Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. január 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/748/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614205064
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5614205064.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a

členovsenátuJUDr.JozefaTurzuaJUDr.JánaBurika,vprávnejvecinavrhovateľa:EOSKSISlovensko,
s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti odporkyni: B. I., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXXX/XX,
B. C., v konaní o zaplatenie 203,76 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 7C/46/2014-75 zo dňa 31. marca 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh zamietol a odporkyni nepriznal náhradu trov konania.
Vykonaným dokazovaním nebola preukázaná dôvodnosť návrhu. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter
zmluvy bola daná aplikácia Občianskeho zákonníka, upravujúca lehotu premlčania odlišne od
Obchodného zákonníka, hoci išlo o zmluvu o úvere (t.j. zmluvu podľa Obchodného zákonníka). Podľa
§ 54 Občianskeho zákonníka sa spotrebiteľ nemôže vopred vzdať práv, ktoré mu priznáva Občiansky
zákonník. Pre spotrebiteľa je výhodnejšia právna úprava priznaná Občianskym zákonníkom. Námietky,
že treba favorizovať Obchodný zákonník, neobstoja, pretože všetky režimy a opatrenia určené na

ochranu spotrebiteľov platia bez ohľadu na typ štandardnej formulárovej zmluvy (čo je aj daný prípad)
aj vo vzťahu k úverom ako tzv. absolútnym obchodnoprávnym vzťahom. Ustanovenie § 5b zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov zakotvilo povinnosť súdu v
každom konaní preskúmať, či nárok uplatňovaný proti spotrebiteľovi nie je premlčaný, resp. či nie je
daná iná zákonná prekážka, ktorá by neumožňovala nárok po práve priznať. Citované ustanovenie
má procesnoprávny charakter, bolo zavedené zákonom č. 102/2014 Z.z., pričom neobsahuje osobitné
prechodné ustanovenie, ktoré by účinky aplikácie ustanovenia posunulo na veci rozhodované po

účinnosti predmetnej právnej úpravy; ide o tzv. režim okamžitej aplikability, ktorá sa uplatňuje pri
procesných predpisoch. S poukazom na uvedené bol daný zákonný dôvod na prihliadanie na premlčanie
práva uplatňovaného navrhovateľom v danom konaní. Návrh bol zamietnutý aj v časti o zaplatenie
príslušenstva premlčanej pohľadávky, keďže v prípade premlčania hlavného záväzku sa účinky
premlčania vzťahujú aj na príslušenstvo, ktoré malo vzniknúť v období po premlčaní dlhu. Vzhľadom na
dátum podania návrhu (4. 6. 2014) bolo potrebné konštatovať premlčanie celého uplatneného nároku.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., keď odporkyni, ktorá bola

v konaní úspešná, vznikol nárok na náhradu trov, no náhradu trov konania si neuplatňovala, a preto súd
rozhodol tak, že jej nepriznal náhradu trov konania.Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Namietol, že rozhodnutie
okresného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a nedostatočnom zistení skutkového
stavu. Zároveň dal do pozornosti, že v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 až §

54 Občianskeho zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti
Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa ust. § 55 Občianskeho zákonníka. Zmluva o úvere
bola upravená len v Obchodnom zákonníku. V dôsledku toho sa na účastníkov nevzťahovala povinnosť
uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka. Podľa jeho názoru je nutné
aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže išlo medzi zmluvnými stranami o zmluvu o úvere,

čiže absolútny obchodno-záväzkový vzťah, pričom na podporu svojich tvrdení poukázal aj na viaceré
súdne rozhodnutia. Žiadal napadnutý rozsudok zmeniť tak, aby súd vyhovel jeho návrhu, prípadne
rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uplatnil si trovy konania.

K podanému odvolaniu sa odporkyňa nevyjadrila.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods.
2 O.s.p. tento rozsudok podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Pokiaľišlooskutkovézistenia,vyhodnotenierozhodujúcichskutočnostíaprávneposúdenieveci,vtomto

smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto
prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani zo strany odvolateľa neboli v
priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvého stupňa
v dôvodoch napadnutého rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými
zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.

Okresnýsúdneporušilprávoúčastníkovkonanianaspravodlivýproces,nakoľkovhodnotenískutkových
zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak okresný súd ich náležitým
spôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil.

Pokiaľodvolateľtvrdil,žezmluvaoúverebolavčasejejuzavretiaupravenálenvObchodnomzákonníku,
je nutné zdôrazniť, že zmluva o splátkovom úvere zo dňa 26.11.2004 bola uzavretá medzi osobou
(právnym predchodcom navrhovateľa), ktorá v rámci svojej podnikateľskej činnosti v čase uzavretia
zmluvy poskytovala (okrem iného aj) spotrebiteľské úvery a fyzickou osobou (odporcom), ktorej bol

poskytnutý úver na iný účel ako je výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Pre posúdenie
daného právneho vzťahu ako spotrebiteľského nemalo význam, že sa zmluva o úvere ako tzv. absolútny
obchod (§ 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka) spravuje výhradne ustanoveniami Obchodného
zákonníka. Ku dňu uzavretia zmluvy bola ochrana spotrebiteľa v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka formulovaná užšie a definovala spotrebiteľskú zmluvu obmedzujúc sa na určité typy zmlúv

(zmluva o úvere pod túto definíciu nespadala). Ochrana spotrebiteľa v zmysle zákona o spotrebiteľských
úveroch však bola v tom čase jednoznačne súčasťou nášho právneho poriadku. V tomto smere je nutné
poukázať aj na znenie zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy, na ktorý poukázal aj okresný súd.
Na uzavretý zmluvný vzťah je potrebné aplikovať ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o

vzťah spotrebiteľský, a to aj v zmysle ustanovení zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, v znení
účinnom k uzavretiu zmluvy. Aj keď ustanovenie § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka výslovne uvádza,
že právne vzťahy z absolútnych obchodov sa spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu
a účastníkov, prostredníctvom ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka došlo k rozdeleniu
obchodno-právnych vzťahov aj na ďalšiu kategóriu, ktorú predstavujú vzťahy medzi podnikateľom (ako

dodávateľom) a spotrebiteľom.
Slovenská súdna prax v súčasnej dobe zastáva názor, že právna úprava chrániaca spotrebiteľa
odôvodňuje aplikáciu ustanovenia (v duálnom režime, tak podľa Obchodného ako aj Občianskeho
zákonníka), ktoré by mohlo byť pre spotrebiteľa (v určitej konkrétnej situácii) výhodnejšie.
Aplikáciu občiansko-právnej premlčacej doby v absolútnych obchodno-právnych zmluvách majúcich

spotrebiteľský charakter odobril aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý rozhodoval o sťažnosti
podnikateľa poskytujúceho stavebné úvery (uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 19.6.2013, vydané
pod sp. zn. I. ÚS 402/2013).V uvedenom kontexte zákonodarca reagoval novelizáciou ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka (posledná veta), podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
vždy sa prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy

obchodného práva. Podľa rozhodnutia NS SR ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy
prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou (rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014).

Z uvedeného hľadiska preto okresný súd správne aplikoval ust. § 5 zákona č. 250/2007 Z.z. ako aj
ustanoveniaObčianskehozákonníkaopremlčaní.Predmetnézákonnéust.§5bzákonač.250/2007Z.z.
upravuje postup súdu pri rozhodovaní o nárokoch zo spotrebiteľských zmlúv a súdu ukladá povinnosť
ex offo prihliadať na premlčanie aj bez námietky účastníka konania, a to vo všetkých veciach, v ktorých
bolo začaté súdne konanie a v čase účinnosti tohto ustanovenia nebolo vo veci ešte rozhodnuté. Keďže

ustanovenie upravuje postup súdu, nebolo zavedené ani osobitné prechodné ustanovenie, ktoré by
účinky posúvalo na veci rozhodované po účinnosti predmetnej právnej úpravy.
Aj v prípade, že by prvostupňový súd neaplikoval predmetnú úpravu musel by odvolací súd v súlade s
§ 213 ods. 2 O.s.p. vyzvať účastníkov konania, aby sa vyjadrili k možnému použitiu ustanovenia § 5b
zákona č. 250/2007 Z.z. a aplikovať toto ustanovenie ex offo v odvolacom konaní.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1
O.s.p.. V odvolacom konaní nebol úspešný navrhovateľ, úspešná bola odporkyňa, ktorá si však náhradu
trov odvolacieho konania postupom podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnila, resp. ani jej žiadne trovy
nevznikli, preto rozhodol krajský súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.