Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. január 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/964/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813201115
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3813201115.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a členov JUDr.

Gabriely Janákovej a Mgr. Zuzany Holúbkovej v právnej veci navrhovateľa: W. O., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T. N., zast. Mgr. O. G., advokátom so sídlom v B., I.. M. č. 10 proti odporkyni: W. L., nar.
XX.XX.XXXX, bytom N., I. ul. č. X/XX, zast. JUDr. X. W., advokátom so sídlom v B., K. č. 3, o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a zaplatenie sumy 9.220 eur s príslušenstvom, na odvolanie
navrhovateľaprotirozsudkuOkresnéhosúduPrievidzazodňa17.júla2014č.k.15C/17/2013-301,takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh, ktorým navrhovateľ žiadal zrušiť a vyporiadať
podielové spoluvlastníctvo účastníkov k hnuteľným veciam v počte 32 kusov uvedených v návrhu s

tým, že ich navrhol prikázať do výlučného vlastníctva odporkyni s povinnosťou výplaty navrhovateľovi
4.519,58 eur a zároveň si uplatnil nárok na zaplatenie 9.220 eur z titulu vložených investícií do majetku
odporkyne.Navrhovateľazaviazalzaplatiťštátutrovykonania50eur,naúčetOkresnéhosúduPrievidza,
v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania nerozhodol s tým, že o nich rozhodne do
30dníodprávoplatnostirozsudkuvovecisamej.Návrhdôvodiltým,žesodporkyňoužilodaugusta2005
v spoločnej domácnosti a od júna 2007 bol zamestnaný v zahraničí, pričom z ich spolužitia sa narodil
mal. F., nar. XX.XX.XXXX. Po celú dobu spolužitia posielal na účet odporkyni sumu 1.000 eur mesačne,

prípadne zakupoval potrebné veci a aj hnuteľné veci do bytu. Predtým, ako začal s odporkyňou žiť mal
našetrenú sumu 160.000,- Sk, ktorú použil na zakúpenie časti hnuteľných vecí a zakúpenie osobného
motorového vozidla. Odporkyňa zakúpila v roku 2007 trojizbový byt za sumu 830.000,- Sk, na kúpu
ktorého zobrala úver 400.000,- Sk, ktorý splácal výlučne on, a to od júna 2007 do apríla 2012 po 120
eur mesačne a celkovo tak vyplatil sumu 6.960 eur. Výlučnou vlastníčkou bytu je pritom odporkyňa.
Uviedol zoznam celkom 32 hnuteľných vecí, ktoré boli zakúpené do bytu v rokoch 2007 - 2008; zároveň
uviedol, že niektoré hnuteľné veci zakúpil výlučne zo svojich finančných prostriedkov. V rokoch 2008 -

2011bolavymenenádrevenákuchynskábalkónovástenazaplastovéoknoabalkónovédverevhodnote
25.000,- Sk, v roku 2010 boli vymenené okná za plastové v obývacej izbe, spálni a detskej izbe v
hodnote 1.330 eur a v roku 2011 drevené dvere, WC a kúpeľňa v hodnote 100 eur. Celkovo teda z
jeho finančných prostriedkov bolo investované do majetku odporkyne 9.220 eur. Pri návrhu na zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k hnuteľným veciam navrhol určiť veľkosť podielov u neho
70% a v prospech odporkyne 30% s poukazom na sumu vložených prostriedkov z jeho strany.

Odporkyňa s návrhom nesúhlasila. Uviedla, že s navrhovateľom začala žiť v septembri 2006 a v tom
čase mala príjem zo zamestnania okolo 15.000,- Sk mesačne, ďalej poberala sirotský dôchodok jej
dcéry 3.900,- Sk a rodinné prídavky na dieťa. Bola sebestačná, mala vlastný byt a slušný príjem, pričom
v tej dobe navrhovateľ nemal kde bývať. Jediný obnos peňazí, ktorý mal, bol z predaja videopožičovnepribližne 80.000,- Sk a z tohto si kúpil auto za 72.000,- Sk. Na jar 2007 si kúpila väčší byt, pričom
využila medziúver zo stavebného sporenia približne vo výške 400.000,- Sk, z toho na kúpu bytu
použila 250.000,- Sk a zvyšných 150.000,- Sk jej zostalo na zariadenie kúpeného bytu. Súhlasila, aby

navrhovateľ nejaké zariadenie do bytu kúpil, a to sedaciu súpravu, koberec, stojanovú lampu, minivežu,
kuchynský stôl a 4 stoličky, ostatné vybavenie bytu zakúpila ona z medziúveru. Ďalej mala hotovosť, a
to 80.000,- Sk od svojich rodičov, zrušila dve sporenia, z ktorých získala spolu 42.149,- Sk. Poprela, že
by navrhovateľ od júna 2007 na jej účet posielal na účet sumu 1.000 eur. Uviedla, že úver za byt si od
začiatku splácala výlučne sama, pretože ani počas materskej dovolenky nebola bez príjmu, poberala

rodičovský príspevok, rodinné prídavky na dve deti a sirotský dôchodok dcéry vo výške 170 eur. Po
narodení syna F. považovala za normálne, že navrhovateľ sa finančne podieľal na zabezpečovaní
rodiny. Peniaze pritom poukazoval na jej účet aj z obavy, že bývalá manželka by od neho mohla žiadať
zvýšenie výživného. Značnú časť peňazí vložil do počítačov, mobilných telefónov a áut, ktorých počas
spolužitia mali päť.

Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je potrebné zamietnuť. Uviedol,
že v zásade podielové spoluvlastníctvo k hnuteľným veciam možno nadobudnúť aj dohodou viacerých
osôb o tom, že vytvoria podielové spoluvlastníctvo a pokiaľ dohoda neobsahuje veľkosť podielu
platí zákonná úprava, že podiely spoluvlastníkov sú rovnaké (§ 137 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
V konaní boli sporné tvrdenia účastníkov o tom, či predmetné hnuteľné veci boli nadobudnuté

spoločne, resp. výlučne jedným z účastníkov konania. Podľa názoru súdu existencia dohody o založení
podielovéhospoluvlastníctvavkonanípreukázanánebola,pričomvtomtosmeremaldôkaznúpovinnosť
navrhovateľ. Z vykonaného dokazovania nebolo možné vyvodiť uzavretie takejto dohody aj čo len
konkludentným spôsobom. I keď v tomto čase mohli účastníci uvažovať o spoločnej budúcnosti, bývaní
v spoločnej domácnosti, čo nakoniec bolo utvrdené i tým, že sa im narodilo dieťa, nemožno len z

týchto okolností vyvodiť založenie podielového spoluvlastníctva ku konkrétnym veciam, pretože každý z
účastníkov si disponoval svojimi zdrojmi a len časť z nich navrhovateľ poskytoval odporkyni, ktorá viedla
domácnosť, uhrádzala náklady na domácnosť aj za navrhovateľa, následne na ich spoločné dieťa a kúpu
ostatných vecí pre dieťa, autá a pod.. Preto je pravdepodobnejší záver, že veci nadobudli do výlučného
vlastníctva tak, ako sa v konaní bránila odporkyňa, čomu nasvedčuje aj tvrdenie navrhovateľa, že zakúpil

výlučne zo svojich finančných prostriedkov niektoré hnuteľné veci (koberec biely, garnižu a závesy v
obývačke, obývaciu stenu, sedaciu súpravu zelenú, stolík v obývačke, LCD televízor, Sony playstation
2). Okrem toho považoval za vylúčené, že pri prípadnom vytváraní „dohody“ o založení spoluvlastníctva
by bola dohodou určená výška podielov v prospech navrhovateľa 70% a v prospech odporkyne
30%, pretože samotná finančná účasť sama o sebe takéto podiely nevytvára. Súd z uvedených

dôvodov zamietol návrh navrhovateľa čo do zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva,
pretože navrhovateľ, ktorý mal dôkazné bremeno, existenciu podielového spoluvlastníctva v konaní
nepreukázal. Okrem toho v konaní odporkyňa tvrdila, že niektoré hnuteľné veci už neexistujú v dôsledku
ich úplného zničenia alebo opotrebenia, preto vôbec neprichádza do úvahy zrušenie a vyporiadanie
neexistujúcich hnuteľných vecí. Pokiaľ ide o kuchynskú linku, ktorú navrhovateľ zahrnul do predmetu

zrušenia podielového spoluvlastníctva súd uviedol, že zabudovaná kuchynská linka netvorí samostatnú
hnuteľnú vec, ale stáva sa neoddeliteľným zhodnotením bytu a môže byť oceňovaná len v rámci bytu ako
nehnuteľnosti. Okrem toho bolo v konaní preukázané, že kuchynská linka bola vyhotovená a vyplatená
v r. 2008 a pokiaľ by aj išlo o investíciu navrhovateľa do výlučného majetku odporkyne, musel by
navrhovateľ preukázať vznik bezdôvodného obohatenia tak, ako to predpokladá § 451 ods. 2 a § 454

Občianskeho zákonníka. Zo skutkových zistení nemožno vyvodiť, že by išlo o majetkový prospech
na strane odporkyne získaný plnením bez právneho dôvodu (navrhovateľ tvrdil, že v tom čase chceli
žiť spolu v spoločnej domácnosti), nešlo o plnenie z neplatného právneho úkonu, nešlo o plnenie z
dôvodu, ktorý odpadol (medzi účastníkmi sa nepredpokladal po investíciách do bytu žiadny právny úkon
alebo právny dôvod, ktorý by navrhovateľovi zakladal nejaké potenciálne práva a ktorý mal následne

odpadnúť) a nešlo ani o plnenie z nepoctivých zdrojov, resp. plnenie za niekoho iného. Odporkyňa
však vzniesla aj námietku premlčania takéhoto možného nároku, preto s poukazom na § 107 ods. 2
Občianskeho zákonníka berúc do úvahy časť vynaloženia týchto investícií v r. 2008 a dátum podania
návrhu 25.01.2013, by bol nárok navrhovateľa premlčaný.

Ďalším nárokom navrhovateľa bola náhrada nákladov za vymenenú drevenú kuchynskú balkónovú
stenu za plastové okno a balkónové dvere v hodnote 830 eur, výmenu okien za plastové okná v
obývacej izbe, spálni, detskej izbe a ďalej suma 100 eur za výmenu dverí WC a kúpeľne. K uvedeným
investíciám neboli navrhovateľom predložené žiadne listinné dôkazy; odporkyňa tvrdila, že si tietoinvestície financovala zo svojich výlučných prostriedkov. Keďže odporkyňa vzniesla z opatrnosti aj
námietku premlčania ohľadne týchto investícií, súd považoval tento uplatnený nárok navrhovateľa za
premlčaný, pretože pokiaľ by boli investície vložené v apríli 2010 a pokiaľ by ich bol hradil navrhovateľ

výlučne zo svojich prostriedkov, začala mu plynúť dvojročná subjektívna premlčacia lehota momentom
investovania, t. j. v apríli 2010 a uplynula by v apríli 2012. Navrhovateľ podal návrh až v januári 2013,
teda po uplynutí tejto lehoty.

V časti žalovaného nároku 6.960 eur, kde navrhovateľ tvrdil, že za obdobie od júna 2007 do apríla 2012

platil úver odporkyni 120 eur mesačne, ktorý bol použitý výlučne na majetok odporkyne, súd dospel k
záveru, že ani v tejto časti navrhovateľ uplatnený nárok nepreukázal. V konaní bolo preukázané, že
navrhovateľ priamo nevyplácal splátky úveru Prvej stavebnej sporiteľni, a.s., teda neznižoval záväzok
odporkyne, kedy by bolo možné uvažovať o bezdôvodnom obohatení v zmysle § 454 Občianskeho
zákonníka, pretože smerom k veriteľovi si plnila dlh z titulu úveru priamo odporkyňa. Pokiaľ navrhovateľ
preukázateľne poskytoval na účet odporkyni finančné prostriedky, ako to vyplynulo z výpisov z jeho účtu

atietopeniazesa„zmiešavali“speniazmiodporkynenajejbežnomúčte,nemožnolenvtejtoskutočnosti
mať za preukázané, že práve zo zdrojov navrhovateľa odporkyňa splácala úver a v akom rozsahu. Aj
v tomto smere mal dôkaznú povinnosť navrhovateľ. Odporkyňa mala preukázateľne príjem aj počas
rodičovskejdovolenky,poberalasirotskýdôchodok,rodinnéprídavkynaobedeti,disponovalafinančným
príspevkom navrhovateľa na výživu ich syna, z jeho poskytnutých prostriedkov uhrádzali aj iné výdavky,

napr. kúpu auta. Navrhovateľ teda nepreukázal súdu, že práve z jeho prostriedkov plnila odporkyňa
svoj dlh, preto nepreukázal vznik bezdôvodného obohatenia na jej strane. Okrem toho z vykonaného
dokazovaniavyplynulo,ženiekaždýmesiacpredovšetkýmvobdobír.2010až2012navrhovateľposielal
odporkyni sumu 1.000 eur mesačne a navrhovateľovi bolo od 01.05.2012 určené aj výživné na maloleté
dieťa vo výške 300 eur mesačne, ktoré bol povinný odporkyni poukazovať.

O trovách konania štátu rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešného navrhovateľa zaviazal
nahradiť štátu trovy konania, ktoré vznikli zaplatením faktúry za bankovú informáciu Tatrabanke a.s.
Bratislava v sume 50 eur.

O náhrade trov konania nerozhodol s poukazom na počet a rôznorodosť nárokov s tým, že o nich
rozhodne v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý
žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Bol toho

názoru, že po vyhodnotení všetkých dôkazov a výpovedí účastníkov konania, ako aj svedkov možno
konštatovať, že medzi ním a odporkyňou existovala dohoda o založení podielového spoluvlastníctva,
čo vyplývalo z ich spolužitia v období od r. 2005 do r. 2012, pretože v tom čase sa im narodil maloletý
syn F. a ako rodičia maloletého mali obaja záujem vytvoriť v byte prostredie, ktoré by bolo vhodné pre
výchovu maloletého dieťaťa. Hnuteľné veci teda po vzájomnej dohode zakupovali spoločne bez ohľadu

na to, že väčšinu finančných prostriedkov poskytol navrhovateľ. Keďže začali s vážnym úmyslom žiť v
spoločnej domácnosti, boli obaja uzrozumení s tým, že budú žiť spoločne, dokonca bol ubezpečovaný
odporkyňou, že byt bude spoločný a že sa budú spoločne podieľať na výdavkoch v domácnosti podľa
svojich možností. Tvrdenia odporkyne v tom smere, že mu malo byť od začiatku zrejmé, že nič nebudú
spoločne nadobúdať, je len účelové. Poukázal pritom na skutočnosť, že odporkyňa na rozdiel od neho

nedisponovala žiadnymi väčšími finančnými prostriedkami, jeho príjem bol ďaleko vyšší ako jej a bola
dlhšiu dobu na materskej dovolenke. Okresný súd mal teda na základe vykonaného dokazovania pokiaľ
sa týka hnuteľných vecí nariadiť znalecké dokazovanie na hodnotu predmetných nehnuteľností a potom
pristúpiť k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva. Pokiaľ sa jedná o vložené investície do výlučného
majetku odporkyne vo výške 9.220 eur, ktoré spočívali v splátkach na úver, ktorý zobrala odporkyňa

na zakúpenie bytu a ktorý sa splácal z jeho finančných prostriedkov po 120 eur mesačne od júna
2007 do apríla 2012 a ďalej vložené investície, a to výmenu balkónového okna a balkónových dverí,
výmenu plastových okien, výmenu dverí vo WC a kúpeľni, v tejto časti vložených investícií vzniesla
odporkyňanámietkupremlčania.Vzhľadomktomu,žetietovloženéinvestíciebolivykonané10.07.2008,
31.03.2008 a v apríli 2010, akceptuje premlčanie, pretože do podania návrhu uplynula subjektívna

dvojročná premlčacia lehota. Podľa jeho názoru však nie sú premlčané splátky na úver od 25.01.2011 do
apríla 2012, čo predstavuje sumu 1.920 eur. V konaní bolo pritom preukázané, že odporkyňa predmetný
úver splácala z finančných prostriedkov, ktoré jej posielal na účet a jej tvrdenie, že úver splácala zo
sirotského dôchodku, ktorý dostáva na mal. dcéru, je nepravdivé.Odporkyňa prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok
prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdiť. K tvrdenému vzniku podielového spoluvlastníctva

k hnuteľným veciam uviedla, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že časť hnuteľných vecí, ktoré
boli predmetom návrhu, zakúpil navrhovateľ z jeho výlučných prostriedkov. Ostatné hnuteľné veci
kupovala zo svojich prostriedkov a tvoria jej výlučné vlastníctvo. Pokiaľ by aj na niektoré z týchto vecí
prispel navrhovateľ, neznamená to, že účastníkom k nim vzniklo podielové spoluvlastníctvo. V takomto
prípade by šlo z jeho strany o dobrovoľný príspevok, teda o dar, keď účastníci konania žili v jednej

domácnosti, mali spoločné dieťa a bolo len prirodzené, že navrhovateľ prispieval na potreby svojej
vtedajšej družky a svojho syna. Prípadný príspevok navrhovateľa na kúpu hnuteľných vecí by nebolo
možné považovať ani za bezdôvodné obohatenie, nakoľko jej prispieval z vlastnej vôle na zariadenie
bytu v jej výlučnom vlastníctve. Navrhovateľ pritom vôbec nepreukázal, akou konkrétnou čiastkou mal
prispieť na jednotlivé hnuteľné veci. Pre prípad, že by súd vyhodnotil určitý príspevok navrhovateľa na
kúpu hnuteľných vecí v jej výlučnom vlastníctve ako bezdôvodné obohatenie, vzniesla k uplatnenému

nároku námietku premlčania. Pokiaľ ide o uplatnený nárok navrhovateľa z titulu náhrady investícií
vložených do nehnuteľného majetku, spočívajúcich vo výmene balkónovej steny, balkónových dverí,
plastovýchokienadrevenýchdveríkúpeľneaWC,tak takýtonárokbymoholvzniknúťlenkpodielovému
alebo bezpodielovému spoluvlastníkovi nehnuteľnosti. Navrhovateľovi by za určitých podmienok mohlo
vzniknúť len právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, avšak aj v tejto časti odporkyňa vzniesla

námietku premlčania a nárok navrhovateľa je premlčaný. Pokiaľ sa navrhovateľ domáhal sumy 6.960
eur, čo mali byť splátky úveru použitého na kúpu jej bytu v sume 120 eur mesačne od júna 2007 do
apríla 2012 poukázala na to, že úver sa splácal z jej účtu. Je pravdou, že navrhovateľ na jej účet zasielal
peniaze, mala však aj vlastný príjem, takže navrhovateľ nepreukázal, že by úver bol splácaný z jeho
výlučných prostriedkov. Okrem toho z týchto prostriedkov boli hradené aj potreby jeho syna, ako aj

potreby samotného navrhovateľ nie v malej sume - niekoľko zakúpených motorových vozidiel, alebo
tlačiareň Canon.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu
je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia

pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie
odvolacieho súdu.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

V predmetnej veci odvolací súd po preskúmaní zistil, že súd prvého stupňa vo veci vykonal rozsiahle

dokazovanie, pričom dôkazy vyhodnotil jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti v zmysle ust. § 132
O.s.p. a vec aj správne právne posúdil. Vo svojom rozhodnutí výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti v
predmetnej veci považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa
pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Odvolacie námietky navrhovateľa vo veci samej
sú totožné s námietkami, ktoré uplatnil pred súdom prvého stupňa, s ktorými sa súd prvého stupňa vo

svojom rozhodnutí vyporiadal a tieto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom
konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo
veci. Z uvedeného dôvodu, aby odvolací súd vo svojom rozhodnutí neopakoval dôvody, ktoré vo svojom
rozhodnutí už uviedol súd prvého stupňa, a ktoré odvolací súd považoval za správne, osvojil si dôvody
napadnutého rozsudku, na ktoré v podrobnostiach v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd

poukazuje.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v zmysle ust. § 224 ods. 4 O.s.p..

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .