Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. marec 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 8C/445/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214210324
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jaďuďová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4214210324.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Komárne v právnej veci navrhovateľa: Československá obchodná banka, a.s. so sídlom

Bratislava, Michalská 18, IČO: 36 854 140, v konaní zast. Malata, Pružinský, Hegedüs & Partners s.r.o.,
proti odporcovi: A. D., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom D., B. XXX/XX, občan SR, v konaní zastúpený
opatrovníčkou JUDr. A. D., vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Nové Zámky, o zaplatenie 2
702,22 Eur s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Ivanou Jaďuďovou, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý navrhovateľovi zaplatiť sumu 152,39 Eur spolu s úrokom vo výške 25%
ročne z tejto sumy od 24.5.2014 do zaplatenia a sumu 1 750,37 Eur s úrokom z omeškania vo výške
9% ročne z tejto sumy od 24.5.2014 do zaplatenia všetko do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 27.5.2014, súdu doručeného dňa 29.5.2014 domáhal zaviazania
odporcu na zaplatenie sumy 152,39 Eur s príslušenstvom ako debetného zostatku na bežnom účte a
sumy 2549,83 Eur s príslušenstvom na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 003026730R zo dňa
12.12.2008 a poskytol mu úver vo výške 80000,-Sk (2655,51 Eur). Dňa 18.3.2012 oznámil odporcovi

zosplatnenie úveru ku dňu 15.3.2012. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú obchodné podmienky pre
ČSOB spotrebiteľské úvery (ďalej len OP). Odporca nedodržal dojednané podmienky, dostal sa do
omeškania s platbami a bol preto opakovane vyzvaný k plneniu výzvami. V súlade s Obchodnými
podmienkami pre omeškanie odporcu prehlásil navrhovateľ pohľadávku za splatnú o čom odporcu
informoval a zároveň ho vyzval k úhrade splatnej pohľadávky. Na výzvy odporca náležite nereagoval.

Odporca sa zdržiava na neznámom mieste, preto mu súd ustanovil v zmysle § 29 O.s.p. opatrovníka.

Tento sa na pojednávanie nedostavil, hoci bol riadne a včas predvolaný, svoju neúčasť neospravedlnil,
súd pojednával v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s OP navrhovateľa, zmluvami zo dňa 11.3.2005
a zo dňa 12.12.2008, oznámením o splatnosti celého záväzku, výkazom nedoplatku a inými listinami
pripojenými ku spisu a zistil nasledovný a skutkový a právny záver vecí:

Účastníci konania dňa 11.3.2005 uzavreli zmluvu o bežnom účte.Podľa § 503 Obch. zákonníka je dlžník oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou
určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných
prostriedkov.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu (ďalej
len Občianskeho zákonníka), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné
odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú
na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah

dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia
úverovej zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou

sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1, 2 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy

poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 258/2001

Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka, s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od
1.4.2004, predpisom lex specialis, s poukazom na 879f ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka. Súd teda
vzťah účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z..z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom vznikol
záväzkovoprávny vzťah titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý súd podrobil skúmaniu i s

poukazom na ustanovenia Občianskeho zákonníka dotýkajúce sa problematiky spotrebiteľských zmlúv,
keďže posudzovaný právny vzťah napĺňa znaky spotrebiteľského vzťahu. Preskúmaním zmluvných
podmienok súd konštatuje, že uzavretá zmluva neobsahuje žiadne také zmluvné podmienky, ktoré by
bolo potrebné v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyhodnotiť ako neprijateľné, keďže žiadna
zo zmluvných podmienok nemá taký charakter, že by spôsobovala značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zo strany navrhovateľa bol odporcovi
poskytnutý spotrebiteľský úver formou povoleného prečerpania finančných prostriedkov na účte. Súd
s poukazom na vykonané dokazovanie ako aj na to, že odporca žiadne dôkazy na svoju obranu
neprodukoval rozhodol tak, že navrhovateľovi priznal uplatnenú pohľadávku z titulu debetu vo výške
152,39 EUR s príslušenstvom (debetná úroková sadzba 25%).

Čo sa týka zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorú účastníci uzavreli dňa 12.12.2008 a bol odporcovi
poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 80000,-Sk túto tiež súd podrobil súdnemu preskúmaniu.Odporca úver nesplácal a bol v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok a bol vyhlásený úver za
splatný ku dňu 15.3.2012 a to sumou 1750,37 Eur.

Podľa §-u 53 ods. 1,2,3,4 a 5 Obč. zák. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia, alebo ak
boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak

nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý
nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho
záväzku. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách, sú neplatné.

Súd mal za to, že neprijateľné podmienky v zmluve nevzhliadol, odporca si úver zobral a prestal ho
splácať. Súd mal za to, že medzi účastníkmi vznikol záväzkový právny vzťah, odporca bol s obsahom
zmluvy uzrozumený. Taktiež úroky z úveru, ktoré boli dohodnuté sú v súlade s platnou legislatívou.
Úver bol vyhlásený za splatný ku dňu 15.3.2012 a to sumou 1750,37 Eur a preto súd túto sumu s
príslušenstvom ako dôvodnú navrhovateľovi priznal.

Pokiaľ ide o uplatnený nárok na zaplatenie zmluvného úroku vo výške 15,80% ročne a ostatných
poplatkov, úrokov, ktoré sú požadované od vyhlásenia splatnosti k 15.3.2012 súd návrh ako nedôvodný
zamietol. Súd konštatuje, že zmluvný úrok bol súčasťou každej jednej splátky úveru, teda priznanie
navrhovateľom uplatneného zmluvného úroku je duplicitným nárokom. Súd poukazuje i na to, že

navrhovateľ má nárok na zmluvný úrok len do času účinkov vyhlásenia splatnosti úveru (ktorej
zmysel spočíva v predčasnom zosplatnení záväzku dlžníka z dôvodu porušovania zmluvných povinností
dlžníkom), pretože týmto jednostranným právnym úkonom sa pohľadávka (celá , teda aj poplatky)
veriteľa predčasne stávajú splatnými v celom rozsahu. Vzhľadom aj na účel zmluvného úroku, ktorým
je odplata za poskytnuté peňažné prostriedky, vyhlásením splatnosti úveru stratil navrhovateľ právo

uplatňovať si zmluvné úroky aj naďalej. Podľa názoru súdu dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých
prostriedkov platia len do splatnosti dlhu. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k
dvojnásobnému zaťaženiu. Súd poukazuje aj na § 54 ods. 1 Obč. zák., v zmysle ktorého sa zmluvné
dojednanie, ktoré by zaväzovalo odporcu k plateniu zmluvných úrokov aj po vyhlásení splatnosti úveru
odchyľovalo od zákona v neprospech spotrebiteľa, pretože by zhoršovalo jeho postavenie. Preto v

tejto časti súd návrh ako nedôvodný, nepreukázaný zamietol s poukazom na vyššie uvedené zákonné
ustanovenia.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu.