Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. október 2013

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 6C/390/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6311207589
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tibor Gál

ECLI: ECLI:SK:OSBR:2013:6311207589.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno, samosudcom JUDr. Tiborom Gálom, v právnej veci navrhovateľov 1/ X. Q., nar.

XX.XX.XXXX, 2/ B. Q., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom C., F. XX, zastúpení JUDr. Máriou Stahovcovou,
advokátkou, so sídlom AK Brezno, ČSA 18, proti odporcom 1/ Z. K., nar. XX.XX.XXXX, 2/ N. K., nar.
XX.XX.XXXX, obaja bytom U. C., S. XXX, zastúpení Mgr. Petrom Cígerom, nar. 23.11.1974, bytom
Brezno, Nálepkova 1188/5, o právo prechodu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r i a ď u j e vecné bremeno na nehnuteľnosť vedenú na liste vlastníctva č. XXX Okresného
úradu Brezno, katastrálneho odboru, pre katastrálne územie U. C., a to pozemku s parcelným č. C-
KN XXX, zastavané plochy a nádvoria, XXX m2, ktoré spočíva v práve prechodu a prejazdu cez túto

nehnuteľnosť pešo a motorovým vozidlom, smerom na miestnu komunikáciu na pozemku s parcelným
č. C-KN XXXX/X, vedenú na liste vlastníctva č. XXXX Okresného úradu Brezno, katastrálneho odboru,
pre katastrálne územie U. C., a to v prospech vlastníkov nehnuteľnosti, vedenej na liste vlastníctva č. XX
Okresného úradu C., katastrálneho odboru, pre katastrálne územie U. C., stavby so súpisným č. XXXX,
postavenej na parcele C-KN č. XXX/X, a to vo vyznačenom rozsahu podľa nákresu z geometrického
plánu č. XXXXXXXX-XXX/XX zhotoviteľa SAJ zememeračská kancelária s.r.o., označenom bodmi 1, 2,
6, 3, 4 a 5, v časovom rozsahu neobmedzenom pre peší prechod, 2 x do týždňa smerom tam a späť

pre osobné motorové vozidlo a 2 x do kalendárneho roka tam a späť pre nákladné motorové vozidlo,
a napokon neobmedzene pre motorové vozidlá v prípade nevyhnutnosti zásahu na záchranu ľudských
životov, ochrany zdravia a zásahu na ochranu súkromného majetku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovia sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovaným náhradu vo výške 500 Eur, do 30
dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

IV. O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia v 1/ a 2/ rade sa pôvodným návrhom domáhali určenia, že na nehnuteľnosti vedené na
LV č. XXX Správy katastra C., pre k.ú. U. C. ako parcela C-KN XXX zastavané plochy a nádvoria, XXX
m2, viazne vecné bremeno, a to v práve prechodu cez túto nehnuteľnosť pešo a motorovým vozidlom
na nehnuteľnosť v k.ú. U. C., vedenú na LV č. XX ako parcela C-KN XXX/X, zastavané plochy a
nádvoria, XXX m2, smerom na miestnu komunikáciu C-KN XXXX/X vedenú na LV č. XXXX v k.ú. U.

C., v prospech vlastníkov nehnuteľností v k.ú. U. C., vedenú na LV č. XX ako parcela C-KN XXX/
X zastavané plochy a nádvoria, XXX m2, C-KN XXX záhrady, XXX m2 a C-KN XXX/X záhrady, XX
m2, a ako stavba postavená na parcele C-KN XXX/X č. súpisné XXXX, a to vo vyznačenom rozsahu
označenom bodmi 1, 2, 6, 3, 4 a 5 podľa nákresu z geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX/XXvyhotoviteľa SAJ ZEMEMERAČSKÁ KANCELÁRIA s.r.o. Následne v priebehu konania návrh zmenili a
žiadali vecné bremeno v tomto rozsahu zriadiť súdnym rozhodnutím. Svoj pôvodný návrh odôvodňovali
skutočnosťou, že vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu v uvedenom rozsahu vzniklo

vminulostivydržaním,nazákladedlhodobéhovyužívaniapredmetnéhozaťaženéhopozemku,zmenený
návrh odôvodňovali skutočnosťou, že sú vlastníkmi domovej nehnuteľnosti, ako aj priľahlých pozemkov,
ku ktorým nemajú z miestnej komunikácie žiadny prístup a tento je možný jedine cez pozemok vo
vlastníctve žalovaných, parcely č. XXX ako je špecifikovaná vyššie.

Žalovaní žiadali žalobu zamietnuť v pôvodom aj zmenenom znení. K vydržaniu uvádzali, že k tomuto
dôjsť nemohlo, keďže nemohli byť splnené všetky zákonné predpoklady pre vznik takéhoto práva
vydržaním, po zmene žaloby dôvodili inými možnosťami prístupu k nehnuteľnostiam žalobcov a
nevyhnutnosťou zvážiť rozsah zásahu do vlastníckeho práva žalovaných, ktorí na nehnuteľnosti, ktorá
ma byť takto zaťažená vecným bremenom, majú postavenú svoju domovú nehnuteľnosť, prejazd by mal
byť zriadený priamo cez ich dvor, cez ktorý sa dostávajú k svojej hospodárskej budove a inak sa na nej

zdržiavajú aj za účelom oddychu. Z technického hľadiska tu pritom sú aj iné možnosti, ktoré by mali byť
zvážené pre vytvorenie prístupu k nehnuteľnostiam žalobcov.

Z vykonaného dokazovania, a to výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi, ako aj ohliadkou na mieste
samom súd zistil nasledovný skutkový stav:

Žalobcovia sú v režime BSM vlastníkmi domovej nehnuteľnosti so súp. č. XXXX, postavenej na parcele
KN-C č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria, o výmere XXX m2, ako aj záhrady o výmere XXX m2, s
parcelným č. XXX a záhrady o výmere XX m2 s parc. č. XXX/X, všetky nehnuteľnosti sú vedené na LV č.
XX Okresného úradu Brezno, katastrálneho odboru, pre k.ú. U. C.. K týmto nehnuteľnostiam je priľahlý

pozemok s parc. č. KN-C XXXX/X vo vlastníctve obce U. C., ktorý je v katastri nehnuteľností vedený ako
pozemok druhu zastavané plochy a nádvoria, so spôsobom využitia "pozemok, na ktorom je postavená
inžinierska stavba - cestná miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté
parkovisko a ich súčasť", pričom tento je v zastavanom území obce. Medzi touto plochou, ktorá by mohla
byť využitá ako prístupová komunikácia k predmetným nehnuteľnostiam žalobcov a ďalšou miestnou

komunikáciou v obci, konkrétne pozemkom s parc. č. KN-C XXXX vo vlastníctve obce, sa však nachádza
vodný tok a nehnuteľnosti iných súkromných osôb, medzi inými aj žalovaných. Na ich parcele KN-C č.
XXX je postavený ich rodinný dom a hospodárska budova. Z tohto pozemku sa na obecnú parcelu KN-C
č. XXXX/X nachádza aj premostenie, ktoré v minulosti bolo realizované dreveným mostom, v súčasnosti
ide o železobetónový mostík, bez zisteného stavebného či kolaudačného rozhodnutia, avšak fakticky

využívaný dlhodobo v minulosti ako prístupová cesta k nehnuteľnostiam teraz vo vlastníctve žalobcov,
resp. ostatných obyvateľov tejto časti obce. Ďalšie premostenie v blízkosti je cca vo vzdialenosti XX m
z parcely K-NC č. XXX, taktiež vo vlastníctve obce V. C., ktoré ale vyúsťuje na pozemky vo vlastníctve
súkromných osôb. Z katastrálnej mapy aj z ohliadky, ktorá bola na mieste samom vykonaná je zrejmé, že
predmetnénehnuteľnostižalobcovsúokremhoreuvedenejobecnejparcelyKN-Cč.XXXX/X,obklopené

pozemkami v súkromnom vlastníctve osôb, napr. S. S., B. E., či rodiny S. (kde u neznámych členov tejto
rodiny podiely spravuje Slovenský pozemkový fond), za malým vodným tokom potom smerom k miestnej
obecnej komunikácii, parcele KN-C č. XXXX, sa nachádzajú taktiež len nehnuteľnosti vo vlastníctve
súkromných osôb, pričom z technického hľadiska premostenie poskytuje možnosť prechodu či prejazdu
len cez parcelu č. KN-C XXX vo vlastníctve žalovaných, prípadne z obecnej parcely č. XXX - v tomto

prípade premostenie vyúsťuje na pozemok B. E. a prípadná prístupová komunikácia by musela viesť cez
dva pozemky S. S. s parcelnými č. XXX/X a XXXX/X. Parcela č. XXXX/X je zaťažená vecným bremenom
v prospech obce, ktoré je charakterizované ako právo prechodu k vodnému zdroju v prospech obce U.
C. - nachádza sa tu totiž obecná studňa.

Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého
pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby
zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

Pre rozhodovanie súdu v zmysle citovaného ustanovenia zákona musí byť nevyhnutne splnená

podmienka nemožnosti prístupu k stavbe vlastníka. V prípade žalobcov to znamená neexistenciu
prístupu z verejnej komunikácie na taký pozemok, ktorý je znovu buď verejným pozemkom (s
miestnou komunikáciou) alebo pozemkom, ku ktorému majú také právo zabezpečujúce prístup k
ich domovej nehnuteľnosti (účelová komunikácia). Priľahlým pozemkom v zmysle tohto citovanéhoustanovenia zákona pritom nemusí byť len pozemok bezprostredne susediaci so stavbou, ku ktorej
sa má vecné bremeno zriadiť, ale môže to byť aj pozemok naväzujúci, no najmä oddeľujúci dve
plochy, medzi ktorými vlastník stavby právo prechodu nevyhnutne potrebuje na prístup k svojej domovej

nehnuteľnosti. Žalobcovia sú vlastníkmi domovej nehnuteľnosti na parc. č. XXX/X, priamy prístup k
domovejnehnuteľnostijezobecnejparcelyXXXX/X,avšaktátoneústinaďalšiuprístupovúkomunikáciu,
pozemok vo vlastníctve obce s par. č. XXXX. Medzi nimi je pozemok vo vlastníctve žalovaných s par.
č. KN-C XXX a pozemky ďalších súkromných osôb.

Bolo možné prisvedčiť argumentácii žalovaných v tom zmysle, že z technického hľadiska tu sú možnosti
aj iných smerov prístupu pre žalobcov - premostenie vodného toku smerom od obecnej parcely č. XXXX
a účelovej komunikácie na parcele č. XXX, taktiež vo vlastníctve obce, by mohlo byť využité ako jedna z
prístupových ciest k domovej nehnuteľnosti žalobcov, súd však zdôrazňuje, že sú tu právne aj technické
prekážky, ktoré by pre takto určený prechod bolo nutné odstrániť. V prvom rade premostenie z obecnej
parcely cez vodný tok vyúsťuje na pozemok s parc. č. XXX/X vo vlastníctve súkromnej osoby, B. E.,

ďalšia trasa prístupovej cesty by musela viesť cez pozemky s parc. č. XXX/X a XXXX/X vo vlastníctve
ďalšej súkromnej osoby, S. S., a až po prekonaní tejto trasy by sa cesta dostala na obecný pozemok s
parc. č. XXXX/X. Na pozemku S. S. s par. č. XXXX/X síce je zriadené vecné bremeno v prospech obce,
toto však spočíva len v práve prechodu k vodnému zdroju, ktorou je obecná studňa. Z ohliadky na mieste
samom potom bolo možné zistiť, že táto trasa by pre väčší rozsah prechodu a prejazdu potrebovala

okrem odstránenia súčasného oplotenia vytvoriť spevnenú plochu cestného telesa celkom nepochybne
aj so spevnením svahovitého terénu, ktorý sa zvažuje do vodného toku. Po zriadení vecného bremena
na pozemkoch uvedených súkromných osôb by tak musela byť zvažovaná práve miera zásahu do týchto
ich pozemkov a miera súvisiacich technických úprav a investícií.

Ďalšou možnosťou, ktorú súd mohol zvážiť, bol prístup cez obecnú parcelu č. XXXX/X, ale zo
smeru od poľnohospodárskych pozemkov (teda opačného než od miestnej komunikácie a rodinných
domov), kde ale z katastrálnej mapy a údajov katastra nehnuteľností je zrejmé, že smerom k poliam
a poľnohospodárskym plochám vedie tento obecný pozemok k pozemku v správe Slovenského
pozemkového fondu (pozemok s parc. č. KN-C XXXXX ostatné plochy, v katastri nehnuteľnosti vedný

ako pozemok, na ktorom sú skaly, svahy, rokliny, výmole a vysoké medze). K tejto alternatíve žiadal
súd aj vyjadrenie obce U. C., ktorá vo svojom prípise z 03.04.2013 uviedla, že obec nemá v pláne ani
neuvažuje v budúcnosti s vybudovaním prístupovej komunikácie v tejto časti obce. V okolí pozemku
parc. KN-C XXXX/X sa nachádzajú pozemky, ktoré sú vo vlastníctve súkromných osôb. Zároveň obec
súdu oznámila, že nemá ani nemala vypracovanú projektovú dokumentáciu na vybudovanie prístupovej

komunikácie.

Súd nemal pochybnosti o tom, že pre žalobcov nepostačuje na prístup k domovej nehnuteľnosti len
prechod pešo cez niektorý z uvedených pozemkov, čo by mohlo byť realizované napr. aj pri menších
technických zásahoch a úpravách cez pozemky B. E. či S. S. ako je uvedené vyššie. Pre riadne

užívanie, údržbu, či prípadné vykonanie nevyhnutných opráv ich domovej nehnuteľnosti je potrebné
zriadiť vecné bremeno aj v rozsahu prejazdu osobným motorovým vozidlom a v určitej miere aj
nákladným motorovým vozidlom. Jediným vhodným pozemkom v súčasnosti na takýto rozsah vecného
bremenajepredmetnáparcelač.XXXvovlastníctvežalovaných,ostatnémožnéalternatívylenvprípade
rozsiahlych technických alebo právnych zásahov a finančných investícií. Ich rozsah by podľa názoru

súdu bol v nepomere k zásahom do vlastníckeho práva žalovaných na ich pozemku, kde zriadenie
vecného bremena prechodu a prejazdu je možné už za súčasného stavu, bez potreby akýchkoľvek
stavebných úprav. Komfortnosť prechodu či prejazdu síce nie je rozhodujúcim kritériom, avšak potrebné
technické zásahy, stavebné úpravy či finančné investície by nesmeli byť v tak veľkom rozsahu, aký
je možno predpokladať pri ostatných alternatívach. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že

žaloba vo svojom základe je dôvodná, a sú tu dané zákonné podmienky pre zriadenie vecného bremena,
ktoré bude zaťažovať pozemok žalovaných s parc. č. KN-C XXX, a to vo vymedzenom rozsahu
podľa vypracovaného geometrického plánu, doloženého žalobcami, ktorý je vypracovaný vyhotoviteľom
SAJ zememeračská kancelária s.r.o., Židlovo 3, Brezno, IČO: 36639729, dňa 22.09.2011, pod č.
XXXXXXXX-XXX/XX. Na geometrickom pláne sú vyznačené body 1, 2, 3, 4, ktoré označujú rohy

vyznačenej plochy na prechod a prejazd, body 5 a 6 potom označujú zlomy na dvoch protiľahlých
stranách tejto plochy. Z ohliadky na mieste samom je zrejmé, že táto plocha približne zodpovedá šírke
miestnej či prístupovej komunikácie potrebnej na prejazd osobným, prípadne nákladným motorovým
vozidlo a teda zodpovedá svojim priestorovým rozsahom potrebám vecného bremena. Zároveň bolomožné konštatovať, že inou plochou tohto pozemku by vecné bremeno vedené byť nemohlo, keďže
sa tu nachádzajú stavby po oboch stranách vyznačenej plochy. Vyústenie tejto plochy k vodnému
toku potom rešpektuje samotné premostenie smerom na obecný pozemok s parc. č. KN-C XXXX/

X železobetónovým mostíkom. Súd tak konštatoval, že vyznačená plocha s požadovaným rozsahom
vecného bremena z priestorového hľadiska je primeraná.

Súd musel zvážiť aj časový rozsah, resp. frekvenciu využívania vecného bremena zo strany žalobcov
tak, aby napriek tomu, že dochádza k zásahu do vlastníckeho práva žalovaných, tento zásah bol

stanovený len v nevyhnutnom rozsahu, aj s ohľadom na to, že v tomto prípade ide o dvor pri rodinnom
dome, nie odľahlú plochu využívanú napr. len na poľnohospodárske účely a pod. Zároveň súd zobral do
úvahy aj skutočnosť, že v prípade žalobcov ide o domovú nehnuteľnosť využívanú na rekreačné účely,
keď ich trvalé bydlisko je v inom mieste, než je obec Čierny Balog, bytovú otázku majú vyriešenú, a teda
rozsah vecného bremena musí tejto skutočnosti taktiež zodpovedať. Peší prechod, ktorý spôsobuje
najmenší zásah do vlastníckych práv žalovaných, súd tak určil v neobmedzenom rozsahu, prejazd

osobným motorovým vozidlom však obmedzil na frekvenciu 2 x do kalendárneho týždňa tam a späť,
teda tak, aby bolo možné s týmto vozidlom prejsť k domovej nehnuteľnosti žalobcov, vrátiť sa a v prípade
ešte v tom istom kalendárnom týždni využiť ešte raz takýto prístup a návrat späť, čo zodpovedá rozsahu
využívania tejto stavby. Na prejazd nákladným vozidlom potom bol určený s ohľadom na len občasnú
potrebu prístupu k predmetnej domovej nehnuteľnosti, a to dovozu napr. paliva - primeranou je tu

frekvencia dva razy do kalendárneho roka, keď je takto nákladné vozidlo oprávnené v prospech žalobcov
doviesť buď palivo alebo stavebný materiál k stavbe žalobcov a po rovnakej ceste sa vrátiť na miestnu
komunikáciu. Neobmedzená možnosť prejazdu osobným alebo nákladným motorovým vozidlom je
potom daná len v prípade, keď je to nevyhnutné pre záchranu ľudského života a ochranu zdravia
(zdravotnícky zásah), ako aj pre ochranu majetku v prípade hroziacej škody (nevyhnutné stavebné

zásahy, požiar a pod.).

Návrhu nebolo možné vyhovieť v rozsahu zriadenia vecného bremena v prospech pozemkov s
parcelnými č. C-KN XXX/X zastavané plochy a nádvoria, XXX m2(na ňom stojí predmetná stavba), č.
C-KN XXX, záhrady, XXX m2 a č. XXX/X záhrady, XX m2. Zákon dáva súdu takúto možnosť len vo

vzťahu ku stavbe, ku ktorej jej vlastník nemá prístup, nie však k pozemkom. Uvedené má aj praktický
význam pre prípad, že by v budúcnosti došlo k prevodu alebo prechodu nehnuteľností na iné osoby, ale
v prospech odlišných osôb vo vzťahu k pozemkom a stavbe - to by znamenalo, že súd by v prípade
vyhovenia žalobe v celom rozsahu vytvoril do budúcnosti vecné bremeno, z ktorého by bola oprávnená
aj iná osoba, než vlastník stavby. V tejto časti preto súd žalobu zamietol.

Poslednou otázkou na vyriešenie bola finančná náhrada, ktorú budú žalobcovia povinní ako
kompenzáciu vyplatiť žalovaným. V tomto prípade nejde o samostatný nárok, ktorý by bolo potrebné v
konaní uplatniť vzájomným návrhom žalovaných, pretože súd v prípade rozhodovania podľa citovaného
§ 151o Občianskeho zákonníka nanovo usporiada vzťahy k nehnuteľnostiam medzi susediacimi

vlastníkmi týchto nehnuteľností, a to tak, aby jediným rozhodnutím došlo k vyriešeniu všetkých otázok
tohto nového usporiadania. Ak teda súd na jednej strane zriadi vecné bremeno v nevyhnutnom rozsahu,
potom na druhej strane musí tento zásah do vlastníckeho práva žalovaných vyrovnať povinnosťou
žalobcov na finančnú náhradu, v tomto prípade jednorazovú, a to tak, aby bola jej výška primeraná k
rozsahu zásahov do vlastníckeho práva žalovaných. Na jednej strane súd zvážil okolnosť, že predmetný

pozemok žalovaných bol už niekoľko desiatok rokov využívaný na prechod či prejazd k pozemkom
a domom obyvateľov Čierneho Balogu, ktorí mali tieto svoje nehnuteľnosti za vodným tokom. Je to
pozemok, ktorý bol na prechod a prejazd spolu s ďalšími pravidelne využívaný, a teda vlastník už aj v
minulosti bol zaťažený faktickým výkonom tohto práva, nie síce na základe vzniku vecného bremena,
ale na základe privolenia zo strany vlastníkov pozemku. Zároveň na druhej strane bolo treba zvážiť

okolnosť, že tu nejde o zriadenie prechodu cez odľahlý pozemok, napr. poľnohospodársku pôdu, ale cez
dvor pri rodinnom dome, kde už výkonom vecného bremena dochádza nielen k určitému opotrebeniu
udržiavaného povrchu pozemku, ale aj k narušovaniu súkromia vlastníkov, resp. osôb, ktoré využívajú
domovú nehnuteľnosť, dvor, či hospodársku budovu, v neposlednom rade aj k obmedzeniu užívania
dvora nimi samotnými. Súd z toho dôvodu neprihliadal na všeobecné pravidlá pre ocenenie vecného

bremena, ale na hodnotu újmy, ktorá vzniká osobám zaťaženým. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o
jednorazovú náhradu, ktorá pre spravodlivé usporiadanie musí byť súdom stanovená, a zároveň musí
svojou výškou zodpovedať uvedenému zásahu, súd považoval za primeranú sumu 500 Eur, ktorú
žalobcovia budú povinní vyplatiť žalovaným do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.O trovách konania súd rozhodne v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej
možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p., že konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené, alebo že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Ak povinný nesplní dobrovoľne, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať

návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.