Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. máj 2012

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 14C/116/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1309212907
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Moravová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2012:1309212907.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Annou Moravovou, v právnej veci

navrhovateľa: B. O., O. XX-XXX, W., zastúpená advokátkou JUDr. Máriou Peračkovou, Hrušková 21,
Bratislava,protiodporcovi:Q.O.,NaF.XX,W.,zastúpenýadvokátomJUDr.AndrejomHôrkom,Gelnická
8, Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojim návrhom došlým na tunajší súd dňa 06.10.2009 domáhala, aby súd uložil
odporcovi - jej synovi povinnosť, zaplatiť jej sumu 31.534 Euro, titulom vydania bezdôvodného

obohatenia. Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 26. novembra 2004 podpísala kúpnu zmluvu, ktorou
predala svoj jediný majetok a to jednoizbový byt číslo 8 na 2. poschodí obytného domu na Bujňákovej
ulici č. 20 v Bratislave a ako kúpna cena jej bola vyplatená suma 1,1 mil. Sk. Keďže v čase vyplatenie
kúpnej ceny nemala založený bankový účet ponúkol jej odporca, že si dočasne môže uložiť kúpnu cenu
na jeho účet, pričom kúpnu cenu jej vydá hneď ako ho o to požiada. Kataster vklad povolil, kúpna cena
bola vyplatená na účet č. 11136958/0900, ktorého majiteľom je odporca. Na tento účet bola dňa 13.
decembra 2004 prevedená suma 1,05 mil. Sk, z ktorej jej odporca mal vydať 950 000 Sk. Odporca

jej na jej požiadanie v priebehu niekoľkých týždňov odmietol vydať predmetnú sumu s tvrdením, že
mu túto sumu darovala aby s ňou naložil podľa vlastného uváženia taktiež jej oznámil, že má s ňou
podpísanú Darovaciu zmluvu zo dňa 28.12.2004. Navrhovateľka uviedla, že nikdy nemala v úmysle
odporcovi darovať predmetnú sumu, pretože si za ňu chcela kúpiť iné bývanie- garsónku, aby jej ako
dôchodkynisveľminízkympríjmomazlýmzdravotnýmstavomostalaaspoňnejakáhotovosťnapokrytie
nevyhnutných životných potrieb. Uviedla, že nepodpísala žiadnu darovaciu zmluvu a ak aj nejaká ňou
podpísaná listina existuje, popiera pravosť svojho podpisu a tiež úmysel darovať čokoľvek. Na odporcu

podala trestné oznámenie najmä z dôvodu, že v trestnom konaní sa neplatia súdne poplatky. Uznesením
OR PZ BAIII zo dňa 04.09.2004 bolo trestné oznámenie odmietnuté, pričom v odôvodnení
-2- 14C 116/2009

uznesenia sa uvádza, že odporca predložil orgánom činným v trestnom konaní fotokópiu darovacej
zmluvy zo dňa 28.12.2004. Navrhovateľka žiadala orgány činné v trestnom konaní o nariadenie
znaleckého dokazovania na pravosť jej podpisu avšak neuspela. Poukázala na to, že nikdy nemala

v úmysle odporcovi darovať sumu 950.000.-Sk a žiadnu darovaciu zmluvu nepodpísala. Má za to, že
odporca jej neoprávnene zadržuje žalovanú sumu, čím mu vzniklo úmyselné bezdôvodné obohatenie.
Navrhovateľka pred súdom uviedla, že na predaj bytu ju naviedol odporca tým, že jej povedal, že si má
byt predať sama, lebo jej mladší syn je alkoholik a všetko premrhá, prepije. Kupujúceho na byt si našlasama v novinách. Kúpnu zmluvu na odpredaj bytu videla prvý raz až u notára, kde ju aj podpisovala.
Súhlasila s tým, aby časť kúpnej ceny za byt bola prevedená na účet odporcu s tým, že mu povedala, že
jej ich má vydať, keď ich bude žiadať späť. S odporcom žiadnu zmluvu, ani zmluvu o úschove neuzavreli,

preto jej odporca ani potvrdenie o prevzatí veci do úschovy nevydával. Pred odpredajom svojho bytu
mala založený účet v banke, tento však zrušila. Nový účet si nezriadila z dôvodu, že nevedela, že kúpna
cena bude musieť byť uhradená na účet. Sumu 100.000.-Sk jej nedal odporca pred predajom bytu ako
to tvrdí on, ale až po roku od jeho predaja a v r. 2004 nemala nijaké pôžičky. Odporca zaplatil za ňu
daň z prevodu nehnuteľnosti vo výške 39.000.-Sk a odmenu realitnej kancelárii vo výške 5.000.-Sk, nie

je pravdou tvrdenie odporcu, že za ňu zaplatil z titulu pôžičky od p. M., ktorého ani nepozná, dlžobu
vo výške 12.481.-Sk. Následne po nahliadnutí do zmluvy o pôžičke uviedla, že podpis v zmluve je jej
podpisom. Uviedla, že odporca jej od r. 2008 prispieval k dôchodku mesačne čiastkou cca 30 Euro,
rozhodol sa tak sám, ona ho o to nežiadala.
Právna zástupkyňa navrhovateľky pred súdom uviedla, že kúpna cena za byt bola v zmysle notárskej
zápisnice prevedená na účet odporcu z dôvodu, že navrhovateľka svoj vlastný účet v tom čase nemala.

Keď navrhovateľka žiadala vrátiť od odporcu sumu, ktorú mu navrhovateľka nechala previesť na účet,
odporca jej ich odmietol vrátiť. Od 23.06.2008 sa snažila uzavrieť s odporcom mimosúdnu dohodu,
korešpondovala aj s právnym zástupcom odporcu, s odporcom sa i osobne stretla, avšak k nijakej
dohode medzi nimi nedošlo. Vzhľadom na to, že navrhovateľka nemá k dispozícii nijakú darovaciu
zmluvu, nikdy ju nevidela, zotrváva na svojom tvrdení, že ju nikdy ani nepodpísala a ani nikdy nemala

úmysel spornú sumu darovať odporcovi ani tretej osobe.

Na návrh právnej zástupkyne navrhovateľky súd uznesením zo dňa 06.03.2012 pripustil zmenu návrhu
tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 29.659,39 Euro ( 893.519,-Sk ) do troch dní
od právoplatnosti rozsudku spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 06. 10. 2009 až do

zaplatenia zo sumy 29.659,39 Euro a navrhovateľka má právo na náhradu trov konania
a právneho zastúpenia.

Na pojednávaní konanom dňa 06.03.2012 vzala právna zástupkyňa navrhovateľky návrh v časti o
zaplatenie sumy 1.847,87 Euro a v časti o zaplatenie sumy 166 Euro späť, preto súd uznesením podľa

§ 96 O.s.p. konanie v časti o zaplatenie sumy 2.013,87 Euro zastavil.
Odporca pred súdom uviedol že dňa 26.11.2004 ho navrhovateľka navštívila s tým, že je vo finančnej
tiesni, mala nejaké dlhy, rovnako ako aj jeho brat a preto chcela svoj byt na Bujniakovej ul. 21 v Bratislave
predať. Predaj bytu zrealizovala navrhovateľka sama, prostredníctvom realitnej kancelárie a odporca sa
to dozvedel 2 dni pred predajom. Pred uzavretím kúpnej zmluvy sa s navrhovateľkou ústne dohodli, že

peniaze za predaj bytu mu daruje s tým, že dá do poriadku nevyplatené účty a dlhy, ktoré sú v rodine
s tým, že zostatok
-3- 14C 116/2009

bude použitý na rekonštrukciu jeho bytu, tiež že nejaké peniaze odloží na vybavenie pohrebu

navrhovateľky. Požiadala ho, aby dohodol s jej sestrou p. O., aby u nej mohla bývať. Po predaji bytu sa
navrhovateľka v krátkom čase presťahovala ku svojej sestre s tým, že keď budú v dome bývať dve, budú
mať menšie náklady, peniaze z predaja bytu navrhovateľky pôjdu na jeho účet, lebo navrhovateľka si
už účet zakladať nechce. Z dôvodu, že navrhovateľka bola pred predajom bytu vo finančnej tiesni, ešte
pred predajom bytu, odporca jej vyplatil sumu 100.000 Sk, aby mohla vyplatiť spoločnosti - nebankové

subjekty, v ktorých si pravdepodobne pobrala pôžičky a z peňazí, ktoré ako kúpna cena boli zaplatené
na jeho účet, hradil poplatky ako napr. sprostredkovanie predaja bytu, dane z prevodu bytu, kolky,
dlžobu navrhovateľky, deložáciou brata a pod.. Navrhovateľke prispieval k dôchodku sumou 500-1000.-
Sk mesačne ako prejav dobe vôle bez toho, aby ho navrhovateľka o to požiadala. Je pravdou, že
previedol sumu 500.000.-Sk na družku a sumu 250.000.-Sk na syna. Na tomto účte však mal aj vlastné

peniaze,zamestnávateľmunaňzasielalmesačnúmzdu.To,žeuvedenésumypreviedolnasvojudružku
a na syna len preukazujú len to, že sumu, ktorú mu matka nechala previesť na účet vnímal ako dar,
preto s týmito peniazmi od začiatku aj ako s darom nakladal.
Uviedol, že vzťahy medzi ním a matkou boli v čase uzatvárania kúpnopredajnej zmluvy na byt
štandardné, ako medzi matkou a synom. Navrhovateľka chodievala k nemu na návštevy, prespávala u

neho, s družkou (v súčasnosti manželkou) ju pozývali na obedy, telefonovali si a pod. Okrem položiek,
ktoré boli ním vyplatené z predmetného účtu a ktoré uznala aj právna zástupkyňa navrhovateľky, tým, že
späťvzatím návrhu v časti znížila žalovanú sumu na sumu 27.645,52 Euro, dal navrhovateľke podstatne
viac peňazí ako vie zdokladovať; navrhovateľke dal peniaze vždy, keď ho požiadala, že ich na niečopotrebuje, avšak vzhľadom na to, že sa jednalo o matku, nikdy od nej nežiadal nijaké potvrdenia, že
jej peniaze dal. Po tom, čo mu peniaze za predaj bytu prišli na účet, vyberal z neho peniaze nielen na
to, aby pomohol matke, ale vyplácal nimi aj nemalé dlhy za svojho brata, keď ho o to matka požiadala,

pretože brat prehral veľké peniaze pri automatoch a nadmerne požíva alkoholické nápoje. Od r. 2008
prispieva navrhovateľke podľa svojich finančných možností sumou cca 1.000,- Sk, hoci od 01.01.2011 je
nezamestnaný a vyše mesiaca bol práceneschopný. Vzťahy s navrhovateľkou sa rapídne zhoršili hneď
po tom, čo jej oznámil, že sa minuli peniaze ktoré mu darovala, keď už nemal peniaze na vyplácanie
dlžôb pre svojho brata a následne v roku 2008 navrhovateľka na neho podala trestné oznámenie. Zvrat

v správaní navrhovateľky odôvodňoval jej návštevou u svojej právnej zástupkyne, tiež tým, že jeho brat
neustále vyrába dlhy, hráva na automatoch a nadmerne požíva alkoholické nápoje a na úhradu týchto
dlžôb už neboli finančné prostriedky. Uviedol, že brat matku aj fyzicky napádal, keď nemal financie
na alkohol. Ešte aj v čase, keď navrhovateľku vyhodila jej sestra aj s bratom z domu, mal s matkou
dobré vzťahy, čoho dôkazom je aj to, že jej zabezpečil ďalšie bývanie v ubytovni, ktorú však následne
opäť museli opustiť z ich dôvodu nevhodného správania, v tejto ubytovni bývali cca 2 roky. Ešte keď

navrhovateľka s bratom odporcu bývali v ubytovni, vzťahy sa trocha naštrbili, ale to len z dôvodu, že ich
upozorňoval, aby sa začali správať na ubytovni poriadne, aby o ňu neprišli, avšak vzťahy medzi nimi boli
i naďalej dobré, pretože sa navštevovali a komunikovali spolu. Aj v čase, keď na neho navrhovateľka
podala trestné oznámenie spolu komunikovali a dobre vychádzali. Napriek všetkému čo sa medzi ním a
navrhovateľkou stalo, t. j. že na neho podala trestné stíhanie a návrh na súd, má za to, že navrhovateľka

koná len pod vplyvom svojej právnej zástupkyne, je veľmi ovplyvniteľná, neuvedomuje si čo robí, avšak
stále má k nej citové puto a aj po skončení tohto sporu je ochotný sa o ňu postarať a pomôcť jej, nakoľko
je už aj chorá. Odporca uviedol, že vždy mal záujem vyriešiť tento

-4- 14C 116/2009

spor mimosúdne, avšak keď už matka súhlasila s tým, že na súde zoberie návrh späť, pod vplyvom
svojej právnej zástupkyne zmenila názor.
Právny zástupca odporcu pred súdom uviedol, že Darovacia zmluva medzi navrhovateľkou a odporcom
bola síce pripravená, avšak nikdy nimi podpísaná a overená pred notárom nebola. Čo sa týka

mimosúdnej dohody medzi účastníkmi, boli to návrhy zo strany právnej zástupkyne navrhovateľky
len typu, že buď odporca vráti navrhovateľke z účtu celú kúpnu cenu alebo ona oznámi celú vec
zamestnávateľovi odporcu a ten ho vyhodí zo zamestnania; o žiadnu serióznu dohodu na mimosúdne
vyrovnanie nešlo. Právny zástupca odporcu poukázal na to, že navrhovateľka síce v čase uzavretia
kúpenej zmluvy na byt nemala svoj vlastný účet avšak predtým mala zriadených viacej účtov, čiže nebol

pre ňu problém zriadiť si účet, so zakladaním účtu mala skúsenosti. Navrhovateľka mala od 2. 11.- 26.
11.2004 čas na zriadenie účtu ( odkedy sa zo znaleckého posudku dozvedela kúpnu cenu do zaplatenia
kúpnej ceny). Poukázal na to, že právna zástupkyňa navrhovateľky listom zo dňa 14.09.2009 žiadala od
odporcu vrátenie daru. Žalobu navrhovateľky považuje za neoprávnenú, má za to, že nebol preukázaný
zlý úmysel zo strany odporcu, dokonca sa preukázalo, že v čase, keď boli peniaze poukázané na účet

odporcu, boli vzťahy medzi navrhovateľkou a odporcom korektné. To, že peniaze boli poukázané na
účet odporcu, nebolo z dôvodu, že navrhovateľka nemala v tom čase založený účet, hoci ho pred cca
2 mesiacmi mala. Keby bolo tvrdenie jej právnej zástupkyne pravdivé, tak by navrhovateľka nedávala
tieto prostriedky na účet odporcu, ale ak by sa chcela zabezpečiť do budúcnosti, tak by si ich nechala
na účte, resp. otvorila by si účet vlastný. Úmysel bol taký, aby sa vyplatili všetky dlžoby, vyriešili sa

problémy v rámci rodiny. Problémom nebolo to, že peniaze (časť kúpnej cena) boli poukázané na účet
odporcu, ale až následne v roku 2008 vznikol problém, keď sa navrhovateľka dozvedela, že odporca už
nemá z čoho vyplácať ďalšie dlžoby. Namietal platnosť darovacej zmluvy, na darovacej zmluve neboli
overené podpisy, nikdy nebola predložená na realizáciu a to z dôvodu, že u navrhovateľky došlo k
zmene správania, zrejme pod vplyvom druhého syna zmenila názor. Do 20.10.2010 bola navrhovateľka

ochotná žalobu stiahnuť, v ten deň však navštívila svoju právnu zástupkyňu a po tejto návšteve sa
jej stanovisko radikálne zmenilo, namiesto späťvzatia žaloby vypovedala odporcovi svoju žiadosť o
pomoc pri zabezpečení prechodného ubytovania pre seba a syna Vladimíra, preto má za to, že záujem
pokračovať v spore má iba právna zástupkyňa navrhovateľky. Vzniesol námietku premlčania, nakoľko
peniaze na účet odporcu boli poukázané dňa 13.12.2004, navrhovateľka sa dožadovala vrátenia peňazí

v roku 2008 a návrh na súd bol podaný dňa 6.10.2009.

Svedkyňa P. O., setra navrhovateľky, odporca je jej synovec, vo svojej svedeckej výpovedi uviedla,
navrhovateľka sa ku nej sa nasťahovala z dôvodu, že nemala finančné prostriedky, aj keď jej zo začiatkuhovorila, že chce bývať s ňou, nakoľko sú už obidve staré a ako sestrám sa im bude dobre žiť. Zo
začiatku bolo spolužitie s navrhovateľkou únosné a aj keď sa hádavali, vždy jej ustúpila. Situácia sa
vyhrotila vtedy, keď jej navrhovateľka oznámila, že do domu sa nasťahuje aj syn navrhovateľky Q., ktorý

nadmerne požíva alkoholické nápoje, hrá hazardné hry, vyhodili ho už z 5 zamestnaní a neustále mal
finančné problémy, a z bytu ho jeho družka vyhodila. Na obranu odporcu uviedla, že keď navrhovateľku
z domu vyhodila, odporca jej zabezpečil ubytovňu, do ktorej sa nasťahovala aj so synom Q., avšak aj
tam boli na nich neustále sťažnosti z dôvodu, že rušili pokoj, a aj z tejto ubytovne ich vyhodili. Čo sa
týka darovacej zmluvy potvrdila, že túto podpisovala ona, navrhovateľka, kto ďalší si už s odstupom

času nepamätá. Považuje však túto zmluvu za neplatnú, nakoľko pri podpise sa dohodli, že pôjdu dať
overiť zmluvu
-5- 14C 116/2009

k notárovi, aby sa mohla realizovať, čo sa však neuskutočnilo, lebo sa pohádali. Má za to, že zmluva
je neplatná, nakoľko k jej realizácii nedošlo.

Svedkyňa N. O., manželka odporcu a nevesta navrhovateľky vo svedeckej výpovedi uviedla,
že navrhovateľke sa od začiatku vyhýbala pretože jej neustále robila problémy napr. tým, že
zamestnávateľovi písavala listy aby ju vyhodili zo zamestnania veľmi znevažujúcim spôsobom, písala
výhražné listy jej matke a pod., preto obmedzovala komunikáciu s ňou. Byt na W. č. XX odpredala

navrhovateľka z toho dôvodu, že si nabrala pôžičky ktoré nedokázala splácať, mala finančné problémy
a tento byt predala práve z dôvodu, aby vysporiadala pozdĺžnosti. Pred odpredajom bytu ju i odporcu
požiadala, aby pred synom Q. nespomínali, že byt predáva, domnieva sa, že to bolo z dôvodu, že
nadmerne požíval alkoholické nápoje. Na účte odporcu, ešte predtým, ako naň bola prevedená časť
kúpnej ceny za byt navrhovateľky mali aj s odporcom uložené vlastné peniaze, z ktorých 100 000,-Sk

vyplatili navrhovateľke na jej žiadosť, za sprostredkovanie realitnej kancelárie bolo vyplatené 50 000,-
Sk, tiež daň z predaja bytu. So súhlasom navrhovateľky boli z účtu vyplatené peniaze synovi Q., ktorému
hrozila deložácia bytu. Uviedla, že peniaze z účtu použil odporca vždy len so súhlasom navrhovateľky,
navrhovateľka tiež súhlasila s tým, aby odporca použil peniaze z tohto účtu aj pre vlastné potreby, preto
z týchto prostriedkov napr. realizoval rekonštrukciu ich bytu. Navrhovateľka prvý krát bez udania dôvodu

v roku 2008 žiadala kúpnu cenu za byt od odporcu vrátiť. Pri podpise darovacej zmluvy bola prítomná,
má vedomosť o tom, že ju podpisovala p. O. a odporca, či ju podpísala aj navrhovateľka o tom vedomosť
nemá. Mala za to, že zmluva nie je platná, nakoľko ju neboli overiť u notára, ďalej sa o tom nehovorilo,
myslela som si, že všetci to chápu tak, že v rodine sa takéto záležitosti zmluvami neriešia. Podpísala
darovaciu zmluvu, resp. podpisovala nejaký papier, myslela si že je to darovacia zmluva. Uviedla, že

nie je pravdou tvrdenie navrhovateľky, že peniaze za predaj bytu boli prevedené na účet odporcu, z
dôvodu, že si navrhovateľka nevedela zriadiť účet, pretože keď jej odporca povedal, že jej bude zasielať
mesačne 500-1000,-Sk mesačne, aby jej pomohol finančne, na druhý deň mu oznámila číslo svojho
účtu. Odporca dobrovoľne finančne prispieva na domácnosť. Odporca sa snažil navrhovateľke pomôcť,
našiel jej ubytovňu, keď sa odsťahovala od p. O., neskôr, keď ju vyhodili aj odtiaľ, našiel jej náhradné

ubytovanie v novembri 2010, ktoré však odmietla. Odporca jej tiež doporučil už v roku 2004 aby si podala
žiadosť na umiestnenie do domova dôchodcov, aj tu by sa jej snažil všemožne pomôcť, navrhovateľka
však túto žiadosť nepodala.

Svedok Q. O. syn navrhovateľky a brat odporcu vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že má vedomosť

o tom, že odporca za neho uhradil dlh vo výške presne si nepamätá ale je to cca 56.000,-Sk. O tom,
že by odporca robil nejaký nátlak na matku, aby svoj byt predala vedomosť nemal, o tejto skutočnosti
sa dozvedel až následne.

Súdvykonaldokazovanievýsluchomúčastníkovkonania,oboznámenímsastrestnýmispismiORPZBA

III, UJaKP, Odbor justičnej polície, Oddelenie ekonomickej kriminality, Bratislava 3 ČVS : ORP-345/OEK-
B3-2009 a ČVS: ORP-504/1-OEK-B3-2008, listami právnej zástupkyne odporcovi zo dňa 23.06.2008
a zo dňa 14.09.2009, Výpismi zo sporožírového účtu odporcu, s Kúpnou zmluvou zo dňa 26.11.2004,
so Zápisnicou č.k. N 402/2004,U 47/2004 ako aj s ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovný
skutkový stav veci:

-6- 14C 116/2009Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané že navrhovateľka dňa 26. novembra 2004 podpísala
kúpnu zmluvu, ktorou predala jednoizbový byt číslo 8 na 2. poschodí obytného domu na W. ulici č. XX
v W. za kúpnu cenu 1,1 mil. Sk. Kúpna cena podľa čl. VI. uvedenej kúpnej zmluvy mala byť zložená

formou notárskej úschovy na účte notárskeho úradu JUDr. Katarína Valová. Zo Zápisnice N 402/2004,
U 47/2004 zo dňa 26.11.2004, napísanej na Notárskom úrade JUDr. Kataríny Valovej v Bratislave mal
súd preukázané, že notárka prevzala do notárskej úschovy od kupujúcich sumu 1,1 mil. Sk za účelom
ich vydania predávajúcemu, t.j. navrhovateľke. Podľa čl. II. uvedenej notárskej zápisnice sa účastníci
(predávajúca a kupujúci) dohodli, že časť predmetu úschovy vo výške 1.050.000.-Sk bude vydaná na

účet č. 11136958/0900, t.j. na účet odporcu.

Z vyšetrovacieho spisu OR PZ BA III, UJaKP, Odbor justičnej polície, Oddelenie ekonomickej kriminality,
Bratislava 3 ČVS : ORP-504/1-OEK-B-2008 súd zistil, že dňa 11.07.2008 začal vyšetrovateľ OR
PZ v Bratislave III. uznesením podľa § 199 ods. 1 TP trestné stíhanie za trestný čin sprenevery,
ktoré bolo začaté na základe trestného oznámenia navrhovateľky z dôvodu, že na účet odporcu bola

vyplatená suma 1.050.000.-Sk za predaj bytu navrhovateľky, z ktorej mal odporca vyplatiť navrhovateľke
sumu 950.000.-Sk, čo však neurobil. Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava III. zamietol sťažnosť
navrhovateľky proti vyššie uvedenému uzneseniu ako nedôvodnú.

Z vyšetrovacieho spisu OR PZ BA III, UJaKP, Odbor justičnej polície, Oddelenie ekonomickej kriminality,

Bratislava 3 ČVS : ORP-345/OEK-B3-2009 súd zistil, že dňa 19.03.2009bolo naÚJaKP OR PZ v
Bratislave III. doručené písomné trestné oznámenie JUDr. Márie Peračkovej na neznámeho páchateľa
pre podozrenie z trestného činu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej
uzávery, ktorej sa mal dopustiť tým, že v nezistenom čase a mieste sfalšoval na darovacej zmluve, ktorej
predmetom bolo obdarovanie Q. O., podpis darcu - B. O., ktorej mal spôsobiť škodu vo výške 1.100.000.-

Sk (36.513,31Euro). Toto oznámenie bolo vyšetrovateľom PZ dňa 02.04.2009 odmietnuté.

Podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva
alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

Podľa § 628 ods. 2 Občianskeho zákonníka darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru
nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.

Podľa § 747 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvou o úschove vznikne zložiteľovi právo, aby
uschovávateľ hnuteľnú vec prevzatú do jeho úschovy riadne opatroval. Zmluvu o úschove možno

zabezpečiť aj tak, že sa odovzdanie a prevzatie veci zabezpečí mechanickými prostriedkami.
Forma zmluvy o úschove nie je predpísaná, ale povinnosť vydať písomné potvrdenie o prevzatí veci do
úschovy platí aj tu tak, ako v § 734 OZ.

Podľa § 734 Občianskeho zákonníka o uzavretí zmluvy musí obstarávateľ vydať objednávateľovi

písomné potvrdenie, v ktorom musí byť uvedený predmet obstarania, jeho cena a doba obstarania.

-7- 14C 116/2009

V liste zo dňa 23.06.2008 právna zástupkyňa navrhovateľky odporcovi oznámila, že ju navrhovateľka

informovala, že v čase uvoľnenia sumy 1,1 mil. Sk z notárskej úschovy nemala zriadený vlastný účet a
preto prijala jeho ponuku, aby sa predmetné prostriedky zložili dočasne do úschovy na jeho účet; t.j. do
času, kým si sama nezriadi účet alebo pokiaľ si u neho uložené prostriedky nevyžiada späť.

V liste zo dňa 14.09.2009 právna zástupkyňa navrhovateľky žiadala odporcu v mene navrhovateľky v

zmysle § 630 Obč. zákonníka o vrátenie daru, sumu 29.874,53 Euro (900.000.-Sk).

Navrhovateľka sa svojim návrhom domáhala vydania sumy 31.534 Euro titulom bezdôvodného
obohatenia. V podaní zo dňa 05.10.2011 uviedla, že žalovanú sumu si uložila na účte odporcu v zmysle
uzavretej Zmluvy o úschove. Pred súdom však vyvrátila svoje tvrdenie keď uviedla, že s odporcom

žiadnu zmluvu, teda ani zmluvu o úschove neuzavreli, preto jej odporca ani potvrdenie o prevzatí veci
do úschovy nevydával.Súdu sa javí ako nedôveryhodné tvrdenie navrhovateľky, že nový účet si nezriadila z dôvodu, že
nevedela, že kúpna cena bude musieť byť uhradená na účet, pred podaním návrhu na súd jej právna
zástupkyňa v liste odporcovi zo dňa 23.06.2008 uviedla, že navrhovateľka ju informovala, že v čase

uvoľnenia sumy 1,1 mil. Sk z notárskej úschovy nemala zriadený vlastný účet, preto prijala ponuku
odporcu, aby sa uvedená suma zložila dočasne do úschovy na jeho účet, t.j. do času, kým si sama
nezriadi účet, alebo pokiaľ si uložené finančné prostriedky nevyžiada späť. Navrhovateľka napriek tomu
vo výpovedi zo dňa 20.10.2011uviedla, že pred predajom bytu si už účet v banke sama zriaďovala a
tento účet aj zrušila, teda nemala problém zriadiť si v banke vlastný účet, odkedy sa s kupujúcimi dohodli

na kúpnej cene za byt do uzavretia kúpnej zmluvy. Nebolo sporné ani tvrdenie svedkyne N. O., že
keď odporca navrhovateľke v r. 2008 oznámil, že jej bude mesačne prispievať čiastkou 500-1000 Sk
mesačne, navrhovateľka mu na druhý deň oznámila svoje číslo účtu. Navrhovateľka napriek tomu, že
už mala svoj účet založený, nepožiadala odporcu, aby jej previedol žalovanú sumu na jej účet.

Tvrdenie odporkyne, že ju odporca nahovoril na to, aby časť kúpnej ceny dala previesť na jeho účet

vyvracajú aj výpovede svedkýň N. O. a P. O., ktoré v trestnom konaní potvrdili, že darovať žalovanú
sumu navrhovateľovi bol nápad navrhovateľky. Svedkyňa P. O. uviedla: „darovať peniaze Q. bol nápad
B. O., pretože chcela ísť bývať ku mne a predala svoj byt. Neviem prečo predávala byt, tvrdila, že chcela
Q. pomôcť“. Svedkyňa N. O. uviedla: „ V r. 2004 sa B. O. rozhodla, že byt predá a pôjde bývať ku
svojej sestre P. O.. Spúšťačom k predaju bytu mohlo byť aj to, že B. si zobrala nejakú pôžičku, tuším vo

výške 11.000.-Sk, za ktorú jej neskôr prišla zmluvná pokuta, ďalších 11.000.-Sk, ktoré musela zaplatiť.
Ďalšou vecou bolo, že jej syn Q. mal dve deti z prvého manželstva, na ktoré neplatil alimenty a ktoré
jeho bývalá manželka neskôr od neho vymáhala vo výške cca 25.000.-Sk. Je možné, že Q. mal ešte
nejaké pozdĺžnosti z automatov“, „ .... Časť peňazí, ktoré mala dostať za byt si mala nechať (100.000.-
Sk), zo sumy, ktorá zostala sa mali zaplatiť poplatky a zostatok sme si mali s manželom nechať a použiť

podľa vlastného uváženia“, „ nebol problém zaslať peniaze na náš účet, pretože už predtým sme sa
dohodli, že peniaze nám ponechá“.

-8- 14C 116/2009

Odporca od začiatku pristupoval k peniazom, ktoré tvorili časť kúpnej ceny za byt navrhovateľky a
ktoré navrhovateľka dala previesť na jeho účet, ako k svojim, t.j. ako k daru od matky. Predmetný účet
si odporca nezriadil ako nový účet, bol to účet, na ktorý mu napr. zamestnávateľ zasielal mesačnú
mzdu, mala na ňom finančné prostriedky aj jeho družka, teda na tomto účte neboli len peniaze, ktoré
predstavovali časť kúpnej ceny vo výške 1.050.000.-Sk. Podľa výpisu z účtu navrhovateľa mal súd

preukázané, že odporca dňa 17.12.2004 previedol sumu 500.000.-Sk z darovaných peňazí na družku a
sumu 250.000.-Sk na syna. Skutočnosť, že odporca uvedené sumy previedol na svoju družku a na syna
len dokazujú to, že sumu 1.050.000.-Sk, ktorú mu matka nechala previesť na účet vnímal ako dar od
matky, preto s týmito peniazmi od začiatku aj nakladal ako s vlastnými, ako s darom. Za peniaze, ktoré
bral ako dar od matky si s družkou zrekonštruovali byt a odporca si kúpil auto.

Odporca zo svojho účtu, na ktorom boli peniaze jeho a jeho družky napr. dobrovoľne prispieval matke
mesačne sumou 500-1000.-Sk, previedol z účtu sumu 50.000,-Sk ako odmenu realitnej kancelárii, sumu
39.000,-Sk ako daň z prevodu nehnuteľnosti, 5.000,- poplatky za vklad do katastra, sumu 12.481.-Sk
dlžobu matky z titulu pôžičky od realitnej kancelárie a pod.
Zo správania odporkyne, ktorú odporca dobrovoľne finančne podporoval a keď mala finančné problémy,

tak za ňu uhrádzal jej dlhy, takisto aj za brata, keď ho o to navrhovateľka požiadala, tiež s poukazom
na to, že navrhovateľka až do vyčerpania finančných prostriedkov na účte odporcu sa o účet odporcu
nezaujímala, nikdy sa nezaujímala o zostatok na účte, nežiadala peniaze vrátiť, čo len preukazuje
to, že navrhovateľka si bola vedomá toho, že odporcovi žalovanú sumu darovala. To, že odporca s
navrhovateľkou prekonzultoval výbery z účtu, s ktorými ona súhlasila, ako to potvrdila aj svedkyňa N.

O., svedčí len o tom, že odporca mal s navrhovateľkou veľmi dobrý vzťah. V konaní nebolo sporné, že
odporca mal s navrhovateľkou po celú dobu dobrý, štandartný vzťah ako syn s matkou t.j. navštevovali
sa, prespávala u neho, pozýval ju na obedy, telefonovali si a pod. V r. 2004 odporca navrhovateľke
doporučil, aby si podala žiadosť na umiestnenie do domova dôchodcov, kde by sa jej tiež snažil
všemožne pomôcť, navrhovateľka však túto žiadosť nepodala.

Keď navrhovateľka predala svoj byt, nekúpila si za kúpnu cenu za predaný byt byt nový, (čo svedčí
o tom, že žalovanú sumu považovala za dar odporcovi) ale odišla bývať k svojej sestre, odkiaľ však
musela odísť, odporca sa jej snažil pomôcť, preto jej zabezpečil ubytovňu, do ktorej sa nasťahovala aj
so synom Q. a navrhovateľka po celú dobu od r. 2004 do r. 2008 nikdy nepožiadala odporcu, aby jej vrátilpeniaze z účtu, aby si mohla kúpiť byt-garsonku. Vzťah odporcu k navrhovateľke sa nezhoršil ani po
tom, čo v roku 2008 podala na neho trestné oznámenie; keď musela opustiť ubytovňu, tak jej v novembri
2010 zabezpečil náhradné ubytovanie, ktoré však odmietla.

Súd ako predbežnú otázku riešil spornú otázku medzi účastníkmi, či došlo medzi nimi k uzavretiu
darovacej zmluvy, nakoľko od toho závisí posúdenie rozhodnej otázky, či sa odporca na úkor
navrhovateľky neoprávnene neobohatil.
Darovacia zmluva vzniká spravidla reálne t.j. prejavom vôle oboch účastníkov spojeným s faktickým

odovzdaním daru. V takom prípade môže byť prejav vôle urobený akýmkoľvek spôsobom, teda i
konkludentne odovzdaním a prevzatím daru. Vo výnimočných prípadoch netreba odovzdať celý predmet
daru, stačí odovzdať obdarovanému také príslušenstvo darovanej veci, ktoré umožňuje jej faktické
ovládanienapr.kľúčovadokladovodmotorovéhovozidla.Darovaciazmluvavzmysleustanovenia§628
OZ je platne uzavretá, ak darca odovzdá obdarovanému do jeho ruky príkaz k prevodu alebo k výplate
peňazí z konta v peňažnom ústave. V danom prípade došlo zo strany navrhovateľky k odovzdaniu

-9- 14C 116/2009

Zápisnice N 402/2004, U 47/2004 zo dňa 26.11.2004, odporcovi. Podľa čl. II. uvedenej notárskej
zápisnice sa účastníci (navrhovateľka ako predávajúca a kupujúci) dohodli, že časť predmetu úschovy
vo výške 1.050.000.-Sk bude vydaná na účet č. 11136958/0900, t.j. na účet odporcu.

Na základe vykonaného dokazovania po zhodnotení dôkazov vo vzájomných súvislostiach dospel súd
k záveru, že navrhovateľka nepreukázala svoje tvrdenie o tom, že v danom prípade sa nejednalo o
darovaciu zmluvu. Za rozhodujúce dôkazy, ktoré prevážili pri posúdení veci považoval súd skutočnosť,
že navrhovateľke nebola cudzia schopnosť založiť si a užívať účet a nebol vo veci preukázaný žiaden

dôvod pre ktorý by navrhovateľka počas rokovania o uzatváraní kúpnopredajnej zmluvy na byt si
nemohla otvoriť účet, na ktorý by v prípade jej záujmu jej boli uložené finančné prostriedky ktoré
tvorili cenu bytu. Naopak navrhovateľkou tvrdený dôvod jej postupu pri dohadovaní podmienok kúpnej
zmluvy by bol neobvyklý a nelogický a jediným logickým výkladom zistených skutočností je záver, že
navrhovateľka skutočne mala v úmysle uzavrieť darovaciu zmluvu v odporcov prospech. Tieto závery

súdu potvrdili aj svedkyne N. O. a P. O.. Nepriamy úmysel navrhovateľky darovať finančné prostriedky
odporcovipreukazujeajdarovaciazmluvazodňa28.12.2004,ktorúnapokonakceptovaliajorgányčinné
v trestnom konaní. Správanie sa odporcu, ktorý informoval navrhovateľku o nakladaní s financiami sa
súdu javí ako okolnosť ktorá môže prevážiť ostatné dôkazy, nakoľko tento preukázal, že má k matke
blízky vzťah a aj napriek jej správaniu na ňu nezanevrel a snažil sa jej do poslednej chvíle pomáhať.

Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že tvrdenia navrhovateľky sú účelové a medzi ňou a
odporcom došlo k ústnemu uzavretiu darovacej zmluvy preto jej návrh na vydanie žalovanej sumy
zamietol ako nedôvodný.

O trovách konania súd rozhodol tak, že v konaní úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, nakoľko

náhradu trov konania nežiadal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní (§ 205 ods. 1, 2 O.s.p.) odo dňa
jeho doručenia, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,-10- 14C 116/2009

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.