Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. december 2014

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 5C/144/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812210127
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Dušáková
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2014:7812210127.4

Uznesenie

Okresný súd Rožňava, v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova č.
25, IČO: 35 807 598, právne zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO:
36 864 421, proti žalovanému Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so
sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

návrh na prerušenie konania z a m i e t a

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania medzitýmneho rozsudku podľa ust. § 152 ods. 2 druhá
veta O. s. p., v zmysle ktorého mal súd rozhodnúť o základe veci tak, že žalovaná Slovenská republika
- Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla spoločnosti
Pohotovosť, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, nesprávnym úradným postupom Okresného
súdu Rožňava, pretože tento súd nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre

pohľadávku žalobcu. Domáhal sa tiež uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi majetkovú škodu
a nemajetkovú ujmu.

Dňa 15.12.2014 bol na Okresný súd Rožňava doručený návrh žalobcu na prerušenie konania, ktorý
bližšie odôvodnil tým, že na Okresnom súde Prešov prebieha pod sp. zn. 7C/6/2010 konanie o náhradu
škodypreporušenieprávaEurópskejúnie,ktoréhosamalpodľažalobnéhonávrhudopustiťOkresnýsúd

Prešov v exekučnom konaní vedenom proti žalobkyni na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky,
v ktorom sa vymohlo plnenie na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, ako aj v rozpore so zákonmi
schválenými z dôvodu transpozície smerníc Európskej únie zameranými na ochranu spotrebiteľa na
finančnom trhu. Okresný súd Prešov v danom konaní uznesením zo dňa 07.10.2013 v súlade s ust.
§ 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku rozhodol o prerušení konania do rozhodnutia
Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla položiť žalovaná strana. Ich

znenie je: Môže vzniknúť zodpovednosť členského štátu za porušenie komunitárneho práva pred tým,
ako účastník konania využije všetky právne prostriedky prislúchajúce mu podľa právneho poriadku
členského štátu v konaní o výkone rozhodnutia; vzhľadom na skutkový stav veci môže v tomto prípade
vzniknúť táto zodpovednosť členského štátu pred samotným ukončením konania o výkon rozhodnutia
a pred vyčerpaním možnosti žalobkyne požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia? V prípade ak
áno, je dostatočne jasným a závažným porušením komunitárneho práva konanie orgánu, ktoré opisuje

žalobkyňa, vzhľadom na daný skutkový stav, najmä vzhľadom na jej absolútnu nečinnosť a vzhľadom na
nevyčerpanie všetkých právnych prostriedkov nápravy umožnených právom členského štátu? Ak ide v
tomto prípade o dostatočne závažné porušenie komunitárneho práva, je žalobkyňou uplatňovaná suma
škodou, za ktorú má zodpovedať členský štát; možno škodu v tomto poňatí stotožňovať s vymoženou
pohľadávkou, ktorá je bezdôvodným obohatením? Má vydanie bezdôvodného obohatenia ako právny
prostriedoknápravyprednosťprednáhradouškody?Zodpovedaniepredmetnýchprejudiciálnychotázok

vkonaníprebiehajúcomnaOkresnomsúdePrešovpodsp.zn.7C/6/2010,ktoréhoúčastníkmisúzhodne
žalobca i žalovaný v tomto konaní, má pre ďalší priebeh a rozhodnutie v konaní zásadný význam,nakoľko pre vznik nároku na náhradu škody má fundamentálny význam posúdenie správnosti postupu
exekučného súdu pri vydaní poverenia na výkon exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým
bol právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu. Na základe vyššie uvedených skutočností požiadal

žalobca súd v zmysle ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku, aby rozhodol
o prerušení konania.

Podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie
prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu,

alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

Z ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. možno vyvodiť, že toto predstavuje tzv. fakultatívne
prerušenie konania, ide teda o také prerušenie, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Súd
je teda povinný najskôr urobiť iné vhodné opatrenia dostupnými procesnými prostriedkami, a až keď
tieto prostriedky zlyhajú, môže konanie prerušiť. Prípadný výber, resp. voľbu súdu, ktoré z jednotlivých

opatrení slúžiacich účelu racionálnej organizácie postupu súdu pri vedení príslušného súdneho konania,
je ale potrebné podriadiť aj zákonnej požiadavke rýchlej a účinnej ochrany práv účastníkov v súdnom
konaní a použiť to opatrenie, prostredníctvom ktorého je ochrana práv účastníkov konania rýchlejšia a
účinnejšia. Rozhodujúcim hľadiskom je teda zásada hospodárnosti konania, preto prerušenie konania
predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo.

Ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. musia súdy vykladať a uplatňovať v súlade s Ústavou
Slovenskej republiky (čl. 152 ods. 4). Zo žiadneho ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky nemožno
vyvodiť, že prerušením konania jeho účastník stráca právo na to, aby sa jeho vec prerokovala bez
zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Všeobecný súd sa pri

uplatňovaní procesného postupu podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho
poriadku preto musí spravovať aj požiadavkou, ktorá je zakotvená v tomto článku Ústavy Slovenskej
republiky a ktorá ukladá povinnosť prijať príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie napadnutých
vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote (viď Nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 21/2000).

Záverom súd konštatuje, že vyriešenie prejudiciálnych otázok v konaní prebiehajúcom na Okresnom
súde Prešov nemá pre ďalší priebeh tohto konania zásadný význam, nakoľko prejudiciálne otázky
boli položené Súdnemu dvoru Európskej únie v konkrétnom konaní vedenom na Okresnom súde
Prešov, ktorého účastníkmi sú zhodne žalobca aj žalovaný, avšak predmet konania a dôvody podania

tejto žaloby žalobcom sú individualizované na konkrétne exekučné konanie, ktoré bolo vedené pred
Okresným súdom Prešov a preto nesúvisia s prejednávaným konaním. V exekučnom konaní vedenom
na tunajšom súde pod sp. zn. 5Er/16/2009, v súvislosti s ktorým podal žalobca predmetnú žalobu došlo
k vydaniu poverenia v zákonnej 15-dňovej lehote, žalobca nepreukázal v predmetnej veci nesprávny
úradný postup exekučného súdu, resp. existenciu nezákonného rozhodnutia a nepreukázal ani výšku

škody a nemajetkovej ujmy, v nadväznosti na čo Okresný súd v Rožňave rozsudkom v predmetnom
konaní sp. zn. 5C/144/2012-129 zo dňa 18.12.2014 v tejto veci meritórne rozhodol a teda prerušenie
konania by bolo v tomto prípade v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.

Súd pritom konštatuje, že rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie sú v prvom rade záväzné pre

národné súdy, ktoré ju predložili. Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie podľa článku 267 ZFEÚ,
zaväzuje vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje prípad, v ktorom je rozhodnutie vydané. Tento národný súd
je potom povinný pri rozhodovaní hlavnej veci konať podľa rozhodnutia Súdneho dvora. Táto povinnosť
sa týka nielen národného súdu, ktorý predbežnú otázku predložil, ale aj tých národných súdov, ktoré by
prípadne vec prejednávali v konaní odvolacom alebo dovolacom. Keďže rozhodnutia Súdneho dvora

o prejudiciálnej otázke majú účinky pre národné súdy, ktoré dané otázky predložili, resp. pre národné
súdy rozhodujúce hlavnú vec v prípade odvolania alebo dovolania v tomto prípade sa jedná o účinky
inter partes.

Z uvedeného dôvodu súd návrh na prerušenie konania v zmysle ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c.) O.

s. p. zamietol a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti uznesenia.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom
súde.