, že by žalovaný mu odmietal vydať jeho hnuteľné veci. Práve naopak,
z tvrdenia samotného žalobcu uvedeného v žalobe vyplýva, že nesúhlasil so spôsobom vybavenia

reklamácie týkajúcej sa motorového vozidla a toto si nebol od žalovaného prevziať. Citoval ďalej znenie
§123Občianskehozákonníkaamalzato,ževtomtoprípade,najmäsohľadomnacharakterhnuteľných
vecí, ktoré žalobca nechal v motorovom vozidle - zväzok kľúčov od rodinného domu, okuliare, čistiace
prostriedky na automobil, nabíjačka na mobilný telefón a pod. je zarážajúce, že nijakým spôsobom
neprejavil snahu na prevzatie týchto vecí, ktoré mu museli chýbať, a na druhej strane pre žalovaného
boli bezpredmetné a žalovaný znášal nebezpečenstvo ich poškodenia a straty, hoci ich ponechanie v

motorovom vozidle v prevádzke žalovaného, žalovaný nijakým spôsobom nemohol zaviniť. Žalobca teda
namiesto logického postupu - návštevy pobočky žalovaného a prevzatia vecí, podal žalobu na súd na
ich vydanie. Taktiež poukázal na bod 3.7 VOP, ktoré tvoria súčasť uzavretej kúpnej zmluvy, v zmysle
ktorého bol žalobca ako kupujúci povinný po vybavení reklamácie prevziať motorové vozidlo. Splnením
tejto povinnosti by nepochybne mal vytvorený priestor pre prevzatie svojich osobných vecí, ktorých

vydania sa domáhal v súdnom konaní. Napokon doplnil, že žalobca nepredložil nijaký dôkaz o tom, že
by sa veci uvedené v žalobe, v motorovom vozidle v čase spísania reklamácie skutočne nachádzali,
ani neoznačil jednotlivé veci jednoznačným spôsobom tak, aby neboli zameniteľné s inou vecou a
aby rozsudok súdu bol vykonateľný. Žaloba podľa názoru žalovaného ani v tomto smere neobsahuje
zákonom určené náležitosti a teda aj tieto vady žaloby by bránili jej vecnému prejednaniu. Vzhľadom

na uvedené skutočnosti žalovaný navrhol uznesenie v napadnutom výroku zmeniť tak, že súd uloží
žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v sume 139,76 € a trovy odvolacieho konania
- za podanie odvolania v sume 38,96 € na označený účet žalovaného vedený vo VÚB Banka a.s.

Uznesenie vo výroku o zastavení konania nebolo odvolaním napadnuté, nadobudlo právoplatnosť (§

206 ods. 1, 3 O.s.p.), preto v tejto časti nebolo v odvolacom konaní preskúmavané.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) prejednal odvolanie v rozsahu
vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a rozhodnutie
o trovách konania je vecne správne, preto uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania podľa §

219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Z cit. ust. vyplýva, že ak došlo k zastaveniu konania, zásadne žiadny z účastníkov nemá právo na

náhradu trov podľa jeho výsledku. Len výnimočne podľa ods. 2 cit. ust. možno niektorému z účastníkov
uložiť povinnosť zaplatiť druhému z účastníkov trovy zastaveného konania, a to podľa § 146 ods. 2 prvej
vety O.s.p. tomu z účastníkov, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené a podľa § 146 ods. 2 druhej
vety O.s.p. odporcovi v prípade, ak pre jeho správanie bol vzatý späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne.

Ak žalobca vzal žalobu späť, potom z procesného hľadiska zásadne platí (ak nejde o prípad podľa §
146 ods. 2 druhej vety O.s.p.), že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť jeho trovy.
Zavinenie na zastavení konania podľa § 146 ods. 1 prvá veta O.s.p. však možno posudzovať výlučne
len z procesného hľadiska, t.j. podľa procesného výsledku, a nie podľa hmotného práva, lebo potom by
išlo o posúdenie dôvodnosti žaloby vo veci samej. Zákonným predpokladom pre vyslovenie povinnosti

nahradiť trovy konania podľa § 146 ods. 2 druhej vety O.s.p. je jednak dôvodne podaný návrh, ale tiež
správanie sa odporcu (žalovaného), pre ktoré sa návrh po jeho podaní stal bezpredmetným, pričom
obidve tieto podmienky musia byť splnené súčasne. O dôvodnosti podania návrhu je treba uvažovať z
hľadiska vzťahu výsledku správania sa odporcu k požiadavkám navrhovateľa, čo znamená, že návrh jepodaný dôvodne najmä v prípade, kedy odporca po začatí konania navrhovateľa uspokojí, a to aj vtedy,
ak by uspokojil navrhovateľa, hoci k tomu nemal právnu povinnosť. Ak má teda také správanie, ktoré
spôsobilo zastavenie konania, ísť na ťarchu odporcu, musí ísť o procesnú situáciu, kedy sa odporca

zachoval v intenciách žalobného návrhu (petitu), pričom medzi správaním odporcu a žalobným návrhom
musí byť vecná spojitosť. V takom prípade má navrhovateľ právo, aby mu odporca nahradil trovy, ktoré
účelne vynaložil na uplatňovanie svojho práva.

Vprejednávanejvecisúdprvéhostupňaprirozhodovaníonáhradetrovzastavenéhokonaniapostupoval

v súlade s cit. ustanoveniami a uvedenými zásadami a správne rozhodol, pokiaľ uložil žalovanému
povinnosť nahradiť žalobcovi účelne vynaložené trovy konania podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p.,
s prihliadnutím na správanie sa žalovaného, ktorý splnil požiadavku žalobcu a vydal mu osobné veci
bez toho, aby o žalobe (meritórne) rozhodol súd, preto z tohto dôvodu sa žaloba po jej podaní stala
bezpredmetnou a bola vzatá späť iba pre správanie sa žalovaného, a teda ide o prípad podľa § 146
ods. 2 druhej vety O.s.p.

Žalovanývodvolaníneuviedolskutočnosti,ktorébyspochybnilisprávnosťrozhodnutiaotrováchkonania
z hľadiska právneho posúdenia veci a odôvodňovali záver o nesplnení zákonných predpokladov pre
rozhodnutie o trovách zastaveného konania v posudzovanej veci podľa § 146 ods. 2 druhej vety O.s.p.,
preto odvolanie nemožno považovať za opodstatnené a odvolací súd potvrdil uznesenie v napadnutom

výroku o trovách konania podľa § 219 O.s.p. ako vecne správne.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č.
757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.