Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. október 2013

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 5C/144/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812210127
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Dušáková
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2013:7812210127.2

Uznesenie

Okresný súd Rožňava, v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova č.
25, IČO: 35 807 598, právne zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO:
36 864 421, proti žalovanému Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so
sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd p r e r u š u j ekonanie vedené pod sp. zn. 5 C 144/2012 do rozhodnutia Ústavného súdu

Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti zo dňa 10. 01. 2013, podanej sťažovateľom Pohotovosť, s. r.
o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti porušovaniu základného práva sťažovateľa, rozhodnutím
Krajského súdu v Košiciach vo veci sp. zn. 9NcC 13/2012 zo dňa 22. 10. 2012.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania medzitýmneho rozsudku podľa ust. § 152 ods. 2 druhá
veta O. s. p., v zmysle ktorého mal súd rozhodnúť o základe veci tak, že žalovaná Slovenská republika

- Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla spoločnosti
Pohotovosť, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, nesprávnym úradným postupom Okresného
súdu Rožňava, pretože tento súd nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre
pohľadávku žalobcu. Domáhal sa tiež uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi majetkovú škodu
a nemajetkovú ujmu.
Žalobca súčasne s podanou žalobou namietal i zaujatosť sudcov Okresného súdu Rožňava. O námietke

žalobcu rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 9 NcC 13/2012 - 13 zo dňa 22. 10. 2012
tak, že vylúčil z prejednávania a rozhodovania v uvedenej veci JUDr. Katarínu Janečkovú, ktorá bola
zákonnou sudkyňou v predmetnej veci v exekučnom konaní, ale nevylúčil ostatných sudcov Okresného
súdu Rožňava z prejednávania a rozhodovania uvedenej veci.

Odvolací súd dospel k záveru, že sudcovia, ktorí dotknutú vec neprejednávali a nerozhodovali, nie sú

vylúčení z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci a preto ostatných sudcov Okresného súdu
Rožňava nevylúčil z prejednávania a rozhodovania veci.
Súčasne poukázal aj na to, že žalobca svoje námietky nijako neodôvodnil a neuviedol, o aký vzťah
sudkyne sa jedná, ktorý by viedol k nestrannosti a zaujatosti sudcu. Okresný súd Rožňava je služobným
úradom zákonnej sudkyne, avšak nie je účastníkom konania a nekoná za štát.

Po vytýčení termínu pojednávania, žalobca doručil súdu Ústavnú sťažnosť na porušovanie základného
práva zaručeného v článku 46 odsek 1 a v článku 48 odsek 1 prvej vety Ústavy Slovenskej republiky, ako
aj základného práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v článku 6 odsek 1 Európskeho dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Súčasne uvedenú sťažnosť spojil aj s návrhom na odklad
vykonateľnosti podľa ustanovenia § 52 ods. 2 Zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky. Návrh na prerušenie konania až do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu

Slovenskej republiky o uvedenej ústavnej sťažnosti doručil následne.V súlade s prezentovaným názorom žalobcu, sú dané objektívne dôvody pre vylúčenie všetkých sudcov
Okresného súdu Rožňava, čo bolo dôvodom na podanie Ústavnej sťažnosti. Rozhodnutím krajského
súdu bolo zasiahnuté do základných práv žalobcu, tzn. do práva na súdnu ochranu, na zákonného

sudcu, na prerokovanie veci nestranným súdom (článok 46, 48 Ústavy Slovenskej republiky) a tiež
práva na spravodlivý súdny proces (článok 6 odsek 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd). Žalobca poukázal na skutočnosť, že pomer sudcu k veci vyplýva aj z právneho
záujmu sudcu na prejednávanej veci, pretože môže byť rozhodnutím súdu priamo dotknutý vo svojich
právach (ustanovenie § 22 Zákon č. 514/2003 Z. z.) a tiež aj z toho dôvodu, že vylúčený sudca získal

o veci poznatky iným spôsobom než z dokazovania v konaní.

Podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b.) O. s. p., súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky,
ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel
k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s Ústavou SR, zákonom
alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh

ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.

Podľa odseku 2 písm. c.) uvedeného ustanovenia, pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže
konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie
súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

Z pripojenej Ústavnej sťažnosti vyplynulo, že žalobca okrem iných tvrdených právnych skutočností
súvisiacich s exekučným konaním, považuje postup Okresného súdu Rožňava v konkrétnych
exekučných konaniach za nesprávny, na základe čoho vyvodil svoj nárok na náhradu škody a
nemajetkovej ujmy. Poukázal na to, že pokiaľ bol okresný súd škodcom v spore medzi žalobcom a
štátom, je vylúčené aby prostredníctvom sudcov riešil predmetný spor a z toho dôvodu pridelenie

veci niektorému zo sudcov Okresného súdu Rožňava, by porušilo právo žalobcu na prerokovanie
veci nestranným a nezávislým súdom. Napriek požiadavke legitímnosti uvedenej požiadavky žalobcu,
rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 22. 10. 2012, sp. zn. 9 NcC 13/2012 tak, že nevylúčil
všetkých sudcov Okresného súdu Rožňava a ponechal možnosť Okresnému súdu Rožňava rozhodovať
v danej veci. Tento postup považuje žalobca - sťažovateľ za nesprávny, predstavujúci zásah do jeho

základných práv. Požiadavka nestrannosti súdu vyplýva z článku 46 odsek 1 v spojení s článkom 141
odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj z článku 6 odsek 1 Dohovoru. V judikatúre Európskeho súdu
pre ľudské práva sa rozlišuje nestrannosť subjektívna a objektívna. Subjektívne chápanie nestrannosti je
posudzovaním správania súdu (sudcu). Subjektívna nestrannosť sa predpokladá, kým nie je dokázaný
opak. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa

objektívnych kritérií. Sudca môže rozhodovať absolútne nestranne, ale napriek tomu jeho nestrannosť
môže byť vystavená oprávneným pochybnostiam so zreteľom na jeho štatút alebo funkcie, ktoré vo veci
vykonával. Z doterajšej judikatúry možno vyvodiť, že do rámca skutočností spochybňujúcich nestrannosť
súdu z objektívneho hľadiska, patria situácie, keď sudca rozhodujúci vo veci mal s ňou dočinenia v jej
skoršejfáze.Vústavnejsťažnostisťažovateľpoukázalnato,ževsporevedenompredOkresnýmsúdom

Rožňava sa má rozhodovať o náhrade škody, ktorá vznikla nesprávnym úradným postupom uvedeného
okresného súdu. V tomto prípade existuje legitímny dôvod pochybovať o nestrannosti Okresného súdu
Rožňavaasudcovuvedenéhosúdu,najmäzdôvodu,ženiejevylúčené,abybolivypočutíakosvedkovia
sudcovia uvedeného súdu, na ktorom došlo k vykonaniu nesprávneho úradného postupu. V prípade
nevylúčenia Okresného súdu Rožňava, dôjde k ústavne neakceptovateľnej situácii, kedy by proti sebe

vypovedalisudcovia,ktorízároveňpojednávajúrovnakúvec,atosudcoviasúdu,naktoromsauskutočnil
nesprávny úradný postup.

V záujme vylúčenia pochybností o nestrannosti zákonného sudcu a tým aj vylúčenia pochybností, že
proces v predmetnom konaní bude realizovaný v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a Dohovorom

o ochrane ľudských práv, súd dospel k záveru, že je potrebné prerušiť konanie až do konečného
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, o otázke nestrannosti zákonného sudcu a súdu. Z
uvedeného dôvodu súd konanie prerušil v zmysle ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b.) a ods. 2 písm. c.)
O. s. p. a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti uznesenia.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský
súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.
Podľa ustanovenia § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.