Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. január 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/49/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314210667
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8314210667.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a sudcov JUDr. Michala

Boroňa a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci navrhovateľa Orange Slovensko, a.s., Metodova
8, 821 08 Bratislava, právne zastúpený Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária, Dr. Vl.
Clementisa 10, 821 02 Bratislava, proti odporkyni E. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. F. XXX/XX, XXX XX
E., o zaplatenie 364,75 Eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Humenné,
č. k. 11C/177/2014-41 zo dňa 25. 11. 2014 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

II. Náhrada trov odvolacieho konania sa účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ Orange Slovensko, a.s. (ďalej aj ,,operátor“) podal návrh na zaplatenie 208,75 Eur ako
ceny za využitie telekomunikačných služieb zo zmluvy č. I a na zaplatenie zmluvnej pokuty 156 Eur,
spolu 364,75 Eur.

Okresný súd Humenné (ďalej len ,,prvostupňový súd“) uložil odporkyni zaplatiť za využité služby 208,75
Eur (hovory). Žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol. Odporkyni uložil povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi trovy konania vo výške 3,10 Eur.

Rozhodnutie odôvodnil s odkazom na ust. §§ 53 ods. 1, 4, 5,§ 420 ods. 1, §544 ods.1, ods. 2, §517 ods.
2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“); § 44 ods. 1, 2 zákona č. 351/2011
Z. z. o elektronických komunikáciách, § 153, ods. 3, 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku ( ďalej len „O. s. p.“).

Vo vzťahu k výroku v zamietavej časti uviedol, že navrhovateľ svoje právo na zmluvnú pokutu

odvíja od zmluvy o pripojení, ktorá patrí k spotrebiteľským zmluvám. Tieto zmluvy sú uzatvárané
vo viacerých prípadoch, spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Zmluvná
pokuta je súčasťou formulárovej zmluvy. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v
znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, nemá možnosť podstatným spôsobom obsah
predmetnej zmluvy ovplyvniť, zmluvnú pokutu osobitne vyjednať vzhľadom na jej splynutie s ostatnými
štandardnými podmienkami. Zmluvné dojednania týkajúce sa zmluvných pokút považoval za nekalú
podmienku, ktorá spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa. Zmluvnú pokutu považoval za neprimeranú z časového aspektu, rovnako aj z dôvodu
nerozlíšenia, či spotrebiteľ nezaplatí len cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo nezaplatí cenu
v dôsledku prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu a taktiež z dôvodu, že zmluvná pokuta
patrí dodávateľovi aj v prípade, ak nedôjde k ukončeniu zmluvy. Podmienky, za akých navrhovateľdohoduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, poškodzujú spotrebiteľa. Zmluvná pokuta taktiež
vôbec nerozlišuje závažnosť porušenia tej -ktorej zmluvnej povinnosti, čo má za následok neurčitosť
dohody o zmluvnej pokute. Zmluvná pokuta je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko porušuje princíp

proporcionality.

Rozhodnutie o trovách konania právne posúdil v zmysle ust. § 142 ods. 2 v spojení s § 150 ods. 2 O.s.p..

Proti výroku rozsudku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania (vychádzajúc z

obsahu odvolania) podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ.

Navrhovateľ mal za to, že prvostupňový súd svoje rozhodnutie o zamietnutí zmluvnej pokuty náležite
neodôvodnil, zmluvná podmienka opísaná v odôvodnení rozsudku nie je totožná so zmluvnou
podmienkou podľa dodatku k zmluve o pripojení. Prvostupňový súd nezobral do úvahy skutočnosť, že
navrhovateľ v roku 2012 pristúpil k zmene zmluvných podmienok a zaviedol tzv. degresiu zmluvnej

pokuty, pričom jej počiatočná hodnota je v trhovej cene zariadenia, ktoré odporkyňa obdŕžala. V
posledných šiestich mesiacoch doby viazanosti sa výška zmluvnej pokuty znižuje. K nezaplateniu faktúr
zo strany odporkyne došlo od začiatku zmluvného vzťahu. Odporkyňa na základe uzatvorenej zmluvy
a dodatku dostala nový telefón Samsung Galaxy mini 2, aj ďalšie výhody pri telefonovaní za jednotný
mesačný poplatok a tieto výhody využívala.

Odporkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že navrhovateľ uzatvára zmluvy na základe
občianskeho preukazu, neskúma majetkové pomery, sociálne postavenie žiadateľa a jeho finančné
príjmy. Je študentkou, spolu s rodinou poberajú sociálne dávky. Zmluvu s navrhovateľom uzatvárala
v dobrej viere. Vzhľadom k vážnemu ochoreniu a opakovanej hospitalizácii jej otca sa rodina úplne

finančne vyčerpala, nemali peniaze ani na základné životné potreby. Svoj dlh voči navrhovateľovi nemá
z čoho zaplatiť.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd preskúmal rozsudok prvostupňového súdu v jeho napadnutej
časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p., v

rozsahu suspenzívneho (odkladného) účinku odvolania (§ 206 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľa nie je dôvodné.

Z obsahu spisu odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd správne zistil skutkový stav veci, ako
aj správne právne vec posúdil (§ 153 ods.3 O.s.p.). Prvostupňový súd vychádzal zo skutkového stavu,

ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní a vec vo vzťahu k odvolaním napadnutej časti rozhodnutia
správne právne posúdil.

Odvolací súd si osvojuje náležité a presvedčivé odôvodnenie napadnutého rozsudku zo strany
prvostupňového súdu, na ktoré poukazuje a na zdôraznenie správnosti rozsudku a v súvislosti s

odvolacími dôvodmi dopĺňa.

Žalobca v podanom odvolaní namieta neprávne právne posúdenie veci ako aj záver prvostupňového
súdu o nesprávnych skutkových zisteniach ( § 205, ods. 2, písm. d/, f/ O.s.p.)

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Prvostupňový súd posúdil zmluvnú podmienku dohodnutú v článku 2.5 písm. b) v Dodatku k Zmluve

o poskytovaní verejných služieb č. I z 23.11.2012 ako neprijateľnú podľa ustanovenia § 53, ods. 4
písm. k) OZ s poukazom na jej neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením záväzku
spotrebiteľa. Poukázal na to, že spotrebiteľ nemôže výšku zmluvnej pokuty ovplyvniť a tiež, že jej výška
nezohľadňuje časový aspekt porušenia povinnosti.

Podľa čl. 2.5 dodatku k Zmluve o pripojení - č. zmluvy: I z 23.11.2012: „Účastník si je vedomý, že
mobilný telefón je mu predávaný za kúpnu cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.2. Dodatku, ktorej výška sa
rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou /trhovou/ cenou mobilného telefónu a v zmysle tohto Dodatku
poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať službyposkytované mu prostredníctvom SIM karty, v zmysle ustanovení tohto Dodatku po dobu dohodnutú
v tomto Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku /konkrétne záväzkov uvedených v čl. 2 v bode
2.2, 2.3, alebo 2.4/ vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu, ako aj na

prípadnýobsahprílohyč.1Dodatku/pokiaľjesúčasťoudodatkutakátopríloha/,byspôsobilo,žepodniku
vznikla škoda /minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu. V nadväznosti
na ustanovenie predchádzajúcej vety sa strany dohodli, že účastník je povinný podniku uhradiť nižšie
v tomto bode uvedenú zmluvnú pokutu v prípade porušenia nižšie v tomto bode uvedených povinností
nasledovne:

a/ ak Účastník počas doby viazanosti uvedenej v čl. 2 bode 2.3 Dodatku poruší svoju povinnosť včas
a riadne uhradiť cenu za Služby alebo povinnosť uhradiť včas a riadne iný svoj peňažný záväzok voči
Podniku alebo povinnosť uhradiť včas a riadne Podniku inú platbu, ktorú je povinný platiť Podniku /a
to aj v prípade, ak sa nejedná o peňažný záväzok voči Podniku, avšak Účastník je povinný ho uhradiť
Podniku alebo prostredníctvom Podniku/, alebo

b/ak účastník počas doby viazanosti uvedenej v čl. 2 bode 2.3 dodatku poruší svoju povinnosť zotrvať
v zmluvnom vzťahu s Podnikom podľa Zmluvy v znení tohto Dodatku a po celú dobu viazanosti užívať
bez prerušenia služby prostredníctvom SIM karty alebo Účastník poruší svoju povinnosť neuskutočniť
žiadny takýto úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti

zmluvya/aleboDodatkupreduplynutímdobyviazanosti/bezohľadunato,čiskutočnedôjdekukončeniu
Dodatku alebo Zmluvy/, je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu vo výške 156,- Eur,
pričom pokiaľ k porušeniu povinností dôjde v období posledných šiestich mesiacov pred uplynutím
doby viazanosti /ďalej tiež "Druhá časť doby viazanosti"/, výška zmluvnej pokuty sa bude postupne,
podľa nižšie uvedených pravidiel, znižovať v závislosti od toho, koľko mesiacov má ešte uplynúť od

okamihu porušenia zmluvnej povinnosti do konca doby viazanosti. Výška zmluvnej pokuty platnej pre
Druhú časť doby viazanosti /pokiaľ tento nastal počas Druhej časti doby viazanosti/ sankcionovanej
zmluvnou pokutou, vynásobí číslom, ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako je táto uvedená v
predchádzajúcej vete a v menovateli číslo šesť. Výsledná suma zmluvnej pokuty získaná podľa pravidiel
uvedených v predchádzajúcich dvoch vetách za zaokrúhľuje na celé eurocenty nadol.

Zmluvná pokuta (resp. v prípade, že sa výška zmluvnej pokuty počas doby viazanosti od určitého
okamihu postupne znižuje, platí toto ustanovenie pre zmluvnú pokutu v jej výške ako je táto stanovená
pre obdobie pred druhou časťou doby viazanosti) predstavuje rozdiel medzi bežnou maloobchodnou
(spotrebiteľskou) cenou mobilného telefónu bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH /uvedenou v

čl. 1 bod 1.2 v kolónke označenej číslom 9) a Kúpnou cenou t. j. kúpnou cenou s DPH, za ktorú Podnik
predal MT Účastníkovi (uvedenou v č. l. I bod. 1.2 kolónka označená číslom 4).

PrávonazmluvnúpokutupodľatohtoboduvzniknePodnikusamotnýmporušenímpovinnostiÚčastníka,
a to v okamihu porušenia povinnosti Účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním

žiadneho úkonu zo strany Podniku (napr. odstúpením od Zmluvy, alebo prerušením či obmedzením
poskytovania Služieb v prípade porušenia povinnosti podľa bodu 2.3 písmena c) tohto článku)."

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 veta prvá OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len neprijateľná podmienka).

Podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi

porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 OZ, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.Zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný
zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej

pokute je určenie jej výšky alebo spôsobu jej určenia. Výška zmluvnej pokuty nie je zákonom limitovaná,
avšak nemôže byť v rozpore so zásadou zakotvenou v ustanovení § 3 ods. 1 OZ. V dohode o zmluvnej
pokute musí byť jednoznačne špecifikovaná zmluvná povinnosť, na porušenie ktorej sa zmluvná pokuta
vzťahuje. Výška zmluvnej pokuty má byť zásadne primeraná významu riadneho splnenia zmluvy pre
zabezpečenú stranu. Správne konštatoval prvostupňový súd, že zo znenia dohody o zmluvnej pokute v

dodatku k zmluve o pripojení č. I z 23.11.2012 nevyplýva jednoznačná špecifikácia porušenia povinnosti,
na ktorú sa vzťahuje, nerozlišuje závažnosť porušenia tej ktorej povinnosti a v tejto súvislosti ani
primeranosť zmluvnej pokuty pre porušenie tej ktorej povinnosti a z tohto dôvodu je neurčité.

Uvádzané pojmy „poruší povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu“, po celú dobu viazanosti užívať bez
prerušenia služby“, poruší povinnosť neuskutočniť žiaden úkon , ktorý by smeroval k ukončeniu alebo

účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy a/alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti
bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu dodatku alebo zmluvy“ sú podľa názoru odvolacieho
súdu všeobecné a nejednoznačné.

Navrhovateľ v odvolaní namietal, že prvostupňový súd vôbec nezohľadnil skutočnosť, že pod tlakom

skorších rozhodnutí súdov pristúpil k zmene zmluvných dokumentov v časti, ktorá upravuje zmluvnú
pokutu a v roku 2012 zaviedol tzv. degresiu zmluvnej pokuty, ktorej výška sa počas doby viazanosti
znižuje. Taktiež nezohľadnil ani oprávnený záujem na zabezpečení práva navrhovateľa na začiatku
zmluvného vzťahu, kedy je práve v neistote, že môže nastať situácia, že spotrebiteľ využije navrhovateľa
na získanie prospechu bez toho, aby poskytol akékoľvek protiplnenie - zaplatil mesačný poplatok.

Odvolací súd v súvislosti s vyššie uvedenou odvolacou námietkou poukazuje na rozsudok Krajského
súdu v Prešove, sp. zn. 7Co/36/2015 z 27.04.2015, ktorý uvádza: „V prejednávanej veci výška zmluvnej
pokuty v dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb bola stanovená ako rozdiel medzi bežnou
maloobchodnou cenou mobilného telefónu a kúpnou cenou, za ktorú žalobca odpredal mobilný telefón

žalovanému a patrila za porušenie konkrétne vymenovaných zmluvných povinností, čo je zrejme
z článku 2 bodu 2.5 dodatku. Takéto označenie postihujúce rôzne porušenia povinností zo strany
spotrebiteľa je neakceptovateľné. Na tom nemení nič ani fakt, že žalobca sa snažil pri zmluvnej pokute
zohľadniť časový aspekt porušenia zmluvných povinností, pričom k znižovaniu výšky zmluvnej pokuty
dochádzalo až v prípade porušenia zmluvných povinností v posledných šiestich mesiacoch z celkovej

24 mesačnej doby viazanosti. Pri takomto dojednaní spotrebiteľ mal povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu
v plnej výške pri porušení zmluvných povinností počas prvých osemnástich mesiacov doby viazanosti,
čo nemožno označiť za primerané. Je rozdiel medzi tým, či k porušeniu povinnosti došlo v 1. mesiaci
zmluvného vzťahu alebo v 18. mesiaci doby viazanosti. Okrem toho nie každé porušenie povinnosti je
rovnakej intenzity a významu. Rovnako pri oneskorenej úhrade peňažného plnenia nemôže ostať bez

povšimnutia výška pohľadávky vzniknutej porušením záväzku. Paušálne dojednanie zmluvnej pokuty
umožňujúce zníženie výšky zmluvnej pokuty jedine pri porušení zmluvných povinností v poslednej
štvrtine zmluvného vzťahu, ktoré vôbec nezohľadňuje intenzitu a význam toho ktorého porušenia
povinností a ani výšku pohľadávky vzniknutej porušením záväzku predstavuje neprijateľnú zmluvnú
podmienkunakoľkovýrazneznevýhodňujespotrebiteľaadodávateľoviumožňujepriakomkoľvekimenej

významnom porušení povinnosti uplatniť si voči spotrebiteľovi zmluvnú pokutu v plnej výške v prvých
troch štvrtinách trvania zmluvného vzťahu.“ Odvolací súd sa s argumentmi uvedenými v citovanom
rozhodnutí stotožňuje aj v prejednávanej veci a celom rozsahu na ne poukazuje.

Odvolací súd poukazuje na ďalšie významné skutočnosti majúce význam aj v prejednávanej veci.

Rozsudkom Okresného súdu Rožňava z 16.11.2015 sp. zn. 12C/236/2015, ktorý nadobudol
právoplatnosť a stal sa vykonateľným dňa 08. 01. 2016 bola zmluvná pokuta rovnakého významu
vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Vo viacerých prípadoch tiež došlo k právoplatnému
zamietnutiu žalôb operátora o plnenie z rovnakej zmluvnej pokuty z dôvodu jej neprijateľnosti (rozsudok

Okresného súdu Humenné z 31.10.2014 č.k. 21C/172/14-34, rozsudok Okresného súdu Svidník z
23.01.2013, č. k. 4C/142/2011-104 a iné).Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu

neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Ustanovenie § 53a OZ je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica“), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom zabrániť
súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: ,,Členské štáty zabezpečia, aby v záujme
spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by
zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo

strany predajcov alebo dodávateľov.“.

Ustanovenie § 53a ods. 1 OZ zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola
právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná (§ 53 ods. 5 OZ;
absolútna neplatnosť). Jej ďalším používaním dodávateľ udržiava protiprávny stav, naviac zákonom

explicitne zakázaný. Priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom.
Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho
protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu EÚ a práva EÚ na ochrane
práv spotrebiteľa. Súd ako orgán členského štátu EÚ je pri poskytovaní ochrany pred neprijateľnými
zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z

neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj z takej, ktorú súd už skôr judikoval (§ 53a OZ).

Odvolací súd konštatuje, že napriek skutočnosti, že k právoplatnému vyhláseniu citovanej zmluvnej
podmienky za neprijateľnú došlo až v čase po vyhlásení rozsudku prvostupňového súdu, v súlade s
ust. § 154 ods. 1 O. s. p., pre rozhodnutie odvolacieho súdu je rozhodujúci stav v čase v čase jeho

vyhlásenia, t. j. ku dňu 26.01.2016. Počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, ktorým bola predmetná
zmluvnápodmienkavyhlásenázaneprijateľnú(08.01.2016)platízákonnýzákazjejďalšiehopoužívania.
Tento zákaz v demokratickej spoločnosti by mal byť samozrejmý a rešpektovaný subjektmi práva
ipso facto. Povedané inak, ak existuje zákonná povinnosť zdržať sa protiprávneho konania (v podobe
používania neprijateľnej zmluvnej podmienky) je oprávnené očakávať, že dodávateľ bude právnu

povinnosť rešpektovať a od spotrebiteľov nebude požadovať plnenie v rozpore s dobrými mravmi,
majúce svoj základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke. Takéto - prirodzene anticipované konanie -
je nielen prejavom rešpektu k právu, k hodnotám právneho poriadku a zásadám súkromného práva,
ale osobitne prejavom konania v súlade s dobrými mravmi (§ 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z.)
a v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti (§ 2 písm. u) zákona č. 250/2007 Z. z.). Vo svetle

tejto argumentácie odvolací súd vyjadruje znepokojenie nad postupom mobilného operátora a jeho
„rešpektom" k súdnej moci a zákonným regulám. Pre porovnanie odvolací súd dáva do pozornosti
dôsledky z ďalšieho používania neprijateľnej zmluvnej podmienky v nemeckom práve, podľa ktorého
môže byť ďalšie používanie zmluvnej podmienky postihnuté vysokou sankciou, ale aj trestom odňatia
slobody (porov. rozhodnutie Bundesgerichtshof zo 7. 6. 2011 č. AZ XI ZR 388/10 na stránke MS

SR http://wwwold.justice.sk/wfn.aspx?pg=h4c&htm=h4/rseuspotr.htm). Nerozhoduje pritom, že iný súd
by mohol mať odlišný názor (porov. § 53a ods. 1 OZ). V podmienkach Európskej únie je ochrana
pred neprijateľnými podmienkami spájaná s cieľom posilňovania kvality spotrebiteľských vzťahov a
vylúčenia neprimeraností a nemorálností zo života bežných ľudí (rozsudok Mostaza Claro, bod 37);
rozsudok Krajského súdu Prešov z 24. apríla 2012, sp. zn. 6Co/91/2011). Rešpektovanie zákonného

zákazu používania neprijateľných zmluvných podmienok sa vzťahuje aj na súdne konania, v ktorých
si dodávatelia v čase ich vyhlásenia už uplatňujú plnenia z nich. Odvolací súd dáva do pozornosti
skutočnosť, že v prípade navrhovateľa ide o opakované judikovanie ním upravenej zmluvnej podmienky
upravujúcej identický právny vzťah so spotrebiteľmi ako neprijateľnej. Správanie sa právnickej osoby v
obchodných a iných vzťahoch zodpovedajúce čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej

viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti je dôležité pre kvalitu verejného života.

Na margo tvrdenej škody odvolací súd poukazuje na to, že právo žalobcu na náhradu škody týmto
rozsudkom nie je dotknuté.Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania medzi
účastníkmi potvrdil (§ 219 ods. 1, 2 O. s. p.).

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p.,
podľa ktorého žalobca ako neúspešný účastník nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a
úspešnému žalovanej žiadne preukázateľné trovy spojené s odvolacím konaním nevznikli, preto mu ich
náhrada nebola priznaná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.