Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. január 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/44/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1103899649
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1103899649.7

Rozhodnutie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a
členov senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci navrhovateľa: K. J.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom J. ul. č. XX, U., zastúpený: DEDÁK & Partners, s. r. o., Mlynské nivy č. 45, IČO:
36 906 464, Bratislava, proti odporcom: 1/ Bytové družstvo Bratislava III, IČO: 00 169 633, Kominárska
ul. č. 6, Bratislava, zastúpený: MV Legal s. r. o., IČO: 36 857 947, Jedenásta ul. č. 16, Bratislava, 2/

J.. P. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. ul. č. XXXX/X, Ž., zastúpená advokátom: JUDr. Richard Schin,
Štefánikova ulica č. 23, Bratislava, o určenie neplatnosti právneho úkonu, na odvolanie navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 13. októbra 2014, č. k. 17C/141/2003 - 415, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi 1/ trovy odvolacieho konania v sume 880, 47 eur na účet

právneho zástupcu odporcu 1/ vedený v W. U., G.. Y.., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, do troch dní.

Odporkyni 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým (v poradí tretím) rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa
domáhalurčenianeplatnostizmluvyzodňa06.08.2002oprevodevlastníctvadružstevnéhobytu,ktorou

odporca 1/ previedol vlastnícke právo k W. bytu č. XX, na W. poschodí na J. ulici č. XX, v U., na T. J.,
bývalú manželku navrhovateľa. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 80 písm. c) O. s. p., § 703 ods.
2, 3 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že pri zisťovaní naliehavého právneho záujmu navrhovateľa
na požadovanom určení vychádzal zo záväzného právneho názoru odvolacieho súdu, ktorý uviedol, že
naliehavý právny záujem má navrhovateľ iba v prípade, ak preukáže, že aj on bol členom družstva a
nakoľko v konaní nebolo sporné, že navrhovateľ nebol členom družstva, keď počas trvania manželstva,

na základe členskej prihlášky zo dňa 29. 09. 1986, sa stala výlučnou členkou družstva jeho bývalá
manželka, a to prijatím za člena družstva rozhodnutím predstavenstva zo dňa 25. 11. 1986, po úhrade
zápisného v sume 200,- Sk a základného členského vkladu vo výške 3. 000,- Sk dňa 01. 10. 1986.
Poukázal na skutočnosť, že v poradí prvý rozsudok zo dňa 26. novembra 2003, č. k. 17C/141/2003 -
105, ktorým návrhu navrhovateľa vyhovel, zrušil Krajský súd v Bratislave uznesením, č. k. 2Co/73/04
- 138 a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu potreby skúmania naliehavého právneho záujmu

navrhovateľa na požadovanom určení v súvislosti s tvrdením odporkyne, že jej dcéra T. J., ako členka
družstva vymenila H. byt na Č. ul. č. X v U., ktorý nadobudla ako pracovníčka Doprastavu ešte pred
uzavretím manželstva s navrhovateľom za W. byt na J. ul. č. XX v U. a zároveň uložil prvostupňovému
súdu povinnosť skúmať skutočnosti, za ktorých došlo k nadobudnutiu tohto bytu a k jeho výmene a
či sa navrhovateľ skutočne členom družstva stal. Súd prvého stupňa poukázal v odôvodnení svojho
rozhodnutia ďalej na priebeh konania s tým, že v poradí druhým rozsudkom zo dňa 21. mája 2007, č.

k. 141/03 - 270 (správne 17C/141/2003 - 270, pozn. odvolacieho súdu) návrh navrhovateľa zamietol a
Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 19. januára 2011, č. k. 2Co/469/2007 - 336 tento rozsudokpotvrdil, avšak Najvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie navrhovateľa proti rozsudku odvolacieho
súdu, uznesením zo dňa 31. októbra 2011, sp. zn. 2 Cdo 84/2011 rozsudok Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 19. januára 2011, sp. zn. 2Co/469/2007 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom z

odôvodnenie uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že konanie bolo postihnuté
procesnou vadou, keďže nebolo rozhodnuté o návrhu podľa § 92 ods. 2, 3 O. s. p. a uviedol, že až do
okamihu odmietnutia dedičstva vystupovala v konaní pasívne legitimovaná P. X., ktorá, ak by dedičstvo
neodmietla, potvrdila by vecnú legitimáciu odporcu 2/ a odmietnutie dedičstva je možné považovať
za skutočnosť, ktorá nastala po začatí konania a s ktorou právne predpisy spájajú prevod a prechod

práv alebo povinností, o ktorých sa koná. Súd prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal
na skutočnosť, že Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 14. júna 2013, č. k. 2Co/7/2012 - 371
v poradí druhý prvostupňový rozsudok zrušil (rozsudok zo dňa 21. mája 2007, č. k. 141/03 - 270) z
procesných dôvodov a preto uznesením zo dňa 06. marca 2014, č. k. 17C/141/2003 - 388 pripustil, aby
z konania vystúpila odporkyňa 2/ P. X. a na jej miesto vstúpila ako odporkyňa 2/ J.. P. X.. Rozhodnutie
o trovách konania odôvodnil právne ust. § 142 ods. 1 O. s. p., vecne tento výrok súd prvého stupňa

neodôvodnil, keď uviedol, že odmena právneho zástupcu odporcu bola vyčíslená podľa § 10 ods. 1, 2,
§ 13a, § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. tak, že za dva úkony právnej služby bola priznaná odmena
á 725, 33 eur (hodnota veci 150. 000 eur), prevzatie a príprava, účasť na pojednávaní dňa 13. 10.
2014, režijná náhrada á 7, 41 eur + 20 % DPH s tým, že právny zástupca odporcu 1/ si uplatnil aj trovy
predchádzajúceho právneho zastúpenia odporcu 1/ JUDr. Tibora Horvátha za jeden úkon právnej služby

á 57 eur (1/3 výpočtového základu podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z. z. účinnej do 30.
06. 2013) za podanie zo dňa 02. 05. 2011, režijnú náhradu á 7, 41 eur + 20 % DPH a preto priznal
odporcovi 1/ náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1. 837, 38 eur, ktorú podľa § 149 ods. 1 O. s.
p. uložil zaplatiť navrhovateľovi jeho právnemu zástupcovi odporcu 1/. Rozhodnutie o trovách konania
odporkyne 2/ odôvodnil vecne tým, že nakoľko si v stanovenej lehote trovy konania nevyčíslila a okrem

trov právneho zastúpenia jej zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia iné trovy nevyplývajú, nebol súd
prvého stupňa viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania a preto ich odporkyni 2/ nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvého stupňa
nehodnotil všetky dôkazy v širších súvislostiach a v ich vzájomnej súvislosti, ale iba jednostranne v

prospechodporcov1/a2/,apretovychádzanapadnutérozhodnutieznesprávnehoprávnehoposúdenia
veci a navrhol ho zmeniť a jeho návrhu vyhovieť. Uviedol, že odvolací súd nevyslovil právny názor, že
navrhovateľovi nevzniklo členstvo v bytovom družstve Bratislava III, ale uznesením, sp. zn. 2Co/73/04
uložil prvostupňovému súdu skúmať okolnosti, za ktorých T. J. nadobudla X - izbový byt, či ho nadobudla
pred uzavretím manželstva alebo po jeho uzavretí a či sa stal členom družstva aj on s tým, že T. J.

ešte pred uzavretím manželstva dňa 28. 07. 1977 uzavrela s bytovým družstvom Bratislava II dohodu
o odovzdaní a prevzatí X - izbového bytu na Č. ulici a dňa 13. 01. 1979 sa doňho nasťahoval, čím im
vznikol spoločný nájom bytu, pričom jeho bývala manželka sa na základe členskej prihlášky zo dňa 29.
09. 1986 stala členkou Bytového družstva Bratislava III, v ktorej vyhlásila, že ona sama ani jej manžel,
nie sú členmi BD a dňa 29. 12. 1988 požiadala o pridelenie väčšieho bytu a v dotazníku ho uviedla

ako spoločného užívateľa. Uviedol, že ako členke družstva jej tým za trvania manželstva vzniklo právo
na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu (§ 703 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a následným
uzavretím nájomnej zmluvy s družstvom dňa 01. 06. 1995 mu vzniklo právo spoločného nájmu bytu
(X - izbový byt č. XX na J. ul. č. XX v U.), ako aj spoločné členstvo manželov v družstve a poukázal
na čl. 6 a 9 stanov Bytového družstva Bratislava III a napriek tomu, že ich manželstvo bolo dňa 10.

05. 2000 právoplatne rozvedené, zo spoločného členstva a zo spoločného nájmu družstevného bytu
boli obaja naďalej, t.j. bez ohľadu na zánik manželstva rozvodom, oprávnení spoločne a nerozdielne,
nakoľko so zánikom manželstva jeho rozvodom nie je zo zákona spojený aj zánik spoločného členstva
rozvedených manželov v družstve ani zánik spoločného nájmu družstevného bytu a naďalej trvajú
(rozsudok NS SR, sp. zn. 3 Cdo 183/2010). Navrhovateľ v dôvodoch svojho odvolania uviedol, že trvá na

tom, že po rozvode manželstva nedošlo žiadnym právne relevantným spôsobom k zániku spoločného
nájmu bytu manželmi s tým, že v priebehu dokazovania aj v priebehu doplneného dokazovania bolo
preukázané, že medzi bývalými manželmi nedošlo k dohode o ďalšom nájme predmetného bytu ani
o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o čom svedčí aj žaloba o zrušenie práva
spoločného nájmu bytu manželmi, ktorú podal dňa 22. 08. 2002 na Okresný súd Bratislava I a je vedená

pod sp. zn. 18Ct/19/02 s tým, že T. J. v priebehu tohto konania zomrela dňa 08. 06. 2003 a on stále užíva
predmetný byt a inú možnosť bývania nemá natrvalo vyriešenú. Namietol, že povinnosťou odporcu 1/
bolo pri prevádzaní vlastníctva družstevného bytu konať s obidvomi užívateľmi, avšak opomenul jeho
zákonný nárok, nevyžiadal si jeho vyjadrenie k zmluve o prevode a preto má nedostatok jeho súhlasu zanásledok neplatnosť takej zmluvy (rozsudok NS SR, sp. zn. 1 Cdo 151/2005 a 3 Cdo 102/2006), nakoľko
si neoveril, či naozaj došlo k dohode o ďalšom nájme rozvedených manželov, či nedošlo k zneužitiu
výkonu práva zo strany T. J., alebo či rozhodol o ňom súd, čím došlo nerešpektovaním jeho rovnosti

ako účastníka občianskoprávneho vzťahu k jeho poškodeniu. Uviedol, že zmluva o prevode vlastníctva
družstevného bytu uzavretá dňa 06. 08. 2002, ktorou odporca 1/ previedol vlastnícke právo k W. bytu
č. XX na J. ulici č. XX v U., na bývalú manželku T. J., je podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne
neplatným právnym úkonom a preto jeho bývalá manželka nemohla platne nadobudnúť vlastníctvo bytu
a ani po jej smrti nemohlo dedením prejsť na odporkyňu 2/, nakoľko ide o družstevný byt, ktorý bol v

čase prevodu vlastníctva na T. J. v stále pretrvávajúcom spoločnom nájme manželov, jej smrťou, ako
jedného zo spoločných nájomcov, neprešlo jej členstvo v družstve ani nájom bytu na dediča (§ 706 ods.
3 Občianskeho zákonníka) a v dôsledku jej smrti mu patrí výlučné právo nájmu bytu a teda následne
aj nárok na prevod vlastníctva bytu. Poukázal na skutočnosť, že jeho naliehavý právny záujem na
určení neplatnosti predmetnej zmluvy je daný tým, že zmluva sa stala podkladom pre povolenie vkladu
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech T. J..

Odporca 1/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že navrhuje napadnutý rozsudok
potvrdiťzdôvodujehovecnejsprávnostiazároveňsiuplatnilprávonanáhradutrovodvolaciehokonania.
Uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom, keď súd prvého stupňa návrh
zamietol z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na požadovanom určení s

tým, že sa nikdy nestal členom družstva a preto mu nevznikol nárok na pridelenie bytu a následné jeho
nadobudnutie do vlastníctva.

Odporkyňa 2/ sa k odvolaniu navrhovateľa, ktoré jej bolo doručené dňa 27. 12. 2014 nevyjadrila.

Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. l O. s. p. v znení
účinnom od 01. 06. 2014, túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2
O. s. p., keďže pre nariadenie pojednávania neboli dané zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia
§ 214 ods. l O. s. p. (nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde o konanie vo veciach
porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem) a rozsudok

verejne vyhlásil dňa 28. januára 2016 podľa § 211 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O. s. p., pričom o
termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, ich právni zástupcovia, upovedomení zákonným
spôsobom.

Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na

zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu,
výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O. s. p.) a na ich základe dospel k správnym
skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 157 ods. 2 O.
s. p.).

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

K odvolacím námietkam navrhovateľa, že prvostupňový súd nehodnotil všetky dôkazy v širších

súvislostiach a v ich vzájomnej súvislosti, ale iba jednostranne v prospech odporcov 1/ a 2/ odvolací
súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať
na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti
tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ust. § 132 O. s. p. dôkazy súd hodnotí podľa
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo

prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Pri hodnotení dôkazov
súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz
hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon
súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napr. § 133, § 134, § 135 O. s. p.). Kontrola
výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu

odôvodnenia rozsudku upraveného v ust. § 157 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa
žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne iný účastník konania,
stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnutédôkazy a ako vec právne posúdil. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo
presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanej veci súd
prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj

odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a
s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález
súdu. Okolnosti namietané navrhovateľom v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných
dôkazov nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom
rozhodnutí prezentovanou úvahou prvostupňového súdu.

V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka
konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov,
ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, tzn., aby sa rozhodlo v
súlade s jeho požiadavkami a ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním
navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov.

Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní namietol, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových
zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O

nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného
odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvého stupňa za úplné a ich právne
posúdenie súdom prvého stupňa za správne.

V prejednávanej veci ide v poradí o tretí rozsudok súdu prvého stupňa, keď rozsudok zo dňa 26.
novembra 2013, č. k. 17C/141/2003 - 105, ktorým prvostupňový súd návrhu navrhovateľa na určenie
neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu č. XX na X. poschodí bytového domu,
nachádzajúceho sa v U. na J. ulici, súpisné číslo XXXXXX, orientačné č. XX, na parcele č. XXXX/X,

zapísaného na Liste vlastníctva č. XXXX, katastrálneho úradu v Bratislave, Správa katastra Bratislava
I, uzavretej dňa 06. 08. 2002 medzi odporcom 1/ ako prevádzajúcim a T. J. ako nadobúdateľom vyhovel
a určil, že je neplatná.

Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 23. marca 2005, č. k. 2Co/73/2004 - 138 tento rozsudok

zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a uložil mu povinnosť v ďalšom konaní skúmať
naliehavý právny záujem navrhovateľa na požadovanom určení v súvislosti s tvrdením matky pôvodne
žalovanej T. J., že ako členka družstva vymenila jednoizbový byt na D. F., na Č. ul. č. X v U., ktorý
nadobudla ako pracovníčka Doprastavu ešte pred uzavretím manželstva s navrhovateľom za trojizbový
byt na J. ul. č. XX v U. a zároveň uložil prvostupňovému súdu povinnosť skúmať skutočnosti, za ktorých

došlo k nadobudnutiu tohto bytu a k jeho výmene a či sa navrhovateľ skutočne členom družstva stal.

Súd prvého stupňa v poradí druhým rozsudkom zo dňa 21. mája 2007, č. k. 17C/141/2003 - 270 návrh
navrhovateľavcelomrozsahuzamietol,keďzodôvodneniatohtorozsudkuvyplýva,žeprvostupňovýsúd
nazákladezhodnýchtvrdeníúčastníkovkonaniadospelkzáveru,ženavrhovateľčlenomdružstvanebol,

nakoľko na základe členskej prihlášky zo dňa 29. 09. 1986 sa stala výlučnou členkou SBD Bratislava
III výlučne jeho nebohá manželka, a to prijatím za člena družstva rozhodnutím predstavenstva zo dňa
25. 11. 1986 po úhrade zápisného 200,- Sk a základného členského vkladu v sume 3. 000,- Sk dňa
01. 10. 1986 s tým, že súd prvého stupňa ďalej uviedol, že zastáva právny názor, že navrhovateľovi
vzniklo uzavretím nájomnej zmluvy dňa 01. 06. 1995 právo spoločného nájmu bytu manželov k danému

bytu, ako aj spoločné členstvo v družstve (§ 703 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka), nakoľko jeho
bývalej manželke ako členke družstva vzniklo za trvania manželstva právo na uzavretie zmluvy o nájme
družstevného bytu na základe rozhodnutia predstavenstva SBD Bratislava III zo dňa 01. 03. 1989 a
poukázal na právny názor odvolacieho súdu, ktorý uviedol, že pokiaľ sa navrhovateľ členom družstva
nestal, nemôže mať naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva

družstevného bytu a je potrebné jeho návrh bez ďalšieho vecného posúdenia ako procesne neprípustný
zamietnuť. Súd prvého stupňa v dôvodoch tohto rozhodnutia ďalej uviedol, že navrhovateľ môže mať
naliehavý právny záujem na určení neplatnosti danej zmluvy iba voči účastníkom tejto zmluvy, resp. ich
právnym nástupcom a nakoľko jedinou dedičkou po nebohej manželke navrhovateľa sa stala J.. P. X.,keďže žalovaná odporkyňa 2/ dedičstvo odmietla, nie je v konaní pasívne vecne legitimovaná a aj z tohto
dôvodu nebolo možné návrh navrhovateľa meritórne prejednať pre nedostatok naliehavého právneho
záujmu na určení neplatnosti zmluvy voči odporkyni 2/.

Krajský súd v Bratislave o návrhu navrhovateľa zo dňa 11. 07. 2007 na pripustenie vstupu ďalšieho
účastníka do konania na strane odporcov rozhodol uznesením zo dňa 25. mája 2009, č. k. 2Co/469/2007
- 319 tak, že vstup J.. P. X. do konania na strane odporcov nepripustil, Najvyšší súd Slovenskej
republiky uznesením zo dňa 12. mája 2010, sp. zn. 2 Co 7/2009 odvolacie konanie zastavil (o odvolaní

navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave) a Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa
19. januára 2011, č. k. 2Co/469/2007 - 336 prvostupňový rozsudok potvrdil, keď z odôvodnenia tohto
rozsudku vyplýva, že nakoľko návrh navrhovateľa smeroval iba proti jednému z účastníkov napadnutej
zmluvy, napriek tomu, že aj druhá zmluvná strana by bola daným rozhodnutím dotknutá na svojich
právach a mala by mať možnosť brániť svoje záujmy, neboli splnené podmienky na úspešnosť žalobou
uplatneného nároku, ktorou je presne označený okruh účastníkov konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie navrhovateľa proti vyššie uvedenému rozsudku
odvolacieho súdu uznesením zo dňa 31. októbra 2011, sp. zn. 2 Cdo 84/2011 rozsudok Krajského súdu
v Bratislave zo dňa 19. januára 2011, sp. zn. 2Co/469/2007 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z
odôvodnenie uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že odvolací súd konanie zaťažil

vadou v zmysle § 237 písm. f) O. s. p. tým, že o návrhu navrhovateľa zo dňa 11. júla 2007, označenom
ako „návrh na pripustenie ďalšieho účastníka do konania na strane odporcu“ nerozhodol a to napriek
tomu, že navrhovateľ návrhom žiadal rozšíriť okruh pasívne legitimovaných osôb o dedičku J.. P. X.,
nakoľko dedička po P. (správne T.) J. (v návrhu na začatie konania zo dňa 01. 08. 2003 označená
ako odporkyňa 2/), P. X., dedičstvo odmietla. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že Krajský súd v

Bratislave uznesením zo dňa 25. mája 2009, sp. zn. 2 Co 469/2007 vstup J.. P. X. do konania na strane
odporcov nepripustil a rozsudkom zo dňa 19. januára 2011, č. k. 2Co/469/2007 - 336 prvostupňový
rozsudok potvrdil aj z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie na strane odporcov, nakoľko v konaní
nevystupovala právna nástupkyňa nebohej odporkyne 2/ P. (správne T.) J.. Podľa názoru dovolacieho
súdu bolo povinnosťou odvolacieho súdu podanie navrhovateľa posúdiť podľa jeho obsahu, z ktorého

vyplýva, že navrhovateľ navrhol pristúpenie ďalšieho účastníka do konania a zrejme z opatrnosti podal
aj návrh na zmenu účastníka konania podľa § 92 ods. 2 a 3 O. s. p.

Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 14. júna 2013, č. k. 2Co/7/2012 - 371 rozsudok súdu
prvého stupňa zrušil (v poradí druhý) z dôvodu, že konanie bolo postihnuté inými vadami, ktoré mali

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že sa dopustil
závažného procesného pochybenia tým, že sa s okruhom účastníkov konania na strane odporcov vôbec
nevysporiadal,nakoľkonavrhovateľuž vnávrhunazačatiekonaniapodanéhonasúdprvéhostupňadňa
01. 08. 2003 označil subjekt (odporkyňu 2/ - T. J.), ktorý v čase podania návrhu na súd nemal spôsobilosť
byť účastníkom konania a keďže v čase začatia konania nemal preukázaný okruh dedičov po zomrelej

odporkyni 2/, bolo povinnosťou súdu prvého stupňa najprv zistiť okruh dedičov po T. J., prípadne konanie
prerušiť podľa § 107 ods. 3 O. s. p., ak by nebolo možné so zistenými dedičmi v konaní pokračovať
skôr, ako sa po poručiteľke - odporkyni 2/ dedičské konanie právoplatne skončí. Odvolací súd zároveň
v dôvodoch tohto rozhodnutia uviedol, že nakoľko prvostupňovému súdu bola od 07. 11. 2005 známa
skutočnosť, že odporkyňa 2/ - P. X. (po zastavení konania voči pôvodne označenej odporkyni 2/ - T. J.

v návrhu na začatie konania, na pojednávaní dňa 22. 10. 2003) nie je dedičkou po poručiteľke T. J.,
bolo jeho povinnosťou v ďalšom konaní konať s J.. P. X., ktorá vstúpila do všetkých práv a povinností
po pôvodne označenej odporkyni 2/.

Súd prvého stupňa následne uznesením zo dňa 06. marca 2014, č. k. 17C/141/2003 - 338 pripustil, aby

z konania vystúpila odporkyňa 2/ P. X. a na jej miesto vstúpila J.. P. X., ako odporkyňa 2/ a napadnutým
rozsudkom návrh navrhovateľa zamietol.

V posudzovanej veci je nesporné, že manželstvo navrhovateľa a T. J., ktorá zomrela dňa 12. 06. 2003,
uzavreté dňa 13. 01. 1979, bolo rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 09. marca 2000, č. k.

22C/64/99 - 16, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10. 05. 2000 rozvedené s tým, že bývalá manželka
navrhovateľa uzavrela dňa 06. 08. 2002 s odporcom 1/ Zmluvu o prevode vlastníctva družstevného bytu
(byt č. XX, nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu v U., na J. ul. č. XX, súpisné číslo XXXXXX),
ktorej vklad do príslušného katastra nehnuteľností bol povolený dňa 25. 02. 2003 pod č. T. - XXXX/XXXX.V konaní ďalej nebolo sporným, že T. J., ešte pred uzavretím manželstva s navrhovateľom, podala dňa
23. mája 1972 členskú prihlášku, ktorou sa prihlásila za člena SBD zamestnancov Doprastavu n. p.

Bratislava, ktoré jej dňa 23. 06. 1975 pridelilo X - izbový byt, D. F., objekt X - XXX s tým, že jej bola
uložená povinnosť zaplatiť členský podiel v sume 18. 000,- Kčs a Rozhodnutím zo dňa 25. novembra
1976 jej bol Stavebným bytovým družstvom v obvode Bratislava III pridelený X - izbový byt v bloku D.
F. Z.., objekt č. XXX, číslo bytu XX na C.. poschodí, ktorý jej bol na základe Dohody o odovzdaní a
prevzatí bytu zo dňa 28. 07. 1977 uzavretej medzi Stavebným bytovým družstvom v obvode Bratislava

III a členkou družstva (T. J.) s členským číslom XXXX odovzdaný do užívania.

Súd prvého stupňa dospel k správnemu právnemu v odôvodnení napadnutého rozsudku, že navrhovateľ
nebol a nikdy sa členom Stavebného bytového družstva Bratislava III nestal, nakoľko členskú prihlášku
dňa 29. 09. 1986 podala iba právna predchodkyňa odporkyne 2/, vtedy manželka navrhovateľa T. J.,
z ktorej vyplýva, že jej manžel - navrhovateľ iného SBD členom nie je a zároveň, že navrhovateľ je

rodinným príslušníkom žiadateľky, s ktorým bude žiť v spoločnej domácnosti, pričom Stavebné bytové
družstvo Bratislava III oznámením zo dňa 01. 12. 1986, Č. j. 11918/86/Čl. (viď č. l. 48 spisu) bývalej
manželke navrhovateľa oznámilo, že rozhodnutím predstavenstva zo dňa 25. 11. 1986 bola prijatá za
člena Stavebného bytového družstva v obvode Bratislava III s členským číslom XXXXX a rozhodnutím
predstavenstva zo dňa 28. 02. 1989 jej bol pridelený X - izbový byt č. XX - svojpomoc - D. Z.. v súlade

s Dohodou o zmene uzavretej pracovnej zmluvy s Doprastavom n. p., zo dňa 25. 09. 1986, Č. 2103/
Bd-XIV-1296/86, z bodu 1. ktorej vyplýva, že písomná pracovná zmluva č. X/XXX/XXXX zo dňa 05. 01.
1972, ktorou bola T. J. prijatá do pracovného pomeru na dobu neurčitú sa z dôvodu poskytnutia bytu z
družstevnej svojpomocnej bytovej výstavby v Bratislave - D. Z.., mení s účinnosťou od dnešného dňa
(25. 09. 1986, pozn. odvolacieho súdu) tak, že sa pracovný pomer na dobu neurčitú mení na pracovný

pomer na dobu určitú, a to do 30. 11. 1991.

Odvolací súd považuje za potrebné zároveň uviesť, že z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu
Bratislava I jednoznačne vyplýva, že Bytové družstvo Bratislava III (bývalé Stavebné bytové družstvo
Bratislava III), zapísané v oddieli: Dr, vo vložke číslo 48/B vzniklo dňa 01. 02. 1963 a s týmto družstvom

bolo (okrem iných subjektov) zlúčené aj Stavebné bytové družstvo zamestnancov n. p. Doprastav s
platnosťou od 01. 01. 1975 (na základe dohody o zlúčení zo dňa 29. 04. 1975 a súhlasu Slovenského
zväzu bytových družstiev v Bratislave zo dňa 08. 04. 1975), t. j. družstvo, ktorého členkou bola T. J. ešte
pred uzavretím manželstva s navrhovateľom, pričom na základe Dohody o odovzdaní a prevzatí bytu zo
dňa 28. 07. 1977 jej bol byt na Č. ulici č. X v Bratislave odovzdaný do užívania, t. j. právo užívať daný byt

nadobudla pred uzavretím manželstva s navrhovateľom, a podľa § 176 ods. 2 Občianskeho zákonníka
(účinného do 01. januára 1992), navrhovateľovi po uzavretí manželstva vzniklo právo spoločného
užívania družstevného bytu, keďže T. J. členský podiel zaplatila pred uzavretím manželstva, avšak
spoločné členstvo manželov v družstve nevzniklo.

Zmena právneho režimu bytu mala za následok vznik práva spoločného užívania družstevného bytu
(do 01. januára 1992), ktoré sa dňom 01. januára 1992, kedy nadobudla účinnosť novela Občianskeho
zákonníka vykonaná zák. č. 509/1991 Zb., transformovalo na spoločný nájom družstevného bytu (871
Občianskeho zákonníka.), predmetná úprava síce obom manželom zabezpečovala rovnaké postavenie
pri užívaní družstevného bytu, ale v prípade zániku manželstva rozvodom bol vo výhodnej situácii ten z

manželov, ktorý byt získal pred uzavretím manželstva a stal sa v tom čase a aj zostal jediným členom
družstva.

Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že predpokladom pre vznik spoločného členstva manželov v
družstve, či už v zmysle § 175 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného do 01. januára 1992 (a v zmysle

§ 703 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení po 01. januári 1992), je právo na pridelenie družstevného
bytu niektorému z manželov za trvania manželstva.

Podľa § 705 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka, ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o
nájme družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo

spoločného nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo
na nájom bytu pred uzavretím manželstva.Z citovaného ustanovenia vyplýva, že zákon spája s rozvodom manželstva zánik práva spoločného
nájmu družstevného bytu len v prípade, že právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu
nadobudol niektorý z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva. Aktívna legitimácia niektorého

z rozvedených manželov domáhať sa zrušenia práva spoločného nájmu družstevného bytu, závisí od
riešenia otázky, kedy bolo nadobudnuté právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu a je daná
len vtedy, ak toto právo bolo nadobudnuté za trvania manželstva. Pretože v preskúmavanej veci právny
vzťah účastníkov k bytu vznikol pred účinnosťou novely Občianskeho zákonníka - zákona č. 509/1991
Zb. - t.j. pred 01. januárom 1992, bolo potrebné pri riešení uvedenej otázky vychádzať z ustanovenia

§ 177 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka v znení platnom do účinnosti novely, v zmysle ktorého,
ak nadobudol právo na pridelenie družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím
manželstva, zanikne právo spoločného užívania bytu rozvodom. V ustanovení § 154 ods. 2 Občianskeho
zákonníka (v znení do účinnosti novely) zákon stanovil, že členovi stavebného bytového družstva
vznikne splatením členského podielu právo, aby mu bol orgánom družstva pridelený do osobného
užívania družstevný byt. Na vznik práva na pridelenie družstevného bytu sa teda vyžadovalo splnenie

dvoch podmienok, a to členstvo v družstve a splatenie členského podielu.

V posudzovanej veci však právo na pridelenie družstevného bytu vzniklo iba bývalej manželke
navrhovateľa, ktorej bol pred uzavretím manželstva pridelený najprv X - izbový družstevný byt na Č. ul.
č. X v Bratislave, pričom SBD zamestnancov Doprastavu n. p. Bratislava (ktoré T. J. ako zamestnancovi

Doprastavu n. p. družstevný byt pridelilo) bolo zlúčené s Bytovým družstvom Bratislava III ešte v roku
1975 (od 01. 01. 1975), ktoré rozhodnutím zo dňa 01. 03. 1989, poradník: 25/S/1987 pridelilo T. J. X -
izbový byt svojpomoc - D. Z., objekt č. X, vchod Z.., č. bytu XX, Z.. poschodie (sporný byt) v súlade, ako
už odvolací uviedol vyššie, s Dohodou o zmene uzavretej pracovnej zmluvy zo dňa 25. 09. 1985.

V prejednávanej veci sa bývalá manželka navrhovateľka stala členom družstva a zaplatila členský podiel
pred uzavretím manželstva (SBD zamestnancov Doprastav n. p. Bratislava) a v súlade s § 176 ods.
2 Občianskeho zákonníka, účinného do 31. 12. 1991 nadobudla právo na pridelenie družstevného
bytu (§ 154 Občianskeho zákonníka) pred uzavretím manželstva a právo užívania družstevného bytu
jej vzniklo uzavretím dohody o odovzdaní a prevzatí bytu (28. 07. 1977) a po uzavretí manželstva s

navrhovateľom, vzniklo navrhovateľovi právo spoločného užívania družstevného bytu, avšak nevzniklo
aj spoločné členstvo v družstve (jediným členom zostala T. J.) s tým, že rozvodom ich manželstva právo
spoločného nájmu družstevného bytu manželov - navrhovateľa a T. J. zaniklo a právo užívať byt zostalo
tomu z manželov, ktorému vzniklo právo na pridelenie družstevného bytu pred uzavretím manželstva,
t. j. T. J..

Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že v čase, kedy T. J. a navrhovateľ (ako manželia) získali
predmetný byt (na J. ul. č. XX v U.), bol tento byt družstevným bytom vo vlastníctve Bytového družstva
Bratislava III (predtým Stavebné bytové družstvo v obvode Bratislava III), členom ktorého bola iba bývalá
manželka navrhovateľa, pod členským číslom XXXXX s tým, že zmena členstva v družstve, ak je členom

družstva iba jeden z manželov, nezakladá bez ďalšieho vznik spoločného členstva v družstve, ak k tejto
zmene dochádza v čase trvania manželstva a existencie práva spoločného užívania (po 01. januári 1992
spoločného nájmu bytu manželmi).

Podľa § 28 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov nájomca družstevného

bytu, ktorý je členom bytového družstva, má nárok na prevod vlastníctva bytu podľa tohto zákona, ak
nepožiadal o prevod vlastníctva podľa osobitného predpisu.

Z dikcie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že oprávnenou osobou, ktorej svedčí nárok na
prevod bytu je jeho nájomca, ktorý je členom družstva, t. j. privilegovanou osobou na uzavretie zmluvy

o prevode vlastníctva bytu je výlučne nájomca, ktorý spĺňa podmienku členstva v bytovom družstve a
nakoľko navrhovateľ členom družstva nebol a ani sa ním nestal a dané ustanovenie jasne a jednoznačne
zakotvuje prevod bytu do vlastníctva iba toho z manželov, ktorý je členom družstva, postupoval odporca
1/ správne, keď sporný byt zmluvou, ktorej určenia neplatnosti sa navrhovateľ v tomto konaní domáhal,
previedol do vlastníctva iba T. J..

Odvolací súd považuje zároveň za potrebné uviesť, že so zreteľom na špecifický charakter práva
spoločného nájmu podľa § 704 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ člen družstva, ktorý je nájomcom
družstevného bytu, nadobudol tieto práva pred uzavretím manželstva, pri prevode družstevného bytu dovýlučného vlastníctva člena družstva nedochádza k transformácii družstevných práv oboch manželov,
aj keď sú spoločnými nájomcami bytu, ale iba k transformácii družstevných práv toho z manželov, ktorý
je zároveň členom družstva; ide o majetok nadobudnutý jedným z manželov do výlučného vlastníctva

tohto manžela a v takomto prípade ani nedochádza k nadobudnutiu nového majetku, ani k rozmnoženiu
doterajšieho majetku za trvania manželstva, ale ide iba o zmenu, ktorá nemá vplyv na povahu veci ako
predmetu osobného vlastníctva a preto v takomto prípade ani nedochádza k vzniku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov.

Súd prvého stupňa preto zamietnutím návrhu navrhovateľa z dôvodu nedostatku jeho naliehavého
právneho záujmu na určení neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu, keďže členom
bytového družstva nebol, rozhodol vecne správne a preto odvolací súd, plne sa stotožňujúc s jeho
právnym záverom, napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1, 2 O. s. p.).

O trovách odvolacieho konania odporcu 1/ rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v

spojení s § 142 ods. 1 O. s. p., § 149 ods. 1 a s § 151 ods. 1 O. s. p. tak, že odporcovi 1/ úspešnému
v odvolacom konaní priznal právo na náhradu trov v sume 880, 47 eur za jeden úkon právnej pomoci á
725, 33 eur, vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 09. 02. 2015, 1 á 8, 39 eur režijný paušál, 20 % DPH.

O trovách odvolacieho konania odporkyne 2/ rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v

spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. a s § 151 ods. 1 O. s. p. tak, že odporkyni 2/ právo na náhradu trov
konania nepriznal, nakoľko jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.