Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. február 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/45/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114202152
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3114202152.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrenčínvprávnejvecinavrhovateľa:PROFICREDITSlovakia,s.r.o.,sosídlomvBratislave,

ul. Pribinova 25, IČO: 35792752, zastúpený zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Kubániho 16, proti odporkyni: K. E., bytom C. XXX, o zaplatenie 1.347,11
eur s príslušenstvom, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Odporkyni súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresnému súdu Trenčín bol dňa 03.02.2014 doručený návrh navrhovateľa, ktorým sa proti odporkyni
domáha, aby súd rozhodol o splnení jej povinnosti zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.347,11 eur spolu

s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z tejto sumy od 02.09.2012 do zaplatenia. Zároveň si
navrhovateľ uplatnil aj právo na náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že s odporkyňou uzatvoril
dňa 10.06.2010 Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol odporkyni
poskytnutý úver v sume 1.230 eur a odporkyňa sa zaviazala uhrádzať poskytnutý úver v 42 pravidelných
mesačných splátkach vo výške 65,90 eur v termínoch splatnosti podľa dohodnutého splátkového
kalendára. Na základe žiadosti odporkyne sa dohodli na odklade splátok č. 4, 5, 6, 19 a tieto sa
odporkyňa zaviazala splatiť ako splátky č. 43, 44, 45, 46. Odporkyňa sa dostala do omeškania už pri

8. splátke. Do uplatnenia práva navrhovateľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka zaplatila odporkyňa
navrhovateľovi len sumu 1.182,69 eur. Vzhľadom k tomu, že odporkyňa bola v omeškaní s úhradou
splátky č. 22 o viac ako tri mesiace, navrhovateľ si uplatnil právo veriteľa § 565 Občianskeho zákonníka,
t.j. okamžitú splatnosť úveru.

Podaním zo dňa 16.09.2014 oznámil svoj vstup do konania vedľajší účastník, a to na stranu odporkyne.
Vstup vedľajšieho účastníka bol navrhovateľovi aj odporkyni riadne oznámený. Odporkyni bol dňa

07.10.2014 zároveň doručený aj návrh na začatie konania. Odporkyňa na doručený návrh a oznámenie
súdu reagovala písomným podaním zo dňa 08.10.2014. V ňom uviedla, že nesúhlasí so vstupom
vedľajšieho účastníka do konania a takisto ani s návrhom navrhovateľa. Poukázala na neprimerane
vysokú úrokovú sadzbu 70 % a na skutočnosť, že je vdova, ktorá sa stará o tri maloleté deti.
Dohodnutý úrok je podľa nej neplatný pre rozpor s dobrými mravmi.

Uznesením zo dňa 12.11.2015 súd rozhodol o tom, že vedľajšie účastníctvo vedľajšieho účastníka na

strane odporkyne je neprípustné, pretože odporkyňa so vstupom vedľajšieho účastníka na jej stranu
nesúhlasila.Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie, ktorého sa nezúčastnil žiadny z účastníkov
konania, či právny zástupca navrhovateľa. Navrhovateľ aj odporkyňa (avšak táto až po vykonaní
pojednávania) svoju neprítomnosť písomne ospravedlnili. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie,

oboznámením sa s návrhom, oznámením o zosplatnení, Zmluvou o úvere, zmluvnými dojednaniami,
oznámením veriteľa o schválení úveru zo dňa 03.06.2010, kópiou doručenky na č. l. 7 a kartou klienta
zo dňa 15.11.2013. Po takto vykonanom dokazovaní súd zistil tento pre rozhodnutie o návrhu podstatný
skutkový stav:

Navrhovateľ dňa 03.06.2010 uzatvoril s odporkyňou ako dlžníkom úverovú zmluvu, označenú ako
Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere, v ktorej bolo v časti 6 (Údaje
o schválenom revolvingovom úvere) uvedené, že poskytnutá čiastka úveru je 1.230 eur. V Zmluve bolo
ďalej uvedené: splatnosť úver (počet splátok/splatnosť - deň v mesiaci) 42/28, že ročná úroková sadzba
úveru je vo výške 70,01 % ročne a RPMN bola uvedená vo výške 65,41 % ročne. Takisto bola uvedená
poskytnutá čiastka revolvingu 648,46 eur, ročná úroková sadzba revolvingu 76,20 %. Predpokladaná

RPMN úveru po poskytnutí revolvingu bola uvedená nečitateľne. Súčasťou tejto Zmluvy sú podľa jej
bodu7ajzmluvnédojednaniaZmluvyorevolvingovomúverespoločnostiPROFICREDITSlovakias.r.o..

V oznámení veriteľa o schválení úveru zo dňa 29.03.2010 sú uvedené údaje ako celková výška úveru
1.230eur,splatnosťúveru42mesiacov,výškamesačnejsplátky65,90eur,dátumsplatnostiprvejsplátky

úveru 28.07.2010, dátum poslednej splátky úveru 28.12.2013, RPMN úveru 65,41 %, priemerná hodnota
RPMNplatnákudňupodpísaniaZmluvyoRÚ51,49%.Okremtohojeuvedenéajnasledovné:schválená
výška revolvingu 740,38 eur, zvýšenie celkovej výšky úveru po vykonaní revolvingu 740,38 eur, výška
mesačnej splátky po vykonaní revolvingu 65,90 eur, RPMN po vykonaní revolvingu (predpokladaná
výška) 60,49 %, úverový limit 1.230 eur, zmluvná odmena za poskytnutie úveru 1.714,75 eur, odplata

za poskytnutie služby v zmysle čl. 8, ods. 8.1 písm.a/ Dohody o poskytnutí služby 176,95 eur, ročná
úroková sadzba úveru 70,01 %, ročná úroková sadzba revolvingu 76,20 %.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa§261ods.3písm.d)Obchodnéhozákonníka,vzneníúčinnomvčasevznikuzáväzkovéhovzťahu,
touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zo zmluvy o
úvere ( § 497).

Podľa § 52 ods.1 až 4 Občianskeho zákonníka v účinnom znení, spotrebiteľskou zmluvou je každá

zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú

ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 44 ods.2 Občianskeho zákonníka prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia

alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď,
ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu
navrhovanej zmluvy.Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 491 ods.1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne
upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených ( § 51) a zo zmiešaných

zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

Podľa § 494 Občianskeho zákonníka z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa
zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

Podľa § 2 písm.a/ zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 11.06.2010,

na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej
právnej forme.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú

formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok
alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 2 písm. g/, i/ zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí obsahuje najmä konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru; výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je

zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský
úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Vzhľadom k vyššie citovaným ustanoveniam zákonov a zistenému skutkovému stavu súd rozhodol
tak, že návrh navrhovateľa zamietol. Úverová zmluva, ktorú uzatvoril navrhovateľ s odporkyňou
ako spotrebiteľom, je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 Občianskeho zákonníka, pretože pri ich
uzatváraní navrhovateľ konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a odporkyňa je fyzickou
osobou a nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Táto

úverová zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere, nakoľko na základe nej boli odporkyni
poskytnuté peňažné prostriedky vo forme úveru. Tým sa pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľa otvoril
priestor pre aplikáciu § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré predstavujú základný právny rámec
ochrany spotrebiteľa, popri ostatných právnych predpisoch. Napríklad podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch.

Vo všeobecnosti pre občianske súdne konanie platí, že bremeno tvrdenia rozhodných skutočností
zaťažuje predovšetkým navrhovateľa, ktorý sa návrhom domáha svojho práva. Takisto platí, že dôkazné
bremeno ohľadne preukázania určitej tvrdenej skutočnosti zaťažuje v konaní toho účastníka, ktorý sa
dovolávapoužitianejakejprávnejnormyaprávnehonásledkuznejvychádzajúceho.Rozsahdôkazného

bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musí účastník preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma.
Odtiaľ tiež vyplýva, kto je nositeľom dôkazného bremena. Neunesenie dôkazného bremena má za
následok nepreukázanie tvrdenej skutočnosti, čo môže viesť aj k celkovému neúspechu v konaní.
Aplikujúc uvedené v tomto konaní, súd konštatuje, že tvrdenie navrhovateľa, že odporca si nesplnil svoju
zmluvnú povinnosť navrhovateľ v konaní nepreukázal.

Navrhovateľ odvodzuje svoje právo na žalovanú sumu od zmluvy o revolvingovom úvere, ktorú uzatvoril
s odporkyňou. Pojem revolvingový úver nie je zákonným pojmom. Zákony o spotrebiteľských úveroch,
resp. Obchodný zákonník pojem revolvingový úver nepozná. Vo všeobecnosti možno uviesť, že tzv.revolvingový úver je určitou modifikáciou kontokorentného úveru. Používa sa najmä pri podnikaní. V
rámci dohodnutého revolvingového úveru veriteľ poskytuje dlžníkovi krátkodobý úver na dohodnutú
sumu, ktorá sa nesmie prekročiť. Je charakteristický tým, že veriteľ sa zaväzuje v zmluve o úvere

tento úver ku dňu splatnosti znovu obnoviť (revolvovať) pri splnení vopred stanovených podmienok.
Požiadavky na znovu dohodnutú sumu sa berú ako nový úver. Na druhej strane v prípade nevyčerpania
celej sumu sa môžu účtovať poplatky za nevyčerpanú časť. Tento úver sa poskytuje spoľahlivým a
bonitným klientom, u ktorých v určitých intervaloch opakovane dochádza k požiadavkám na úver,
poskytovaný na tie isté účely. Je to krátkodobá forma financovania, pri ktorej sú predmetom úverovania

opakujúce sa potreby krytia obežných prostriedkov (pohľadávok a zásob).

Po posúdení predloženej zmluvy o úvere, označenej ako Zmluva o revolvingovom úvere, nemá súd za
preukázané riadne uzatvorenie zmluvy o úvere, resp. zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Navrhovateľom
predložená zmluva je neurčitým právnym úkonom, v dôsledku toho teda aj podľa § 37 Občianskeho
zákonníka neplatným právnym úkonom. Obsah tohto právneho úkonu súd vyvodzoval najmä z bodu 6

tejto zmluvy. V nej je však celkom neurčito uvedené, že je poskytnutá čiastka úveru (úverový limit) 1.230
eur (teda ide o nejaký limit, t.j. horná hranica, čo je v rozpore s formuláciou „poskytnutá čiastka“). Pritom
jetakistouvedené,žejeposkytnutáčiastkarevolvingu648,46eur.Ďalejsúvtomtobodezmluvyuvedené
dve rôzne sadzby úroku. Jeden vo výške 70,01 % ročne (za úver) a druhý vo výške 76,20 % ročne (za
revolving). Z uvedeného je zrejmé, že z tohto právneho úkonu, nie je možné s určitosťou vyvodiť obsah

zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania, teda medzi účastníkmi tejto zmluvy. Nie je z neho zrejmé
aká suma mala byť odporkyni poskytnutá a za akých jasných a určitých zmluvných podmienok.

Takisto nie je bez významu, že v bode 5 úverovej zmluvy sú uvedené iné údaje o požadovanom
úvere (napr. výška mesačnej splátky, výška úveru, zmluvná odmena, poskytnutá čiastka revolvingu,

atď.). Táto skutočnosť vyvoláva podstatné pochybnosti o to, či došlo k riadnemu prijatiu návrhu
na uzatvorenie úverovej zmluvy. Podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka prijatie návrhu, ktoré
obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový
návrh. Z predloženej úverovej zmluvy je pritom zrejmé, že odporkyňa podpísala žiadosť o poskytnutie
revolvingového úveru dňa 28.05.2010, pričom časť 5 zmluvy vypĺňala (súd tak usudzuje z toho, že v tejto

kolónke je uvedené „vyplňte“) odporkyňa a časť 6 vypĺňal navrhovateľ (súd tak usudzuje z toho, že v
tejto kolónke je uvedené „nevyplňajte“). Teda údaje o schválenom revolvingovom úvere nezodpovedajú
údajomopožadovanomrevolvingovomúvere.Súdtakistopoukazujeajnato,ženiejemožnépovažovať
za riadne uvedenie podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ak sú uvedené v inej listine
akojesamotnáúverovázmluva.Takjetomuvprejednávanejveci.Uvedenépodstatnénáležitostizmluvy

o spotrebiteľskom úvere sú uvedené v listine vyhotovenej navrhovateľom a označenej ako oznámenie
veriteľa o schválení úveru dlžníkovi.

Vo vzťahu k výške úroku za úver a za revolving (70,01 % resp. 76,20 % ročne) súd uvádza, že oba úroky
sú dohodnuté vo výške, ktorá je v zmysle už ustálenej a notoricky známej judikatúry súdov Slovenskej

republiky v rozpore s dobrými mravmi. Teda nie je možné úspešne sa domáhať úroku v uvedenej výške.

Okrem uvedených skutočností je nemenej významné aj to, že v predloženej zmluve absentujú zákonom
o spotrebiteľských úveroch požadované údaje, s čím tento zákon spája následok, že prípadný úver je
bezúročný a bez poplatkov. Týmito údajmi je napríklad údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru

a o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Takisto sú v nej uvedené dva údaje o RPMN
(okrem RPMN za úver aj nejaká predpokladaná RPMN), či spôsobuje neurčitosť tohto údaju. Pritom
podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok
alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Takisto súdu nie je zrejmé,
z akého dôvodu je pri úvere uvedený údaj o RPMN vo výške nižšej (65,41 %) ako je samotný úrok

(70,01 %). Je celkom zrejmé, že takýto údaj je nesprávny a zavádzajúci spotrebiteľa v jeho neprospech
(úrok úveru je časťou nákladov úveru, popri iných poplatkoch). Podľa § 4 ods. 3 písm. b/ zákona o
spotrebiteľských úveroch je tak potrebné považovať poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez
poplatkov (v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov
v neprospech spotrebiteľa).

Vzhľadom k u skutočnosti zistenej z karty klienta, predloženej navrhovateľom, že odporkyňa
navrhovateľovi zaplatila celkovo sumu 1.420,69 eur, k tomu, že na základe predložených dôkazov
je možné uvažovať iba o tom, že odporkyni bola poskytnutá najviac suma 1.230 eur a k tomu,že navrhovateľ nepreukázal svoje platné právo na zaplatenie akéhokoľvek úroku alebo poplatku za
poskytnutie tejto sumy peňazí od odporkyne, súd návrh navrhovateľa na žalovanú sumu zamietol.

Súd považuje za potrebné uviesť okrem vyššie uvedených dôvodov smerujúcich k zamietnutiu návrhu
navrhovateľaajto,žesúčasťouuzatvorenejúverovejzmluvymajúbyťajtzv.Zmluvnédojednaniazmluvy
o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.. Ide o zmluvné podmienky, ktoré sú
vo všeobecnosti známe ako všeobecné zmluvné podmienky. Po ich preštudovaní súd konštatuje, že
tieto sú napísané fakticky nečitateľným písmom (veľkosť písma je minimalizovaná tak, že je nečitateľné

bez použitia optických pomôcok, napr. lupy). K obdobným skutočnostiam sa vyjadril aj Krajský súd
v Trenčíne vo svojom rozsudku 6Co/655/2013 zo dňa 17.12.2013, s ktorého odôvodnením sa súd
stotožňuje aj v tomto konaní. Z uvedeného rozsudku vyplýva, že vychádzajúc z komunitárneho práva
- smernice č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, je potrebné starostlivo
posudzovať spotrebiteľskú zmluvu a poskytnúť spotrebiteľovi ako slabšej zmluvnej strane ochranu. Na
zákonom predpísaných náležitostiach spotrebiteľského úveru je potrebné bezvýhradne trvať, keďže

ich účelom je predovšetkým jasná a zrozumiteľná úprava práv a povinností zmluvných strán a tým aj
ochrana spotrebiteľa. Úverové podmienky, uvedené na rube úverovej zmluvy, ktoré sú jej neoddeliteľnou
súčasťou, sú rozsiahle, písané takmer nečitateľným drobným písmom, že spotrebiteľ ani nemal reálnu
možnosť pri podpisovaní úverovej zmluvy sa s nim oboznámiť, i keď obsahujú aj sankcie, poistenie
a podobne. Už len túto okolnosť možno považovať za rozpornú s dobrými mravmi (podľa § 3 ods. 1

Občianskehozákonníka,akoaj §4ods.8zákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľa),keďžetakýto
spôsob úpravy zmluvných povinností možno považovať za nekalý. Zmluva o (revolvingovom) úvere v
prejednávanom prípade tak nielenže nespĺňa nevyhnutné náležitosti zákona o spotrebiteľských úveroch,
ale ako taká bola uzatvorená v rozpore so zákonom, nakoľko bola uzatvorená za použitia nekalej
obchodnej praktiky. Odporkyňa nemala primeranú, reálnu možnosť na oboznámenie sa so zmluvnými

podmienkami, tieto im neboli jasným, čitateľným a zrozumiteľným spôsobom poskytnuté.

Bez vplyvu na samotné rozhodnutie súd považuje za potrebné uviesť, že navrhovateľ ako veriteľ si
môže uplatniť voči spotrebiteľovi právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka len po splnení podmienok
uvedených v § 53 ods.3 Občianskeho zákonníka (najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so

zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva), s ktorými sa však navrhovateľ v návrhu vôbec nezaoberá.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo

veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd
na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada
trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto

rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pretože odporkyňa
bola v konaní plne úspešná. Vzhľadom k tomu, že odporkyňa si v konaní právo na náhradu trov konania
neuplatnila a z obsahu spisu jej žiadne trovy konania ani nevyplývajú, súd jej náhradu trov konania

nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.(§ 205 ods.1 O.s.p.)Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že :
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozdujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.