Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. december 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/258/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5912204903
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5912204903.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej
a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci navrhovateľov: 1/ S. Q.,
nar. XX.X.XXXX, bytom I. S. XX, V., 2/ D. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom I. S. XX, V., 3/ V. Q., nar.
X.X.XXXX, bytom I. S. XX, V., navrhovatelia v 2/ a 3/ rade zastúpení splnomocneným zástupcom JUDr.
Norbertom Kučerom, I. Q. XX, L., proti odporcovi - Jaroslava Nociarová, SBH, s.r.o., Bystrická cesta

60, Ružomberok, IČO: 36 437 638, v zastúpení právne - JUDr. Peter Janči, advokát, A. XXX, X. S., o
zaplatenie 604,12 eur s príslušenstvom, na základe odvolania odporcu proti rozsudku Okresného súdu
Ružomberok č.k. 7C/89/2012-391 zo dňa 12.3.2015 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok okresného súdu tak, že odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľom 1/, 2/ a
3/ spoločne a nerozdielne sumu 62,19 eur s 9,25% ročným úrokom z omeškania zo sumy 62,19 eur
počnúc dňom 18.6.2011 do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku návrh navrhovateľov 1/, 2/, 3/ z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd vyhovel návrhu navrhovateľov (po pripustení jeho zmeny
uznesením č. konania 7C/89/2012-254 zo dňa 24.9.2014) a uložil odporcovi povinnosť zaplatiť
navrhovateľom v 1/, 2/, 3/ rade spoločne a nerozdielne sumu 604,12 eur spolu s 9 % ročným úrokom
zo sumy 286,25 eur od 23.6.2010 až do zaplatenia, s 9,25% ročným úrokom zo sumy 317,87 eur
od 18.6.2011 do zaplatenia a zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,05% zo sumy 604,12 eur za každý

deň omeškania od 22.8.2011 až do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Rozhodovanie o trovách konania okresný súd vyhradil po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Súdvyhodnotilzaopodstatnenýnároknavrhovateľovvočiodporcovi(správcovi)navráteniepreplatkupo
vyúčtovaní nákladov za užívanie bytu a plnenia spojené s užívaním bytu za rok 2009 a 2010. Vykonaným
dokazovaním súd mal preukázané, že navrhovatelia sú podielovými spoluvlastníkmi (navrhovateľ v 1/
rade v podiele 1, navrhovateľ v 2/ rade v podiele 1 , navrhovateľ v 3/ rade v podiele 1) bytu č. 8, vo vchode

č. 24, tretie poschodie, v obytnom dome súpisné č. XXXX, postaveného na pozemku KN parcelné číslo
2132 v katastrálnom území V., a spoločných zariadení domu vo výške podielu 748/32623. Odporca
vykonáva správu bytového domu na základe zmluvy o výkone správy č. 39/2006 zo dňa 28.12.2006. Vo
vyúčtovaní nákladov za užívanie bytu a plnenia spojené s užívaním bytu za obdobie roku 2009 správca
(odporca) zahrnul náklady na opravu balkónov vo výške 604,12 eur, z tohto dôvodu navrhovateľom za
rok 2009 vznikol nedoplatok vo výške 317,87 eur, v prípade nezaúčtovania nákladu za opravu balkónov

by mali za uvedený rok preplatok vo výške 286,25 eur. Odporca o sumu nedoplatku 317,87 eur znížil
vyúčtovanie aj za rok 2010, ak by sa tak nestalo, výsledkom konečného zostatku k 31.12.2010 by nebola
suma preplatku vo výške 62,19 eur, ale preplatok vo výške 317,87 eur.O otázke financovania opravy balkónov sa hlasovalo na schôdzi vlastníkov bytového domu dňa
21.4.2009. Zo zápisnice z tejto schôdze mal súd preukázané, že prebehli dve hlasovania:

1/ predmetom prvého hlasovania bol návrh o tom, že oprava balkónov sa uhradí z fondu prevádzky,
údržby a opráv a vlastníci bytov budú tieto peniaze vracať do fondu opráv (s možnosťou úhrady splátok),
- predmetný návrh prijatý nebol,
2/ predmetom následného, druhého hlasovania bol návrh, že každý vlastník bytu si bude platiť sám
opravu balkónov, s ktorým návrhom podľa výsledku hlasovania súhlasilo 21 prítomných vlastníkov,

nesúhlasili 4 vlastníci, zdržala sa 1 vlastníčka.
Hlasovania o druhom návrhu sa zúčastnilo 26 vlastníkov bytov. Vykonané dokazovanie preukázalo, že
nadpolovičná väčšina zúčastnených vlastníkov bytov odhlasovala, že každý vlastník bude platiť sám
opravu svojho balkóna, teda na predmetnej schôdzi dňa 21.4.2009 nebolo odsúhlasené, že opravy
balkónov sa budú financovať z fondu prevádzky, údržby a opráv v zmysle § 10 ods. 3 zákona č.
182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 182/1993

Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov účinného v čase konania schôdze dňa 21.4.2009
pre platnosť hlasovania sa vyžadovalo rozhodnutie nadpolovičnej väčšiny hlasov všetkých vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome; označené ustanovenie umožňuje pre právoplatnosť hlasovania
alternatívu tak, že ak počet zúčastnených vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome neumožňuje
hodinu po začatí schôdze vlastníkov právoplatné hlasovanie, rozhoduje sa nadpolovičnou väčšinou

zúčastnených. V danom prípade sa nejednalo o výnimku v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z.
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Z dôvodu, že vyvstal medzi účastníkmi spor o platnosti
hlasovania, súd v ďalšom štádiu dokazovania sa zameral na to, či bolo hlasovanie v súlade s § 14
ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. V záujme odstránenia tejto spornosti vykonal dokazovanie vypočutím
„zvukovej nahrávky schôdze" z dátového CD nosiča so súborom schodza.wav. Konštatoval, že obsah

prepisu audio záznamu schôdze vlastníkov bytov na ul. Š. S. XX a XX, konanej dňa 21.4.2009
zodpovedá priebehu schôdze zachytenej zvukovým záznamom. Bolo preukázané, že schôdza trvala
menej ako hodinu a pre právoplatné hlasovanie sa vyžadovala nadpolovičná väčšina hlasov všetkých
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Preto súd prijal záver, že hlasovanie o druhom návrhu
bolo neplatné, následne uzavrel, že nebol dôvod, aby sa postupovalo v zmysle § 14 ods. 4 zákona

č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ako na to poukazoval v konaní odporca.
Navrhovatelia preukázali neoprávnené zahrnutie do vyúčtovania nákladov za užívanie bytu a plnenia
spojené s užívaním bytu za rok 2009 položky nákladov na opravu balkónov, odporca mal postupovať v
zmysle § 10 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a použiť finančné
prostriedky z fondu prevádzky, údržby a opráv z ktorého sa financujú aj opravy balkónov. Odporca ako

správca v zmysle zmluvy o výkone správy je povinný vzniknutý preplatok poukázať vlastníkovi do 15 dní
po ukončení reklamačného obdobia. Podľa § 488 a § 494 Občianskeho zákonníka je odporca povinný
zaplatiť navrhovateľom spoločne a nerozdielne sumu 604,12 eur, predstavujúcu ich nárok na vrátenie
preplatku za obdobie roka 2009 vo výške 286,25 eur (splatný dňa 22.6.2010) a preplatok za obdobie
roka 2010 vo výške 317,87 eur (splatný dňa 17.6.2011) aj s ročným úrokom z omeškania podľa § 517

ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb.
Povinnosťouodporcujespoukazomnaobsahzmluvnýchdojednanízmluvyovýkonesprávy,časťXods.
1buhradiťajpoplatokzomeškania0,05%zhodnotydobropisupodľačastiVI/8zakaždýdeňomeškania,
pričom sankcia je príjmom konkrétneho vlastníka. Zmluvná pokuta bola dohodnutá v písomnej forme v
konkrétnej výške. V súvislosti s priznaním zmluvnej pokuty okresný súd poukazuje aj na závery judikátu

R 14/1999.

Zanedôvodnúsúdvyhodnotilodporcomvznesenúnámietkupremlčaniavčastisumy286,25eur.Súdbol
názoru, že navrhovatelia uplatnili na súde nárok dňa 22.6.2010 (splatný 22.6.2010) z platne uzatvorenej
zmluvy o výkone správy a vzhľadom na charakter právneho vzťahu treba aplikovať 3 ročnú a nie 2 ročnú

premlčaciu dobu.

Okresný súd neakceptoval návrhy na znalecké dokazovanie (procesné návrhy odporcu), či je možné
modifikovať zvukovú nahrávku, či je možné ju prerušiť, akýmkoľvek spôsobom pozmeniť jej obsah,
postupoval tak z dôvodu hospodárnosti konania, ale aj v presvedčení o dôveryhodnosti zvukového

záznamu, zachytávajúceho celú dĺžku prebiehajúcej schôdze. Zvuková nahrávka neobsahovala
prerušenia, bola súvislá, diskusia bola plynulá, nevykazovala znaky cielenej manipulácie a úprav. Pokiaľ
právny zástupca odporcu namietal zvukový záznam ako dôkaz získaný neprípustným spôsobom, súd
konštatoval, že v ad hoc sa nejedná o dôkaz získaný neprípustným spôsobom, účastníci totiž prednahrávaním schôdze (vyplýva to aj z vypočutej nahrávky) boli oboznámení navrhovateľom v 3/ rade,
že bude zaznamenávať priebeh schôdze ako už predtým aj realizoval na predchádzajúcich schôdzach
vlastníkov bytov, pričom voči vyhotoveniu záznamu prípadný nesúhlas, námietky prítomní na schôdzi

nevzniesli, čo možno kvalifikovať ako konkludentný súhlas s nahrávaním predmetnej schôdze. Súd
poukazuje aj na verejný charakter zasadnutí vlastníkov bytov ako aj na to, že ani odporca nevyjadril
výslovne, že namieta realizáciu zvukového záznamu.

Rozhodovanie o trovách konania okresný súd vyhradil podľa § 151 ods. 3 O.s.p. na samostatné

uznesenie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Odporca podal odvolanie proti rozsudku v zákonnej lehote. Za nespornú skutočnosť označil existenciu
zmluvy o výkone správy č. 39/2006 uzatvorenú dňa 28.12.2006 medzi vlastníkmi bytov a nebytových
priestorov bytového domu súp. č. XXXX, or. č. 2426 na ulici I. S. v V. na jednej strane a spoločnosťou
Jaroslava Nociarová SBH, s.r.o., ako správcom na strane druhej. Zvýraznil článok VI. bod 5 zmluvy,

podľa tohto sú vlastníci bytov povinní vykonávať úhradu do fondu na základe výmeru, konečného
vyúčtovania služieb spojených s užívaním bytov a nebytových priestorov. V zmysle článku VI bod
8 posledná veta zmluvy správca je oprávnený preplatok prednostne použiť na úhradu nedoplatkov
vlastníkadofondu.Správcasaokreminéhozaviazalzabezpečiťprevádzku,údržbuaopravuspoločných
častí, spoločných zariadení a príslušenstva bytového domu v súlade so zmluvou na základe pokynu

vlastníkov a v súlade so zákonom.

Na schôdzi vlastníkov bytov bytového domu dňa 21.4.2009, došlo k odsúhlaseniu návrhu, že každý
vlastník si bude platiť sám opravu balkónov, čo sa nakoniec aj realizovalo, keď 51 vlastníkov bytov
uhradilo dlžnú sumu a výlučne navrhovatelia - vlastníci bytu č. 8 vo vchode 24 túto sumu uhradiť

odmietajú napriek skutočnosti, že zhotoviteľovi rekonštrukciu umožnili, ako aj vstup na ich balkón pre
účely opráv. Preto im bola suma za rekonštrukciu ich balkónov vo výške 604,12 eur započítaná v súlade
so zmluvným dojednaním článok VI bod 8 posledná veta zmluvy voči ich preplatkom za vyúčtovanie
roku 2009 a roku 2010.

Podľa odvolateľa spornou otázkou v konaní vyvstala platnosť schôdze, keď navrhovatelia 2/ a 3/ rade
tvrdili, že schôdza je neplatná, podľa nich nebol zachovaný postup pri hlasovaní v zmysle § 14 ods. 2
druhá veta zákona č. 152/1993 Z.z. v platnom znení ku dňu konania schôdze. Z uvedeného dôvodu bolo
nutné, aby sa prvostupňový súd prejudiciálne vysporiadal s otázkou platnosti predmetnej schôdze, ktorú
posudzoval už v tom istom súdnom konaní pred vydaním rozsudku sp. zn. 7C/89/2012 zo dňa 18.7.2013,

keď zamietol návrh navrhovateľov v celom rozsahu. Tento rozsudok bol Krajským súdom v Žiline
uznesením sp. zn. 10Co/591/2013 zo dňa 26.6.2014 zrušený výlučne pre nezrozumiteľnosť, neúplnosť
skutkových a právnych dôvodov. Odvolateľ namietal postup súdu po vrátení veci mu odvolacím súdom,
namietal vykonanie dokazovania oboznámením sa a prepisom záznamu zo schôdze, že prepis nie je
autentický, chýbajú v ňom podstatné časti rozhodovania vlastníkov bytu, že tento dôkaz bol získaný

nezákonne. Napokon i to, že schôdze vlastníkov bytov nie sú verejnosti prípustné. Podľa odvolateľa sa
súd nevysporiadal v napadnutom rozsudku s jeho námietkami, ktoré vzniesol v stanovisku z 13.1.2015
najmä:
- aký bol motív nahrávania schôdze, keď nahrávaním boli porušené spoločenské vzťahy viacerých osôb,
ktoré sú chránené zákonom a garantované Ústavou a Dohovorom a listinou

- z akého dôvodu bol zvukový záznam vyhotovený
- či sledoval legitímny a všeobecne právom aprobovaný cieľ
- či vyhotovenie zvukového záznamu bolo jediným možným spôsobom ochrany zhotoviteľa smerujúcim
k dosiahnutiu jeho cieľa, či existovali aj iné možnosti menej zasahujúce do súkromnej sféry dotknutých
osôb, keď navrhovatelia od počiatku nesúhlasili s financovaním balkónov, spôsobom ako nakoniec bolo

odsúhlasené na schôdzi konanej dňa 21.4.2009. Podľa názoru odvolateľa cieľom navrhovateľov bolo
zvrátiť na základe tohto zvukového záznamu výsledok predmetného hlasovania. Na dosiahnutie tohto
cieľa im však zákon v prekluzívnej lehote umožňoval ako prehlasovaným vlastníkom obrátiť sa na súd
o určenie neplatnosti hlasovania, predmetom aktuálne vedeného konania je pritom nárok na zaplatenie
sumy vo výške 604,12 eur i s príslušenstvom,

- aký bol spôsob vyhotovenia zvukového záznamu, keď nahrávacie zariadenie bolo zrejme po dobu
nahrávania niekde ukryté a priestor, v ktorom sa uskutočnilo, nahrávanie nebolo verejne prístupné,
rovnako ani informácie zaznamenané na zvukovom zázname nemali charakter informácií verejnosti
prístupných, ale charakter výlučne súkromný.Odvolateľ vyjadril presvedčenie, že z predmetného zvukového záznamu nie je možné vyvodzovať
skutočnosti, ktoré súd konštatuje v rozsudku. Prečo je tomu tak, odvolateľ konkretizuje a rozvádza

rozsiahlejšie v bodoch 1 až 16 na štvrtej strane odvolania. Zotrváva na tom, že zvukový záznam -
nahrávka nie je vierohodným dôkazným prostriedkom. Nemôže prvostupňový súd na takto neurčitom,
neautentickom, nepresnom a nejasnom dôkaznom prostriedku založiť celé svoje rozhodnutie a
vyvodzovať skutočnosti, ktoré zjavne z tohto zvukového záznamu nevyplývajú (presný čas trvania
schôdze). Z rozsudku nie je zrejmé, na základe akých konaní preukázaných v skutočnosti mal

prvostupňový súd za to, že predmetný zvukový záznam zachytáva celú dĺžku prebiehajúcej schôdze. Ide
o zvukový záznam vyhotovený súkromnom osobou v rozpore s ustanovením § 12 ods. 2 Občianskeho
zákonníka iba za tým účelom, aby tento mohla potenciálne v budúcnosti použiť ako dôkaz v konaní.
V danom prípade do sféry osobnostných práv dotknutých osôb nebolo vstupované zo zákonom
prípustných dôvodov, ale rýdzo z osobných dôvodov, motívom niektorého z navrhovateľov, čo nemá
oporu v zákone.

Odvolateľ argumentuje ďalej tým, že k prijatiu rozhodnutia vlastníkov bytov došlo po hodine konania
schôdze tak, ako to on tvrdil, preukazuje to aj svedecká výpoveď svedkyne H., teda v súlade s § 14 ods.
2 druhá veta zákona, následne poukazuje na § 10 ods. 3 druhá veta zákona, v zmysle ktorého z fondu
prevádzky, údržby a opráv sa financujú aj opravy balkónov a lodžii, keď toto ustanovenie v žiadnom

prípade nezakazuje financovanie opravy balkónov a lodžii aj z iných zdrojov podľa vôle vlastníkov bytov.
Navrhovatelia pre účely opravy balkónov umožnili, aby osoba zodpovedná za vykonanie opravy vošla
na ich balkón a opravu vykonala. Konkludentne súhlasili s vykonaním opravy, hoc v tom čase bol im
známy spôsob financovania tejto opravy balkónov (nikto sa neplatnosti zápisnice zo schôdze 21.4.2009
nedomáhal).

Odvolateľ namietal nesprávne právne posúdenie veci v otázke navrhovateľmi uplatnenej zmluvnej
pokuty. Poukázal na zmluvné dojednanie v článku X bod 1 písm. b/ zmluvy, v zmysle ktorého je správca
povinný uhradiť poplatok z omeškania 0,05% z hodnoty dobropisu podľa časti VI/8 zmluvy za každý
deň omeškania úhrady, najmenej 25 Sk za každý i započatý mesiac omeškania, sankcia je príjmom

konkrétnehovlastníka.Uvedenézmluvnédojednaniejespätésneplnenímsipovinnostisprávcuriadnea
včas uhradiť tam nazvaný „poplatok z omeškania". Zo znenia tohto dojednania s poukazom na uplatnené
úroky z omeškania navrhovateľmi v návrhu zo dňa 27.6.2012 možno usudzovať, že ide o dojednanie
zmluvných úrokov z omeškania a nie o zmluvnej pokute, preto aj tento nárok na zaplatenie zmluvnej
pokuty uplatnený navrhovateľmi je v rozpore s platným právom, navyše výšku úrokov z omeškania

ustanovuje vykonávací predpis.
Odporca sa súhrnom všetkých odvolacích argumentácii domáha zrušenia rozsudku súdu prvého stupňa
a vrátenia mu veci na ďalšie konanie, alternatívne žiada zmeniť rozsudok, v rámci tejto zmeny návrh
navrhovateľov zamietnuť.

Navrhovatelia v rozsiahlom písomnom vyjadrení k odvolaniu poukazovali na vecnú správnosť
rozhodnutia okresného súdu. Podľa ich názoru výsledok dokazovania - zvuková nahrávka z dotknutej
schôdzevlastníkovbytovpreukázala,žeobidvehlasovaniaprebehlidojednejhodinyodzačatiaschôdze
za druhý návrh, „že oprava balkónov sa urobí a uhradí z fondu opráv a vlastníci budú tieto peniaze vracať
do tohto fondu" nehlasoval nikto z prítomných vlastníkov, proti hlasoval iba jeden vlastník D. Q.. Tým

podľa navrhovateľov bez akýchkoľvek pochybností bolo vyvrátené tvrdenie odporcu v jeho vyjadrení
k ich odvolaniu voči prvému rozsudku (zrušené krajským súdom), že účastníci schválili akúsi pôžičku
z fondu opráv, ktorá mala byť vlastníkmi následne splácaná. Napokon zmluvná nahrávka dokazuje aj
skutočnosť, že 21 vlastníkov (teda len nadpolovičná väčšina prítomných vlastníkov) hlasovalo iba za
návrh - každý vlastník bytu si bude platiť sám opravu balkónov a to v čase, keď od začiatku schôdze

neuplynula ani hodina.
Navrhovatelia na strane 2 až 7 písomného vyjadrenia prezentujú svoje stanoviská k jednotlivým
námietkam vzneseným odvolateľom k obsahu zvukového záznamu na schôdzi vlastníkov bytov
konanej dňa 21.4.2009, vyjadrujú sa k spornosti časových údajov začatia, ukončenia schôdze, jej
trvania, časových údajov zapisovania jednotlivých prednesov. Zvýrazňujú obsahové znenie a význam

ustanovenia § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 10 ods. 1, ods. 3, § 14 ods. 1 prvá veta zák.
č. 182/1993 Z.z. zastávajú názor, že ustanovenie o financovaní opráv balkónov z fondu opráv (§ 10
ods. 3 Bytového zákona) má charakter kogentný. Oprava balkónov sa musela nahradiť z fondu opráv,
navyše i vyúčtovanie fondu opráv od 1.1.2009 do 31.12.2009 (článok 115 a 116) dokazuje, že vo fondebol dostatok finančných prostriedkov. O oprave balkónov rozhodla schôdza vlastníkov, tá rozhodla o
spôsobe jej vykonania, vybrala firmu, ktorá bude prevádzať opravu. Od začiatku do konca išlo o projekt,
o ktorom rozhodovala výhradne schôdza vlastníkov, preto projekt musí byť financovaný zo spoločných

prostriedkov fondu opráv. V tejto súvislosti upozorňujú aj na obsahové znenie ustanovenia § 8b ods.
4 Bytového zákona. Podľa navrhovateľov schválením projektu zateplenia, ktorého súčasťou bola aj
oprava balkónov na schôdzi konanej 18.9.2008 (poukazujú na obsah spisu na č.l. 282) vzali na seba
záväzok vlastníci, túto opravu zo spoločných prostriedkov aj uhradiť. Nijaké ustanovenie Bytového
zákona neupravuje, aby na hradenie svojich spoločných projektov používali súkromné prostriedky

vybraných vlastníkov. Tvrdia, že vlastníci na predmetnej schôdzi konali nad rámec svojich právomocí a
uznesenie schôdze je z tohto dôvodu ničotné. Nie je pravdou, že by zaplatilo za rekonštrukciu balkónov
51 vlastníkov bytov, 4 vlastníci na prízemí balkóny nemajú, ďalší dvaja si údajne rekonštrukciu robili
sami už predtým, takže títo šiesti neplatili nič. Navrhovatelia argumentujú významom ustanovení § 10
ods. 6 posledná veta, § 10 ods. 3 druhá veta, § 10 ods. 4 prvá veta Zákona č. 182/1993 Z.z. Osobitne
zvýraznili, že prostriedky zhromaždené na úhrady za plnenia nemôžu byť použité na hradenie opráv

balkónov a lodžii, bolo by to v rozpore s účelom použitia týchto prostriedkov.
Z ustanovení časti X je zrejmé, že zmluvné strany prejavili vôľu sankcionovať niektoré porušenia tejto
zmluvy, aj prípad neskorého vrátenia preplatku podľa článku VI/8 zmluvy o výkone správy. Táto sankcia
bola dojednaná v písomnej forme a v dojednaní bol určený spôsob jej určenia (0,05% z hodnoty
dobropisu na celý deň omeškania). Podľa uznesenia NS SR z 28.10.2009, sp. zn. 2MObdo/3/2009 nie

je rozhodujúce, ako zmluvné strany označia svoju dohodu, prípadne, či použijú priamo termín „zmluvná
pokuta" ale rozhodujúci je obsah ich dohody. Zmluvná pokuta nie je príslušenstvom pohľadávky, ale
samostatným nárokom (viď aj rozsudok NS SR sp. zn. 4Obo/29/2008 z 26.5.2009). Z týchto dôvodov
navrhujú potvrdenie rozsudku okresného súdu.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal na to oprávnený
účastník (§ 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), viazaný rozsahom
i dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 211 ods.
2 a § 214 ods. 2 O.s.p. (bez nariadenia odvolacieho pojednávania) rozsudok okresného súdu zmenil
podľa § 220 O.s.p.

Okresný súd v posudzovanej veci vykonal rozsiahle dokazovanie, z vykonaného dokazovania zistil
skutkový stav v požadovanom rozsahu a zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa aj
odvolací vychádzal.

V konaní bolo preukázané, že navrhovatelia 1/, 2/, 3/ sú podielovými spoluvlastníkmi bytu č. 8, ktorý
sa nachádza vo vchode 24 bytového domu súp. č. XXXX na ulici I. S. v V.. Podľa zmluvy o výkone
správy č. 39/2006 zo dňa 28.12.2006 správu bytového domu a povinnosti s tým súvisiace zabezpečoval
v rozhodnom období (za ktoré obdobie sa navrhovatelia domáhajú peňažného plnenia od odporcu)
odporca ako správca bytov. Nesporne balkóny navrhovateľov zrekonštruované boli, túto okolnosť

navrhovatelia nenamietali, obdobne nenamietali výšku opravy na nich pripadajúcu v sume 604,12 eur.
Úhrada za opravu balkónov v byte navrhovateľov bola vyplatená zo spoločných prostriedkov všetkých
obyvateľov bytového domu, teda z fondu prevádzky, údržby a opráv.

Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o výkone správy

poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv „výšku preddavku do fondu
prevádzky údržby a opráv určia vlastníci" bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden
rok vopred tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravu spoločných častí,
spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva priľahlého pozemku, ako
aj výdavky na obnovu modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v

dome vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu,
ak sa 2/3-novou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome nedohodli
inak (viď ustanovenie § 10 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2010).

Z fondu prevádzky údržby a opráv sa financujú výdavky spojené s nákladmi na prevádzku, údržbu

a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov,
príslušenstva priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu modernizácie a rekonštrukciu domu. Z
fondu prevádzky, údržby a opráv sa financujú aj opravy balkónov a lodžií (viď § 10 ods. 3 prvá, druhá
veta zák. č. 182/1993 Z.z. v znení účinnom ku 31.12.2010).Oprávnením vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome je právo a povinnosť zúčastňovať sa na
správe domu a hlasovaním rozhodovať o dôležitých otázkach dotýkajúcich sa predmetu ich vlastníctva.

Uvedené oprávnenie vlastníka bytu zakotvuje zákon o vlastníctve bytov v ustanovení § 14 ods. 1 prvá
veta. Postup pri hlasovaní v jednotlivých otázkach upravuje označené ustanovenie v odsekoch 2,3,4.

Z vykonaného dokazovania je jednoznačne preukázané (najmä z obsahu zvukového záznamu, tento
dôkaz okresný súd v celosti oboznamoval), že práve nesúlad, či má byť oprava a rekonštrukcia balkónov

uhradzovaná z fondu prevádzky údržby, a či na ten účel má správca použiť už vytvorený fond prevádzky
a údržby, bola spornou otázkou nie medzi správcom a vlastníkmi, ale prioritne medzi vlastníkmi bytov.
Existovala skupina vlastníkov, ktorá opravu balkónov realizovať vôbec nechcela, pretože buď už mali
svoje balkóny opravené, alebo balkóny ani nemali. Naopak, boli takí vlastníci bytov, ktorí výslovne trvali
na tom, aby každý vlastník bytu opravu svojho balkóna uhradil z vlastných prostriedkov.

Krajský súd prioritne zvýrazňuje charakter fondu prevádzky údržby a opráv. Do uvedeného fondu
sú včlenené finančné prostriedky všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ide o spoločné
prostriedky, ktorých tvorbu upravuje zákon 182/1993 Z.z. v ustanovení § 10. Zásadný spor nevyvstal
v otázke tvorby fondu údržby a opráv, ale s použitím už združených prostriedkov na fonde údržby a
opráv . Podstatné bolo podľa názoru odvolacieho súdu to, že vlastníci bytov a nebytových priestorov ani

na dotknutej schôdzi, ale ani na iných schôdzach neodsúhlasili (ani platne ani neplatne), že by oprava
balkónov jednotlivých vlastníkov bytov mala byť uhradená „z už združených prostriedkov", resp., že by
tieto finančné prostriedky z fondu opráv (už združené a bez ich navýšenia o príslušnú čiastku opravy)
mali byť použité na opravu. Práve naopak, prevažná časť zúčastnených na dotknutej členskej schôdzi
prezentovala svoju vôľu v rámci hlasovania o tom, aby každý vlastník bytu zaplatil (každý individuálne),

resp. znášal individuálne náklady opravy (rekonštrukcie) balkóna (balkónov) sám. S týmto spôsobom
úhrady zástupca navrhovateľov zúčastnený na predmetnej schôdzi nesúhlasil. Ak navrhovatelia mali za
to, že nebola dosiahnutá väčšina hlasov pri hlasovaní v týchto podľa nich zásadných otázkach, mali
právo podľa § 14 ods. 4 posledná veta sa obrátiť na súd. Totiž pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina
hlasov pri hlasovaní podľa odsekov 2, 3 (§ 10) nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek vlastníka

bytu alebo nebytového priestoru v dome súd. Ide o špeciálne ustanovenia špeciálneho zákona, ktorý
dáva právo vlastníkovi obrátiť sa na súd v riešení otázky dotýkajúcej sa spoločnej veci (nepochybne
finančné prostriedky združené vo fonde opráv a údržby boli spoločnými finančnými prostriedkami
všetkých vlastníkov bytov). Uvedené právo navrhovatelia 1, 2, 3, nevyužili, na súd sa neobrátili (mohli
bez ohľadu na to, či boli prehlasovaní, alebo prehlasovaní neboli, resp. či sa hlasovalo platne alebo

neplatne). Akékoľvek prejudiciálne skúmanie týchto otázok v konaní o peňažných nárokoch tvoriacich
predmet aktuálneho konania by bolo neprípustným prostriedkom zásahu do práv tých vlastníkov bytov,
ktorí neprejavili svoju vôľu, aby na opravu balkónov boli použité prostriedky združené vo fonde opráv
a údržby.

Pokiaľ odvolatelia poukazujú na kogentný význam ustanovenia § 10 ods. 3 právneho predpisu, t.j.,
že z fondu prevádzky údržby a opráv sa financujú aj opravy balkónov a lodžii, táto otázka by bola
významná, ak by vlastníci bytov odsúhlasili navýšenie finančných prostriedkov na fonde prevádzky,
údržby a opráv o konkrétnu sumu opravy v prípade každého dotknutého vlastníka. Takéto navýšenie
fondu za účelom rekonštrukcie balkónov vlastníci neodsúhlasili ani neriešili. Preto, ak už z existujúcich

spoločných prostriedkov vlastníkov bytov na fonde prevádzky údržby a opráv bola vykonaná úhrada
za opravu balkónov navrhovateľov, bolo potom povinnosťou navrhovateľov tieto finančné prostriedky
do spoločného fondu (tvorené všetkými vlastníkmi bytov) aj vrátiť. Správca - odporca podľa názoru
odvolacieho súdu za tým účelom mohol individuálne finančné prostriedky, teda časť preddavku
navrhovateľov do výšky náhrady rekonštrukcie použiť na to, aby prostriedky vyplatené z fondu za

navrhovateľov sa do spoločných prostriedkov vlastníkov bytu, teda do majetku všetkých vlastníkov bytov
vrátili. Bolo to nielen právom správcu, ale aj jeho povinnosťou vzhľadom na vymedzené povinnosti v
zmluve o výkone správy.

Z prehľadu vyúčtovania nákladov za užívanie bytu a plnenia spojené s užívaním bytu za obdobie rok

2009 vyplýva (viď č.l. 33 spisu), za rok 2008 navrhovateľom 1/, 2/, 3/ je vykázaný plusový zostatok v
sume 434,11 eur. Za rok 2009 realizovali platby v celkovej sume 1.500,17 eur, skutočné náklady za
užívanie bytu a plnenia spojené s užívaním bytu za tento rok boli v sume 1.648,03 eur. Náklady na
opravu balkónov v sume 604,12 eur navýšili skutočné náklady za rok 2009 na sumu 2.252,15 eur. Pozohľadnení preplatku za rok 2008 v sume 434,11 eur, konečný výsledok za rok 2009 je nedoplatok ku
31.12.2009 v sume 317,87 eur.
Podľa vyúčtovania nákladov za užívanie bytu a plnenia spojené s užívaním bytu za rok 2010 (viď č.l. 34

spisu) navrhovatelia realizovali platby v roku 2010 v sume 1.934,28 eur, skutočné náklady boli v sume
1.554,22 eur. Za rok 2010 zaplatili teda viac o sumu 380,06 eur. Vzhľadom však na mínusový zostatok
pri vyúčtovaní za rok 2009 v sume 317,87 eur, tento bolo potrebné odpočítať zo sumy 380,06 eur a ku
31.12.2010 existujúci preplatok je v sume 62,19 eur, túto sumu je povinnosťou odporcu navrhovateľom
1/, 2/, 3/ zaplatiť.

Všetky hore uvedené úvahy viedli odvolací súd k zmene rozsudku okresného súdu, v rámci tejto zmeny
uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľom 1/, 2/, 3/ iba sumu 62,19 eur ( aj s úrokom z
omeškania ) a vo zvyšku ku konštatácii neopodstatnenosti návrhu. Odporca sa dostal do omeškania
s úhradou tejto istiny, je preto podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka povinný navrhovateľom
zaplatiť aj úroky z omeškania vo výške uvedenej vo výroku rozsudku odvolacieho súdu (výška úrokov z

omeškania zodpovedá ustanoveniu § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.).

Ďalšie odvolacie argumentácie neboli významné pri právnom posúdení veci.

Keďže okresný súd rozhodovanie o trovách konania vyhradil na samostatné uznesenie, rozhodne aj o

trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 4 O.s.p.).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e