Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 21. november 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14C/21/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2109230856
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Tomašovičová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2109230856.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou, v právnej veci

navrhovateľa: T. F., L., V. 52, IČO: XX XXX XXX, zastúp.: JUDr. Milošom Chrenkom, advokátom, Trnava,
Hlavná23,protiodporkyni:A.T.,nar.XX.X.XXXX,bytomL.,V.XXX/XX,zastúp.:Mgr.MilanomPetrášom,
advokátom, Bratislava, Čajkovského 5, o zaplatenie 496,58 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Súd o náhrade trov konania rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim návrhom doručeným súdu dňa 18.12.2009 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým

by súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť mu sumu 496,58 eur spolu s príslušenstvom, z titulu náhrady
škody.

Odporkyňa s návrhom nesúhlasila a žiadala ho zamietnuť v celom rozsahu keď bola toho názoru, že
v konaní nie je pasívne legitimovanou účastníčkou konania, nakoľko navrhovateľ v priebehu konania
nepreukázal jej zavinenie.

Súd v predmetnej veci rozhodol rozsudkom č.k. 14C 21/2010-86 zo dňa 2.2.2011 a návrh v celom
rozsahu zamietol z dôvodu, že po vznesení námietky premlčania zo strany odporkyne považoval
súd nárok navrhovateľa za premlčaný. V dôsledku podaného odvolania navrhovateľom bol rozsudok
okresného súdu zrušený uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 11Co/215/2011-106 zo dňa 23.7.2012
a vec bola vrátená prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, s vysloveným právnym názorom krajského
súdu ohľadom toho, že záver súdu prvého stupňa o dôvodnosti uplatnenej námietky premlčania nároku
navrhovateľa nie je správny. Súd následne v ďalšom konaní doplnil dokazovanie spôsobom navrhnutým

účastníkmi konania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov Y. H., F. F., L. T. a R.
Q., oboznámil sa s Dohodou o pracovnej činnosti uzavretou medzi účastníkmi konania, so Zápisnicou
spísanou Daňovým úradom Trnava dňa 11.11.2003, s Rozhodnutím o uložení pokuty, s výzvou na
zaplatenie daňového nedoplatku, s oznámeniami Daňového úradu Trnava, a zistil nasledovný skutkový
stav veci.

Navrhovateľ uviedol, že ako súkromný podnikateľ prevádzkoval čerpaciu stanicu v M., na ktorej
pracovala odporkyňa na základe dohody o pracovnej činnosti ako predavačka. Dňa 21.10.2003 bola
v prevádzke navrhovateľa vykonaná pracovníkmi Daňového úradu Trnava daňová kontrola, pri ktorejpredavačka nezaevidovala tržbu elektronickou registračnou pokladnicou, čo bolo kvalifikované ako
porušenie daňových predpisov. V dôsledku takéhoto konania, bola navrhovateľovi uložená rozhodnutím
č. XXX/XXX/XXXXXX/XX/Pol zo dňa 21.11.2003 pokuta vo výške 15.000,-Sk, splatnosť ktorej bola do

30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Navrhovateľ uloženú pokutu zaplatil až na základe výzvy
daňového úradu zo dňa 26.9.2008, a to prevodom z účtu vo výške 14.960,- Sk dňa 6.10.2008. Následne
písomným podaním zo dňa 2.12.2009 vyzval odporkyňu na zaplatenie sumy 497,91 eur (15.000,-
Sk) z titulu náhrady vzniknutej škody, ktorá mu vznikla v dôsledku porušenia právnych povinností
odporkyne s poukazom na Zákonník práce, pretože základnou povinnosťou každého zamestnanca

je dodržiavať právne predpisy ktoré sa na prácu ním vykonávanú vzťahujú. Odporkyňa doposiaľ túto
škodu neuhradila, preto sa domáhal zaplatenia aj úrokov z omeškania. Navrhovateľ bol toho názoru,
že ním uplatnený nárok nie je premlčaný, nakoľko skutočná škoda zaplatenia ktorej sa domáha, vznikla
až okamihom jej úhrady, teda 6.10.2008, od kedy začala plynúť tak subjektívna ako aj objektívna
premlčacia lehota. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je, aby škoda aj objektívne vznikla. V
danom prípade navrhovateľovi vznikla škoda až zaplatením pokuty, pretože škoda spočíva v majetkovej

ujme, ktorá predstavuje skutočné zmenšenie jeho majetku vynaložením finančných prostriedkov na
zaplatenie pokuty. Navrhovateľ sa domáhal zaplatenia sumy 496,58 eur (14.960,- Sk), pretože len takúto
sumu v skutočnosti daňovému úradu zaplatil, nakoľko mu na čiastočnú úhradu nezaplatenej pokuty bol
prevedený preplatok vo výške 40,- Sk (1,34 eur), ktorý mu vznikol zaplatením dane z príjmov fyzických
osôb v predchádzajúcom období.

Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že odporkyňa bola v čase vykonania daňovej kontroly, teda
dňa 21.10.2003, jedinou zamestnankyňou navrhovateľa, s ktorou sa striedal pri práci po týždni.
Nakoľko pri daňovej kontrole zamestnanci daňového úradu zistili, že im odporkyňa pri predaji tovaru
nepredložila doklad vyhotovený elektronickou registračnou pokladnicou, uložili navrhovateľovi ako

daňovému subjektu pokutu vo výške 15.000,-Sk (497,90 eur) a po započítaní preplatku na dani zaplatil
navrhovateľ na účet daňového úradu dňa 6.10.2008 pokutu vo výške 14.960,-Sk (496,58 eur). Poukázal
na to, že z výsluchu svedka Y. H. vyplynulo, že pri kontrole bola prítomná žena vo veku do 40 rokov,
a keďže v tom období na prevádzke čerpacej stanice sa striedal navrhovateľ práve s odporkyňou,
mohla to byť len odporkyňa, ktorá porušila povinnosť zaevidovať príjem do registračnej pokladnice a

vydať o tom doklad. V tomto videl právny zástupca naplnenie všetkých zákonných predpokladov vzniku
zodpovednosti odporkyne za škodu, ktorá navrhovateľovi reálne vznikla dňa 6.10.2008 zaplatením
pokuty vo výške 496,58 eur, a to v príčinnej súvislosti práve s týmto protiprávnym konaním odporkyne.
Navrhovateľ v súčasnej dobe nemá k dispozícii prvú zápisnicu z daňovej kontroly vykonanej dňa
21.10.2003, z ktorej by vyplynulo kto bol v čase kontroly v predajni a kto sa predmetného porušenia

daňových predpisov dopustil. Právny zástupca ďalej uviedol, že odporkyňa konala vedome, a preto nie
je možné hovoriť o jej nedbanlivostnom zavinení ale o zavinení úmyselnom. Z toho dôvodu by nebolo
možné postupovať pri uplatnení náhrady škody v zmysle § 225 Zákonníka práce. Pokiaľ ide o namietaný
rozpor spočívajúci v tom, kedy sa mala uskutočniť daňová kontrola, pri ktorej bolo zistené porušenie
povinností odporkyne, keď v rozhodnutí daňového úradu je uvedený dátum kontroly 11.11.2003 bol toho

názoru, že s najväčšou pravdepodobnosťou ide o opisovú chybu v tomto rozhodnutí, keď stále ide o tú
istú kontrolu daňového úradu, vykonanie ktorej tvrdili v návrhu dňa 21.10.2003.

Právny zástupca odporkyne žiadal návrh zamietnuť v celom rozsahu, keď poukázal na skutočnosť, že
z dokazovania nevyplynulo, že by práve v dôsledku konania odporkyne vznikla navrhovateľovi škoda.

Navrhovateľ súdu žiadnym dôkazom nepreukázal, že by priamo odporkyňa svojím konaním spôsobila
také porušenie právnej povinnosti, ktoré by viedlo k nároku navrhovateľa uplatniť si voči nej náhradu
škody. V danej veci nebolo zavinenie odporkyne preukázané, rovnako tak ani príčinná súvislosť medzi
vznikom škody a porušením právnej povinnosti odporkyne ako zamestnankyne navrhovateľa. Právny
zástupca odporkyne spochybnil oznámenie Daňového úradu Trnava zo dňa 11.11.2013, obsahom

ktorého bolo vyjadrenie, že v roku 2003 sa u navrhovateľa ako daňového subjektu nevykonala žiadna
iná daňová kontrola okrem tej zo dňa 21.10.2003, keď poukázal na ďalšie vyjadrenie Daňového úradu
Trnava zo dňa 31.10.2012, obsahom ktorého bolo oznámenie, že zápisnica z miestneho zisťovania
u daňového subjektu zo dňa 21.10.2003 sa fyzicky v daňovom spise nezachovala, ako aj na ďalšie
oznámenie daňového úradu o tom, že v roku 2003 nebola u navrhovateľa ako daňového subjektu

vykonaná žiadna iná daňová kontrola ani iné miestne zisťovanie. Tu potom vznikajú pochybnosti o tom,
na základe čoho teda vydal daňový úrad rozhodnutie o uložení pokuty, pretože medzi týmito tvrdeniami
daňového úradu, či už vo forme rozhodnutia o uložení pokuty alebo vo forme oznámenia je rozpor,
pričom vyjadrenia nemajú byť o čo opreté, keďže zápisnica o miestnom zisťovaní sa nezachovala.V súvislosti s vyjadrením svedka Y. H., že v čase kontroly bola prítomná na čerpacej stanici žena
vo veku do 40 rokov poukázal na tú skutočnosť, že podľa vyjadrenia odporkyne na čerpaciu stanicu
prichádzala aj manželka navrhovateľa pani F., ktorá mala prístup k zákazníkom ako aj k registračnej

pokladnici, z ktorej zákazníkom taktiež vydávala aj bloky o zaplatení za pohonné hmoty. Tak zavinenie,
ako aj vznik príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody, je základným
predpokladom pre úspešné uplatnenie si náhrady škody. O existencii príčinnej súvislosti a existencii
zavinenia nestačí iba pravdepodobnosť, keď tieto podmienky musia byť vždy s istotou preukázané. V
predmetnej veci však navrhovateľ, na ktorom spočíva dôkazné bremeno preukázať tieto podmienky,

súdu nepredložil žiaden dôkaz na základe ktorého by existencia zavinenia a príčinnej súvislosti boli
jednoznačne preukázané. Tieto dve podmienky úspešného uplatnenia náhrady škody považoval za
spochybnené jednak rozhodnutím správcu dane o uložení pokuty, kde bol uvedený dátum vykonania
kontroly dňa 11.11.2003, pričom navrhovateľ vo svojom návrhu tvrdí, že mu mala byť škoda spôsobená
porušenímprávnejpovinnostiodporkynezistenejpridaňovejkontroledňa21.10.2003,akoajvyjadrením
odporkyne, ktoré bolo potvrdené výpoveďou svedkýň R. Q. a L. T. o tom, že odporkyňa nebola jedinou

ženou, ktorá sa na čerpacej stanici zdržiavala a ktorá tam mohla byť prítomná aj v čase vykonania
daňovej kontroly, pričom povinnosť vydať blok z registračnej pokladnici mohla porušiť práve manželka
navrhovateľa. Z toho dôvodu bol právny zástupca odporkyne toho názoru, že navrhovateľ neuniesol
dôkazné bremeno, keď nepreukázal priame zavinenie odporkyne a ani príčinnú súvislosť medzi vznikom
škodyaporušenímprávnejpovinnostiodporkyneakozamestnankyne,čímnamietalnedostatokpasívnej

legitimácie na jej strane.

Odporkyňa uviedla, že u navrhovateľa pracovala na základe Dohody o pracovnej činnosti do konca
roka 2003, pričom sa pri práci na čerpacej stanici striedala s navrhovateľom v týždňových intervaloch.
Na pracovisku bola prítomná vždy od pondelka do nedele počas celého prevádzkového času čerpacej

stanice od 6.00 hod. do 18.00 hod. a následne ďalší týždeň mala voľno. V dobe, kedy u navrhovateľa
pracovala, navrhovateľ nemal ďalšieho zamestnanca. Nepamätala si, že by počas jej práce na čerpacej
stanici bola vykonaná daňová kontrola. Na čerpaciu stanicu však prichádzala manželka navrhovateľa
pani F., niekedy v doprovode svojho manžela, prichádzala často krát aj sama. V týždni v ktorom
odporkyňa pracovala, zvykla prichádzaťž jeden až tri krát, pričom sa zdržala pol hodinu až hodinu. Počas

svojho pobytu na čerpacej stanici kontrolovala stojany, prevádzku či je doložený tovar, či niečo nechýba,
a kontrolovala počítač aj odporkyňu, či vydáva pokladničné bloky. V prípade ak počas jej prítomnosti
prišiel zákazník, manželka navrhovateľa mu vydala aj blok z pokladne. Mala prístup tak do pokladne ako
aj k predaju pohonných hmôt, ktoré zákazníkom blokovala. Pokiaľ prišiel dodávateľ s tovarom, vyplatila
ho z peňazí, ktoré zobrala z pokladne.

Svedok Y. H., radca Daňového úradu Trnava uviedol, že pri kontrole čerpacej stanice sa zamerali
na používanie registračnej pokladne. Vykonali kontrolný nákup pri ktorom zistili, že pracovníčka
nezaevidovala tržbu v elektronickej registračnej pokladni a nevydala im doklad o nákupe. Bola to pani
alebo slečna, ktorú videl po prvý krát, bola v mladšom veku a mohla mať do 40 rokov. Určite bol

vypracovaný zápis o kontrole, kópia ktorého sa nechala pracovníčke na podpis, druhá kópia bola
podkladom pre vyrubenie pokuty.

Svedkyňa F. F., manželka navrhovateľa uviedla, že niekedy keď mal navrhovateľ smenu na čerpacej
stanici sa tam zastavila, a to výlučne za prítomnosti navrhovateľa, pretože inokedy nemala dôvod na

čerpaciu stanicu zájsť. Nevykonávala tu však žiadne činnosti a nikdy nevydávala blok z registračnej
pokladnice. Pri výkone podnikateľskej činnosti pomáhala navrhovateľovi takým spôsobom, že chodila
do banky a odvádzala tržbu, ktorú jej navrhovateľ z čerpacej stanice priniesol. Od navrhovateľa má
vedomosť, že na čerpacej stanici bola vykonaná daňová kontrola, počas tejto kontroly však prítomná
nebola.

Svedkyňa R. Q. uviedla, že má vedomosť o tom, že odporkyňa pracovala na čerpacej stanici v M.,
pretože spolu s ďalšou priateľkou zvykli za ňou na túto čerpaciu stanicu chodiť na bicykloch, a dali si
s ňou kávu. Pri týchto stretnutiach zväčša s odporkyňou sedeli v miestnosti ktorá mala funkciu šatne,
do obchodu zvyčajne nechodili. Má vedomosť o tom, že na čerpaciu stanicu chodievali aj navrhovateľ a

jeho manželka pani F., a to zvyčajne každý sám. Odporkyňa počas prítomnosti navrhovateľa prípadne
manželky navrhovateľa na čerpacej stanici buď sedela s nimi v šatni, alebo ak ju zavolali odišla za nimi
do predajne. Manželku navrhovateľa svedkyňa pozná z videnia, pričom prvý krát ju videla práve na tejto
čerpacej stanici, pretože inde ju nemala kde stretnúť.Svedkyňa L. T. potvrdila, že s odporkyňou sa pozná a v minulosti ju zvykla navštíviť v práci, keď za ňou
zašla na čerpaciu stanicu. S ďalšou priateľkou prichádzali za ňou na bicykli keď vedeli, že má odporkyňa

službu, a chvíľu sa u nej zdržali buď vonku pred pumpou, alebo v miestnosti pre zamestnancov. Občas
kým bola svedkyňa na čerpacej stanici, prišiel tam aj navrhovateľ, prípadne aj sama jeho manželka.
Odporkyňa v takom prípade buď zašla za manželkou navrhovateľa do predajne, alebo zostala sedieť s
nimi a piť kávu. Manželku navrhovateľa svedkyňa najčastejšie vídavala práve na pumpe.

Zo Zápisnice o ústnom pojednávaní spísanej dňa 11.11.2003 na Daňovom úrade Trnava súd zistil, že
predmetom prejednania s daňovým subjektom T. F., L., V. XX, bola zápisnica z miestneho zisťovania zo
dňa 21.10.2003 na dodržiavanie vedenia evidencie tržieb elektronickou registračnou pokladnicou.

Z Rozhodnutia o uložení pokuty č. XXX/XXX/XXXXXX/XX/Pol zo dňa 21.11.2003 súd zistil, že Daňový
úrad Trnava uložil T. F., L., V. XX, pokutu vo výške 15.000,- Sk za porušenie povinnosti vyplývajúcej

z vyhlášky o spôsobe vedenia evidencie tržieb elektronickou registračnou pokladnicou, a to za
nepoužívanieelektronickejregistračnejpokladnice.Pokutabolasplatnádo30dníododňaprávoplatnosti
rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že správca dane vykonal dňa 11.11.2003 u daňového
subjektu kontrolu vedenia evidencie tržieb elektronickou registračnou pokladnicou pričom zistil,
že subjekt nepoužil elektronickú registračnú pokladňu. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa

22.12.2003 a splatnosť dňa 21.1.2004.

Z oznámenia Daňového úradu Trnava zo dňa 31.10.2012 súd zistil, že Zápisnica z miestneho
zisťovania č. XXX/XXX/XXXXXX/XXXX/Dž, Dr zo dňa 21.10.2003 sa v spise daňového subjektu fyzicky
nenachádza z dôvodu, že predmetnému dokumentu uplynula lehota uloženia, pričom nebol určený

na trvalú archiváciu. Zápisnica o miestnom zisťovaní bola odovzdaná na mieste miestneho zisťovania
zamestnankyni daňového subjektu.

Z oznámenia Daňového úradu Trnava zo dňa 11.11.2013 súd zistil, že u daňového subjektu T. F.,
K.: XX XXX XXX so sídlom L., V. XX bolo vykonané miestne zisťovanie dňa 21.10.2003. S daňovým

subjektom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní dňa 11.11.2003 za účelom vyjadrenia sa
daňového subjektu k zápisu z miestneho zisťovania. Na základe vykonaného miestneho zisťovania
zo dňa 21.10.2003 bola daňovému subjektu uložená pokuta č. XXX/XXX/XXXXXX/XX/Po zo dňa
XX.XX.XXXX, vo výške 497,91 eur. U daňového subjektu za rok 2003 nebola vykonaná žiadna iná
daňová kontrola ani iné miestne zisťovanie.

Podľa § 223 ods. 1 Zákonníka práce v znení účinnom ku dňu vzniku škody, zamestnávateľ môže na
plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami
dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodu o vykonaní práce, dohodu o
pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej práci študentov), ak ide o prácu, ktorá je vymedzená

výsledkom (dohoda o vykonaní práce) alebo ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce
(dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov). Na pracovnoprávny vzťah
založený dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa vzťahujú ustanovenia prvej
časti.

Podľa § 225 ods. 1 Zákonníka práce v znení účinnom ku dňu vzniku škody, zamestnanec zodpovedá
zamestnávateľovi, s ktorým uzatvoril dohodu podľa § 223, za škodu spôsobenú zavineným porušením
povinností pri výkone práce alebo priamej súvislosti s ním rovnako ako zamestnanec v pracovnom
pomere. Náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti nesmie presiahnuť tretinu skutočnej škody a nesmie
byť vyššia ako tretina odmeny dohodnutej za vykonanie tejto práce okrem prípadov podľa § 182 až 185.

Predmetom tohto konania je uplatnenie nároku navrhovateľa na zaplatenie náhrady škody, vo výške
pokuty uloženej mu za porušenie povinnosti zaevidovať tržbu elektronickou registračnou pokladnicou.

V zmysle občiansko-právnej teórie, predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je 1. protiprávny

úkon, resp. škodná udalosť, 2. spôsobenie škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom
a škodou, a v niektorých prípadoch i 4. zavinenie. Z uvedeného jasne vyplýva, že základným
predpokladom, bez ktorého ani nemôže vzniknúť zodpovednosť za škodu, sú všetky vyššie uvedené
skutočnosti.Na základe vykonaného dokazovania mal súd výpoveďou účastníkov konania, a listinnými dokladmi
preukázané, že v prevádzke čerpacej stanice navrhovateľa bola vykonaná kontrola Daňovým úradom

Trnava, pri ktorej bolo zistené porušenie povinností vyplývajúcich z vyhlášky o spôsobe vedenia
evidencie tržieb elektronickou registračnou pokladnicou, keď pri kontrolnom nákupe nebola použitá
elektronická registračná pokladnica. Pre porušenie tejto povinnosti, bola navrhovateľovi uložená pokuta
vo výške 15.000,- Sk rozhodnutím daňového úradu, ktoré mu bolo doručené dňa 5.12.2003 a ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 22.12.2003. V zmysle tohto rozhodnutia navrhovateľ zaplatil na účet

daňového úradu dňa 6.10.2008 pokutu vo výške 14.960,-Sk (496,58 eur). Zo svedeckej výpovede
kontrolóra Daňového úradu Trnava súd zistil, že porušenia povinnosti v súvislosti s nezaevidovanou
platbou registračnou pokladnicou pri kontrole sa mala dopustiť žena vo veku do 40 rokov. Tieto
skutočnosti neboli v konaní medzi účastníkmi konania sporné. Spornými však aj po vykonanom
dokazovaní v navrhnutom rozsahu zostali skutočnosti, či tou osobou, ktorá porušila povinnosť
zaevidovať tržbu bola odporkyňa, alebo iná žena. V konaní bola vypočutá svedkyňa F. F., manželka

navrhovateľa, ktorá uviedla, že na čerpaciu stanicu prichádzala len vtedy, keď tam bol navrhovateľ,
pričom nevykonávala tu žiadne činnosti a nikdy nevydávala blok z registračnej pokladnice. Naproti tomu
svedkyne L. T. a R. Q. zhodne vypovedali, že manželku navrhovateľa, F. F., bežne videli na čerpacej
stanici aj v neprítomnosti navrhovateľa.

Po takto vykonanom dokazovaní, a v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami súd dospel
k záveru, že v konaní bol jednoznačne preukázaný vznik škody na strane navrhovateľa, neboli však
jednoznačnepreukázanéďalšiepredpokladyvznikujehonárokunauplatnenienáhradyškodyprávevoči
odporkyni, a to porušenie právnej povinnosti zo strany odporkyne, a príčinná súvislosť medzi porušením
právnej povinnosti odporkyňou a vznikom škody. Ako súd uviedol už aj vyššie, tak zavinenie, ako aj vznik

príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody, je základným predpokladom
pre úspešné uplatnenie si náhrady škody. O existencii príčinnej súvislosti a existencii zavinenia pritom
nestačí iba pravdepodobnosť, keď tieto podmienky musia byť vždy s istotou preukázané. Akonáhle však
bolo v tomto konaní svedeckými výpoveďami svedkýň L. T. a R. Q. preukázané, že na čerpacej stanici
sa okrem odporkyne nachádzala a pohybovala v neprítomnosti navrhovateľa aj iná žena, a to manželka

navrhovateľa, vznikli pochybnosti o tom, že počas daňovej kontroly sa mohla nachádzať na čerpacej
stanici len odporkyňa, ktorá bola jedinou zamestnankyňou navrhovateľa v tej dobe. Svedok Y. H. uviedol,
že počas daňovej kontroly nebola tržba zaevidovaná ženou vo veku do 40 rokov. S poukazom na vyššie
prezentované vyjadrenie svedkýň o tom, že v predajni čerpacej stanice sa pohybovala aj manželka
navrhovateľa, ktorá mala v čase konania daňovej kontroly 37 rokov, sa popis svedka H., môže hodiť aj na

manželku navrhovateľa. Súd nemal v priebehu konania jednoznačne preukázané, či sa v čase daňovej
kontroly na čerpacej stanici nachádzala odporkyňa, alebo priamo manželka navrhovateľa, poukazuje
však na to, že akonáhle v konaní vznikla pochybnosť o tom, že porušiť povinnosť zaevidovať tržbu mohla
aj iná žena vo veku do 40 rokov ako odporkyňa, nemal súd jednoznačne, a bez akýchkoľvek pochybností
preukázané, že porušenia povinnosti, v príčinnej súvislosti s ktorou vznikla navrhovateľovi škoda, sa

dopustila práve odporkyňa. Z toho dôvodu, že tieto dva predpoklady, ktoré patria medzi základné
podmienky vzniku nároku na náhradu škody, neboli bez akýchkoľvek pochybností v konaní preukázané,
nebolo možné návrhu voči odporkyni vyhovieť. Pokiaľ ide o výpoveď svedkyne F. F., súd zobral do
úvahy jej vzťah k navrhovateľovi a možný záujem na výsledku konania, keďže sa jedná o manželku
navrhovateľa. Táto svedkyňa však vo svojej výpovedi uviedla, že počas toho ako sa na čerpacej stanici

zastavila, nevykonávala žiadne činnosti a nevydávala bloky z registračnej pokladnice, pričom práve táto
činnosť, nevydanie bloku z registračnej pokladnice, bolo tým porušením právnej povinnosti, v príčinnej
súvislosti s ktorou bola navrhovateľovi uložená povinnosť zaplatiť pokutu.

V konaní vznikli aj ďalšie pochybnosti, a to ohľadom toho, či bola navrhovateľovi uložená pokuta,

zaplatenia ktorej sa predmetným návrhom domáha, v dôsledku vykonanej kontroly dňa 21.10.2003,
keď v samotnom rozhodnutí daňového úradu bola uvedená kontrola, ktorá mala byť u navrhovateľa
vykonaná dňa 11.11.2003. Aj keď navrhovateľ poukazoval na to, že mohlo ísť o preklep prípadne o
chybu pri opise, súd musel vychádzať z toho, že pokiaľ nie je preukázané že k takejto chybe naozaj
došlo, v rozhodnutí je uvedený iný dátum kontroly, ktorý nie je zhodný s tvrdením navrhovateľa o tom,

že mu bola vykonaná kontrola dňa 21.10.2003. Rovnako tak ako sa mohlo jednať o chybu pri opise,
mohla nastať aj situácia, že v rozhodnutí daňového úradu bol uvedený správny dátum (11.11.2003),
a teda že u navrhovateľa sa konala aj ďalšia daňová kontrola, najmä keď túto skutočnosť nevyvrátili
ani ďalšie oznámenia Daňového úradu Trnava, ktoré si vzájomne protirečili v tvrdení že ďalšia kontrolau navrhovateľa v roku 2003 vykonaná nebola, a v tom, že sa v daňovom spise z tohto obdobia
listinné doklady fyzicky nenachádzajú. Presný deň konania kontroly, pri ktorej bolo zistené porušenie
povinnosti ohľadom používania registračnej pokladne súd nemal preukázaný ani zápisnicou z miestneho

zisťovania, keď tento listinný doklad, z ktorého by okrem iného bolo zrejmé aj meno osoby, ktorá tržbu
počas kontroly nezaevidovala, nemal k dispozícii navrhovateľ, ani Daňový úrad Trnava.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preukázané vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru,
že návrh je potrebné ako nedôvodný zamietnuť, keď navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno preukázať

súdu existenciu predpokladov pre uplatnenie svojho nároku na náhradu škody, a to najmä porušenie
právnej povinnosti osobou odporkyne, ako aj príčinnej súvislosti porušenia právnej povinnosti a vznikom
škody. Tieto skutočnosti medzi účastníkmi zostali aj naďalej sporné, a to aj po vykonanom dokazovaní
v navrhnutom rozsahu, keď na preukázanie svojich tvrdení, navrhovateľ vykonanie ďalších dôkazov
nenavrhoval. Na základe týchto skutočností teda možno jednoznačne vyvodiť záver, že neboli naplnené
všetky predpoklady na vznik zodpovednosti odporkyne za škodu tak, ako sú vyžadované právnymi

predpismi, a preto odporkyňa ani nie je za vznik škody zodpovedná.

O náhrade trov konania súd rozhodne v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. samostatným rozhodnutím.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou

tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.