Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. január 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/324/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7514207624
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7514207624.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik Bratislava a.s., so sídlom v Bratislave,
Olejkárska 1, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom so sídlom
v Bratislave, Námestie Martina Benku 9-C1, proti žalovanému: H. T., F.. XX.X.XXXX, naposledy
bytom v U. Č.. XXX, t.č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou Bc. Marcelou Uhriňákovou,
zamestnankyňou Okresného súdu Košice-okolie, v konaní o zaplatenie 50,70 eur s prísl., o odvolaní

žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 16.2.2015 č.k. 13C 383/2014-29 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o trovách konania.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice-okolie (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozsudkom uložil žalovanému povinnosť

zaplatiť žalobcovi 50,70 eur, trovy konania vo výške 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške
19,71 eur na účet advokáta JUDr.Vladimíra Kána, Bratislava, P.O.BOX 75, to všetko do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

O povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 50,70 eur rozhodol po vykonanom dokazovaní vychádzajúc

z ust. § 760, § 772 Obč. zákonníka, § 9 ods. 2, § 12 ods. 2 písm. b/, § 14 ods. 1 písm. b/ ods. 2, § 16 ods.
4, ods. 5 a § 17 zák.č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave, keď mal za preukázané, že medzi účastníkmi
konania vznikol záväzkový vzťah založený zmluvou o preprave osôb, obsahom ktorého bola povinnosť
žalobcu ako dopravcu prepraviť žalovaného ako cestujúceho do miesta určenia a tomu zodpovedajúca
povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi určené cestovné. Nakoľko tak žalovaný doposiaľ neurobil, súd
ho zaviazal na zaplatenie hodnoty cestovného lístka vo výške 0,70 eur a úhrady za cestovanie bez

platného cestovného lístka vo výške 50,-eur, spolu vo výške 50,70 eur.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 150 ods. 2 O.s.p. tak,
že neúspešného žalovaného zaviazal nahradiť úspešnému žalobcovi trovy konania, pozostávajúce z
náhrady za zaplatený súdny poplatok vo výške 16,50 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 19,71

eur. V tej súvislosti uviedol, že v danej veci išlo o tzv. drobný spor, keď predmet konania nedosahuje
výšku 1.000,-eur a nejde o vec uvedenú v § 200e ods. 2 O.s.p.. Pri priznaní náhrady trov právneho
zastúpenia vychádzala z ust. § 150 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že žalobcovi patrí náhrada trov
právneho zastúpenia vo výške 19,71 eur. Z vyúčtovaných trov právneho zastúpenia vo výške 88,70 eur
za účelné považoval súd prvého stupňa trovy právneho zastúpenia, pozostávajúce z tarifnej odmeny
za prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie žaloby 2x 16,60 eur a k tomu prislúchajúci režijný paušál

2x 8,04 eur, ktoré vrátane 20% DPH vo výške 9,86 eur predstavujú sumu 59,14 eur. Vrátane náhrady
súdneho poplatku vo výške 16,50 eur za účelne vynaložené trovy konania možno považovať trovy vovýške 75,64 eur. Tie však súd prvého stupňa považoval za neprimerané voči uplatnenej pohľadávke vo
výške 50,70 eur, preto postupom podľa § 150 ods. 2 O.s.p. ich znížil tak, že žalobcovi priznal náhradu
za zaplatený súdny poplatok vo výške 16,50 eur a 1/3 z trov právneho zastúpenia vo výške 19,71 eur

(1/3 z 59,14 eur). Súdom priznaná výška náhrady trov predstavuje podľa názoru súdu prvého stupňa
primeranú odmenu právneho zastúpenia žalobcu za zastupovanie v skutkovo i právne jednoduchej veci,
kedy je žaloba podaná formulárovým návrhom na jednej strane formátu A4, kde sa menia len konkrétne
údaje o žalovanom, dni a linke MHD cesty žalovaného. V tej súvislosti poukázal aj na iné rozhodnutia
krajských súdov.

Proti tomuto rozsudku, a to len voči výroku o trovách konania v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca
a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok v napadnutom výroku zmenil tak, že uloží žalovanému
nahradiť žalobcovi trovy konania, pozostávajúce z náhrady za zaplatený súdny poplatok vo výške 16,50
eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 88,70 eur. Uplatnil trovy odvolacieho konania. V dôvodoch

odvolania vytkol súdu prvého stupňa nesprávne právne posúdenie veci, keď aplikoval na daný prípad
ust. § 150 ods. 2 O.s.p. a nesprávne rozhodol o znížení trov konania. V danej veci nie je dôvod na
aplikáciuust.§150ods.1O.s.p.,anipostuppodľa§150ods.2O.s.p.,keďneprimeranosťtrovkonaniaje
potrebné v jednotlivých prípadoch posudzovať individuálne. V tej súvislosti poukázal na ustálenú súdnu
prax a iné rozhodnutia krajských súdov a v tej súvislosti na tú skutočnosť, že nie je možné znížiť trovy

konania len s poukazom na § 150 ods. 2 O.s.p.. Poukázal tiež na skutočnosť, že zákon nedefinuje
pojem „neprimerané“ a v zmysle dôvodovej správy k zákonu č. 384/2008 Z.z., ktorým bol s účinnosťou
od 15.10.2008 zmenený a doplnený O.s.p. možno pristúpiť k zníženiu neprimeraných trov, ktoré sú
voči pohľadávke v drobných sporoch neprimerané. Ide o prípad, ak tieto niekoľkonásobne prevyšujú
sumu ako je samotná výška pohľadávky. Niekoľkonásobne vyššou sumou je potrebné minimálne chápať

dvojnásobne vyššiu sumu ako je výška samotnej istiny. Zároveň poukázal na to, že rozhodnutie je
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Zaplatenie súdneho poplatku je obligatórnou povinnosťou
žalobcu, a preto nemožno znižovať náhradu týchto trov. Je nepochybné, že žiadne ust. hmotných či
procesných noriem neobmedzuje právo účastníka dať sa zastupovať v súdnom konaní advokátom. Toto
právo nie je obmedzené ani v tzv. drobných sporoch. Je nespravodlivé, neodôvodnené a neprimerané,

aby žalovaný neznášal trovy procesne plne úspešného žalobcu, ktoré mu vznikli.

Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania
v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1,3 O.s.p. a dospel k záveru, že
odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

Rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutom výroku o trovách prvostupňového konania vecne
správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

V zmysle ust. § 150 ods. 2 O.s.p. v znení novely zák. č. 384/2008 Z.z., účinnej od 15.10.2008, ak sú
trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

Vyššie cit. ust. § 150 ods. 2 O.s.p. zaviedlo do nášho právneho poriadku podobne ako Nariadenie EP

a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu, možnosť nepriznania alebo zníženia trov súdom, ktoré sú voči pohľadávke v drobných
veciach neprimerané.

Aplikácia moderačného práva súdu ustanovená v § 150 ods. 2 O.s.p. prichádza do úvahy tak proti
žalobcovi, ako aj proti žalovanému podľa toho, ktorý z nich by mal nárok na náhradu trov konania. Musí
však byť splnená podmienka, že sú trovy konania neprimerané voči pohľadávke. Aký pomer výšky trov k
výške pohľadávky treba považovať za neprimeraný, zákon neustanovuje. Záver, že ide o neprimeranosťtrov konania voči pohľadávke, je výsledkom voľnej úvahy súdu v prejednávanom prípade. Takisto je
ponechané na voľnú úvahu súdu, či trovy zníži, alebo ich vôbec neprizná. Ako prvé a rozhodujúce
kritérium pre rozhodnutie o náhrade trov konania by však mala byť účelnosť vynaložených trov konania,

keďže až potom možno uvažovať o zohľadnení primeranosti trov.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR III.ÚS/125/2010 zo dňa
23.03.2010, z ktorého možno vyvodiť, že určenie rozsahu trov, ktoré sú primerané voči pohľadávke, je

výsledkomúvahysúdu,pričomneprimeranosťtrovvpodstateznamená,žeichvýškaprekračujehodnotu
pohľadávky. Spomínané rozhodnutie tak vymedzilo posudzovanie primeranosti trov. Dôvodová správa
k novele O.s.p. uskutočnenej zákonom č. 385/2008 Z.z. nie je pre súd záväzná.

Správne súd prvého stupňa primeranosť trov konania posudzoval v porovnaní s výškou priznanej istiny,

čo možno vyvodiť z obsahu odôvodnenia rozhodnutia.

Správna bola úvaha súdu prvého stupňa o využití moderačného práva v danej veci, odvolávajúc sa na
ust.§150ods.2O.s.p.,pričomsvojerozhodnutieajdostatočnezdôvodnil.Neobstojíodvolacianámietka,

že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, keďže z rozhodnutia možno vyvodiť, na
základe akej úvahy dospel súd prvého stupňa k záveru o aplikácii ust. § 150ods. 2 O.s.p. a znížení trov
konania. Súd prvého stupňa znížil účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia žalobcu, ktoré by mu
patrili vo výške 59,14 eur a tie priznal vo výške 1/3, teda vo výške 19,71 eur. Uplatnené trovy konania
totiž prevýšili pohľadávku priznanú súdom v konaní, prihliadnuc k predmetu sporu, ktorý je považovaný

za drobný spor v zmysle ust. § 200e,a O.s.p..

Pokiaľ súd prvého stupňa pri stanovení výšky trov konania vychádzal aj z charakteru uplatnenej
pohľadávky, okolností, ktoré žalobcu viedli k jej uplatneniu a tiež prihliadol na okolnosti poskytovania

právnej pomoci, aj podľa názoru odvolacieho súdu na tieto skutočnosti pri aplikácii ust. § 150 ods. 2
O.s.p. možno prihliadať a aj z týchto dôvodov pristúpiť k zníženiu náhrady trov konania. Vzhľadom na
totožný právny problém je aj podľa názoru odvolacieho súdu prácnosť jednotlivých administratívnych
prác,aleajprávnanáročnosťjednotlivýchúkonovprávnejpomocivjednotlivýchveciachznačneznížená.
Vzhľadom na hromadné vybavovanie vecí sú určitým spôsobom znížené aj hotové výdavky.

Zuplatnenýchtrovkonaniažalobcusprávnesúdprvéhostupňazaúčelnevynaloženépovažovalnáklady
spojené s úhradou súdneho poplatku vo výške 16,50 eur. Pokiaľ ide o trovy právneho zastúpenia, za
účelne vynaložené možno považovať trovy právneho zastúpenia vo výške 59,14 eur, pozostávajúce z

dvoch úkonov právnej služby,režijného paušálu a náhrady DPH, ako správne uzavrel súd prvého stupňa.

Z uplatnených trov konania žalobcu správne za neúčelne vynaložené považoval súd prvého stupňa
tarifnú odmenu za pokus o zmier, ktorý bol vyhotovený pred udelením plnej moci žalobcom jeho

právnemu zástupcovi. Navyše výzva na úhradu pohľadávky nie je podmienkou uplatnenia nároku na
súde, preto ani z tohto pohľadu tieto trovy konania nemožno považovať za účelne vynaložené.

S poukazom na vyššie uvedené závery považuje odvolací súd priznanú náhradu trov právneho

zastúpenia vo výške 19,71 eur za primeranú voči priznanej pohľadávke.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého
stupňa vo výroku o náhrade trov konania účastníkov potvrdil ako vecne správny.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142
ods. 1 O.s.p. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, preto mu náhrada trov odvolacieho konanianepatrí a úspešný žalovaný náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a ani mu nevznikli. Z týchto
dôvodov odvolací súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.