Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. február 2015

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 37C/71/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213210602
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kamil Petrovič

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2015:7213210602.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudcom, Mgr. Kamilom Petrovičom, v právnej veci navrhovateľa : S. A., bytom O.

1, X., proti odporkyni : W. K., nar. X.X.XXXX, bytom Q. C. 2, X., právne zast. : JUDr. Ing. Peter Holéczy,
so sídlom Vojenská 5, Košice, v konaní o zrušenie výživného na plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

Žalobu o zrušenie vyživovacej povinnosti žalobcu k žalovanej zamieta.

Vzájomnú žalobu žalovanej o zvýšenie výživného zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 15.5.2013 domáhal aby súd zrušil jeho

vyživovaciu povinnosť k odporkyni. Svoj návrh odôvodnil tým, že jeho vyživovacia povinnosť k odporkyni
bola naposledy určená rozsudkom tunajšieho súdu, č.k. 27P/246/2010-195, zo dňa 11.1.2012, že
odporkyňa ukončila štúdium na SOU a tým aj prípravu na svoje budúce povolanie. Ďalej uviedol, že
odporkyňa má jedno dieťa, žije so svojou matkou v spoločnej domácnosti a poberá príslušné sociálne
dávky, ako aj príspevok od otca dieťaťa. Podľa odporcu uvedené skutočnosti nasvedčujú tomu, že
odporkyňa je schopná sa sama živiť.

Knávrhunazačatiekonaniasavyjadrilaodporkyňaprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcupodaním
zo dňa 25.6.2013 v ktorom navrhovateľom uplatnený nárok neuznala. Na svoju obranu uviedla, že
navštevuje školu formou riadneho denného štúdia, avšak v dôsledku rizikového tehotenstva v škole
často chýbala, preto musí opakovať ročník. Z rovnakých dôvodov nemohla pristúpiť k vykonaniu
maturitnej skúšky, ktorá sa konala v čase pôrodu. Odporkyňa tvrdila, že v súčasnosti nie je schopná sa
sama živiť, keďže nie je zamestnaná, nemá žiaden príjem a na seba nepoberá žiadne dávky a ani otec
jej maloletého dieťaťa jej ničím na výživu dieťaťa neprispieva. Jej príjmom sú iba prídavky na jej maloleté

dieťa. Odporkyňa navrhla návrh navrhovateľa na zrušenie jeho vyživovacej povinnosti k nej zamietnuť
a naopak navrhla odo dňa právoplatnosti rozsudku zvýšiť výživné zo sumy 190 eur na sumu 250 eur.

K vzájomnému návrhu odporkyne na zvýšenie vyživovacej povinnosti sa navrhovateľ vyjadril podaním
zo dňa 27.9.2013 v ktorom odporkyňou uplatnený nárok v konaní neuznal. Na svoju obranu uviedol, že
odporkyňa má riadne skončené učňovské vzdelanie a tým aj predpoklady sa zamestnať. Navrhovateľ
namietal, že odporkyňa aj napriek tomu, že ukončila prípravu na svoje budúce povolanie, sa nesnaží

nájsť si zamestnanie a získanie finančných prostriedkov rieši návrhom na zvýšenie jeho vyživovacej
povinnosti. Navrhovateľ nesúhlasil s vyjadrením odporkyne, že otec jej maloletého dieťaťa jej ničím na
výživu dieťaťa neprispieva tvrdiac, že samotná odporkyňa mu povedala, že otec jej dieťaťa jej poskytuje
toľko prostriedkov, koľko potrebuje. Navrhovateľ zároveň namietal aj výšku odporkyňou uvádzanýchmesačných nákladov v sume 500 eur argumentujúc tým, že odporkyňa nemá žiaden príjem a býva v
spoločnej domácnosti.

Súd vykonal vo veci dokazovanie v nasledujúcom rozsahu a z vykonaných dôkazov zistil nasledujúci
skutkový stav.

K poslednej úprave vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľke došlo rozsudkom tunajšieho
súdu zo dňa 25.11.2011, č. k. 27P/246/2010-195, ktorým súd schválil dohodu účastníkov tak, že zvýšil

vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyni zo sumy 116,18 eura na sumu 190 eur počnúc dňom
1.1.2011 do budúcna. Z obsahu spisu ďalej súd zistil, že v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti
navrhovateľa voči odporkyni, bol navrhovateľ zamestnaný v spoločnosti U. S. Steel Košice, s.r.o., kde
dosahoval priemerný mesačný čistý príjem v sume 1.381 eur a že odporkyňa bola študentkou Y. E. 1,
X., odbor kaderník (pripojený spis Okresného súdu Košice II, sp. zn. 27P/246/2010).

Navrhovateľ je naďalej zamestnaný v spoločnosti U. S. Steel Košice, s.r.o., kde dosahuje priemerný
mesačný čistý príjem v sume 1.724 eur (opis mzdového listu navrhovateľa na č. l. 64). Rozsudkom
tunajšieho súdu zo dňa 22.3.2013, č. k. 41P/9/2013-40, bola navrhovateľovi zverená do osobnej
starostlivosti toho času už plnoletá Adriana nar. XX.X.XXXX (pripojený spis K. súdu X. II, sp. zn. XXP/
X/XXXX).

K. je v súčasnosti nezamestnaná, stará sa o dve maloleté deti, žije v spoločnej domácnosti s otcom jej
detí, J. M.. Do apríla XXXX odporkyňa bývala v spoločnej domácnosti so svojou matkou a v apríli 2014 sa
presťahovala k svojmu partnerovi, pričom žijú v rodinnom dome spoločne s rodičmi partnera odporkyne.
V máji 2014 zmaturovala na Y. E. 1, X., posledný maturitný ročník odporkyňa opakovala. Odporkyňa

poberá rodičovský príspevok na maloleté deti a výživné od navrhovateľa. Partner odporkyne podniká
v oblasti stavebníctva. Jeho priemerný príjem predstavuje sumu 200 eur mesačne. Na starostlivosti
o deti sa odporkyňa a jej partner podieľajú spoločne. Finančne vypomáha odporkyni aj jej matka,
ak jej to finančné možnosti dovoľujú. Výdavky presahujúce ich príjmy im pomáhajú uhrádzať rodičia
partnera odporkyne. Medzi účastníkmi nie sú vzťahové problémy, odporkyňa spolu so svojimi deťmi

navštevuje navrhovateľa a svoju sestru Adrianu, ktorá žije v spoločnej domácnosti s navrhovateľom.
Okrem platenia bežného výživného navrhovateľ prispieva odporkyni a jej maloletým deťom pri príležitosti
sviatkov (výpoveď odporkyne v zápisnici o pojednávaní na č. l. 67).

Odporkyňa uvádzala mesačné výdavky v celkovej výške 500 eur, zahŕňajúce výdavky na stravu vo výške

155 eur, náklady na bývanie (plyn, voda, elektrina, kúrenie odvoz odpadu), ktoré odporkyňa dokladovala
predloženými dokladmi SIPO za mesiace november 2014 až január 2015 (č. l. 70 a č. l. 73), výdavky
na oblečenie a obuv v sume 50 eur mesačne (dokladované odporkyňou predloženými pokladničnými
dokladmi na č. l. 77 až 101), náklady na internet a TV v sume 20 eur, náklady na lieky v sume 40 eur
(dokladované pokladničnými dokladmi na č. l. 77 až 101) vreckové v sume 40 eur, školské pomôcky

kultúra a iné záujmy v sume 40 eura, poistenie v sume 40 eur, ktorý výdavok odporkyňa nezdokladovala,
náklady na mobilný telefón v sume 25 eur, hygienické potreby v sume 20 eur (dokladované odporkyňou
predloženými pokladničnými dokladmi na č. l. 77 až 101).

Z výpovede svedka J. M., partnera odporkyne a otca jej maloletých deti vyplynulo, že s odporkyňou žijú

v spoločnej domácnosti a spoločne sa starajú o dve maloleté deti. Náklady na maloleté deti vo výške
cca 250 eur mesačne a náklady na domácnosť v rozsahu 80 až 100 eur mesačne znášajú s odporkyňou
spoločne. S úhradou nákladov presahujúcich príjem svedka a odporkyne im pomáhajú rodičia. Svedok
podniká v oblasti stavebníctva a predaja LED osvetlenia. Je spoločníkom obchodnej spoločnosti O.,
s.r.o.. Priemerný mesačný príjem svedka predstavuje 230 eur, nemá žiadne peňažné záväzky (výpoveď

svedka v zápisnici o pojednávaní na č. l. 105 a potvrdenie o príjme na č. l. 103).

Na takto zistení skutkový stav, vo veci návrhu navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti voči
odporkyni, súd aplikoval nasledovné ustanovenia.

Podľa ust. § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom znení (ďalej len zákon o rodine), plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť ktorá trvá do času, kým deti nie sú
schopné samé sa živiť.Podľa ust. § 78 ods. 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

Zhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa na zrušenie jeho
vyživovacej povinnosti voči odporkyni je nedôvodný. V tomto svojom závere súd vyšiel zo zistenia,
že v danom prípade nenastala taká právna skutočnosť, ktorá by mala za následok zánik vyživovacej
povinnosti navrhovateľa voči odporkyni.

Z citovaného ustanovenia § 62 ods. 1 vyplýva, že zákon spája zánik vyživovacej povinnosti s
nadobudnutím dieťaťa samostatne sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť
schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyživovacia
povinnosť rodičov k deťom nie je obmedzená žiadnou časovou hranicou, takže ak dieťa z rôznych
dôvodov nenadobudne schopnosť samostatne sa živiť, vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá.

Objektívna schopnosť dieťaťa zabezpečiť si vlastnou aktivitou zdroj finančných prostriedkov pre
uhrádzanie svojich potrieb je v každom individuálnom prípade odlišná, závislá od viacerých faktorov
ako sú osobné majetkové pomery dieťaťa, dosiahnutá úroveň vzdelania, vyštudovaný odbor, reálne
existujúce podmienky na trhu práce, zdravotný stav a pod.

V danom prípade odporkyňa ukončila stredoškolské štúdium v odbore kaderník vykonaním maturitnej
skúšky v máji 2014. V súčasnosti odporkyňa je na rodičovskej dovolenke, stará sa o dve maloleté
deti a žije v spoločnej domácnosti so svojim druhom, otcom jej detí. Nemožnosť odporkyne sa
samostatne živiť vyplýva z jej aktuálneho spoločenského rozpoloženia, ktoré jej objektívne neumožňuje
sa zamestnať a zabezpečiť si tak vlastný zdroj príjmov. Vychádzajúc z uvedeného súd dospel k záveru,

že odporkyňa nie je schopná toho času samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky svoje
relevantné náklady, preto ani nedošlo k zániku vyživovacej povinnosti navrhovateľa k odporkyni. Z
vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že odporkyňa s otcom jej maloletých detí žije v spoločnej
domácnosti, spoločne zabezpečujú starostlivosť o maloleté deti, avšak doposiaľ manželstvo neuzavreli.
Vkonanítedanebolazistenáaniináprávnaskutočnosť,uzavretiemanželstva,ktorábymalazanásledok

zánik vyživovacej povinnosti navrhovateľa k odporkyni, keďže vzájomná vyživovacia povinnosť medzi
manželmi má prednosť pred vyživovacou povinnosťou rodičov.

Vychádzajúc z uvedeného súd návrh navrhovateľa na zrušenie jeho vyživovacej povinnosti k odporkyni
ako nedôvodný zamietol.

Vo veci vzájomného návrhu odporkyne na zvýšenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa súd na zistený
skutkový stav aplikoval nasledovné ustanovenia.

Podľa ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom

je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa

osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 74 ods. 1 a 2 zákona o rodine, otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je
povinnýnajdlhšiepodobudvochrokov,najneskôrododňapôroduprispievaťmatkeprimeranenaúhradu
jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Súd
môže na návrh tehotnej ženy uložiť mužovi, ktorého otcovstvo je pravdepodobné, aby poskytol vopred

sumu potrebnú na zabezpečenie jej výživy podľa odseku 1, príspevok na úhradu nákladov spojených
s tehotenstvom a pôrodom a sumu potrebnú na zabezpečenie výživy dieťaťa po dobu, počas ktorej by
žene patrila materská dovolenka podľa osobitného predpisu.Podľa ust. § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopností, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopností, možností
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa ust. § 78 ods. 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len

na návrh.

Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a z citovanej právnej úpravy súd posúdil vzájomný návrh
odporkyne na zvýšenie výživného ako nedôvodný. Vo svojom závere o nedôvodnosti uplatneného
nároku odporkyne súd vyšiel vo všeobecnosti z toho, že nevyhnutným predpokladom zmeny výživného,
určeného právoplatným rozhodnutím súdu, je podstatná zmena pomerov, ktoré sú rozhodujúce pre

výšku a ďalšie trvanie vyživovacej povinnosti. Zmenou pomerov sa rozumie taký stav, ktorý je odlišný
od stavu ktorý bol rozhodujúci pri poslednej úprave vyživovacej povinnosti, pričom za podstatnú zmenu
je možné považovať len zmenu závažnejšieho charakteru. V čase poslednej úpravy bola odporkyňa
študentkou strednej odbornej školy s bežnými výdavkami, primeranými vtedajšiemu veku odporkyne,
žila v spoločnej domácnosti so svojou matkou. Odporkyňa ukončila prípravu na svoje budúce povolanie

vykonaním maturitnej skúšky v máji 2014, v súčasnosti však nepracuje nakoľko sa stará o dve maloleté
deti, žije v spoločnej domácnosti s otcom svojich detí J. M., v rodinnom dome spolu s jeho rodičmi, s
ktorým doposiaľ manželstvo neuzavreli. V živote odporkyne, v porovnaní s jej situáciou v čase poslednej
úpravy, nastala zásadná zmena, keďže sa stala matkou dvoch detí, ktorá skutočnosť mala nepochybne
vplyv aj na zmenu skladby a charakteru jej životných potrieb. Vzhľadom na starostlivosť o maloleté

deti a plnenie rodičovských povinností odporkyňa nie je schopná toho času samostatne, z vlastných
zdrojov uspokojovať všetky svoje relevantné náklady. Aktuálna situácia odporkyne však neznamená
výlučnú povinnosť navrhovateľa ako rodiča prispievať odporkyni na výživu. Citované ustanovenie §
74 zákona o rodine sa týka prípadov detí narodených mimo manželstva rodičov a upravuje majetkové
nároky nevydatej matky súvisiace s tehotenstvom a pôrodom. Aplikácia ustanovení o vzájomných

povinnostiach manželov je v týchto prípadoch vylúčená, avšak účelom tohto ustanovenia je priblížiť
situáciutakejtomatkypomeromvmanželstve.Konkrétneprávaapovinnostivtýchtoprípadochvyplývajú
z faktu rodičovstva. Ustanovenie § 74 zákona o rodine neobsahuje úpravu hierarchie vyživovacích
povinností, možno však vyvodiť, že vzhľadom na to, že jeho účelom je priblížiť situáciu takejto matky
pomerom v manželstve, kedy dochádza k plneniu vzájomnej vyživovacej povinnosti manželov, ktorá

je v systéme vyživovacích povinností prioritná, má prednosť pred vyživovacou povinnosťou rodičov,
resp. ostatných príbuzných voči matke, ktoré by mohli prísť do úvahy v prípade, ak tento príspevok
nie je dostatočný. Vychádzajúc z uvedeného, vyživovacia povinnosť Martina M., otca maloletých detí
odporkyne, má prednosť pred vyživovacou povinnosťou navrhovateľa ako rodiča, ktorá má v tomto
prípade skôr podpornú funkciu, pre prípad, ak by otec maloletých detí nebol spôsobilý zabezpečiť riadne

uhrádzanie životných nákladov. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že príjem otca maloletých detí
odporkynejepribližne200eurmesačne,zčohoniejeschopnýprimeraneodporkyniprispievaťnaúhradu
jej životných nákladov. Za tejto situácie nastupuje ako podporná vyživovacia povinnosť navrhovateľa
ako rodiča voči odporkyni. Odporkyňa uvádzala mesačné výdavky v celkovej výške 500 eur, zahŕňajúce
výdavky na stravu vo výške 155 eur, náklady na bývanie (plyn, voda, elektrina, kúrenie odvoz odpadu),

ktoré odporkyňa dokladovala predloženými dokladmi SIPO za mesiace november 2014 až január 2015
(č. l. 70 a č. l. 73), výdavky na oblečenie a obuv v sume 50 eur mesačne (dokladované odporkyňou
predloženýmipokladničnýmidokladminač.l.77až101),nákladynainternetaTVvsume20eur,náklady
na lieky v sume 40 eur (dokladované pokladničnými dokladmi na č. l. 77 až 101) vreckové v sume 40
eur, školské pomôcky kultúra a iné záujmy v sume 40 eura, poistenie v sume 40 eur, ktorý výdavok

odporkyňa nezdokladovala, náklady na mobilný telefón v sume 25 eur, hygienické potreby v sume 20 eur
(dokladované odporkyňou predloženými pokladničnými dokladmi na č. l. 77 až 101). Vzhľadom na to, že
odporkyňa toho času nenavštevuje žiadnu školu, ani nepokračuje v štúdiu na vysokej škole, vyčíslené
náklady týkajúce sa štúdia, súd nepovažoval za dôvodné. Odporkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala
výdavok na poistenie v sume 30 eur a nezdôvodnila výdavok označený ako vreckové v sume 40 eur.

U odporkyne nepochybne došlo k závažnej zmene pomerov, pričom podľa názoru súdu je tu daná
primárna vyživovacia povinnosť otca detí odporkyne v zmysle ust. § 74 zákona o rodine, ktorý však,
vzhľadom na jeho príjmové pomery, nie je spôsobilý primerane prispievať na výživu odporkyne. Preto jenavrhovateľ aj naďalej povinný prispievať na výživu odporkyne, avšak vzhľadom na podporný charakter
vyživovacej povinnosti navrhovateľa a preukázanú výšku výdavkov, súd považoval naposledy určené
výživné za postačujúce a vzájomný návrh odporkyne ako nedôvodný zamietol.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie, alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu

trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

O trovách konania súd rozhodol podľa citovaného ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 150
ods. 1 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. V konaní o

návrhu navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti bola úspešná odporkyňa, keďže súd žalobu
zamietol. Na druhej strane, v konaní o vzájomnom návrhu odporkyne, bol plne úspešný navrhovateľ,
keď súd vzájomný návrh odporkyne zamietol. Navrhovateľ si neuplatnil nárok na náhradu trov konania,
odporkyňa, zastúpená právnym zástupcom, o náhradu trov konania žiadala. Nepochybne odporkyni
vznikol nárok na náhradu trov konania, avšak súd súčasne dospel k záveru, že v danom prípade sú

splnené podmienky pre aplikáciu ust. § 150 O.s.p., keďže v ňom vzhliadol dôvod hodný osobitného
zreteľa, ktorý súd videl v charaktere prejednávaného prípadu, spor o plnenie vyživovacej povinnosti
a príbuzenský vzťah účastníkov konania, otec a dcéra, pričom podľa názoru súdu by nezodpovedalo
zásade spravodlivého usporiadania pomerov, ak by bola náhrada trov uložená navrhovateľovi pri
súčasnom zachovaní jeho vyživovacej povinnosti, ktorú si doposiaľ riadne plnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice II.

V zmysle ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti
rozsudku , alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí ,pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2
O.s.p.).