Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. marec 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9So/135/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4014200330
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Nevedelová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:4014200330.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej

a členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Judity Kokolevskej v právnej veci navrhovateľa: R. H.,
bytom W. č. XXXX/XX, P., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava,
o výšku starobného dôchodku, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 15. júla
2014, č. k.19Sd/92/2014-27, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre z 15. júla 2014, č. k.
19Sd/92/2014-27, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd rozsudkom z 15. júla 2014, č. k. 19Sd/92/2014-27, potvrdil rozhodnutie odporkyne číslo
XXX XXX XXXX X z 28.02.2014 (ďalej len „rozhodnutie odporkyne“) a odporkyni nepriznal náhradu trov
konania.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že predmetom konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
odporkyne, ktorým podľa § 65 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov navrhovateľovi od 11. januára 2014 priznala starobný dôchodok v sume 323,70 € mesačne.

Navrhovateľ sa návrhom na preskúmanie tohto rozhodnutia domáhal zrušenia rozhodnutia a vrátenia
veci odporkyni na ďalšie konanie z dôvodu, že mu pre výšku starobného dôchodku nezohľadnila obdobie
zamestnania v rokoch 1984 až 2001 na rizikovom pracovisku firmy Hydrostav Komárno s rádioaktívnym
prístrojom TROXLER, ktorým meral kvalitu hrádzí na vodnom diele Gabčíkovo a žiadal, aby mu táto
doba bola hodnotená v II. pracovnej kategórii.

Krajský súd mal po preskúmaní rozhodnutia odporkyne preukázané, že navrhovateľ v dobe od

18.06.1984 do 18.10.1998 bol zamestnaný u zamestnávateľa Hydrostav, a.s. Bratislava, závod
Komárno, teda u tohto zamestnávateľa nepracoval do roku 2001 ako tvrdil v návrhu. Od 11.11.1998
do 14.02.2000 bol evidovaný na úrade práce a od 15.02.2000 do 31.08.2005 už pracoval v Nemocnici
s poliklinikou v Komárne. Z evidenčných listov o dobách zamestnania (ďalej aj „ELDZ“), potvrdených
Hydrostavom, a.s. Komárno mal preukázané, že navrhovateľ v celom období trvania zamestnania
vykonával zamestnanie zaradené do III. pracovnej kategórie a preto námietku navrhovateľa, že z dôvodu
práce s rádioaktívnym prístrojom mal byť zaradený do II. pracovnej kategórie, nepovažoval za dôvodnú

a rozhodnutie odporkyne preto potvrdil.

Rozsudok krajského súdu napadol navrhovateľ včas podaným odvolaním. Poukázal na to, že požiadal
o zaslanie rezortného zoznamu Ministerstva stavebníctva a predloží ho po jeho doručení.Posudzujúc odvolanie podľa jeho obsahu (§ 41 ods. 2 O.s.p.) mal odvolací súd za to, že navrhovateľ sa
domáha zmeny rozsudku krajského súdu, zrušenia rozhodnutia odporkyne a vrátenia veci odporkyni na

ďalšie konanie a zhodnotenie doby zamestnania v Hydrostave, a.s. v II. pracovnej kategórii.

V priebehu odvolacieho konania navrhovateľ predložil fotokópie dvoch strán rezortného zoznamu
Ministerstva stavebníctva, v zmysle ktorého by podľa jeho názoru malo byť jeho zamestnanie zaradené
do II. pracovnej kategórie pod evidenčným číslom zamestnania 031601/2 (vedúci technický vstupný

kontrolór - práce s uzatvorenými žiaričmi), alebo 031701/2 (samostatný technický vstupný kontrolór -
práce s uzatvorenými žiaričmi), resp. 031801/2 (technický vstupný kontrolór - práce s uzatvorenými
žiaričmi).
Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil.
Poukázala na to, že navrhovateľ v správnom konaní predložil čestné vyhlásenie, podpísané jeho
bývalými spolupracovníkmi, W. R. a T. E., podľa ktorého v období rokov 1984 až 1999 pracoval

v národnom podniku Hydrostav Bratislava, odštepný závod Komárno ako stavebný laborant s
rádioaktívnym prístrojom TROXLER n.p. V rezortnom zozname zamestnaní zaradených pre účely
dôchodkového zabezpečenia do I. a II. pracovnej kategórie, vydanom Ministerstvom stavebníctva, sa
síce uvádza práca s uzavretými žiaričmi, ale nie je v ňom uvedené povolanie „stavebný laborant“.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok
a konanie mu predchádzajúce bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel
k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť.

Navrhovateľ v konaní namietal nesprávne zaradenie jeho zamestnania a domáhal sa zrušenia

rozhodnutia odporkyne z dôvodu, že zamestnanie u zamestnávateľa Hydrostav malo byť zaradené do
II. pracovnej kategórie.

Z evidenčných listov o dobách zamestnania mal aj odvolací súd preukázané, že u zamestnávateľa
Hydrostav, a.s., Bratislava (odštepný závod Komárno) navrhovateľ pracoval len v období od 18.06.1984

do 31.10.1998.

Odvolací súd z obchodného registra na internetovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR zistil, že
na majetok spoločnosti Hydrostav, a.s. Bratislava, so sídlom Miletičova č. 21, Bratislava bol vyhlásený
konkurz a za konkurzného správcu bol ustanovený JUDr. Jozef Bolješik, Radlinského 50, Piešťany.

Uvedený zamestnávateľ doteraz nezanikol, existuje.

Nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31.
decembra 2023. Suma starobného dôchodku, na ktorý vznikne nárok do 31. decembra 2023, nesmie
byť nižšia ako suma určená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 (§ 274 ods. 1 a 2 zákona

č. 461/2003 Z. z.).

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že hodnotenie zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii je
právne významné len pre výpočet starobného dôchodku podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom
zabezpečení, nie pre výpočet podľa zákona č. 461/2003 TZ.z. o sociálnom poistení.

Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon č. 100/1988 Zb.“) zamestnania sú na účely dôchodkového zabezpečenia zaradené do 31.
decembra 1999 podľa druhu vykonávaných prác do troch pracovných kategórií. Zamestnania I. a II.
pracovnej kategórie sú uvedené v rezortných zoznamoch zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej

kategórie vydaných pred 1. júnom 1992; do III. pracovnej kategórie patria zamestnania, ktoré nie sú
zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie.

Do II. pracovnej kategórie sú podľa § 14 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. zaradené zamestnania, v ktorých
sa vykonávajú sústavne a v priebehu kalendárneho mesiaca prevažne práce, pri ktorých sú pracujúci

a) veľmi významne obťažovaní látkami, prostredím alebo pracovnými postupmi, takže po dlhoročnom
výkone týchto prác vznikajú trvalé škody na ich zdraví,b) obťažovaní látkami, prostredím alebo pracovnými postupmi, i keď k trvalým škodám na ich zdraví
dochádza iba výnimočne, ak sa tieto práce vyznačujú trvalou a nadmernou namáhavosťou alebo trvalým
a nadmerným nebezpečenstvom úrazu, ktoré spravidla nemožno ovplyvniť technickými opatreniami,

c) poverení činnosťou v zahraničí obťažovaní nepriaznivými pracovnými a životnými podmienkami v
tropických alebo inak zdravotne ťažkých oblastiach.

V zmysle § 108 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. potrebné záznamy o skutočnostiach rozhodných pre
nároky na dávky, ich výšku a výplatu sú povinné viesť a predkladať ich príslušným orgánom sociálneho

zabezpečenia organizácie (zamestnávatelia).

V zmysle § 149 a § 150 vyhlášky č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení,
organizácia je povinná viesť evidenčný list dôchodkového zabezpečenia (ďalej len "evidenčný list") po
celú dobu, po ktorú zamestnanie trvá. Do evidenčného listu sa, okrem iného, u občanov, ktorí vykonávajú
zamestnanie zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie, zapisujú za každý kalendárny rok

a) doba zamestnania započítateľná v I. a II. pracovnej kategórii;
b) poradové číslo druhu činnosti podľa rezortného zoznamu, prípadne druh činnosti podľa názvoslovia
a poradových čísel uvedených v rezortných zoznamoch;
c) označenie rezortu a dátum účinnosti rezortného zoznamu, prípadne dátum účinnosti zmeny (doplnku)
rezortného zoznamu, podľa ktorého sa zaradenie vykonáva.

Z uvedených ustanovení zákona č. 100/1988 Zb. a vyhlášky č. 149/1988 Zb. vyplýva, že údaje o
výkone zamestnania zaradeného do zvýhodnenej I. alebo II. pracovnej kategórie je povinný vyznačiť
zamestnávateľ do evidenčného listu o dobách zamestnania.

Z administratívneho spisu odporkyne mal odvolací súd preukázané, že v evidenčnom liste o dobe
zamestnania od 18.06.1984 do 31.10.1998 zamestnávateľ nevyznačil zamestnanie navrhovateľa v II.
pracovnej kategórii.

Pokiaľ navrhovateľ preukazoval výkon zamestnania v II. pracovnej kategórii čestným vyhlásením jeho

spolupracovníkov, toto čestné vyhlásenie podľa názoru odvolacieho súdu nie je hodnoverné, keďže z
evidenčných listov o dobách zamestnania u zamestnávateľa Hydrostav, a.s., založených do súdneho
spisu krajského súdu vyplýva, že u tohto zamestnávateľa pracoval W. R. len v období od 10.04.1980
do 01.12.1990 a ani W. R. ani T. E. nemali v evidenčných listoch zamestnávateľom potvrdený výkon
zamestnania v II. pracovnej kategórii.

Samotná skutočnosť, že niektoré zamestnania, pri ktorých zamestnanci používali do 31.12.1999
uzavreté žiariče, sa podľa rezortného zoznamu ministerstva stavebníctva zaraďovali do II. pracovnej
kategórie, nie je dôvodom na to, aby bola takto hodnotená aj iná pracovná činnosť, v danom prípade
činnosť stavebného laboranta (podľa tvrdenia navrhovateľa).

Navrhovateľ teda nepreukázal, že by sústavne a v priebehu kalendárneho mesiaca prevažne vykonával
práce, ktoré podľa popisu pracovnej činnosti možno zaradiť do II. pracovnej kategórie; nepredložil
pracovné zmluvy, resp. iné hodnoverné listiny o náplni pracovnej činnosti, ktoré by mohli spochybniť
správnosť evidenčného listu, ktorý potvrdil zamestnávateľ. Nepochybila preto odporkyňa, keď obdobie

jeho zamestnania od 18.06.1984 do 31.10.1998 na dôchodkové účely hodnotila v III. pracovnej kategórii.
Z uvedených dôvodov aj odvolací súd považoval rozhodnutie odporkyne za súladné so zákonom a preto
rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 Os.p.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo

navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný a odporkyňa v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. nemá na
náhradu trov tohto konania nárok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.