Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. február 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 7C/52/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215209666
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Arpád Pastorek
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4215209666.2

Rozhodnutie

Okresný súd Komárno v konaní pred samosudcom: JUDr. Arpádom P a s t o r e k o m v právnej veci
navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zast.
TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., IČO: 36613843, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava proti odporcovi: R. V., nar.
XX.X.XXXX, N. XXX/XX, XXX XX F. o zaplatenie 119,50 EUR s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 119,50 EUR a úroky z omeškania vo výške 9% p.

a. zo sumy 30,96 EUR od 22.5.2012 do zaplatenia, zo sumy 44,27 od 26.04.2012 do zaplatenia a zo
sumy 44,27 od 21.05.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania za splatený súdny poplatok v sume
16,50 EUR a nahradiť trovy právneho zastúpenia v sume 59,98 EUR na účet splnomocneného právneho
zástupcu to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ vo svojom podaní, ktoré označil ako: „ Návrh na začatie konania o zaplatenie 119,50 EUR

s prísl.“ z dňa 13.05.2015, ktoré doručil súdu dňa 19.05.2015 sa domáhal zaplatenia sumy 119,50 EUR
s prísl. a náhrady trov konania.

Na prejednanie veci samej podľa Obč. súd por.§ 115a ods. 1 a ods. 2 platí, že nie je potrebné nariaďovať
pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len
nazákladelistinnýchdôkazovpredloženýchúčastníkmiaúčastnícisrozhodnutímvovecibeznariadenia

pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali. Pojednávanie nie je
potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Za drobné spory sa podľa § 200ea Obč. súd. por. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania
sumu 1000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Súd sa počas konania pred svojim rozhodnutím oboznámil s obsahom spisového materiálu prečítaním
jednotlivých listín a to s návrhom navrhovateľa na začatie konania.

V prejednávanej veci ide o sporové konanie, ktoré je ovládané zásadou prejednacou, ktorú je treba
chápať tak, že tvrdiť rozhodné skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásad- ne vecou účastníkov
konania. Účastník má teda povinnosť tvrdenia ( § 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 OSP) a povinnosť dôkaznú
(§ 120 ods. 1 OSP). Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva stíha toho účastníka, v koho
záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva, a účastníkom tvrdená, bola v

konaní preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. Dôkazným bremenom (v spojitosti s
dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zisteníz vykonaného dokazovania. Je vecou účastníkov, aby sa o svoje práva starali - vigilantibus iura a ak
produkovaný dôkaz nesvedčí o skutkových tvrdeniach účastníka, ten účastník v spore podľahne. Takto
potomsúdomzistenýskutkovýstavvecijevýsledkomdôkaznejaktivityúčastníkov.Navrhovateľvsúlade

s § 79 ods. 2 OSP predložil súdu listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva.

Občianskoprávna zásada materiálnej pravdy sa doteraz chápala ako zistenie absolútnej materiálnej
pravdy súdom, avšak v súčasnosti podľa § 120 ods. 1 O.s.p. v sporovom konaní sa musí rešpektovať
prejednacia zásada to znamená, že dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno bude na účastníkoch

konania na rozdiel od nesporového konania, kde naďalej bude platiť tzv. vyšetrovacia zásada.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
v znení účinnom ku dňu 25.05.2004 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), tento zákon upravuje
niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy spotrebiteľskom úvere,

spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a
ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 2 písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, ) zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom,
Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,

ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa§3ods.2zákonaospotrebiteľskýchúveroch,spotrebiteľomjefyzickáosoba,ktorejbolposkytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 52 ods. 2 posledná veta Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.2015, na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo
si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Veriteľ podľa § 524 ods. 1 a ods. 2 Obč. zák. si môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
písomnou zmluvou inému a s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva

s ňou spojené.

Postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou
veriteľa zmenil v zmysle ustanovenia § 525 ods. 1 a ods. 2 Obč. zák. Postúpiť nemožno ani pohľadávku,
pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie

odporovalo dohode s dlžníkom.
Postúpenie pohľadávky je povinný § 526 ods. 1 a ods. 2 Obč. zák. postupca bez zbytočného
odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ
postupníkpostúpeniepohľadávkydlžníkovinepreukáže,zbavísadlžníkzáväzkuplnenímpostupcovi.Ak
postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania

zmluvy o postúpení.

V zmysle ustanovenia § 529 ods. 1 Obč. zák. platí, že námietky proti pohľadávke, ktoré mohol dlžník
uplatniť v čase postúpenia, mu zostávajú zachované i po postúpení pohľadávky. Dlžník môže použiťna započítanie voči postupníkovi aj svoje na započítanie spôsobilé pohľadávky v zmysle citovaného
ustanoveniazákonaods.2.,ktorémalvočipostupcovivča-se,keďmubolooznámenéalebopreukázané
postúpenie pohľadávky (§ 526), ak ich oznámil bez zbytočného odkladu postupníkovi. Toto právo má

dlžník aj v prípade, že jeho pohľadávky v čase oznámenia alebo preukázania postúpenia neboli ešte
splatné.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo
zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených

v tomto zákone.

Podľa § 20 zákona NR SR č. 656/2004 Z. z. o energetike v znení neskorších predpisov, odberateľ
elektriny v domácnosti a odberateľ plynu v domácnosti okrem práv na ochranu spotrebiteľa podľa
osobitných predpisov majú právo pri dodávke elektriny alebo plynu a) uzatvoriť s dodávateľom elektriny
alebo dodávateľom plynu zmluvu o dodávke elektriny alebo zmluvu o dodávke plynu (ďalej len "zmluva"),

ktorá musí obsahovať najmä

1. identifikáciu dodávateľa,

2. rozsah dodávky elektriny alebo dodávky plynu a s týmito dodávkami súvisiacich služieb,

3. Lehotu, v ktorej je dodávateľ alebo dodávateľ plynu povinný zabezpečiť pripojenie odberného
elektrického zariadenia alebo odberného plynového zariadenia,

4. podmienky dodávky elektriny alebo dodávky plynu a s dodávkou súvisiacich služieb,

5. zdroj, spôsob a možnosti získavania informácií o cene elektriny alebo o cene plynu vrátane štruktúry
ceny,

6. dobu trvania zmluvy a podmienky, za akých možno zmluvu vypovedať,

7. spôsob a výšku kompenzácie za nedodržanie dohodnutej kvality dodanej elektriny alebo dodaného
plynu a s dodávkou súvisiacich služieb,

8. miesto, spôsob a lehoty na uplatňovanie reklamácie,

9. informáciu, za akých podmienok môže odstúpiť od zmluvy v prípade, ak nesúhlasí so zmenou ceny
elektriny alebo ceny plynu a s tým súvisiacich služieb,

10. informáciu o pôvode a podiele jednotlivých druhov primárnych energetických zdrojov na dodanej

elektrine v predchádzajúcom roku, prípadne upozornenie na verejný zdroj týchto informácií,

11. informáciu o vplyve primárnych zdrojov elektriny na životné prostredie, prípadne upozornenie na
verejný zdroj o týchto informáciách,

12. informáciu o dôvodoch výmeny určeného meradla,

Podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom, alebo určený v rozhodnutí je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal. Ak dlžník nesplní svoj dlh ihneď nasledujúci deń po dni keď bol na plnenie vyzvaný

bude omeškaný s plnením.
Súd mal preukázaný nasledovný skutkový a právny stav a po vykonanom dokazovaní podľa § 132
O.s.p. dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli
účastníci. a pri hodnotení dôkazov dospel k presvedčeniu, že podaná žaloba žalobkyne je dôvodná a

preto súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu.

Medzi žalobcom a právnym predchodcom žalobcu spoločnosť ZSE Energia, a.s. so sídlom: Čulenova
6 Bratislava, IČO. 36677281 došlo dňa 13.11.2014 k uzatvoreniu: „Zmluvy o postúpení pohľadávok“ vznení pripojenej prílohy a tok pohľadávke uplatnenej v tomto konaní ako je zrejmé z č. l. 7-11 súdneho
spisu.

Právny predchodca žalobcu spoločnosť ZSE Energia, a.s. so sídlom: Čulenova 6 Bratislava, IČO.
36677281, dodávala elektrickú energiu žalovanému na odberné miesto: „“G., D., XXX XX, ako je zrejmé
z , ako je zrejmé z č. l. 4: „Informácie o stave zmluvného účtu“ z dňa 30.04.2012, v zmysle ktorej sa
žalovaný zaviazal uhradiť celkom sumu 119,50 EUR, ktorá suma pozostáva z dielčich nárokov a to
zo sumy 30,96 EUR za obdobie od 01.05.2012 do 31.05.2012, zo sumy 44,27 EUR za obdobie od

01.06.2012 do 30.06.2012 a zo sumy 44,27 EUR za obdobie od 01.07.2012 do 31.07.2012. V zmysle
dojednaného právneho vzťahu medzi účastníkmi konania sa spoločnosť ZSE Energia, a.s. zaviazala
dodávať elektrinu pre odberateľov kategórie domácnosti a zabezpečiť distribúciu elektriny do odberného
miesta odberateľa. Odberateľ sa zaviazal zaplatiť za dodávku elektriny, za distribúciu a prenos elektriny,
za ostatné regulované položky, dane, poplatky podľa cenníka služieb príslušného PDS, ako aj prípadné
úroky z omeškania a sankčné poplatky. Na základe uvedených súd podanej žalobe vyhovel tak ako je

uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Súd náhradu trov žalovanému nepriznal na tom základe, že sa žiadnym spôsobom nezaslúžil o svoj
úspech v konaní.

Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky otázky
nastolené účastníkmi konania, ale len na tie ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (ako to vyplýva z rozhodnutia NS SR 1 Cdo 92/2011
str.: 8).

Súd v tomto konaní vykonal všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi konania, žiadny návrh na doplnenie
dokazovania nebol zo strany účastníkov konania uplatnený a ktoré dôkazy súd považoval za potrebné
tie v tomto písomnom vyhotovení rozsudku aj vyhodnotil.

Podľa ust. § 517 ods. 2/ Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo

požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa ust. § 3 ods. 1/ nar. vlády SR č. 586/2008 Z. z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu. Na základe uvedených súd priznal nárok na úroky z omeškania vo výške
9% p. a. diferencovane odo dňa splatnosti každej splátky a to zo sumy 30,96 EUR od 22.5.2012 do
zaplatenia, zo sumy 44,27 od 26.04.2012 do zaplatenia a zo sumy 44,27 od 21.05.2012 do zaplatenia.

Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§-u142ods.1OSP,keďvkonaníúspešnémuúčastníkovikonania
priznal nárok na náhradu trov konania za splatený súdny poplatok v sume 16,50 EUR a titulom trov
právneho zastúpenia sumu 59,98 EUR a to podľa § 14 ods. 1 písm. a) b) a § 10 ods. 1 a 2 Vyhlášky č.
655/2004 Z.z. za dva úkony právnej pomoci - prevzatie a príprava zastúpenia a za písomné podanie
na súd vo veci samej po 19,92 EUR, k tomu 2 x 10,07 EUR režijný paušál ako aj 20 % DPH.

Na základe uvedených skutočností rozhodol súd tak ako je vo výroku rozhodnutia uvedené.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Komárno na Krajský súd v Nitre v 2 písomných vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť: proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa citovaného ustanovenia ods. 2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.