Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. február 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/188/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813202746
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7813202746.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a sudcov

JUDr. Miroslava Sogu a JUDr. Dany Popovičovej vo veci žalobcu Československá obchodná banka, a.s.,
Praha 5, Radlická 333/150, Česká republika, IČO: 00 001 350, zast. Mgr. Petrom Olejárom, usadeným
euroadvokátom, Bratislava, Mikulášska 29, proti žalovanému Z. S., M., Č. XXX, zast. opatrovníkom Z.Á.
S., M., Č. XXX, o zaplatenie 392.614,80 Kč istiny s prísl., o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku
9C/293/2013-102 z 21.10.2014 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 257.511,66 Kč,
kapitalizovaný úrok v sume 74.645,41 Kč, kapitalizovaný zákonný úrok z omeškania vo výške 60.457,73
Kč, 10,90 % úrok ročne zo sumy 257.511,66 Kč od 8.2.2013 do 10.4.2013 a 7,5 % zákonný úrok
z omeškania ročne zo sumy 257.511,66 Kč od 10.4.2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovaného zaviazal uhradiť žalobcovi trovy konania,
vo výške 922,- eur súdneho poplatku a trov právneho zast. vo výške 1.794,53 eur, do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení, o. i., uviedol, že žalobca sa podaným návrhom na vydanie platobného rozkazu (ďalej len
PR) od žalovaného domáhal zaplatenia 257.511,66 Kč s kapitalizovaným úrokom vo výške 74.645,41
Kč, s kapitalizovaným zákonným úrokom s omeškania vo výške 60.457,73 Kč, s úrokom z úveru zo sumy
257.511,66Kčvovýške10,90%ročneod8.2.2013dozaplateniaasozákonnýmúrokomzomeškaniazo
sumy 257.511,66 Kč vo výške 7,50 % ročne od 8.2.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania, na tom
skutkovom a právnom základe, že so žalovaným uzavrel XX.XX.XXXX zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXR

v zmysle § 497 a nasl. Zákona č. 513/1991 Zb. českého obchodného zákonníka, že predmetom zmluvy
bolo poskytnutie úveru vo výške úverového limitu 300.000,- Kč, že na základe žiadosti vyčerpal žalovaný
poskytnutý úver XX.XX.XXXX bankovým prevodom čiastky 300.000,- Kč z úverového účtu na bežný
účet vedený na meno žalovaného. Žalobca za poskytnutý úver účtoval žalovanému poplatok 3.000,- Kč.
Zmluvou o úvere sa žalovaný zaviazal splatiť vyčerpaný úver v 60 anuitných splátkach vo výške 6.538,-
Kč, splatných vždy k 25. dňu v mesiaci, pričom prvá splátka bola splatná XX.X.XXXX a posledná splátka
bola splatná XX.XX.XXXX. Zmluvné strany sa dohodli, že vyčerpaná nesplatená istina úveru bude

úročená úrokovou sadzbou 10,90 % ročne s tým, že tento úrok bude uhrádzaný mesačne ako súčasť
každej anuitnej mesačnej splátky. Za každý aj začatý mesiac správy úveru žalobca účtoval žalovanému
poplatok 30,- Kč a taktiež bolo stranami dohodnuté poistenie pre prípad neschopnosti splácania úveru
s mesačným poistným vo výške 322,- Kč. Žalovaný si neplnil povinnosti dohodnuté v zmluve o úverea žalobca prípisom z XX.X.XXXX oznámil žalovanému, že pohľadávka vzniknutá zo zmluvy o úvere je
splatná ku dňu XX.X.XXXX. Ku dňu X.X.XXXX je pohľadávka žalobcu 392.614,80 Kč, pozostávajúca z
nezaplatenejistinyúveruvovýške257.511,66Kč,nezaplatenýchúrokovvovýške10,90%,znesplatenej

istiny 74.645,41 Kč, úrokov z omeškania v zákonnej výške, t. j. 60.457,73 Kč a nesplatených poplatkov
0,00 Kč.

Z obsahu žaloby a jej príloh mu vyplynulo, že v danom prípade ide o obchodnoprávny vzťah vyplývajúci
zo zmluvy o úvere s medzinárodným prvkom, na ktorý sa podľa čl. 2. ods. 1 s použitím čl. 15 ods.

3 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a
obchodných veciach (Brusel I) v znení neskorších zmien a doplnkov vzťahuje právomoc slovenského
(tunajšieho) súdu, pretože bydlisko žalovaného je na území Slovenskej republiky. Vychádzajúc z §
48 ods. 1 s použitím § 2 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom
v znení neskorších predpisov a čl. 67 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní
a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Brusel I) v znení neskorších zmien a

doplnkov postupoval v konaní podľa slovenského Občianskeho súdneho poriadku (zák.č. 99/1963 Zb.),
čl. 5 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre
zmluvné záväzky (Rím I) znení neskorších zmien a doplnkov, § 497 §504 a § 506 zákona č. 513/1991
Zb. českého Obchodného zákonníka v znení neskorších prepisov. Vykonaným dokazovaním mu bolo
preukázané, že žalobca so žalovaným uzavreli XX.XX.XXXX zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl.

českého Obch. zák., na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky formou úveru
do výšky úverového limitu 300.000,- Kč a žalovaný sa zaviazal poskytnuté finančné prostriedky vrátiť
v pravidelných mesačných splátkach vo výške 6.538,- Kč so splatnosťou vždy k 25. dňu kalendárneho
mesiaca, pričom posledná splátka bola splatná XX.XX.XXXX, že žalobca listom z XX.X.XXXX oznámil
žalovanému, že pohľadávka vzniknutá zo Zmluvy o úvere je splatná ku dňu XX.X.XXXX a vyzval ho

k jej úhrade. Žalovaný splatnú pohľadávku žalobcovi nezaplatil. Citujúc znenie bodov I.2 , I.5., I.6. a
I.7 Smlouvy o úvěru, urobil záver, že žalovaný svoj záväzok vrátiť poskytnuté finančné prostriedky v
pravidelných mesačných splátkach neplnil, a to ani po viacerých výzvach zo strany žalobcu, že žalobca
ku dňu XX.X.XXXX vyhlásil zostatok úveru za splatný, že nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej istiny, je
čo do základu, aj čo do výšky dôvodný a má oporu v zmluvnom dojednaní účastníkov právneho vzťahu.

Žalobu považoval za dôvodnú aj ohľadom príslušenstva, nakoľko podstatnou náležitosťou zmluvy o
úvere je záväzok žalovaného z poskytnutých finančných prostriedkov zaplatiť úroky, že v prípade, ak by
takýto záväzok v zmluve obsiahnutý nebol, úverová zmluva by nevznikla. Konštatoval, že žalovaný je
povinný platiť úroky z úveru, pričom zákon dáva prednosť dohode zmluvných strán o výške úrokov, že
výška úrokov z úveru bola dohodnutá v úverovej zmluve na 10,90 % ročne, že žalobca, ak je žalovaný

v omeškaní so splnením svojho záväzku, má nárok požadovať aj úroky z omeškania, ako sankciu za to,
že žalovaný mešká so splnením peňažného záväzku, avšak nie popri úrokoch z úveru. Vychádzajúc z
§ 369 Obch. Z., § 517 ods. 2 českého Občianskeho zákonníka, § 1 nariadenia vlády Českej republiky
č. 33/2010 Sb., ktorým sa mení nariadenie vlády Českej republiky č. 142/1994 Sb., v znení nariadenia
vlády Českej republiky č. 163/2005 Sb., ktorým sa stanovuje výška úrokov z omeškania a poplatku z

omeškania podľa Občianskeho zákonníka, dôvodil, že žalovaný dlžnú sumu 257.511,66 Kč nezaplatil v
čase splatnosti, t.j. do XX.X.XXXX, vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie v zmluve dojednaných úrokov
z omeškania vo výške 10,90 % ročne z dlžnej sumy a to odo dňa nasledujúceho od kapitalizácie, teda od
8.2.2013do10.4.2013,tedadodňanasledujúcehopodni,keďbolžalovanémudoručenýPRsprílohami,
teda žalobným návrhom a tiež oznámením o zosplatnení úveru, nakoľko žalobca v konaní nepreukázal,

že by žalovanému doručil Oznámenie o zosplatnení úveru. Dôvodil, že žalobcovi následne vzniklo podľa
§ 517 ods. 2 českého Občianskeho zákonníka s použitím § 1 nariadenia vlády Českej republiky č.
33/2010 Sb., ktorým sa mení nariadenie vlády Českej republiky č. 142/1994 Sb., v znení nariadenia
vlády Českej republiky č. 163/2005 Sb., ktorým sa stanovuje výška úrokov z omeškania a poplatku z
omeškania podľa Občianskeho zákonníka, právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 7,5 % ročne

zo sumy, a to za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni, keď bol žalovanému doručený PR s prílohami,
teda žalobným návrhom a tiež oznámením o zosplatnení úveru, 10.4.2013 až doteraz. Vzhľadom na
uvedené vyhovel žalobe a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 257.511,66 Kč, kapitalizovaný úrok v
sume 74.645,41 Kč, kapitalizovaný zákonný úrok z omeškania vo výške 60.457,73 Kč, úrok 10,90 %
ročne zo sumy 257.511,66 Kč od 8.2.2013 do 10.4.2013 a 7,5 % zákonný úrok z omeškania ročne zo

sumy 257.511,66 Kč od 10.4.2013 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti ohľadom úrokov z omeškania
žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a uviedol, že žalobca bol v
konaní neúspešný len v nepatrnej časti ohľadom príslušenstva pohľadávky - úrokov z omeškania, preto
mu priznal náhradu trov účelne vynaložených na uplatnenie svojho práva vo výške 922,- eur, za súdnypoplatok za podanú žalobu v súlade s položkou č. 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov zákona
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov vo vtedy platnom znení a
trov právneho zast. vo výške 1.794,53 eur, k náhrade ktorých bol žalovaný zaviazaný. Trovy konania

vzniknuté na strane žalobcu pozostávajú z trov právneho zast., ktoré posúdil v zmysle vyhl. MS SR č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhl.),
tarifná odmena podľa § 10 ods. 1 a §13 ods. 1 vyhl. po 270,54 eur za 3 úkony právnych služieb -
prevzatie a príprava zast., návrh na začatie konania, účasť právneho zást. žalobcu na pojednávaní
21.10.2014 - celkom 811,62 eur, tarifná odmena podľa § 10 ods. 1 a § 13 ods. 4, vyhl. počítaná zo

základnej sadzby tarifnej odmeny 270,54 eur - 1/4, t.j. 67,64 eur za 2 úkony právnej služby - účasť
právneho zást. žalobcu na pojednávaní 27.6.2014 a 12.9.2014, celkom 135,27 eur, paušálne odmeny
podľa § 16 ods. 3 vyhl.. po 7,81 eur za 2 úkony vykonané v r. 2013, po 8,04 eur za 3 úkony vykonané v
r.2014, náhrady za stratu času v zmysle § 17 ods. 1 vyhl., po 13,40 eur za každú aj začatú polhodinu v
r. 2014, jedna cesta z Prešova do Rožňavy a späť trvá 12 polhodín, pri 3 cestách vykonaných v r. 2014
z Prešova do Rožňavy a späť (27.6.2014, 12.9.2014, 21.10.2014) za 12 polhodín náhrada straty času

je 482,40 eur., cestovné výdavky podľa vyhl. v zmysle § 16 ods. 4 Zák. č. 280/2002 Z.z. o cestovných
náhradách, cestovné vo výške cestovného hromadným dopravným prostriedkom - autobusové spojenie,
podľa platného cestovného poriadku z Prešova do Rožňavy a späť, kde výška cestovného je 4,40 eur,
spolu za šesť ciest z Prešova do Rožňavy a späť 26,40 eur, DPH 20% 299,09 eur, celkom trovy
právneho zast. žalobcu 1.794,53 eur. Dodal, že zást. žalobcu pri vyčíslení trov právneho zast. vyčíslil

tarifnú odmena podľa vyhl. v zmysle § 10 ods. 1 a §13 ods. 1 po 270,54 eur aj za 2 úkony právnej služby
- účasť na pojednávaní 27.6.2014 a 12.9.2014, avšak v danom prípade boli použité § 10 ods. 1 a § 13
ods. 4 vyhl. a preto mu priznal za predmetné úkony 1/4 počítanú zo základnej sadzby tarifnej odmeny
270,54 eur, teda 67,64 eur, za 2 úkony celkom 135,27 eur.

Proti rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobca a žalovaný.

Žalobca napadol výrok rozsudku, čo do zamietnutia časti žaloby týkajúcej sa zmluvných úrokov
od 11.4.2013 do zaplatenia a zamietnutia úrokov z omeškania za obdobie od 8.2.2013 do 9.4.2013
a to z odvolacích dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. t.j., že súd dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.

Poukázal, o.i., na to, že spolu so žalobou zaslal v prílohe aj Oznámenie o zosplatnení spolu s
doručenkami, že z týchto listinných dôkazov zjavne vyplýva, že predmetné Oznámenie bolo odovzdané

na poštovú prepravu XX.X.XXXX, že žalovanému bolo doručované |X.X.XXXX; že vzhľadom na
skutočnosť, že žalovaný si pri prvom doručovaní zásielku neprevzal, táto bola uložená u poštového
doručovateľa až do XX.X.XXXX, že ani v tomto období si zásielku neprevzal. Následne, poštový
doručovateľ XX.X.XXXX odoslal zásielku naspäť žalobcovi, ktorá mu bola doručená XX.X.XXXX.
PoukázalnaBod84.VšeobecnýchobchodnýchpodmienokČSOB,ktorýuvádza„Pokudsvýmjednáním

nebo opomenutím Klient zmaril doručení písemnosti a píšémnost bude Českou poštou s.p. vrácena
jako nedoručitelná, účinky doručení nastávají v den, kdy bude zásilka vrácena ČSOB. Účinky doručení
nastávají i v prípadé, jestliže převzetí písemnosti Klient odmítne." Z uvedeného mu vyplynulo, že k
doručeniu Oznámenia o zosplatnení úveru došlo XX.X.XXXX. Citujúc znenie §502 ods. 1 Obch. zák.,
uviedol, že v tomto ust. je upravené od kedy je dlžník povinný platiť úroky z úveru, že chýba v ňom však

výslovné ustanovenie, ktoré by určovalo, dokedy táto povinnosť dlžníka trvá, že nieto pochybnosti o tom,
že táto doba môže byť dohodnutá v zmluve o úvere, že úrok z úveru je vlastne cena (odplata) za užívanie
poskytnutých peňažných prostriedkov a preto má dlžník zásadne platiť tento úrok za skutočnú dobu
užívania, t.j., do doby skutočného vrátenia úveru veriteľovi, že odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje,
žerozhodujúcejedojednanievúverovejzmluve,žezpredmetnejúverovejzmluvyzčl.IV.aVI.vyslovene

vyplýva, že splátky istiny po lehote splatnosti budú ďalej úročené úrokovou sadzbou uvedenou v článku
IV. zmluvy a k nej naviac sadzbou úrokov z omeškania, že zmluvné strany sa nedohodli, že dlžníci budú
platiť úroky len do dohodnutej doby splatnosti, ale až do skutočného vrátenia poskytnutých peňažných
prostriedkov.Uviedol,ževpredmetnomprípadesajednáoust.Zmluvyčl.1.5aI.7.,vktoromjeuvedené,
že splátky istiny po termíne splatnosti budú ďalej úročené úrokovou sadzbou uvedenou v čl. 1.5. Zmluvy

a k tomu naviac sadzbou úrokov z omeškania. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej
Bystrici 43Cob/186/2013 a namietal, že súd vec nesprávne právne posúdil, v dôsledku čoho došlo k
zamietnutiu žaloby v časti zmluvných úrokov od 11.4.2013 do zaplatenia ako ai úroku z omeškaniaodo dňa 8.2.2013 do 9.4.2013. Navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie
konanie.

Žalovaný v odvolaní namietal vysoké úroky Československej obchodnej banky a úhradu trov konania
súdneho poplatku a trov právneho zast.. Uviedol, že je si vedomý, že požiadal o úver, ktorý mu bol
poskytnutý za určitých podmienok, ktorý prestal splácať pre platobnú neschopnosť, že momentálne je v
zahraničí, kde sa snaží trvalo zamestnať, aby mohol uhradiť svoj dlh žalobcovi, že momentálne má len
príležitostné práce, čo sotva stačí na základe potreby a je si vedomý svojho dlhu voči žalobcovi.

Odvolacísúdbeznariadeniapojednávania(§214ods.2O.s.p.-vostatnýchprípadoch,t.j.neuvedených
v § 214 ods. 1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v
rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1,3 O.s.p. a rozsudok potvrdil podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p., lebo je
vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil, odôvodnenie rozsudku
má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje,

pretože jeho dôvody sú správne.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvého stupňa spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po

právnej stránke a ktoré je nesprávne lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi
chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132

O.s.p., a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne
sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický
rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli

najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď
výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132
- § 135 O.s.p.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,

ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá

tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 - § 135 O.s.p.

Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide,
ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale
nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového
stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).

Súdpoužilsprávnyprávnypredpis,správnehoajvyložilanadanýskutkovýstavhoisprávneaplikoval,t.
zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach
účastníkov konania.

K výhrade žalobcu, že z Oznámenia o zosplatnení úveru spolu s doručenkami o zosplatnení úveru je

zjavné, že uvedené Oznámenie bolo odovzdané na poštovú prepravu XX.X.XXXX, že bolo doručované
XX.X.XXXX, že žalovaný si pri prvom doručovaní zásielku neprevzal, že táto bola uložená u poštového
doručovateľa až XX.X.XXXX, že ani v tomto období si zásielku neprevzal, že poštový doručovateľ
XX.X.XXXX odoslal zásielku naspäť žalobcovi, ktorá mu bola doručená XX.X.XXXX, vychádzajúc zoznenia bodu 84 Všeobecných obchodných podmienok ČSOB, že z uvedených dôvodov k zosplatneniu
úveru došlo XX.X.XXXX, je potrebné uviesť, že z fotokópie obálky a doručenky, v ktorej sa Oznámenie o
zosplatnení úveru malo nachádzať, o.i., nie je možné zistiť, čo bolo obsahom tejto zásielky. Na obálke je

údaj, že zásielka bola uložená na pošte B. XX.X. S. XX.XX. XXXX Z. XX.X.XXXX vrátená žalobcovi ako
nevyzdvihnutá. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, ak by aj bolo preukázané, že v uvedenej zásielke
bolo Oznámenie o zosplatnení úveru, že by písomnosť bola vrátená ako nedoručiteľná, lebo je na nej len
údaj,žeadresátsi zásielkunevyzdviholvúložnejlehote,čoneznamenájejnedoručiteľnosť.Možnopreto
prisvedčiť záveru súdu, že žalobca v konaní nepreukázal doručenie Oznámenia o zosplatnení úveru

žalovanému,žežalobca máprávonazaplatenieúrokuzomeškania7,5,%ročneododňanasledujúceho
podoručeníPRžalovanémuod10.4.2013ana10,90%úrokzúveruzosumy257.511,66Kčod8.2.2013
do 10.4.2013 (do zosplatnenia úveru). Z uvedených dôvodov je rozsudok v žalobcom napadnutej časti
- vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti vecne správny.

Žalovaný v odvolaní neuvádza žiadne skutočnosti, ktoré by spochybnili správnosť napadnutého

rozsudku a to, čo do priznanej istiny s prísl. a ani čo do výroku o trovách konania, preto bolo potrebné
rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 a § 142 ods. 2 O.s.p., žalobca a žalovaný
mali úspech v odvolacom konaní len čiastočný, preto žiaden z nich nemá na ich náhradu právo.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.