Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. november 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/200/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712211130
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1712211130.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v právnej veci navrhovateľa: V.. S. R., T.. XX.XX.XXXX, H. W. X, C.,
zastúpeného: JUDr. Michaela Voleková, advokátka, so sídlom AK, Trnavská 27, Bratislava, proti
odporkyni: V.. S. R., T.. XX.XX.XXXX, H. W. X, C.ok, zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Viera
Malinowska, s.r.o. so sídlom Lamačská cesta 3, Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu rodičovských
práv a povinností k maloletej U. R., T.. XX.XX.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce,

sociálnych vecí a rodiny v Pezinku, Moyzesova 2, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Pezinok zo dňa 12.02.2013, č.k. 28P/175/2012- 164, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti a vo výroku o trovách konania z r u š u j e a v
rozsahu zrušenia sa v r a c i a na ďalšie konania.

o d ô v o d n e n i e :

V napadnutom rozsudku súd prvého stupňa:

- rozviedol manželstvo navrhovateľa V.. S. R., T.. XX.XX.XXXX a odporkyne V.. S. R., M. Y., T..
XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX na matričnom úrade obce T., zapísané v knihe manželstiev
matričného úradu T. vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod porad. č. X,
- na čas po rozvode zveril mal. U. R. do osobnej starostlivosti odporkyne s tým, že zastupovať maloletú
a spravovať jej majetok budú obidvaja rodičia,
- navrhovateľovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej U. R., T.. XX.XX.XXXX sumou XXX euro

mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci, do rúk odporkyne, odo dňa vykonateľnosti rozsudku,
- odporkyni uložil povinnosť do piatich dní od vykonateľnosti rozsudku založiť na meno maloletej U. R.,
T. XX.XX.XXXX, účet v peňažnom ústave na území Slovenskej republiky, s tým, že číslo tohto účtu je
povinná oznámiť navrhovateľovi do desiatich dní odo dňa vykonateľnosti rozsudku,
- navrhovateľovi uložil povinnosť na účet maloletej U. R., poukazovať sumu XXX euro mesačne, vždy do
15. dňa v mesiaci odo dňa vykonateľnosti rozsudku s tým, že na nakladanie s finančnými prostriedkami

na účte maloletej je potrebný súhlas súdu,
- určil, že navrhovateľ je oprávnený okrem mesiacov júl a august, počas Vianoc a Veľkonočných sviatkov
stretávať sa s maloletou každý párny týždeň od piatka od 17,00 hod. do nedele do 17,00 hod. s tým,
každý rok od 3. júla od 10,00 hod. do 15. júla do 18,00 hod. a od 3. augusta od 10,00 hod. do 15. augusta
do 18,00 hod., každý párny rok v čase od 24.12. od 10,00 hod. do 30.12. do 18,00 hod., každý nepárny
rok v čase od 31.12. od 10,00 hod. do 6.1. do 18,00 hod., každý párny rok od Veľkého piatka od 15,00

hod. do Veľkonočného pondelka do 15,00 hod., každý párny rok v čase jarných prázdnin určených
vyhláškou Ministerstva školstva Slovenskej republiky, od 10,00 hod. prvého dňa jarných prázdnin do
18,00 hod. posledného dňa jarných prázdnin s tým, že v určenom čase si navrhovateľ prevezme
maloletúvmiestebydliskaodporkyne,odporkyňazároveňodovzdánavrhovateľovipreukazzdravotného
poistenia a cestovný pas maloletej a v určenom čase navrhovateľ po skončení stretnutia s maloletou
maloletú odporkyniodovzdávmiestebydliskaodporkyne,ktorej zároveňodovzdá preukazzdravotného

poistenia a cestovný pas maloletej,- rodičom uložil povinnosť navzájom sa informovať o dôležitých záležitostiach týkajúcich sa miesta
pobytu, zdravotného stavu a školského prospechu maloletej,
- deklaroval, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Výrok o rozvode manželstva právne odôvodnil § 18, § 22,§23 ods.2,3 Zákona o rodine, kedy mal z
vykonaného dokazovania preukázané, že manželstvo účastníkov neplní spoločenský účel a rozvrat
manželstva bol zrejmý aj zo vzájomných prejavov účastníkov konania.

Ostatné výroky rozhodnutia týkajúce sa úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu
manželov na čas po rozvode práve odôvodnil § 24 ods.1,2,3,4,5, § 25 ods.1,2, § 62 ods.1,2,3,4,5, § 63
ods.3, § 75 ods.1, § 76 ods.1 Zákona o rodine, § 100 ods.2, § 162 ods.1,2 O.s.p. akceptujúc dohodu
rodičov v otázke zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky a zastupovania a spravovania
majetku maloletej oboma rodičmi.

Pri určení výšky výživného vychádzal z majetkových a zárobkových pomerov účastníkov konania a z
potrieb maloletej, kedy náklady na výchovu a výživu maloletej uvedené v priebehu konania matkou
považoval v istých kategóriách za neprimerané ( pri určení výšky výživného nezohľadnil náklady
udávané odporkyňou spojené s letnou a zimnou dovolenkou, vianočnými darčekmi, nákladmi na benzín
a poistenie vozidla, opravy na dome, vypúšťanie závlahového systému a náklady samotnej odporkyne).

Za primerané považoval náklady na obuv, oblečenie, škôlku, voľnočasové aktivity, stravu, drogériu
a čiastočne náklady na bývanie pri ustálení výšky primeraných nákladov spojených s výchovou a
výživou maloletej U. na sumu XXX euro mesačne. Pri určení výšky výživného zohľadnil pomer
medzi príjmom navrhovateľa a odporkyne , kedy príjem navrhovateľa je päť až šesť násobne vyšší ako
príjem odporkyne. Súd prvého stupňa zobral do úvahy aj odmeny, resp. nepravidelne zvýšené príjmy,

ktoré sú súčasťou príjmu. V odôvodnení rozhodnutia ďalej konštatoval, že maloletá U. je zvyknutá na
istý životný štandard, ktorý by mal zostať aspoň čiastočne zachovaný aj po rozvode manželstva. Mal
za to, že maloletej je potrebné v prvom rade zabezpečiť každodenné potreby tak, aby z majetkového
hľadiska pociťovala rozvod manželstva svojich rodičov čo najmenej. Za dôvodnú mal i tvorbu úspor pre
maloletú stotožniac sa s dôvodmi uvedenými v priebehu konania odporkyňou ( nadchádzajúca školská

dochádzka). Súd prvého stupňa nezohľadnil pri rozhodovaní o výške výživného tvrdenie navrhovateľa
o zabezpečení bývania dcére a ani výdavky, ktorými má prispievať na živobytie svojej priateľke ( voči
ktorej nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť). Súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na
doplnenie dokazovania preukázaním výdavkov odporkyne na maloletú preto, že ich nepovažoval za
neštandardné ani neprimerané v kategóriách, ktoré ako oprávnené výdavky pri určení výšky výživného

uznal.

Súd prvého stupňa v rozhodnutí určil stretávanie sa odporcu s maloletou tak, aby mal odporca reálnu
možnosť vplývať na výchovu maloletej. Maloletá má s odporcom a jeho priateľkou dobrý vzťah, nie je
preto vylúčené, aby maloletá u odporcu prespávala, resp. strávila s odporcom cez prázdniny dlhší čas.

Čas, v ktorom môže navrhovateľ s maloletou telefonovať v rozhodnutí neupravil, keďže takáto úprava
"času telefonovania" by maloletú neprimeraným spôsobom obmedzovala v jej aktivitách a v konaní sa
ani nepreukázalo, že by odporkyňa zakazovala maloletej telefonovať s navrhovateľom. V rozhodnutí
napokon uložil obidvom rodičov informačnú povinnosť.

O trovách konania rozhodol podľa § 144 O.s.p..

Proti výroku rozsudku, v ktorom bola uložená povinnosť platiť bežné výživné, výživné určené na tvorbu
úspor a povinnosť odporkyni založiť na meno maloletej účet v peňažnom ústave podal v zákonnej
lehote odvolanie navrhovateľ dôvodiac tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia vecí. Podľa jeho názoru súd v tejto časti rozhodol nepreskúmateľným spôsobom,
nakoľko z rozsudku nie je jasné, ako dospel ku konkrétnej sume výživného a žiadnym spôsobom sa
nevysporiadal so schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi na strane odporkyne. Pri určení

výživného nezohľadnil nesporné skutočnosti o jeho súčasnom prispievaní k životnej úrovni maloletej
počas doby ich stretávania sa. Napriek pomerne rozsiahlemu určeniu styku s maloletou súd prvého
stupňa svojim rozhodnutím de facto vyvolal situáciu, v ktorej všetky finančné prostriedky vyhradené pre
účely zlepšenia životnej úrovne maloletej prikázal poukázať na účet odporkyne bez možnosti kontroly,či tieto prostriedky budú použité na úhrady spojené so starostlivosťou o maloletú. V prípade, ak chce
s maloletou tráviť čas rovnakým spôsobom ako odporkyňa, musí vynaložiť okrem súdom určeného
výživného ešte ďalšie nemalé finančné prostriedky, aby mohol odporkyni konkurovať v nákupoch

darčekov alebo oblečenia, prípadne trávenia času s maloletou zábavnou formou. V súčte finančných
prostriedkov vynaložených z jeho strany a zo strany odporkyne tak vzniká obrovský nepomer, a to
aj s ohľadom na rozdiel v príjmoch oboch rodičov. Súd prvého stupňa nijako nezohľadňoval to, že
odporkyňa má vysokoškolské vzdelanie a je schopná, respektíve má možnosť vyššieho zárobku než v
súčasnostidosahuje.Keďžesúdbližšienešpecifikovalodôvodnenievýškyvýživného,vtomtopohľadeje

rozsudok aj nepreskúmateľný, keď z dokazovania vyplynulo, že súčasné majetkové pomery odporkyne
súnepomernevyššie, nežjehomajetkovépomery.Súdnemoholvychádzaťzrozsahu potriebmaloletej,
keďže dokazovanie za účelom zistenia týchto potrieb nevykonal a absolútne ignoroval povinnosť
odporkyne podieľať sa na výdavkoch spojených so starostlivosťou o dieťa ( povinnosť platiť výživné
v plnej výške nákladov spojených s výchovou a výživou maloletej uložil výlučne jemu ). Súd prvého
stupňa sa nijakým spôsobom nevysporiadal s rozpornými tvrdeniami o výške primeraných nákladov na

maloletú, sumaXXXeuromesačne jeneprimeraná, neodôvodnenáaaninemôžebyťsumouživotného
štandardu,naktorýbolamaloletázvyknutázdôvodu,že niejesumou,ktorúdoposiaľrodičianamaloletú
pravidelne vynakladali, ale sumou násobne vyššou. Súdom určená suma výživného vo výške XXX euro
tak objektívne neudržuje doterajšiu životnú úroveň 6 ročnej dcéry tak, ako to vyžaduje Zákon o rodine,
ani nie je podieľaním sa na životnej úrovni otca, ale je do značnej miery priamym príjmom odporkyne.

Samotná skutočnosť, že jeho príjem umožňuje tvorbu úspor pre maloletú nie je dôvodom pre
tvorbu úspor vo výške XXX euro mesačne nad rámec pravidelného mesačného výživného z dôvodu
nadchádzajúcej školskej dochádzky. Za dostačujúcu považuje na tento účel sumu XXX euro mesačne,
pričom na tvorbe úspor by sa mali podieľať obaja rodičia spoločne. Navrhovateľ žiadal, aby odvolací

súd napadnuté rozhodnutie zmenil a uložil mu povinnosť platiť na výživu maloletej na čas po rozvode
sumou XXX euro mesačne, povinnosť do 5-tich dní odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia založiť na
meno maloletej účet v peňažnom ústave na území SR a oznámiť jeho číslo odporkyni a napokon
povinnosť poukazovať sumu XXX euro mesačne na účet maloletej, vždy do 15-teho dňa v mesiaci odo
dňa vykonateľnosti rozhodnutia.

Odporkyňa vo vyjadrení sa k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutej častí a ako vecne správny potvrdil pri konštatovaní, že tento je vecne správny a spravodlivý
a je v záujme maloletej dcéry. Konštatovala, že v priebehu pojednávania vo veci dňa 29.01.2013
predložila vyčíslenie nákladov spolu s príslušnými dokladmi, ktoré boli navrhovateľovi cestou súdu i

doručené. Odporkyňa poukázala na § 62 ods. 2, § 75 ods. 1 Zákona o rodine a uviedla, že pri určovaní
výšky výživného platí zásada tzv. potencionality príjmu znamenajúca, že sa okrem iného zohľadňujú
aj možnosti a schopnosti rodiča na dosiahnutie príjmu a následne možnosti plniť vyživovaciu povinnosť
voči maloletému dieťaťu. S odkazom na § 85 Zákona o rodine uviedla, že pomer prispievania oboch
rodičov je daný schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi každého z rodičov a je zrejmé,

že na strane navrhovateľa sú tieto možnosti nepomerne vyššie. Ním namietaná skutočnosť, že súd
upravil poukazovanie výživného na účet odporkyne bez možnosti kontroly, či tieto prostriedky budú
použité na úhradu spojené so starostlivosťou o maloletú je dôsledkom právnej úpravy tzv. bežného
výživného v zmysle Zákona o rodine a nemôže byť dôvodom nesprávnosti rozhodnutia súdu prvého
stupňa. Skutočnosť, že navrhovateľ si obstaral nadštandardnú nehnuteľnosť za hranicami jeho potrieb,

ktorú financuje aj úverom, nemôže byť na ťarchu maloletej a výšky i výživného, keď maloletá má právo
podieľať sa na životnej úrovni otca. Úverové zaťaženie nie je možné zohľadniť ako okolnosť majúcu
vplyv na možnosť otca plniť vyživovaciu povinnosť. Výška výživného XXX euro mesačne bola rodičmi
skutočnedohodnutá vprípade,žeakobenefitpremaloletúprenecháotec nadorovnanieživotnejúrovne
maloletej svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti v katastrálnom území K., kde maloletá býva -

avšak po podpise dohody o zrušení rozsahu BSM a kúpe svojho bytu deklaroval v konaní o schválenie
úkonu maloletej nesúhlas s týmto právnym úkonom, následne napadol platnosť darovacej zmluvy v
samostatnom konaní pred súdom (č.k. 4C 339/2012) a výšku výživného v konaní žiadal stanoviť v sume
XXX euro mesačne. Ona sama je spoluvlastníčkou polovičky nehnuteľnosti, ktorú nemožno hodnotiť
ako luxusnú, vo vlastníctve má okrem toho len osobné motorové vozidlo r.v. 2003, ktoré zakúpila ako

ojazdené počas trvania manželstva. Navrhovateľ v odvolaní neuviedol, že osobné motorové vozidlo
značky D. A. XX, r.v. 2009 si ponechal sám. Odporkyňa napokon uviedla, že skutkový stav bol v konaní
zistený náležite a podrobne a právny záver vyvodený konajúcim súdom v napadnutej časti je správny.Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti o výživnom ako
vecne a právne správne potvrdiť.

Navrhovateľ v písomnom podaní zo dňa 22.04.2013 navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie v napadnutej
časti zrušil a v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie. Poukázal na to, že do 11.03.2013 bol v
pracovnom pomere s obchodnou spoločnosťou Z. G., G..M..B.., G. G. M. XX, H. na pozícii konateľ a
obchodný riaditeľ. Zamestnávateľ mu však dal dňa 11.03.2013 výpoveď z pracovného pomeru a poskytol
mu možnosť jeho pokračovania na pozícii konateľa za predpokladu, že bude súhlasiť so zmenou

výšky hrubej mesačnej mzdy na sumu XXXX euro. Vzhľadom k tomu, že by si nevedel v krátkom čase
nájsť zamestnanie ani za podmienok zrovnateľných so zmenenými podmienkami pracovného pomeru,
prijal tieto pozmenené pracovné podmienky. Jeho príjem sa s účinnosťou od marca 2013 znížil takmer
štvornásobne a je porovnateľný s príjmom odporkyne.

Matka v písomnom vyjadrení sa zo dňa 07.05.2013 zotrvala na svojom stanovisku k odvolaniu a

uviedla, že tvrdenie navrhovateľa o nemožnosti ovplyvniť zmenu podmienok pracovného pomeru sa
javí ako účelové, keďže navrhovateľ je od vzniku spoločnosti Z. G., G..M..B.. ( od 14.02.2004 )
konateľom tejto spoločnosti. Navrhovateľ nepreukázal, že ku skončeniu jeho pracovného pomeru
naozaj prišlo / nedoložil výpoveď zamestnávateľa ) a nepreukázal ani dôvod skončenia pracovného
pomeru. V prípade skončenia pracovného pomeru z dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka

práce by mu prináležali finančné nároky ( v zmysle Zákonníka práce alebo z platnej pracovnej zmluvy).
Navrhovateľom predložená Zmluva medzi spoločnosťou Z. G., G..M..B.. zo dňa 11.03.2013 je
neplatným právnym úkonom. S ohľadom na spôsob úpravy práva a povinností zmluvných strán je
vysoko pravdepodobné, že sa jedná o simulovaný právny úkon s cieľom navodiť dojem zníženia príjmu
navrhovateľa. V nej použitá právna terminológia je zmätočná, nie je jasné či ide o obchodnoprávny

vzťah konateľa a spoločnosti alebo pracovnoprávny vzťah, o ktorom navrhovateľ tvrdil, že skončil. Ak
by zmluva bola posudzovaná ako pracovná zmluva, neobsahuje všetky náležitosti platnej pracovnej
zmluvy podľa § 43 Zákonníka práce. Predloženú zmluvu je zrejme nutné posudzovať ako obchodnú
zmluvu na výkon funkcie konateľa spoločnosti pre platnosť ktorej by sa vyžadovalo ( podľa § 66 ods. 3
Obchodného zákonníka ) jej schválenie Valným zhromaždením spoločnosti. Navrhovateľ nepreukázal,

že ako konateľ spoločnosti nie je schopný ovplyvniť svoj zmluvný vzťah a podmienky výkonu funkcie,
respektíve pracovný pomer v spoločnosti; nepredložil žiadne rozhodnutie jediného spoločníka pri
výkone funkcie valného zhromaždenia spoločnosti, z ktorého by vyplýval pokyn na uskutočnenie úkonu
smerujúceho ku skončeniu jeho pracovného pomeru.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v napadnutej
časti, vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k
záveru, že za súčasného stavu nie je možné posúdiť, či rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti, v
ktorej uložil navrhovateľovi povinnosť prispievať na výživu maloletej U. R., T.. XX.XX.XXXX sumou
XXX euro mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci, do rúk odporkyne, odo dňa vykonateľnosti rozsudku,

povinnosť odporkyni do piatich dní od vykonateľnosti rozsudku založiť na meno maloletej U. R.,
narodenej XX.XX.XXXX, účet v peňažnom ústave na území Slovenskej republiky, s tým, že číslo tohto
účtu je povinná oznámiť navrhovateľovi do desiatich dní odo dňa vykonateľnosti rozsudku a napokon
povinnosť navrhovateľovi na účet maloletej U. R., poukazovať sumu XXX euro mesačne, vždy do 15.
dňa v mesiaci odo dňa vykonateľnosti rozsudku s tým, že na nakladanie s finančnými prostriedkami na

účte maloletej je potrebný súhlas súdu, je vecne správne.

V danej veci s poukazom na rozsah dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa nie je podľa názoru
odvolacieho súdu možné posúdiť, či určené výživné vo výške XXX euro mesačne zodpovedá kritériám
rozhodným pre určovanie výživného, t.j. či je primerané ako odôvodneným potrebám maloletej, ale

i zárobkovým a majetkovým pomerom navrhovateľa. Súd prvého stupňa z vykonaného dokazovania
síce ustálil výšku príjmu oboch účastníkov a ich majetkové pomery , avšak dôsledne sa nevyporiadal
s rozsahom odôvodnených potrieb maloletej, ktoré sú východiskom pri určovaní výšky vyživovacej
povinnosti povinného rodiča . Je treba sa stotožniť so správnym skutkovým záverom súdu prvého
stupňa o tom, že náklady na maloletú vyčíslené v priebehu konania odporkyňou sú v istých kategóriách

( konkrétne náklady spojené so zimnou a letnou dovolenkou, vianočnými darčekmi, nákladmi na benzín
a poistenie vozidla, opravy na dome, vypúšťanie závlahového systému a náklady samotnej odporkyne )
neprimerané. Vychádzajúc z odporkyňou predloženého vyčíslenia nákladov na maloletú ( čl. 136,137
spisu ) a z obsahu odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa ( str. 10 prvý odsek ) je možné ďalejustáliť, že za primerané považoval súd prvého stupňa náklady na oblečenie, obuv, škôlku, voľnočasové
aktivity, stravu, drogériu a čiastočne náklady na bývanie. Pri absencii odôvodnenia zaoberajúceho sa
vyčíslením jednotlivých položiek primeraných nákladov na dieťa by tieto mali s určitosťou predstavovať

sumu XXX,XX euro za oblečenie, XX,XX euro za obuv + XXX,XX euro za materskú školu, zdravie,
krúžky, detskú drogériu s tým, že výška ďalších primeraných nákladov sa nedá riadne ustáliť z dôvodu,
že tieto sú v matkou predloženom vyčíslení nákladov uvedené ako celkové „ náklady, na ktorých sa
podieľa aj dieťa „. Veľmi všeobecné a stručné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa v tejto časti
bez bližšieho posúdenia odôvodnenosti a rozsahu potrieb maloletej, ako i prihliadnutia na vyživovaciu

povinnosť matky a i určený rozsahu styku otca s maloletou potom robia rozhodnutie súdu prvého
stupňa o uložení povinnosti otcovi poukazovať na výživu maloletej mesačne sumu 600 euro za
nepreskúmateľné, kedy nie je možné sa dôsledne vyporiadať s odvolacími námietkami otca.

Obdobná úvaha odvolacieho súdu platí i vo vzťahu k výroku, v ktorom súd prvého stupňa uložil
otcovi povinnosť na účet maloletej U. poukazovať za účelom tvorby úspor sumu XXX euro mesačne,

keď pri konštatovaní základu takejto povinnosti ( majetkových a zárobkových pomerov navrhovateľa
umožňujúcich mu prispievať i na tvorbu úspor maloletého dieťaťa ) plne absentuje odôvodnenie určenej
sumy čo rovnako znamená, že nie je možné sa vyporiadať s odvolacími námietkami navrhovateľa voči
tomuto výroku rozhodnutia.

Odvolací súd na základe uvedeného rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ( v ktorej uložil
navrhovateľovi povinnosť prispievať na výživu maloletej U. R., T.. XX.XX.XXXX sumou XXX euro
mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci, do rúk odporkyne, odo dňa vykonateľnosti rozsudku, povinnosť
odporkyni do piatich dní od vykonateľnosti rozsudku založiť na meno maloletej U. R., T. XX.XX.XXXX,
účet v peňažnom ústave na území Slovenskej republiky, s tým, že číslo tohto účtu je povinná oznámiť

navrhovateľovi do desiatich dní odo dňa vykonateľnosti rozsudku a napokon povinnosť navrhovateľovi
na účet maloletej U. R., poukazovať sumu XXX euro mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci odo dňa
vykonateľnosti rozsudku s tým, že na nakladanie s finančnými prostriedkami na účte maloletej je
potrebný súhlas súdu) podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého stupňa bude doplniť dokazovanie v

rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, následne vyhodnotiť dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej
súvislosti ( so zohľadnením a posúdením listinných dôkazov predložených navrhovateľom a vyjadrení
odporkyne doložených v priebehu odvolacieho konania ), opätovne o zostávajúcom predmet konania
rozhodnúť výrokom zodpovedajúcim ust. § 155 O.s.p. a odôvodniť rozhodnutie tak, aby zodpovedalo
ust. § 157 ods. 2 O.s.p.., t.zn. v ňom uviesť stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje

skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov, prečo prípadne nevykonal ďalšie
účastníkmi navrhované dôkazy; v novom rozhodnutí o veci súd prvého stupňa rozhodne
o náhrade trov konania ( § 224 ods.3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.