Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. december 2011

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/159/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7810206345
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2011:7810206345.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a sudcov

JUDr. Ota Jurča a JUDr. Miroslava Sogu vo veci žalobcu Slovenskej kancelárie poisťovateľov Bratislava,
Trnavská cesta 82, IČO: 36 062 235, zast. advokátom Mgr. Tomášom Kušnírom, Advokátska kancelária
Bratislava, Údernícka 5 proti žalovaným 1/ Y. A. - AQILA, Rožňava, Budovateľská 15, IČO: 32 996
624, zast. advokátom JUDr. Alexandrom Milkom, Advokátska kancelária Rožňava, Cyrila a Metoda
4, 2/ K. M., W.. XX. X. XXXX,bytom C., Č. XXXX/1, zast. advokátom JUDr. Ladislavom Csákóom,
Advokátska kancelária Rožňava, Hviezdoslavova 4, o 800,31 Eur s prísl. , o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 8C/146/2010-126 zo 17.2.2011 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u je rozsudok.

Z a v ä z u j e žalobcu zaplatiť žalovanému v 2.rade titulom náhrady trov odvolacieho konania sumu
70,64 € do 3 dní po právoplatnosti rozsudku k rukám advokáta žalovaného v 2.rade.

Vovzťahužalobcuažalovanéhov1.radenáhradutrovodvolaciehokonaniaúčastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 800,31
Eur z titulu náhrady poistného plnenia, zároveň žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť k rukám zástupcu
žalovaného v 1.rade trovy konania vo výške 235,04 € a právneho zástupcu žalovaného v 2.rade vo
výške 330,05 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že 22. 2. 2008 pri ktorej došlo k poškodeniu osobného
motorového vozidla Mercedes - Benz, EČV: V. XXX X., účastníkom tejto dopravnej nehody bolo aj

motorové vozidlo značky Škoda EČV: C. XXX E., ktoré vozidlo ako vodič viedol žalovaný v 2.rade
a prevádzkovateľom tohto motorového vozidla bol žalovaný v 1.rade. V dôsledku tejto udalosti,
keďže na motorové vozidlo zn. Škoda EČV:C. XXX E. nebolo uzatvorené povinné zmluvné poistenie,
poškodenému (majiteľovi vozidla zn. Mercedes - Benz X.: XXXEG) bola žalobcom škoda uhradená
z poistného garančného fondu vo výške 800,31 € a listom z 26.8.2008 si uplatnil právo na náhradu
poistného voči žalovaným v 1. a 2.rade.

Na základe vykonaného dokazovania s poukazom na ust. § 24 ods. 2, 7 zák. č. 381/2001 Z.z., §
427 ods. 1,2 OZ, § 420 ods. 1 OZ a § 438 ods. 1 OZ s prihliadnutím na ust. § 132 O.s.p. dospel k

záveru, že v konaní nebolo preukázané, že žalovaný v 2.rade zapríčinil dopravnú nehodu v dôsledku
ktorej vznikla poškodenému škoda na motorovom vozidle Mercedes - Benz. Podľa záveru súdu prvéhostupňa to, že žalovaný v 2.rade mal dopravnú nehodu spôsobiť nevyplýva ani z dôkazných listín, ktoré
sú súčasťou spisu, naopak z vykonaného dokazovania vyplýva, že nehodu zavinil sám poškodený,
keď neprispôsobil jazdu svojim schopnostiam. Pokiaľ žalobca poukazoval na skutočnosť, že hlásenie

o nehode je dôkazom toho, že žalovaný v 2.rade zavinil dopravnú nehodu samotným podpísaním
predmetného dokladu, dospel k záveru, že takto tvrdená skutočnosť je zavádzajúca, nepravdivá, pretože
z predmetného hlásenia nevyplýva, kto nehodu zavinil a z nákresu naopak vyplýva, že nehodu zapríčinil
samotný poškodený, ktorý nedodržal dostatočný odstup pred ním idúcim motorovým vozidlom. Policajné
šetrenie realizované nebolo, nie je žiadne prehlásenie účastníkov o tom, kto predmetnú nehodu zavinil.

Táto skutočnosť nevyplýva ani z hlásenia o nehode. Čo sa týka oznámenia škodovej udalosti, vychádzal
zo záveru, že táto okolnosť je jednostranným úkonom žalobcu, ku ktorému oznámeniu žalovaný v
2.rade nemal možnosť sa vyjadriť, ani akýmkoľvek spôsobom sa brániť. Za spornú považoval aj výšku
spôsobenej škody, pretože pri uvedenej dopravnej nehode škoda v uplatnenej výške na motorovom
vozidle značky Mercedes vzniknúť nemohla, mohla vzniknúť pri inej škodovej udalosti. K tomuto záveru
dospel s poukazom na to, že motorové vozidlo značky Škoda, do ktorého malo naraziť motorové vozidlo

Mercedes, nebolo vôbec poškodené, pričom na motorovom vozidle značky Mercedes vznikla škoda
väčšieho rozsahu. Navyše popis poškodených častí vozidla nezodpovedá ani popisu v oznámení o
vzniku škodovej udalosti z havarijného poistenia motorového vozidla. Uzavrel, že žalobcovi nevzniklo
právo uplatniť si náhradu škody vo vzťahu k žalovanému v 2.rade, resp. žalovanému v 1.rade, keďže
zodpovednosť žalovaného v 2.rade za predmetnú škodu nebola preukázaná, žalovaný v 2.rade nebol

uznaný vinným, ani zo spáchania skutkovej podstaty priestupku, príp. iného protiprávneho konania,
nebolo preukázané, že zo strany žalovaného v 2.rade došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá
zakladala zodpovednosť za predmetnú škodu a v súvislosti s tým nevznikla zodpovednosť za spôsobenú
škodu ani voči žalovanému v 1.rade, ktorá vzniká prevádzateľovi motorového vozidla.

O zamietnutí žaloby rozhodol aj s poukazom na skutočnosť, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na

preukázanie zodpovednosti žalovaných, pretože v danom prípade dôkazné bremeno bolo na žalobcovi,
ktorý tvrdil, že za škodu v súvislosti s dopravnou nehodou zodpovedajú žalovaní v 1. a 2.rade,
bez toho, aby predmetnú skutočnosť preukázal. Z uvedených dôvodov žalobu ako neodôvodnenú a
neopodstatnenú zamietol.

V súvislosti so vznesenou námietkou premlčania zo strany žalovaného v 1.rade uviedol, že žalobca

sa o dopravnej nehode, ako aj o výške spôsobenej škody dozvedel najneskôr 22.4.2008, kedy ukončil
šetrenie a bola vyčíslená aj škoda, napriek tomu bola žaloba podaná až 9.8.2010, t.j. v čase, keď nárok
žalobcu vychádzajúc z § 106 ods. 1 OZ už bol premlčaný.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.. O povinnosti žalobcu zaplatiť trovy konania
žalovaným v 1. a 2.rade na účet ich zástupcov rozhodol s poukazom na ust. § 149 ods. 1 O.s.p.

Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca. Navrhol zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa a
žalobe vyhovieť, alternatívne zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Uplatnil si nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. Odvolanie proti rozsudku
podal z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvého stupňa a nedostatočne zisteného
skutkového stavu. Poukázal na to, že podal návrh na začatie konania, ktorým sa domáhal svojho nároku,

ktorý mu vznikol s plnením povinnosti v súlade s § 3 zák. č. 381/2001 Z.z. tým, že uhradil poškodenému
škodu, ktorá mu vznikla v dôsledku dopravnej nehody a bola spôsobená motorovým vozidlom, ktoré
nebolo v čase dopravnej nehody povinne zmluvne poistené. Bol toho názoru, že žalovaný v 1.rade
si nesplnil svoju zákonom stanovenú povinnosť, preto v súlade s § 3 ods. 1 zák.č. 381/2001 Z.z. mu
vznikol voči nemu oprávnený nárok na základe ust. § 24 ods. 7 zák.č. 381/2001 Z.z. a žalovaný v 2.rade

zodpovedá podľa § 420 ods. 1 OZ.

Namietal, že navrhol vo veci vykonať znalecké dokazovanie za účelom zistenia vinníka dopravnej
nehody, súd prvého stupňa však na tento dôkaz neprihliadol a nenariadil vo veci vykonať znalecké
dokazovanie. Zdôrazňoval, že z listinných dôkazov, ktoré predložil vyplynulo, že vinníkom dopravnej
nehody bol žalovaný v 2.rade a vzhľadom na pochybnosti súdu o tom, kto bol vinníkom nehody mal zato, že súd mal pripustiť ako dôkaz znalecké dokazovanie. K otázke premlčania uvádzal, že jeho plnenie
je plnenie podľa § 24 ods. 4 písm. b/ zákona v zmysle § 24 ods. 7 zákona a titulom regresu má voči
žalovanému právo na náhradu toho, čo za neho plnil poškodenému, preto jeho nárok z hľadiska začatia

plynutia premlčania mal byť posudzovaný v zmysle § 101 OZ. Poukazoval na to, že si neuplatňuje svoj
nárok titulom náhrady škody.

Žalovaný v 2.rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa a
priznať mu právo na náhradu trov odvolacieho konania. Mal za to, že žalobca vo veci podal nedôvodné
odvolanie, mal za to, že napadnutý rozsudok je vecne správny, zákonný, spravodlivý a presvedčivý

vo všetkých výrokoch. Tvrdenie žalobcu, že zavinil dopravnú nehodu pri ktorej vznikla škoda klientovi
žalobcu sa nezakladá podľa jeho názoru na pravde, pretože nezavinil žiadnu dopravnú nehodu a už
vôbec nie takú, pri ktorej by bola bývalá spôsobená škoda klientovi žalobcu. Zdôrazňoval, že žalobca
okrem púheho vlastného tvrdenia neprodukoval žiaden dôkaz, ktorým by preukazoval svoj názor o jeho
zavinení na dopravnej nehode. Naopak dopravná nehoda bola zavinená klientom žalobcu, ktorému
síce vznikla nepatrná škoda, ale za túto si mohol výlučne sám. Zotrvával na tom, že pokiaľ by v

posudzovanom prípade žaloba bola dôvodná, šlo by o súbeh objektívnej a subjektívnej zodpovednosti,
čo podľa jeho presvedčenia vylučuje solidárnu zodpovednosť a súd by v prípade kladného rozhodnutia
o podanej žalobe mal rozhodnúť o rozsahu zodpovednosti každého zo žalovaných. Odvolaciu námietku,
že súd nevykonal ním navrhnutý dôkaz nariadením znaleckého dokazovania považoval za nenáležitú.
Žalobcamáamalvkonanírovnaképrocesnéprávaapovinnosti,akoajžalovaný,malmožnosťdomáhať

sa vykonania dôkazu, pokiaľ tak neurobil, nemôže následky za toto svoje pochybenie preniesť na neho,
ani na žalovaného v 1.rade.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1
O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa, na tieto

dôvody poukazuje ( § 219 ods. 2 O.s.p.) a k odvolacím námietkam žalobcu udáva:

Z obsahu odvolania žalobcu vyplýva, že svoje odvolanie odôvodňuje odvolacími dôvodmi podľa § 205
ods. 2 písm. c/, f/ O.s.p., t.j., že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Neúplnosť zistenia skutkového stavu je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu,
že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal účastníkom
navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť,
že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím
dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí

súčasne označiť dôkaz, ktorý hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a uviesť právne významné
skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvého stupňa nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za
právne významné.

V danom prípade žalobca poukazoval na uvedený odvolací dôvod, avšak z obsahu spisu vyplýva, že
žalobca nenavrhol vykonanie dôkazu znaleckým dokazovaním na zistenie skutočnosti, kto zapríčinil

dopravnú nehodu. Počas celého konania žalobca zodpovednosť žalovaného v 2.rade na vzniku
dopravnej nehody odvodzoval z listinného dôkazu označeného ako hlásenie o spôsobenej škode, ktoré
slúži k dokumentácii priebehu nehody za účelom rýchlejšieho vybavenia náhrady škody. Obsahom tejto
listiny nie je prehlásenie účastníkov dopravnej nehody o tom, kto zapríčinil dopravnú nehodu.

Zatakýchtookolnostíodvolacísúdmázato,žeuvedenýodvolacídôvoduplatnenýžalobcomniejedaný.Nesprávnymprávnymposúdenímvecijeomylsúdupriaplikáciiprávanazistenýskutkovýstav(skutkové
zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal
správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný

skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

V danom prípade súd prvého stupňa použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný
skutkový stav ho aj správne aplikoval. V danom prípade k zamietnutiu žaloby došlo predovšetkým z
dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia o tom, kto zapríčinil
dopravnú nehodu, pri ktorej mala vzniknúť škoda, ktorú poškodenému uhradil. Odvolací súd sa v tomto

smere v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno, neoznačil žiadne relevantné dôkazy, z ktorých by ním tvrdená skutočnosť o tom, kto zapríčinil
dopravnú nehodu vyplývala, resp. z ktorých by bolo možné vyvodiť, že vznik dopravnej nehody zapríčinil
žalovaný v 2.rade.

Z uvedených dôvodov ako už bolo vyššie uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.,

podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má účastník, ktorý bol v odvolacom konaní
úspešný v danom prípade žalovaní v 1. a 2.rade. Keďže náhradu trov odvolacieho konania si uplatnil iba
žalovaný v 2.rade, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu týchto trov pozostávajúcich z trov právneho
zastúpenia za 1 úkon právnej pomoci (vyjadrenie k odvolaniu) vo výške 51,45 € + paušálna náhrada
7,41 € a DPH 20 % zo sumy 58,86 €, čo predstavuje čiastku 11,77 €, čo spolu predstavuje čiastku 70,64

€. V súlade s § 149 ods. 1 O.s.p. uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť tieto trovy advokátovi žalovaného
v 2.rade. Keďže žalovaný v 1.rade si nárok na náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, nemohla
mu byť priznaná, preto bolo rozhodnuté vo vzťahu žalobcov a žalovaného v 1.rade tak, že účastníkom
náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.