Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. september 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/87/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6911203380
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6911203380.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a

členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci navrhovateľa
maloletého C. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XX/XXX, XXX XX O. D., zastúpeného kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v O. D., proti odporcom 1/ C. E., nar. XX. XX.
XXXX, bytom T. XX/XXX, XXX XX O. D., právne zastúpenej JUDr. Jánom Marčokom, advokátom,
Advokátska kancelária so sídlom M. Gorkého 21, 984 01 Lučenec, 2/ C. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom J.
č. XXX, XXX XX O. D., právne zastúpenému JUDr. Ivetou Tóthovou, advokátkou, Advokátska kancelária
so sídlom Svätoplukova 28, 979 01 Rimavská Sobota, v konaní o prípustnosť zapretia otcovstva, na

základe odvolania odporkyne 1/ proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 7C/23/2011-198
zo dňa 22. 01. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „okresný súd“, resp. „prvostupňový súd“) odvolaním
napadnutým rozsudkom zo dňa 22. 01. 2015 pripustil zapretie otcovstva, ktoré svedčí odporcovi 2/ C.
E., nar. XX. XX. XXXX voči maloletému C. E., nar. XX. XX. XXXX (ďalej len „navrhovateľ“) a určil, že

zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty na zapretie rodičom dieťaťa je v záujme navrhovateľa
(prvý výrok.) O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania (druhý výrok).
V odôvodnení rozsudku okresný súdu uviedol, že rozsudkom č. k. 7C/23/2011-119 zo
dňa 09. 04. 2013 už rozhodol o pripustení zapretia otcovstva, ktoré svedčí odporcovi 2/ voči
navrhovateľovi a určil, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty na zapretie rodičom dieťaťa
je v záujme navrhovateľa. Uvedený rozsudok bol uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.

12Co/175/2013-150 zo dňa 31. 10. 2012 zrušený a vec vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie.
Okresný súd poukázal na závery kontrolného znaleckého posudku G.. P. N., znalkyne z odboru
psychológia, odvetvie klinická a poradenská psychológia č. 23/2014 z 25. 11.
2014 (po vykonaní psychologického vyšetrenia navrhovateľa), z ktorých vyplýva, že navrhovateľ nie
je vnútorne emočne vysporiadaný s danou situáciou a želá si ukončenie celého procesu. Znalkyňa
odporučila, aby navrhovateľa podstúpil konanie o zapretie otcovstva, ktoré bude v jeho záujme z dôvodu,
aby sa neukončená emočná záležitosť ukončila a ďalej nezamestnávala jeho psychiku. Je schopný

na racionálnej a emočnej úrovni prijať realitu (zistenie otcovstva). Neistota, ktorej je niekoľko rokov
vystavený môže viac narúšať jeho psychickú rovnováhu než samotné vystavenie sa tomuto konaniu.
Vychádzajúc zo psychologickej praxe konštatovala, že nepoznanie osoby otca resp. pochybnostiohľadom otcovstva sú témy, ktoré emočne najviac zaťažia psychiku a prinášajú dlhodobý problém v
živote ľudí.
Okresný súd poukázal na to, že názor navrhovateľa bol zistený v rámci kontrolného znaleckého

dokazovania. Záveryznaleckéhoposudkupovažujezadostatočnerelevantné preoboznámeniesa
s jeho názorom bez toho, aby bol navrhovateľ vystavovaný stresovej situácii pred súdom. Ďalej uviedol,
že v najlepšom záujme navrhovateľa je dosiahnuť stabilné a dlhodobé vyriešenie jeho situácie, preto
vyhovel jeho návrhu.
Pretože navrhovateľovi trovy konania nevznikli a odporcom 1/, 2/ nevzniklo právo na náhradu

trov konania, okresný súd rozhodol o trovách prvostupňového konania tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.

Proti rozsudku okresného súdu odporkyňa 1/ podala v zákonnej lehote odvolanie. Podľa jej
názoru okresný súd i znalkyňa G.. P. N. v kontrolnom znaleckom posudku nesprávne interpretovali
navrhovateľovevyjadrenia,zktorýchniejemožnébezďalšiehovyvodiťzáver,ženavrhovateľmázáujem

na tom, aby bolo vedené konanie o určenie otcovstva. Poukázala i na znalecký posudok znalkyne
G.. N. Y.. Navrhovateľ je stotožnený s tým, že odporca 2/ je jeho otcom. Keďže nebol relevantne
zistený názor navrhovateľa v konaní (na pojednávaní jeho výsluchom), preto mu bolo znemožnené jeho
právo vyjadrovať sa a právo byť vypočutý podľa článku 12 Dohovoru o právach dieťaťa. Okresný súd
nepresvedčivovyhodnotilaodôvodnilzáujemnavrhovateľanakonaníozapretieotcovstva.Niejemožné

vylúčiť situáciu, že po rozhodnutí súdu by mohol navrhovateľ ostať bez osoby otca (ako matričného tak
fyziologického).Síceodporca2/prerušilsnímstyky,avšaknavrhovateľmáaspoňperzonifikovanúosobu
otca a jemu zodpovedajúci zápis v matrike a v neposlednom rade aj „istotu v záväzku odporcu 2/ platiť
výživné.“ Ďalej poukázala na nález Ústavného súdu SR PL.ÚS 1/2010, ktorým bolo časové obmedzenie
ustanovené v § 86 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj

„Zákon o rodine“) odstránené, preto nie je dôvod pre konanie o určenie prípustnosti zapretia otcovstva.
Z uvedených dôvodov žiadala, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie, eventuálne aby ho zmenil tak, že návrh zamietne.

Kolízny opatrovník navrhovateľa vo vyjadrení k odvolaniu odporkyne 1/ žiadal, aby odvolací súd

rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil. Zdôraznil, že podľa článku 7 Dohovoru o
právach dieťaťa, dieťa má právo poznať svojich rodičov, právo na ich starostlivosť. Nie je v záujme
navrhovateľa zachovávať existujúci formálny vzťah s odporcom 2/ bez citovej väzby, preto je potrebné
danú situáciu čo najrýchlejšie vyriešiť, aby nedochádzalo k jeho ďalšej traumatizácii. Nesúhlasí s
názoromodporkyne1/,ževkonanínebolrelevantnezistenýnázornavrhovateľa.Svojnázorvyjadrilpred

súdom ustanovenou znalkyňou, čo je postačujúce. Boli vykonané opakované úkony znalcov a taktiež aj
pohovor snavrhovateľomnaReferáteporadensko-psychologickýchslužiebatýmbolnavrhovateľ
dostatočne traumatizovaný. Preto nebolo vhodné vykonať jeho výsluch pred súdom. Jeho výsluch by bol
totiž kontraproduktívny. Samotná odporkyňa 1/ uviedla, že v čase pred narodením navrhovateľa mala
partnera resp. priateľa, s ktorým sa stretávala raz mesačne.

Odporca 2/ vo vyjadrení k odvolaniu odporkyne 1/ uviedol, že súhlasí s rozsudkom okresného súdu.
Navrhovateľ bol viackrát vypočutý. I psychologička K.. V. dňa 09. 11. 2011 zaujala stanovisko,
že za najprijateľnejšie riešenie v danej veci považuje umožnenie konania vo veci zapretia otcovstva.
Nevyriešenie otázky otcovstva nie je v prospech navrhovateľa. Bolo by pre neho

náročné žiť v neistote a byť traumatizovaný odporcom 2/. I závery znalkyne G.. P. N. boli jednoznačne
v prospech konania o zapretie otcovstva. Stotožnil sa s názorom okresného súdu, že názor dieťaťa je
možné zisťovať nielen jeho priamym výsluchom, ale aj prostredníctvom znaleckého posudku. Navrhol,
aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu potvrdil.

Krajský súd ako súd odvolací (§10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len „O. s. p.“) vec
preskúmal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia
pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O. s. p. a odvolaním napadnutý rozsudok okresného
súdu ako vecne správny podľa ustanovenia podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

Podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p., „ odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.“Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru,
že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho

dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia
vyplývavzťahmedziskutkovýmizisteniamiaúvahamiprihodnotenídôkazovnastranejednejaprávnymi
závermi na strane druhej. Okresný súd neporušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces,
pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť.
Naopak, okresný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite

vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

Prvostupňový súd je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku
koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty podporujú príslušný záver o
odôvodnenosti žaloby žalobcu. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku,
rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé.

Pretože odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá
kritériám uvedeným v ustanovení § 157 ods. 2 O. s. p., odvolací súd podľa ustanovenia § 219 ods. 2
O. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje. Odvolací súd na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty,
ktorými reaguje na argumenty odporkyne 1/ v odvolaní.

Oznámením Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 209/1992 Zb. bol uverejnený Dohovor o
ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý je podľa Čl. 154c ods. 1 zák. č. 460/1992 Zb. Ústavy
Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky
a teda má prednosť pred zákonom, ak zabezpečuje väčší rozsah ústavných práv a slobôd.

Článok 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd upravuje právo každého na
rešpektovaní svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. Článok 8 Dohovoru
ustanovuje negatívnu povinnosť štátu zasahovať do výkonu tohto práva okrem prípadov, keď je zásah v
súlade so zákonom a nevyhnutný v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej
bezpečnosti,hospodárskehoblahobytukrajiny,predchádzaniunepokojomazločinnosti,ochranyzdravia

alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných. Na základe tohto článku štátu vzniká aj pozitívny
záväzok vytvoriť podmienky na ochranu práv súkromného a rodinného života.
Rodičovstvo (biologické alebo právne, určené na základe domnienky otcovstva) patrí do sféry
súkromného a rodinného života. Rodič aj dieťa majú rovnaké právo na vlastnú identitu, ktorej súčasťou
je aj zistenie, či právny status vytvorený na základe domnienky otcovstva zodpovedá aj biologickému

stavu.
Dohovor o ochrane práv dieťaťa priznáva dieťaťu právo poznať svojich rodičov. Spravidla teda pôjde o
záujem na zosúladení otcovstva zapísaného v matrike a biologického otcovstva, môže byť odôvodnené
zdravotnými dôvodmi dieťaťa z hľadiska diagnostikovania dedičných chorôb, dedičských nárokov a
podobne.

Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že v rodnom liste navrhovateľa, zapísaného v knihe narodení
Matričného úradu Y. vo zväzku XX, ročníku XXXX, na strane XX, pod poradovým
číslom X je zapísaný jeho otec - odporca 2/. Navrhovateľ pochádza z manželstva odporcov 1/, 2/,
uzavretého dňa XX. XX. XXXX, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota

č. k. 14C/47/2008-20 zo dňa 28. 05. 2008.
Návrh na začatie konania o určenie prípustnosti zapretia otcovstva podal navrhovateľ dňa 22. 03. 2011,
pretože na základe jeho testov DNA (ktoré vykonala spoločnosť DNAtest s. r. o., Bratislava dňa 07. 04.
2008) bolo otcovstvo odporcu 2/ jednoznačne vylúčené (č.l. 1-3 spisu).
Navrhovateľ vzal návrh na začatie konania späť písomným podaním zo dňa 20. 06. 2012 (č.l. 84 spisu).

Odporcovia 1/, 2/ nesúhlasili so späťvzatím návrhu ( č.l. 92-93, 98-99 spisu). Okresný súd uznesením
č. k. 7C/23/2011-100 zo dňa 22. 01. 2013 konanie o určenie prípustnosti zapretia otcovstva nezastavil
s tým, že späťvzatie návrhu je neúčinné.

Podľa názoru odvolacieho súdu (ktorý je zhodný s názorom prvostupňového súdu), je v záujme

navrhovateľa rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva.
V danej veci je totiž nesporné, že interpersonálne vzťahy medzi navrhovateľom a odporcom 2/ (syna -
otca) sú dlhodobo narušené. Odporca 2/ sa nestýka s maloletým navrhovateľom, neprejavuje o neho
záujem, neplní si voči nemu rodičovské povinnosti (okrem vyživovacej povinnosti na základe súdnehorozhodovania), nestará sa o jeho výchovu, rozvíjanie záujmov, nesprostredkuje mu morálne hodnoty,
citové zázemie vychádzajúce z ich vzťahu, či budovanie vzťahu rodič - dieťa.

Odvolací súd zdôrazňuje, že navrhovateľ má právo na zosúladenie otcovstva zapísaného v matrike a
biologického otcovstva, poznať svojho biologického otca, a tak ako každé dieťa má právo na rozvíjanie
vzťahu otec - syn, na starostlivosť, skutočný záujem a lásku zo strany otca, ktoré by ho v jeho živote
v pozitívnom smere ovplyvňovali.

ZároveňodvolacísúdpoukazujenazáverykontrolnéhoznaleckéhoposudkuG..P.N.,znalkynezodboru
psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, poradenská psychológia č. 23/2014 zo dňa 25. 11. 2014,
z ktorých vyplýva, že s ohľadom na súčasný psychický stav navrhovateľa ako aj možný dopad na jeho
psychiku do budúcnosti znalkyňa odporučila, aby maloletý navrhovateľ „podstúpil“ konanie o zapretie
otcovstva, ktoré bude v jeho záujme (č.l. 167-188 spisu).

Odvolací súd považuje názor odporkyne 1/ ohľadne nesprávneho posúdenia názorov navrhovateľa
znalkyňou, ktoré boli podkladom pre závery znaleckého dokazovania, za irelevantný.
Odporkyňa 1/ totiž nemá odbornú spôsobilosť na posúdenie navrhovateľom vyjadrených názorov z
hľadiska psychológie, pričom svoj záver odôvodnila citovaním viet navrhovateľa, ktoré boli vyňaté z
kontextu jeho ostatných vyjadrení.

Odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie v súlade s uznesením odvolacieho súdu
č. k. 12Co/175/2013-151 zo dňa 31. 10. 2013. Navrhovateľ sa vyjadril k právne relevantným otázkam
ohľadnejehovzťahukodporcovi2/vrámciznaleckéhodokazovania,kdebolivzhľadomnaprofesionálny
prístup a prostredie vytvorené vhodnejšie podmienky na to, aby navrhovateľ prezentoval svoje pocity a

eventuálne potreby. Preto vzhľadom na jeho vek by už bolo nadbytočné traumatizovať ho výsluchom
na pojednávaní. Taktiež záujmy navrhovateľa boli v súdnom konaní adekvátnym spôsobom chránené
súdom ustanoveným kolíznym opatrovníkom.
Zároveň odvolací súd uvádza, že v právomoci okresného súdu bolo vo veci meritórne rozhodnúť,
pretože konanie sa začalo dňa 22. 03. 2011 na základe návrhu navrhovateľa, kedy bolo platné a účinné

ustanovenie § 86 ods. 1 Zákona o rodine. Prvostupňový súd v súlade s Občianskym súdnym poriadkom
pokračoval v konaní (po späťvzatí návrhu navrhovateľom), pretože odporcovia 1/,
2/ nesúhlasili so späťvzatím návrhu. Práve samotná odporkyňa 1/ ako dôvod svojho nesúhlasu so
späťvzatím návrhu uviedla, že konanie je v záujme navrhovateľa a je potrebné odstrániť stav právnej
neistoty u účastníkov konania (najmä u navrhovateľa).

Odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s.
p. potvrdil vrátane výroku o trovách prvostupňového konania, pretože okresný súd náležite aplikoval
zásadu úspechu v spore podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p.

Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ustanovenia § 224 ods. 1, v
spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. Navrhovateľ bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu podľa vyššie
uvedených ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Trovy odvolacieho konania
si však do doby rozhodnutia odvolacieho súdu neuplatnil (§ 151 ods. 1 O. s. p.) a ich vznik nemá odvolací
súd preukázaný ani zo spisu, a preto mu odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.