Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. marec 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 5C/558/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715216736
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Zátopková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5715216736.1

Rozhodnutie

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci navrhovateľa: S. R., V..
XX.X.XXXX, P. X. Č..XX, XXX XX T., prechodné bydlisko T. X. X, XXX XX T., proti odporcovi: R. R., V..
XX.X.XXXX, P. R., V. X/X, zastúpený zmocnenou zástupkyňou S. R., V..X.X.XXXX, P. R., V. Č..XXXX/
X, v konaní o zníženie výživného, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa na zníženie výživného z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom, podaným dňa 23.12.2015 žiadal o zníženie výživného na syna R. zo sumy 82,98
eura na čiastku 45 euro mesačne.

Návrh odôvodnil tým, že syn navštevuje Rímskokatolícku cyrilometodskú bohosloveckú fakultu,
Teologický inštitút v Nitre a on ako jeho otec bol naposledy zamestnaný v spoločnosti Bízik CZ s.r.o.,
kde ukončil pracovný pomer dohodou k 1.7.2006 zo zdravotných dôvodov, kedy bol práceneschopný
od 21.7.2005 do 30.6.2006. V čase podania návrhu bol nezamestnaný, práceneschopný a poberateľom
sociálnej dávky vo výške 61,60 eura.

Odporca sa k návrhu navrhovateľa písomne vyjadril, kde uviedol, že s návrhom navrhovateľa nesúhlasí.
V roku 2008 bol navrhovateľ zaviazaný prispievať na jeho výživu sumu 82,98 eura mesačne a túto
povinnosť si dlho už neplní. Navrhovateľ je dobrovoľne nezamestnaný. Nedoložil žiadny doklad od
doktora o zdravotnom stave. Uvádzaný posledný pracovný pomer v Českej republike a to firma Bízik
CZ s.r.o. nie je pravdivý, pretože v trestnom rozkaze Okresného súdu v Martine č.k. 23T 92/2013 sú
spomenuté ďalšie dve firmy, kde pracoval. Vyživovaciu povinnosť v týchto spoločnostiach nenahlásil.

Následne bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie v roku 2007, no pre nespoluprácu bol z
evidencie vyradený. Aj keď v minulosti príjem mal, vyživovaciu povinnosť si neplnil. V roku 2006
obdržal čiastku 480 000,-Sk od svojej sestry S. H. na vysporiadanie dedičského podielu. Tieto peniaze
podľa vlastného vyjadrenia minul v Kasíne v Žiline (rozsudok 20P/96/2007-89). Pokiaľ peniaze mal,
ich minul a vyživovaciu povinnosť si následne vôbec neplnil. Podľa odporcu navrhovateľ pracoval v
Českej republike, v Piešťanoch, kde mal príjem, uvedené však nevedel preukázať. Peniaze používa na

alkohol, v cukrárni v Sučanoch pracuje krstná mama odporcu a tu denno-denne navštevuje navrhovateľ
a to pod vplyvom alkoholu. Už v minulosti bol podaný návrh na zníženie výživného, ktoré navrhovateľ
bez uvedenia dôvodu vzal späť. Bolo to vo veci sp.zn. 16C/1/2014. Odporca dostáva výživné cestou
vyplácania náhradného výživného, ktoré mu bolo schválené v roku 2012 rozhodnutím Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Martin vo výške 82,98 eura. Opakovane odporca poukázal na tú skutočnosť,
že navrhovateľ je dobrovoľne nezamestnaný. Jeho matka pracuje na zmeny, z čoho zabezpečuje seba,

sestru, ktorá je študentkou strednej školy a zároveň prispieva jemu na štúdium. Mesačne mu posiela
140 euro, za ktoré si platí ubytovanie a v stravu v seminári. Celý školský rok okrem prázdnin je v škole,musí si zabezpečiť potreby denného používania a to veci na pranie, školské veci a toto je schopný
len z peňazí náhradného výživného. Iný príjem nemá. Odporca nevedel pochopiť, prečo navrhovateľ
žiadal o zníženie výživného, ktoré aj tak neplatí a pokiaľ by došlo k zníženiu tejto čiastky, nemohol by

študovať, pretože by nemal už žiadne finančné prostriedky. Tieto peniaze nevyužíva nerozumne, ale len
na nevyhnutné potreby.

Podaním zo dňa 2.2.2016 navrhovateľ doplnil svoj návrh, kde uviedol, že k požívaniu alkoholu a
zamestnaniu v Českej republike sa vyjadrí na pojednávaní. Doložil fotokópiu PN, fotokópie ústrižkov o

zaplatení vyživovacej povinnosti za obdobie rokov 2007-2013.

Súdom bolo vo veci nariadené pojednávanie, ktorého sa navrhovateľ bez uvedenia dôvodu nezúčastnil.
Predvolanie na pojednávanie mal riadne a včas doručené.

Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom zástupcu odporcu, listinnými dokladmi -

rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine zo dňa 1.4.2011, lustráciou v Sociálnej
poisťovni, a jej správou zo dňa 1.2.2016, potvrdením o trvaní nepriaznivého zdravotného stavu občana
v hmotnej núdzi, potvrdením o dočasnej PN občana - uchádzača o zamestnanie, dokladmi o úhrade
výživného zo strany navrhovateľa od roku 2007 do roku 2013, potvrdením o návšteve školy odporcom,
dokladmi o úhrade nákladov na štúdium zo strany odporcu, výpisom z osobného účtu matky odporcu,

pripojeným spisom Okresného súdu Martin sp.zn. 16P/1/2014 a 20P/96/2007.

V konaní bolo nesporne zistené, že navrhovateľ bol rozsudkom Okresného súdu Martin sp.zn.
20P/96/2007 zo dňa 13.5.2008 zaviazaný prispievať na výživu odporcu sumou 2500,-Sk od 1.4.2007.
Po prepočte išlo o čiastku 82,98 eura. Od roku 2008 výška vyživovacej povinnosti nebola zmenená.

Navrhovateľ podal návrh na zníženie výživného v roku 2014 v konaní, vedenom pod sp.zn. 16C/1/2014.
Návrh zo strany navrhovateľa bol vzatý späť a konanie bolo dňa 16.12.2014 zastavené. V uvedenej
veci sa navrhovateľ pojednávania zúčastnil a po výsluchu súdom, vzal návrh späť.
Podľa vyjadrenia odporcu navrhovateľ dlhodobe výživné neplatí sám, ale dostáva ho odporca
prostredníctvom náhradného výživného na základe rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny

Martin zo dňa 3.12.2012. Pokiaľ aj navrhovateľ predložil súdu kópie poštových poukážok, resp. výpisov
z banky o úhrade výživného, nešlo o pravidelné platby, ale len o čiastočné platby. Doložené boli úhrady
27.2.2007, 2.1.2007, 18.3.2008, 30.4.2008, 2.6.2008, 13.11.2008, 22.12.2008, 2.2.2009, 30.8.2013,
31.8.2009, 15.4.2009 a 10.8.2009. Osobne odovzdané výživné 30.9.2010 a 1.8.2010.

NastranenavrhovateľalustráciouvSociálnejpoisťovnibolozistené,žetentonaposledyvykonávalpráce
na základe dohody o vykonaní práce v marci 2015 v období od 14.3. do 31.3.2015. Od 1.4.2015 nebol
evidovanývregistripoistencovSociálnejpoisťovne.Dávkysociálnehopoisteniaodroku2015nepoberal.
Zo strany navrhovateľa bolo predložené rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa
1.4.2011 s tým, že mu boli priznané dávky a príspevky v sume 62,50 eura mesačne od 1.4.2011.

V pripojenom spise Okresného súdu Martin sp.zn. 16C/1/2014 bol pripojené rozhodnutie Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny zo dňa 24.4.2014, na základe ktorého navrhovateľ poberal pomoc v hmotnej
núdzi vo výške 61,60 eura mesačne od 1.4.2014.

Zo strany navrhovateľa bolo súdu do spisu pripojené potvrdenie o zdravotných problémoch, potvrdenie
o nepriaznivom zdravotnom stave občana v hmotnej núdzi. Žiadne iné listinné doklady, preukazujúce
jeho osobné pomery predložené neboli a navrhovateľ sa pojednávania, na ktoré bol riadne predvolaný,
nezúčastnil.

Zo strany odporcu bolo súdu preukázané, že tento je v akademickom roku 2015/2016 študentom piateho
ročníka Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave,
Teologický inštitút v Nitre. Študuje magisterské štúdium dennou formou na študijnom odbore katolícka
teológia (šesťročné štúdium). Štúdium na fakulte si vyžaduje celoročný pobyt.

Matka navrhovateľa doložila súdu výpisom z osobného účtu, že mesačne prispieva synovi čiastkou 150
euro mesačne. Zároveň doložila súdu, že je odporca povinný zaplatiť za ubytovacie služby v kňazskom
seminári 30 euro mesačne a stravovacie služby 75 euro mesačne. Okrem toho si platí poplatok 7,50
eura mesačne za internet. Podľa jej vyjadrenia syn je v Nitre celý školský rok, ubytovaný je teda vkňazskom seminári, kde si musí zabezpečovať aj potreby, súvisiace s hygienou. Domov môže prísť len
na cirkevné sviatky. V súčasnej dobe si pripravuje diplomovú prácu, ktorú bude mať s nákladmi asi 200
euro, ďalej je potrebné zakúpiť si oblečenie, ktoré sa vyžaduje v cirkvi, bude vysvätený, k čomu potrebuje

značné finančné prostriedky na takéto oblečenie. Výdavky má aj na okuliare, návštevy zubného lekára.
Poukázala na to, že výživné na R. bolo určené v roku 2008, kedy bol študentom prvého ročníka Štátneho
konzervatória v Žiline.
Navrhovateľ inú vyživovaciu povinnosť ako tú, ktorú má vo vzťahu k svojmu synovi R., nemá.
Matka odporcu uviedla, že býva v byte spolu so svojou matkou, ktorej prispieva na bývanie 150 euro

mesačne. Býva tam spolu s maloletou dcérou, ktorá je študentkou strednej školy v Martine - Priekope.
Trvalé bydlisko jej syn má spolu s ňou, teda v byte jej matky, dôchodkyne.
Matka odporcu doložila svoj príjem mesačne 618,24 eura.

Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich základná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia

pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania a preukázaných skutočností, ktoré v konaní účastníci tvrdili a
predložili, bolo nesporné, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporcovi bola určená naposledy
v roku 2008 a od tej doby zostala nezmenená. V tej dobe bol odporca študentom l.ročníka strednej školy.

V čase podania návrhu navrhovateľa na zníženie výživného a to 23.12.2015 bol odporca študentom
piateho ročníka vysokej školy.
Navrhovateľ si voju vyživovaciu povinnosť riadne neplnil, preto bolo v roku 2012 rozhodnuté o tom,
že výživné bude odporca dostávať formou náhradnej vyživovacej povinnosti cestou Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny v Martine. To, že výživné navrhovateľ neplní riadne je preukázané aj ním

predloženými listinnými dokladmi o úhrade výživného, ktoré predložil za niekoľko rokov, avšak nie za
každý mesiac. Naposledy to boli doklady za rok 2013, kedy poslal 10 euro na adresu matky odporcu.
Z náhradného výživného je schopný odporca uhradiť si len nevyhnutné náklady, ktoré má spojené so
štúdiom s prihliadnutím na tú skutočnosť, že jeho štúdium si vyžaduje celoročnú prítomnosť v škole.
Matka prispieva odporcovi mesačne vo výške 150 euro, čo doložila súdu výpisom z účtu.

Na strane navrhovateľa nemal súd preukázané žiadne rozhodné skutočnosti pre zníženie výživného.
Navrhovateľ dokladoval len potvrdenie o zdravotnom stave, označené ako potvrdenie o trvaní
nepriaznivého zdravotného stavu občana v hmotnej núdzi, datované dňa 26.1.2016. Dôvod, prečo je
dlhodobe navrhovateľ nezamestnaný, resp. v akom období poberal dávky v hmotnej núdzi, ani žiadne
iné skutočnosti, súvisiace s možnosťou, resp. nemožnosťou sa zamestnať, navrhovateľ nepreukázal a

preto nebolo možné na základe takto podaného návrhu rozhodovať o znížení vyživovacej povinnosti,
ktorú aj tak za navrhovateľa hradí štát. V prípade, že navrhovateľ nemá dostatok finančných prostriedkov
na úhradu výživného, ktoré odporca nevyhnutne potrebuje, ešte okrem tohto akademického roku, v
ďalšom akademickom roku je možné, aby daný stav zotrval a za navrhovateľa platil výživné štát.
Pokiaľ dôjde k zmene pomerov na strane navrhovateľa, ktoré síce v tomto konaní riadne nepreukázal,

bude možné, aby navrhovateľ uhradené výživné štátom zaplatil tomuto subjektu. Tu súd zdôrazňuje,
že výživné je nevyhnutné a potrebné odporcovi na to, aby si zabezpečil svoje vzdelanie a pokiaľ
navrhovateľ, ktorý má jedinú vyživovaciu povinnosť k tomuto synovi, nie je schopný dlhodobe platiť
výživné, bolo na ňom, aby preukázal ním tvrdené skutočnosti, čo však navrhovateľ neurobil.

Po zistení skutkového a právneho stavu súd návrh navrhovateľa zamietol.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 142 ods.1 O.s.p. a súd vyslovil, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože odporca, ktorý bol v konaní úspešný, si trovy
konania neuplatnil.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd
Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľaust.§205ods.3O.s.p.rozsah,vakomsarozhodnutienapádaadôvodyodvolaniamôžeodvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na výkon

rozhodnutia.