Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Rožňava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Marián Tengely
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 10C/147/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814204524
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Tengely
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2014:7814204524.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Marián Tengely, v právnej veci žalobcu BL Telecom collection,
s. r. o., IČO: 47 150 513, so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, právne zastúpeného advokátskou
kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., IČO: 36 862 711, so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava,
proti žalovanej M. L., G. XX.XX.XXXX, K. Š. XXX, XXX XX O.Š., za účasti vedľajšieho účastníka na
strane žalovanej Združenia - Pomoc a ochrana spotrebiteľa, IČO: 42 343 828, so sídlom Námestie
legionárov 5, 080 01 Prešov, právne zastúpeného JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou, so sídlom
Urbánkova 1562/6, 040 01 Košice, o zaplatenie 210,04 Eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Z a v ä z u j e žalovanú uhradiť žalobcovi 11,04 € s 9,25 % ročným úrokom z omeškania od 18.05.2011
do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu z a m i e t a .
N e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania medzi žalobcom a žalovaným.
Zaväzuje žalobcuuhradiťvedľajšiemuúčastníkovináhradutrovkonaniavovýške49,28€vlehotedo
troch dní od právoplatnosti rozsudku platbou u právnej zástupkyne vedľajšieho účastníka JUDr. Moniky
Marjanovič.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú na
zaplatenie sumy vo výške 210,04 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 11,04
Eur od 18.5.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 199,00 Eur od
18.8.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo
výške 16,50 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 67,10 Eur.
Žalobu odôvodnil tým, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469, so sídlom Karadžičova 10,
82513Bratislava,Zmluvouopostúpenípohľadávokzodňa24.06.2013postúpilanažalobcupohľadávku
voči žalovanej vedenú pod referenčným číslom 1204612901 v žalovanej výške.
Poukázal na skutočnosť, že žalovaná uzavrela s právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou Slovak
Telekom, a.s. Zmluvu o poskytovaní služby Magio Sat (ďalej len ,,Zmluva poskytovaní služby“) zo dňa
30.12.2010 a Zmluvu o nájme koncového zariadenia (ďalej len ,,KZ“) zo dňa 30.12.2010 predmetom
ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby. Žalovaná sa zaviazala riadne odoberať
službu elektronickej komunikácie a platiť za ňu riadne a včas dohodnuté poplatky. V prípade nedodržania
zmluvnýchpovinnostíbolopovinnosťoužalovanejuhradiťdohodnutúzmluvnúpokutuakopaušalizovanú
náhradu škody v dôsledku nesplnenia záväzku žalovanej zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti vzmluvnom vzťahu s právnym predchodcom žalobcu. Keďže si žalovaná nesplnila svoju povinnosť riadne
a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, v dôsledku čoho došlo k prerušeniu služieb poskytovaných
žalovanej, vznikol právnemu predchodcovi žalobcu nárok na vymáhanie zmluvnej pokuty od žalovanej.
Právny predchodca žalobcu riadne poskytoval žalovanej dohodnuté služby a ich cenu vyčíslil v zmysle
Zmluvy o poskytovaní služby faktúrou č. 3726940214, znejúcou na sumu 11,04 Eur, splatnou dňa
17.5.2011, faktúrou č.1729964567, znejúcou na sumu 199,00 Eur, splatnou dňa 17.8.2011, pričom
žalovaná nevykonala žiadnu, ani čiastočnú úhradu predmetných pohľadávok. Nezaplatením faktúr v
lehote ich splatnosti riadne a včas sa žalovaná dostala vo vzťahu k žalobcovi v zmysle ustanovenia §
517 ods. 2 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka do omeškania, a preto si žalobca uplatnil úrok z
omeškania z dlžnej sumy vo výške podľa platných právnych predpisov za každý deň omeškania až do
jej zaplatenia.
Žalovaná sa k podanej žalobe napriek výzve súdu a procesným poučeniam nevyjadrila.
Vedľajší účastník, ktorý so súhlasom žalovanej vstúpil do konania na jej strane v časti o uplatňovanej
zmluvnej pokute vo výške 199,00 € poukázal na to, že zmluvná pokuta bola zakomponovaná do Dodatku
k zmluve o pripojení, avšak Dodatok obsahoval nielen dojednanie o zmluvnej pokute, ale aj ďalšie
zmluvné podmienky, kde dojednanie o zmluvnej pokute tvorilo len nevýraznú časť zmluvy, ktorá splývala
s ostatnými zmluvnými podmienkami. Nielen Zmluva, ale aj Dodatok bola písaná minimalizovanými
podmienkami, ťažko čitateľným písmom, ktoré minimálne znemožňovalo dôsledne sa oboznámiť so
zmluvnými podmienkami, pred uzavretím zmluvy, preto dojednanie o zmluvnej pokute je absolútne
neplatné, nakoľko sa jednalo nielen o neprijateľnú zmluvnú pokutu z dôvodov podľa ustanovení § 53
OZ, ale aj o neplatný právny úkon v zmysle ust. § 37 ods. 1 OZ, pre absenciu prejavu vôle.
Podľa ust. § 115a ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“), pojednávanie nie je potrebné
nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa ust. § 200ea ods. 1, 2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku:
(1)Akvpriebehukonaniadosiahnepredmetkonaniasumu1000eur,odtohookamihuideodrobnýspor.
(2) Za drobné spory sa nepovažujú veci, ktoré sa týkajú
a) osobného stavu alebo spôsobilosti na právne úkony,
b) sociálneho zabezpečenia,
c) konania o preskúmanie rozhodnutí vydaných v rozhodcovskom konaní,
d) vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
e) konania o dedičstve,
f) konania o určenie, zmenu alebo zrušenie vyživovacej povinnosti,
g) konkurzného konania a reštrukturalizačného konania,
h) sporov z pracovných vzťahov a obdobných pracovnoprávnych vzťahov,
i) ochrany osobnosti.
(3) Ak je predmetom konania iba príslušenstvo pohľadávky, ktorého hodnota neprevyšuje sumu podľa
odseku 1, konanie sa považuje za drobný spor.
Keďže sa v danom prípade jedná o pohľadávku vo výške 210,04 Eur, teda drobný spor, súd prejednal
vec bez nariadenia pojednávania.
Súd sa v konaní oboznámil s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil nasledovné:
Zo Zmluvy o poskytovaní služby Magio Sat zo dňa 30.12.2010 (ďalej len „Zmluva o poskytovaní služby“)
vyplýva, že bola uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. - a
žalovanou, pričom jej obsahom bol dohodnutý program služieb Magio Sat Klasik za zľavnený mesačný
paušálny poplatok vo výške 9,98 Eur s DPH s dobou viazanosti 24 mesiacov a so zmluvnou pokutou
199,00 Eur.Z faktúry č. 3726940214 zo dňa 3.5.2011, splatnej dňa 17.5.2011, vyplýva, že žalobca fakturoval
žalovanej sumu 11,04 Eur z titulu mesačných poplatkov za služby.
Z faktúry č. 1729964567 zo dňa 3.8.2011, splatnej dňa 17.8.2011, vyplýva, že žalobca fakturoval
žalovanej sumu 199,00 € z titulu zmluvnej pokuty za porušenie zmluvných povinností.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je čiastočne, v časti
uhradenia poplatkov za služby, tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku, dôvodná, a preto v tejto časti
žalobe vyhovel. V časti o zaplatenie zmluvnej pokuty žaloba nie je dôvodná, a preto súd žalobu žalobcu
v tejto časti zamietol.
Nárok žalobcu na zaplatenie poplatkov za služby sa opiera o Zmluvu o poskytovaní služby, faktúry za
poskytnuté služby a o ustanovenia zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických telekomunikáciách v znení
neskorších predpisov, t.j. v čase uzavretia Zmluvy o poskytnutí služby (ďalej len „zákon č. 610/2003 Z.
z.“).
Podľa § 42 ods. 4 písm. a) a b) zákona č. 610/2003 Z. z., účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými
podmienkami,
b) platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby
umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa ust. § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z., zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi
zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby.
Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa ust. § 43 ods. 5 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z., podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení,
ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.
Medzi účastníkmi bola uzatvorená Zmluva o poskytovaní služby a KZ na základe zmluvy žalobca
poskytoval žalovanej dohodnutý program služieb, avšak ten cenu za poskytnuté služby v lehote
splatnosti nezaplatil. Súd preto z titulu nedoplatku na vyfakturovaných poskytnutých službách priznal
žalobcovi plnenie vo výške 11,04 € a žalovanú zaviazal úhradou dlžnej sumy, predstavujúcej cenu za
poskytnuté telekomunikačné služby.
Súd dospel k záveru, že v prevyšujúcej časti uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo
výške 199,00 € s príslušenstvom (s 9,50 % ročným úrokom z omeškania od 18.8.2011 do zaplatenia)
žaloba nie je dôvodná, a preto ju zamietol.
Podľa ust. § 544 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení, t.j. v
znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy o poskytovaní služby (ďalej len „Občiansky zákonník“):
(1) Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý
túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti
nevznikne škoda.
(2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo
určený spôsob jej určenia.
(3) Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti
právnym predpisom (penále).
Podľa ust. § 545a Občianskeho zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s
prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať
náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne
aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah
vzniknutej škody.Rozsudkom Okresného súdu Bardejov č. k. 4C/174/2011-21 zo dňa 30.11.2011 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove č. k. 3Co/26/2012 zo dňa 23.5.2012 bola zmluvná pokuta rovnakého
významu vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Obdobne aj vo veci Okresného súdu Bardejov
č. k. 4C/162/2011-28 zo dňa 6.12.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k.
16Co/32/2012-46 zo dňa 15.3.2012.
Podľa ust. § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za
neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu
takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s
rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy,
ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť
škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca
dodávateľa.
Ustanovenie § 53a Občianskeho zákonníka je dôsledkom transpozície smernice Rady č. 93/13/EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica"), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá
členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: ,,Členské štáty
zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné
prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“
S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti
o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov:
„Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom
zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa, a
aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná
bez nekalých podmienok.“ (čl. 6 ods. 1 smernice). Ustanovenie čl. 6 ods. 1 smernice sa má považovať za
kogentné ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel
verejného poriadku (bod 50 uznesenia Súdneho dvora č. C-76/10 vo veci POHOTOVOSŤ / Korčkovská),
teda pravidiel, na ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný
vždy a za každých okolností vyžadovať.
Ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku,
ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná (podľa
ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, pričom ide o absolútnu neplatnosť). Jej ďalším
používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav, navyše zákonom explicitne zakázaný, a priznanie
plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Ak by súd priznal plnenie
z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo
strany súdu a popieranie vysokého záujmu Európskej únie a práva Európskej únie na ochrane práv
spotrebiteľa. Zákaz používania vychádzajúci z právoplatného rozsudku súdu sa týka celého textu
predmetnej zmluvnej pokuty a zmluvnej podmienky ako celku, a preto nemôže ísť len o čiastočnú
neplatnosť zmluvnej pokuty. Súd ako orgán členského štátu Európskej únie je pri poskytovaní ochrany
pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je
uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj z takej, ktorú súd už skôr judikoval
(§ 53a Občianskeho zákonníka). Plnenie z takejto podmienky navyše vždy zakladá bezdôvodné
obohatenie (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka; ,,z neplatného právneho úkonu“). Navyše zmluvnú
pokutu uplatňovanú z absolútne neplatného zmluvného dojednania nemožno zmoderovať, pretože tomu
bráni jej neplatnosť. Zníženie zmluvnej pokuty podľa všeobecného ustanovenia § 545a Občianskeho
zákonníka sa môže týkať iba platne uzavretej zmluvnej pokuty.
Zákaz ďalšieho používania neprijateľnej podmienky v demokratickej spoločnosti by mal byť samozrejmý
a rešpektovaný subjektmi práva ipso facto. Ak existuje zákonná povinnosť zdržať sa protiprávneho
konania (v podobe používania neprijateľnej zmluvnej podmienky) je oprávnené očakávať, že dodávateľ
bude právnu povinnosť rešpektovať a od spotrebiteľov nebude požadovať plnenie v rozpore s dobrými
mravmi, majúce svoj základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke. Takéto - prirodzene anticipované
konanie - je nielen prejavom rešpektu k právu, k hodnotám právneho poriadku a zásadám súkromnéhopráva, ale osobitne prejavom konania v súlade s dobrými mravmi (§ 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa) a v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti (§ 2 písm. u) zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa).
Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z
predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom
postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so
všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo
strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická
rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza Claro, C 168/05, bod
25, Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98).
Zmluvná podmienka, zaväzujúca žalovanú na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 199,00 Eur, je pre
rozpor s ustanovením § 53 Občianskeho zákonníka neplatná, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovanej ako spotrebiteľky. Zmluvná
podmienka ohľadom zmluvnej pokuty nebola individuálne dojednaná, čo vyplýva aj z rozhodovacej
činnosti súdu, ktorý rieši stovky sporov, kde vystupuje žalobca alebo jeho právny predchodca a uplatňuje
si právo na zaplatenie zmluvnej pokuty. Zmluvy o poskytovaní služby sa líšia svojim obsahom len
v údajoch o spotrebiteľovi, programe služieb, aktivovaných službách, výške zľavnených mesačných
paušálnych poplatkoch, dobe viazanosti a zmluvnej pokute. Tieto zmluvy sú formulárovými zmluvami,
do ktorých sa údaje dopisujú. Žalobca v konaní nepreukázal, že by boli zmluvné podmienky individuálne
dojednané.
ŽalovanáakospotrebiteľkasaZmluvouoposkytovaníslužbyzaviazalazaplatiťzmluvnúpokutuvovýške
199,00 Eur za akékoľvek porušenie povinností zo strany žalovanej, pričom nebola dohodnutá zmluvná
pokuta pre právneho predchodcu žalobcu v prípade, že by on porušil ustanovenia zmluvy. Táto okolnosť
spôsobuje nerovnováhu v zmluvných vzťahoch a jej neprijateľnosť, čo spôsobuje jej neplatnosť.
Dohodnutá zmluvná podmienka navyše zaväzuje žalovanú zaplatiť zmluvnú pokutu počas celej doby
viazanosti, aj v tom prípade, ak by žalovaná porušila zmluvu hoci v posledný deň viazanosti. Zmluvná
pokuta teda nebola odstupňovaná, ale mala sa uplatniť v plnej výške pri hocijakom porušení povinností
a v hociktorom čase od uzavretia zmluvy do uplynutia 24 mesiacov. Takéto dojednanie je v rozpore s
ustanoveniami § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Žalobca teda nemal právo na zaplatenie
zmluvnej pokuty, ktorú si uplatňoval vo výške 199,00 Eur, keďže si ju uplatňoval na základe neprijateľnej
zmluvnej podmienky.
Súd nepopiera význam zmluvnej pokuty, avšak v konkrétnom prípade sa jednalo o formulárovú zmluvu,
kde zmluvná pokuta bola zapracovaná v texte zmluvy a žalovaná nemohla ovplyvniť zmluvný vzťah v
prípade, že sa rozhodla zmluvu uzavrieť. Zmluvná podmienka, a to zmluvná pokuta, nebola individuálne
dojednaná. Vzhľadom na to, že zmluvná pokuta postihovala žalovanú vždy pri porušení zmluvnej
povinnostibezohľadunačasovéhľadisko,takátozmluvnápodmienkabolaneprijateľná,apretonemohla
byť poskytnutá ochrana žalobcovi v podobe priznania zmluvnej pokuty.
Zmluvná pokuta, ktorá plní funkciu paušalizovanej náhrady škody, je aj sankciou. Spôsob jej dojednania
a jej výška však musí plne rešpektovať zásadu rovnosti právneho vzťahu ako aj princíp proporcionality.
Právny predchodca žalobcu ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv,
ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. To platí
aj pre zmluvnú pokutu, ktorú dodávateľ žiada od spotrebiteľov zaplatiť vždy v nezmenenej výške
bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Teda reálne môže nastať situácia, že
spotrebiteľ zaplatí 23 paušálnych mesačných poplatkov, zostáva mu už iba jeden poplatok a pre jeho
nezaplatenie uplatní žalobca rovnakú zmluvnú pokutu, ako v prípade omeškania sa spotrebiteľa už
hneď na úvod dvojročného zmluvného vzťahu. Podmienky, za akých dodávateľ dohoduje zmluvnú
pokutu v štandardných zmluvách, poškodzujú spotrebiteľa. V štandardných formulárových zmluvách
totiž dodávateľ pre spotrebiteľa v neprehľadnej, zložito formulovanej a miniatúrnymi písmenami písanej
forme zapracuje také zmluvné dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých dodávateľ
predpokladá, že uniknú pozornosti spotrebiteľa.Okrem toho súd dojednanie o zmluvnej pokute považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku aj preto,
žedodávateľnazákladetaktoformulovanéhodojednaniazmluvnejpokuty(akúčastníkporušíakúkoľvek
z povinností podľa tejto Zmluvy), môže od spotrebiteľa požadovať zmluvnú pokutu v dohodnutej výške
za každé porušenie zmluvnej povinnosti, teda môže od spotrebiteľa žiadať niekoľkonásobok dohodnutej
zmluvnej pokuty. Je nepochybné, že takéto zmluvné dojednanie vnáša do tohto právneho vzťahu
neprimeranú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov tohto právneho vzťahu, a to na úkor
spotrebiteľa. Zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa
a nie je rozhodujúca vôľa zmluvných strán.
Súd pri zohľadnení všetkých týchto skutočností dospel k záveru, že dohoda účastníkov o zmluvnej
pokute v Zmluve o poskytovaní služby je neprijateľná zmluvná podmienka, a preto je podľa ustanovenia
§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a aj podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatná.
Výrok o úrokoch z omeškania sa opiera o ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení
s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.
Výrokotrováchkonaniasaopieraoustanovenie§142ods.2Občianskehosúdnehoporiadku.Žalobcovi
nevzniklo právo na náhradu trov konania vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu vo veci a žalovaná
si trovy konania neuplatnila. Vedľajší účastník na strane žalovanej si uplatnil náhradu trov konania v
sume 49,28 Eur, čo predstavuje trovy právneho zastúpenia, ktoré pozostávajú z tarifnej odmeny za dva
úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie k návrhu zo dňa 16. 09. 2014) po
16,60 Eur, a dvoch režijných paušálov po 8,04 Eur.
Súd preskúmal vyúčtovanie trov právneho zastúpenia a dospel k záveru, že vedľajší účastník si uplatnil
nižšie trovy na aké by mal nárok v zmysle vyhlášky 655/2004 Z.z. Žalobca si uplatnil žalobou zaplatenie
sumy 210,04 € istiny s príslušenstvom, pričom súd mu priznal sumu 11,04 €. Žalobca teda bol úspešný
na 5,5 % a žalovaná bola úspešná na 94,50 %. Pomerný úspech žalovanej teda predstavuje 89 % a
v tejto výške by jej patrili trovy konania, ak by si ich uplatnila. Keďže na strane žalovanej vystupoval aj
vedľajší účastník, môže mať nárok na náhradu trov konania v takej výške, v akej patria žalovanej.
Vedľajší účastník pri vstupe do konania uviedol, že vstupuje len do časti, ktorá sa týka zmluvnej pokuty.
Súd poukazuje na ustanovenie § 93 Občianskeho súdneho poriadku, ktoré upravuje postavenie
vedľajšieho účastníka a z ktorého jednoznačne vyplýva, že vedľajší účastník sa môže zúčastniť konania.
Ak sa teda vedľajší účastník rozhodol vstúpiť do konania na strane žalovanej, nemôže si vyberať, čo v
konaní bude robiť, teda v ktorej časti bude a v ktorej nie, nakoľko platná právna úprava mu umožňuje
vstúpiť do konania ako celku.
Predmetom tohto konania bolo zaplatenie sumy 210,04 €, pričom hodnota jedného úkonu právneho
zastúpenia by predstavovala 19,92 € + 8,04 € RP. Spolu náhrada za dva úkony 55,92 €. Pri pomernom
úspechu žalovanej vo výške 89 % by patrila náhrada trov vo výške 49,76 € za právne zastúpenie
vedľajšieho účastníka. Keďže vedľajší účastník si uplatnil 49,28 €, súd mu ich priznal.
Súd dospel k záveru, že je potrebné priznať vedľajšiemu účastníkovi právo na náhradu trov právneho
zastúpenia,nakoľkovstúpildokonanianastranežalovanej,ktorámalavtomtokonanípomernýúspecha
okrem vstupu podal vo veci písomné vyjadrenie k žalobe, kde podal právne argumenty, prečo uplatnený
nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty nie je dôvodný. Vedľajší účastník teda aktívne vystupoval v
tomto konaní za účelom ochrany žalovanej ako spotrebiteľky, ktorá uzavrela spotrebiteľskú zmluvu o
poskytovaní služieb Magio Sat.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.
Podľa ust. § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, možno odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v
§ 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávnerozhodnutievoveci,c)súdprvéhostupňaneúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a
Občianskeho súdneho poriadku), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Podľa ust. § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.