Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. november 2015

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5C/10/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513205847
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Dubjelová
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2015:8513205847.2

Rozhodnutie

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Juditou Dubjelovou v právnej veci žalobcu EOS
KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35724803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36613843 proti žalovanému I.
Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX/XX, XXX XX T. B., za účasti vedľajšieho účastníka na strane
odporcu Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO:

42176778, právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, ul. Sov. Hrdinov 163/66, 089 01
Svidník v konaní o zaplatenie 612,55 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

Vedľajšiemu účastníkovi súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou dňa 23.10.2013 domáhal zaplatenia sumy 612,55 eur s 9,25 % ročným
úrokom z omeškania od 9.12.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že
jeho právny predchodca VÚB, a.s., Bratislava (ďalej len pôvodný veriteľ) uzatvoril so žalovaným dňa
22.5.2007 zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky (ďalej len

VOP) v znení dodatkov, na základe ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Zmluva a VOP
upravovali podmienky čerpania úveru, splácanie úveru, podmienky pri neplnení zmluvných povinností.
Zmluva spĺňa všetky náležitosti zmluvy o úvere v zmysle § 497 a § 261 ods. 3 písm. d/ Obch. zákonníka
(ďalej len ObZ) a podľa zák. č. 258/2001 Z.z o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ). Zmluva
úvere je podľa § 261 ods. 3 písm. d/ ObZ tzv. absolútnym obchodom, preto právne vzťahy zo zmluvy o
úvere uzavretej pred 1.1.2008 sa spravujú ObZ bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu.

Tvrdil, že na túto zmluvu nie je možné aplikovať ustanovenia § 52-54 Obč. zákonníka (ďalej len OZ),
pretože do 31.12.2007 sa tieto ustanovenia vzťahovali len na zmluvu kúpnu, zmluvu o dielo a iné zmluvy
upravené v 8. časti OZ a na zmluvu podľa § 55 OZ a na účastníkov úverovej zmluvy sa nevzťahovala
povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 OZ, podľa ktorého sa novelizovaným
ustanovením § 52 ods. 1 OZ nespravujú nároky vzniknuté pred 1.1.2008 a neposudzuje sa ani platnosť
právnych úkonov vzniknutých pred 1.1.2008. Ak pred 1.1.2008 bola uzavretá zmluva o úvere, kde bol

dlžník spotrebiteľom, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred 1.1.2008 posudzovať podľa § 52
- 54 OZ, ale je potrebné aplikovať ZoSÚ ako lex specialis a tiež ObZ s poukazom na § 1 ods. 2, podľa
ktorého na práva a povinnosti neupravené v tomto zákone je potrebné aplikovať ObZ. Pôvodný veriteľ
dňa 8.12.2011 zmluvou o postúpení pohľadávky postúpil na žalobcu aj pohľadávku z predmetnej zmluvy
vo výške 732,93 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 612,55 eur, z úroku z omeškania vo výške
120,38 eur, ktorý v tomto konaní žalobca neuplatňoval. Dlžná suma teda pozostáva z neuhradenej istiny

úveru, t.j. rozdielu medzi istinou úveru a súčtom všetkých mesačných platieb započítaných na istinu.Zároveň žiadal priznať úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne od dňa postúpenia pohľadávky, t.j. od
9.12.2011 do zaplatenia.

Podaním doručeným súdu dňa 4.12..2013 vstúpil do konania vedľajší účastník na podporu žalovaného
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov.

Súd poučil účastníkov konania o ich právach a povinnostiach a žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi
doručil žalobu a ich vyzval, aby sa k nej v lehote 15 dní vyjadrili. Zároveň upovedomil žalobcu a

žalovaného o vstupe do konania vedľajšieho účastníka na podporu žalovaného a vyzval žalovaného,
aby sa vyjadril, či súhlasí so vstupom do konania vedľajšieho účastníka na jeho podporu.

Žalovaný sa v lehote stanovenej súdom k žalobe nevyjadril. Podaním doručeným súdu dňa 5.1.2015
nesúhlasil so vstupom do konania vedľajšieho účastníka na jeho podporu.

Žalobca doplnil žalobu podaním doručeným súdu dňa 31.3.2014, v ktorom uviedol, že pôvodný veriteľ
uzavrel so žalovaným dňa 25.4.2006 zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu
(ďalej len zmluvu). Súčasťou zmluvy boli VOP. V zmysle Zmluvy mohlo byť po splnení podmienok na
účte žalovaného nastavené povolené prečerpanie. Na základe žiadosti žalovaného zo dňa 22.5.2007
žalovanému bol dňa 23.5.2007 nastavený kontokorentný úver s úverovým rámcom vo výške 331,94 eur.

Tiež uviedol, že prehľad transakcií na bežnom účte žalovaného pozostáva:
z debetných operácií - 1/ z výberu v hotovosti vo výške 13 142,10 eur, 2/ z odchádzajúcich platieb z účtu
vo výške 10 655,54 eur, 3/ z poplatkov vo výške 347,03 eur (poplatky za recykláciu, servisné poplatky
PK + 1x výpis poštou, servisné poplatky + poplatok za výber v hotovosti, Popl ATM + poplatok za dotlač
PIN a hesla, poplatok za zrušenie trvalého príkazu, poplatok za zmenu údaja, účtovné položky spolu), 4/

z debetných úrokov vo výške 299,44 eur - zmluvný úrok je vyčíslený pri úrokovej sadzbe 15 % ročne a
II. z kreditných operácií - z prijatých platieb na účet + z kreditných úrokov vo výške 23 831,56 eur
(717,949,86 Sk).

Súčet debetných operácií na účte žalovaného predstavuje sumu vo výške 24 444,11 eur, súčet

kreditných operácií na účte žalovaného predstavuje sumu vo výške 23 831,56 eur. Rozdiel debetných a
kreditných operácií vo výške 612,55 eur predstavuje nepovolený debet na účte.

OS Stará Ľubovňa uznesením č. k. 5C/10/2014-112 zo dňa 9.6.2015 pripustil vstup do konania
vedľajšieho účastníka.

Vedľajší účastník vo vyjadrení doručenom súdu dňa 8.1.2015 uviedol, že v prejednávanej veci ide
nepochybne o spotrebiteľskú vec, preto aplikácia ObZ by prichádzala do úvahy len vtedy, keby to bolo
pre žalovaného výhodnejšie. Uviedol, že ide o formulárovú zmluvu, obsah ktorej nemohol žalovaný
ovplyvniť. Na podporu tvrdenia, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, poukázal na uznesenie ÚS SR sp.

zn. I. ÚS 402/2013 z 19.6.2013. Tiež poukázal na § 1 ods. 3 ZoSÚ, podľa ktorého sa tento zákon
nevzťahuje na povolené prečerpanie peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným
spôsobom ako na kreditnú kartu, tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6. Podľa tohto ustanovenia pri
úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou
iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3 ) alebo, ak

nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia
zmluvy písomne informovaný o
a) úverovom limite, ak je stanovený,
b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach,
za ktorých môže byť zmenená a doplnená,

c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy.
Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri
mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších
dôsledkoch.
Poukázal na to, že zmluva neobsahuje náležitosti vyžadované ZoSÚ a preto je neplatná. Je potrebné,

aby žalobca špecifikoval, z čoho pozostáva uplatnená suma, t.j. z ktorých splátok, každá v akej výške a
s akou splatnosťou a špecifikáciou, čo všetko dlžná splátka obsahuje a tiež je potrebné špecifikovať, čo
spotrebiteľ zaplatil a na čo boli jednotlivé splátky započítané. Pri splátkach, u ktorých nastala splatnosť3 roky pred podaním žaloby vzniesol námietku premlčania. Navrhol, aby súd žalobu zamietol, žiadal
priznať náhradu trov konania.

Žalobca namietal vstup vedľajšieho účastníka do konania.

Súd uznesením č. k. 5C/10/2014-112 zo dňa 9.6.2015 rozhodol, že vedľajšie účastníctvo na podporu
žalovaného Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov nie je prípustné, keďže žalovaný
v podaní doručenom súdu dňa 5.1.2015 nesúhlasil so vstupom do konania vedľajšieho účastníka na

podporu jeho záujmov.

Súd vyzval žalobcu a pôvodného veriteľa dňa 28.10.2015 na predloženie dôkazov, týkajúcich sa
postúpenia pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách (ďalej len ZoB) v lehote 15 dní, a to
na predloženie:
- písomnej výzvy pôvodného veriteľa žalovanému na úhradu dlhu pred postúpením pohľadávky a

dokladu o jej doručení žalovanému,
- dôkazu o tom, že žalovaný bol pred postúpením pohľadávky viac ako 90 dní v omeškaní so splatením
žalovanej sumy,
- dôkazu o tom, v akej výške bola splatná pohľadávka žalovaného pred jej postúpením,
- písomného oznámenia pôvodného veriteľa žalovanému o vyhlásení mimoriadnej splatnosti celej

pohľadávkyadôkazuojehodoručenížalovanémuavprípade,ženedošlokmimoriadnemuzosplatneniu
úveru na predloženie dôkazu, v akej výške bola pohľadávka žalovaného ku postúpeniu pohľadávky
splatná
- dôkazu o tom, že pred postúpením pohľadávky pôvodný veriteľ doručil žalovanému odstúpenie od
úverovej zmluvy alebo výpoveď úverovej zmluvy.

Výzvu prevzal pôvodný veriteľ dňa 2.11.2015 a žalobca dňa 3.11.2015.

Na túto výzvu pôvodný veriteľ oznámil súdu, že účet žalovaného č. XXXXXXXXXX bol zriadený dňa
3.10.1994 a bol zrušený dňa 13.12.2011, ale nepredložil žiadny dôkaz, akým spôsobom došlo ku

zrušeniu bežného účtu žalovaného. Na bežnom účte bolo nepovolené prečerpanie a pohľadávka bola
predaná žalobcovi dňa 8.12.2011, teda VÚB už nie je veriteľom.
Žalobca do vyhlásenia rozsudku na výzvu súdu nereagoval.

Keďže v danom prípade ide v zmysle § 200ea O. s. p. o drobný spor (konanie, predmetom ktorého nie

je suma presahujúca 1 000 eur), súd s poukazom na § 115a ods. 2 O. s. p. dňa 23.11.2015 oznámil na
úradnej tabuli súdu, že dňa 30.11.2015 o 8.45.00 hod. bude vo veci vyhlásený rozsudok bez nariadenia
pojednávania a následne tento rozsudok v uvedený deň aj vyhlásil.

Odpoveď žalobcu na výzvu súdu doručená súdu až po vyhlásení rozsudku, preto ju súd pri vyhlásení

rozsudku nemohol zobrať do úvahy s poukazom na ust.§ 154 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého pre rozsudok
je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
V tomto písomnom vyjadrení (čl. 130-135 spisu), žalobca uviedol, tiež oznámil, že pôvodný veriteľ
písomnú výzvu adresovanú žalovanému pred postúpením pohľadávky nemá k dispozícii. Tvrdil, že
v zmysle § 524 ods. 1, 2 OZ pôvodný veriteľ mu mohol predmetnú pohľadávku postúpiť písomnou

zmluvou aj bez súhlasu žalovaného, pričom s postúpením pohľadávky prešlo na neho aj jej príslušenstvo
a všetky práva. Banka môže v zmysle § 92 ods. 8 ZoB postúpiť na subjekt, ktorý nie je bankou,
celú pohľadávku zodpovedajúcu nesplácanému dlhu, teda celý nesplatený dlh, keďže dlh vzniká
žalovanému už poskytnutím úveru. Doručenie písomnej výzvy žalovanému na úhradu jeho dlhu teda
nie je podmienkou postúpenia pohľadávky podľa ust. § 92 ods. 8 ZoB. V súvislosti s nedostatkom

aktívnej legitimácie poukázal na to, že predložil súdu relevantné oznámenie postupcu žalovanému
o postúpení pohľadávky a dôkaz o jeho doručení žalovanému a toto bez ďalšieho zakladá aktívnu
legitimáciu postupníka, t.j. žalobcu na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má z tohto oznámenia
vychádzať bez toho, aby prejudiciálne skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení s poukazom
aj na rozsudok NS SR sp. zn. 4 OBo 210/01 zo dňa 11.6.2003. Podľa jeho názoru ust. § 92 ods. 8

ZoB nie je možné spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky, ale účelom tohto
ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva. Toto ustanovenie nehovorí o podmienkach
platnosti postúpenia pohľadávky, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu
bankového tajomstva. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v tomto ustanovenípodmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky, čo vyplýva aj z názoru Doc. JUDr.
Kristiána Csacha, PhD, LL.M publikovaného v časopise Súkromné právo č. 1/2015. V podaní tiež
uviedol, že v zmysle platobnej histórie žalovaný vykonal poslednú úhradu na úver dňa 16.11.2007 vo

výške 14 306,-- Sk. K podaniu predložil výpoveď zmluvy o bežnom účte pôvodného veriteľa zo dňa
15.11.2010 adresovanú žalovanému, podľa ktorej v zmysle obchodných podmienok k Zmluve o bežnom
účte výpoveď mala byť účinná ku koncu druhého mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bude
výpoveď doručená žalovanému a tiež predložil doručenku. Zároveň predložil oznámenie pôvodného
veriteľa žalovanému zo dňa 5.1.2012 o postúpení pohľadávky žalobcovi.

Súd vykonal dokazovanie a oboznámil sa obsahom listinných dôkazov - vyššie uvedenou zmluvou
o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu (čl. 4-7 spisu). žiadosťou o poskytnutie
kontokorentného úveru - flexidebetu (čl. 3, 59 spisu), potvrdením o modifikácii flexiúčtu (čl. 8 spisu),
potvrdením o poskytnutí flexidebetu (čl. 60 spisu), oznámením o nastavení kontokorentného úveru
(čl. 61 spisu), VOP VÚB, a.s., na depozitné produkty (čl. 9-14 spisu), oznámením pôvodného veriteľa

žalovanému o postúpení pohľadávky zo dňa 5.1.202 (čl. 15 spisu), zmluvou o postúpení pohľadávky
zo dňa 8.12.2011 a Prílohou č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok (čl. 17-26 spisu), informatívnymi
výpismi z OR žalobcu a jeho právneho zástupcu (čl. 30 a 31 spisu), vyjadrením žalobcu (čl. 40-41 spisu),
prehľadom transakcií na účte žalovaného (čl. 42-58 spisu), vyjadrením pôvodného veriteľa (čl. 125-126
spisu), ako aj obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 25.4..2006 žalovaný s právnym predchodcom žalobcu - pôvodným veriteľom - (VÚB a.s.) uzatvoril
zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu. Z obsahu tejto zmluvy (čl. 4
spisu) vyplýva, že účastníci zmluvného vzťahu dohodli povolené prečerpanie na bežnom účte v
prípade splnenia podmienok stanovených VÚB, a.s., - limit povoleného prečerpania na bežnom účte. Z

obsahu tejto zmluvy nevyplýva výška dohodnutého povoleného prečerpania. Z potvrdenia o poskytnutí
flexidebetu zo dňa 22.5.2007 (čl. 60 spisu) vyplýva, že žalovanému bol poskytnutý na bežnom účte
úverový rámec - kontokorentný úver - flexidebet vo výške 10 000,-- Sk. Mesačné zasielanie kreditných
obratov na bežný účet bolo žalovanému stanovené vo výške 5 000,-- Sk, čo predstavuje 50 %
nastaveného limitu. Za využívanie flexidebetu banka zúčtováva na konci mesiaca debetné úroky, výška

úrokovej sadzby je zverejnená na výveskách v obchodných miestach banky, teda výška úrokovej sadzby
nebola uvedená v tomto potvrdení o poskytnutí flexidebetu.

Z písomného vyjadrenia žalobcu ( na čl. 40 spisu) a z predloženého prehľadu histórie transakcií na
bežnom účte (čl. 42-58 spisu) vyplýva, že poslednú platbu na účet uhradil žalovaný dňa 16.11.2007 vo

výške 1 400,-- Sk a ešte vo výške 14 306,-- Sk a posledný výber z účtu žalovaný urobil dňa 12.11.2007
vo výške 12 500,-- Sk. Prehľad histórie na bežnom účte žalovaného pozostáva z položiek uvedených
vyššie, a to:
z debetných operácií spolu vo výške 24 444,11 eur
výber v hotovosti vo výške 13 142,10 eur,

odchádzajúce platby z účtu vo výške 10 655,54 eur označené ako úhrada -debet,
poplatky vo výške 347,03 eur
debetné úroky vo výške 299,44 eur - zmluvný úrok je vyčíslený pri úrokovej sadzbe 15 % ročne -
označený ako debetný úrok zinkasovaný z kreditných operácií spolu vo výške 23 831,56 eur - prijaté
platby na účet + kreditné úroky.

Súčet debetných operácií žalovaného predstavuje sumu 24 444,11 eur a súčet kreditných operácií
predstavuje sumu 23 831,56 eur. Rozdiel debetných operácií a kreditných operácií (24 444,11 - 23
831,56) predstavuje nepovolený debet na účte žalovaného vo výške 612,55 eur.

Z prehľadu transakcií na účte žalovaného tiež vyplýva, že za obdobie od 30.11.2007 do postúpenia

pohľadávky - do 8.12.2011, resp. do 13.12.2011, kedy došlo k zrušeniu bežného účtu žalovaného,
pôvodný veriteľ na účte žalovaného len predpisoval debetný úrok, a to dňa 30.11.2007 vo výške 123,42
Sk, dňa 31.12.2007 vo výške 141,40 Sk a dňa 31.1.2008 vo výške 146,16 Sk. Tiež pôvodný veriteľ
predpisoval žalovanému na jeho bežnom účte poplatky za vedenie flexikonta, a to dňa 30.11.2077 vo
výške 77,-- Sk, dňa 31.12.2007 a dňa 31.1.2008 po 87,-- Sk, teda 2x po 87,-- Sk a dňa 30.11.2007

predpísal poplatok vo výške 10,50 Sk - za účtovné položky a tiež predpisoval poplatky za recykláciu
mesačne po 0,15 eur - celkom za 22 mesiacov, a to za obdobie od 31.3.2009 do 31.12.2010, kedy bol
debetný zostatok na účte žalovaného 351,48 eur. Dňa 3.2.2011 pôvodný veriteľ predpísal žalovanému
na jeho bežnom účte debetný úrok vo výške 261,07 eur, kedy bol debetný zostatok vo výške 612,55eur. Dňa 13.12.2011, t.j. už po postúpení pohľadávky predpísal pôvodný veriteľ na účte žalovaného ešte
debetný úrok vo výške 131,86 eur, kedy je uvedený debetný zostatok vo výške 744,41 eur.

Z vykonaného dokazovania je nesporné, že pôvodný veriteľ a žalovaný uzavreli dňa 25.4.2006 zmluvu
o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu. Žalovaný požiadal pôvodného veriteľa o
poskytnutie kontokorentného úveru - flexidebetu dňa 22.5.2007, kedy mu pôvodný veriteľ aj potvrdil
poskytnutie kontokorentného úveru - flexidebetu vo výške 10 000,-- Sk s tým, že žalovaný bude zasielať
nabežnýúčetmesačnesumu5000,--Sk,t.j. 50%znastavenéholimitu.Zavyužívanieflexidebetubanka

bude žalovanému ku koncu kalendárneho mesiaca zúčtovávať debetné roky, pričom výška úrokovej
sadzby je zverejnená na výveskách v obchodným podmienkach miestach banky. V prípade nesplnenia
podmienky VÚB, a.s., zasiela klientovi upozornenie. Pri opakovanom nesplnení podmienok môže VÚB
pristúpiť k zníženiu alebo zrušeniu nastaveného limitu flexidebetu na bežnom účte.

Zmluvou o postúpení pohľadávky uzavretou medzi pôvodným veriteľom a žalobcom dňa 8.12.2011 a

podľa Prílohy č. 1 k tejto zmluve (čl. 26 spisu) žalobcovi pôvodný veriteľ postúpil pohľadávku voči
žalovanému vo výške 723,93 eur, ktorá pozostáva z istiny vo výške 612,55 eur, z úroku z omeškania
vo výške 128,89 eur, ktorý bol 25 % ročne a celkový počet dní omeškania bol 1 365, čo je 3,74 roka.
Pôvodný veriteľ listom zo dňa 5.1.2012 oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky žalobcovi, dôkaz o
doručení tohto oznámenia žalovanému súdu ani žalobca, ani pôvodný veriteľ nepredložil.

Podľa tvrdenia žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 8.12.2011 nadobudol od VÚB, a.s.,
pohľadávku vo výške 723,93 eur včítane príslušenstva, z ktorej v konaní uplatňuje sumu 612,55 eur a
úrok z omeškania vo výške 120,38 eur si neuplatňuje.

Sporné ostali tieto skutočnosti, ktoré súd v konaní riešil:

- či je žalobca aktívne legitimovaný na podanie žaloby
- či je platné postúpenie pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 ZoB, keďže išlo o bankovú pohľadávku
- či je platné postúpenie pohľadávky žalobcovi v zmysle § 92 ods. 8 ZoB,
- v akej výške bola splatná pohľadávka žalovaného z úveru pred jej postúpením žalobcovi, či bola splatná

v takej výške, ako ju banka postúpila žalobcovi,
- či bol žalovaný v omeškaní s platením celej postúpenej pohľadávky viac ako 90 dní pred jej postúpením
žalobcovi,
- či pred postúpením pohľadávky pôvodný veriteľ písomne vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy
a či túto výzvu aj doručil žalovanému,

- či pôvodný veriteľ pred postúpením pohľadávky zosplatnil celú pohľadávku, teda či vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru a či toto zosplatnenie aj doručil žalovanému a či mohol postúpiť celú nesplatnú
pohľadávku žalobcovi,
- či pred postúpením pohľadávky pôvodný veriteľ neukončil úverový vzťah so žalovaným odstúpením
od zmluvy o úvere alebo výpoveďou tejto zmluvy o bežnom účte žalovaného, na ktorom bolo povolené

prečerpanie

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, keďže žalobca
nie je aktívne legitimovaný v tomto spore z dôvodu, keďže postúpenie pohľadávky pôvodného veriteľa
- banky - žalobcovi nie je platné v zmysle § 92 ods. 8 ZoB, keďže išlo o bankovú pohľadávku.

Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:

So vstupom Slovenska do Európskej únie Slovenská republika je povinná aplikovať európske právne
predpisy, ktoré majú prednosť pred slovenskými právnymi predpismi, teda je povinná prednostne

aplikovať na prejednávaný prípad aj Smernicu Rady č. 93/13 EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Táto Smernica 93/13 bola prevzatá do slovenského
právneho poriadku zákonom č. 150/2004 Z.z. účinným od 1.4. 2004 v ust. § 52-54, týkajúcich sa úpravy
spotrebiteľských zmlúv.
Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 zmluvná podmienka, ktorá nebola

individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.
Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 podmienka sa nepovažuje za
individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatupodmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že
určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek

tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.
Podľa čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 príloha obsahuje indikatívny a
nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Podľa čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré

podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované
v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má
interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi
stanovenými v článku 7.
Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 členské štáty zabezpečia, aby nekalé
podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa

podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto
podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 členské štáty zabezpečia, aby v záujme
spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému
uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo

dodávateľov.
Zmluva o úvere ako absolútny obchod je upravená v § 497 ObZ, podľa ktorého zmluvou o úvere sa
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy
a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 261 ods. 3 písm. d) ObZ okrem iného touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu
účastníkov záväzkového vzťahy: zo zmluvy o úvere (§497), zmluvy o bežnom účte (§ 708 ).
Uzatvorená zmluva o úvere má charakter spotrebiteľskej zmluvy aj napriek Záverečnému ustanoveniu

- písm. p/ zmluvy o bežnom účte zo dňa 25.4.2006, podľa ktorého Právne vzťahy touto zmluvou
neupravené sa riadia príslušnými ustanoveniami zák. č. 513/1991 Z.z. Obchodného zákonníka v znení
neskorších predpisov a ďalšími všeobecne záväznými predpismi platnými v SR.

Na prejednávaný prípad je možné použiť len tie ustanovenia ObZ, ktoré nie sú v rozpore so Smernicou

93/13 a s ustanoveniami OZ, týkajúcimi sa spotrebiteľských zmlúv a postúpenia pohľadávky, teda je
potrebné na tento právny vzťah aplikovať aj ustanovenia OZ, týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv a
postúpenia pohľadávky, ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa č. 634/1992 Zb. (§ 23a ods.1,
2), ako aj ustanovenia účinné v čase uzavretia zmluvy o bežnom účte a povoleného prečerpania na
bežnom účte a v čase postúpenia pohľadávky a tiež ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa č.

634/1992 Zb. (§ 23a ods.1, 2), ako aj ustanovenia špeciálnych právnych predpisov - zák. č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ), zákona č. 238/2001 o bankách (ďalej len ZoB), teda
právne predpisy účinné v čase uzavretia zmluvy o bežnom účte a v čase povolenia prečerpania na
bežnom účte a v čase vzniku nepovoleného debetu na bežnom účte a v čase postúpenia pohľadávky,
keďže ide o bankovú pohľadávku.

Podľa§52ods.1OZ,účinnéhovčaseuzavretiazmluvyobežnomúčteavčasepovolenéhoprečerpania
na bežnom účte Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy
upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55 , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ,

ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie
zmluvy.
Podľa § 52 ods. 2 OZ) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 3 OZ) Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, účinného v čase uzavretia zmluvy o bežnom účte a v čase povolenia
prečerpania na bežnom účte Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujúznačnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 3 OZ Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky

spotrebiteľa.

Podľa § 53 ods. 4 OZ Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ, účinného v čase uzavretia zmluvy o bežnom a povolenia prečerpania na bežnom
účte Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v

neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 OZ V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa§524ods.1OZVeriteľmôžesvojupohľadávkuajbezsúhlasudlžníkapostúpiťpísomnouzmluvou
inému.
Podľa § 524 ods. 2 OZ S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou
spojené

Podľa § 526 ods. 1 OZ Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť
dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie
pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

Podľa § 565 OZ Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre

nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 3 ods. 1 OZ Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez

právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Podľa § 39 OZ Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Naprejednávanýprípadjepotrebnéaplikovaťajustanoveniazák.č.634/1992Zb.oochranespotrebiteľa
účinné v čase uzavretia zmluvy o bežnom účte .

Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa Na účely tohto zákona sa rozumie:

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú
spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti,
b) predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby,
e) dodávateľom každý ďalší podnikateľ, ktorý priamo alebo prostredníctvom iných podnikateľov dodal
predávajúcemu výrobky,

Podľa § 23a ods. 1 zák. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia zmluvy o bežnom účte a v
čase povoleného prečerpania na bežnom účte Spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým
znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy

podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 23a ods. 2 zák. o ochrane spotrebiteľa Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
osobitného predpisu ( § 52 až 60 OZ ) sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.Podľa § 1 zák. č. 258/2001 Z.z. zák. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ), účinného v
čase povolenia prečerpania na bežnom účte Tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania

spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových
nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu
spotrebiteľa.
Podľa § 1 ods. 3 ZoSÚ Zákon sa nevzťahuje na zmluvy Zákon sa nevzťahuje ani na úver formou
povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom

ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6

Podľa § 2 ZoSÚ Na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 2 ods. 1 cit. zákona Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského

úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 2 ods. 2 cit. zákona Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver
na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 3 ods. 6 ZoSˇU Pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov
na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3 ) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu
mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o
a) úverovom limite, ak je stanovený,

b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach,
za ktorých môže byť zmenená a doplnená,
c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy.
Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri
mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších

dôsledkoch.

Podľa § 153 ods 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Ust.§ 53 ods. 1 OZ ,účinné v čase uzavretia zmluvy o bežnom účte a v čase povoleného prečerpania,
vyslovene zakazovalo, aby spotrebiteľské zmluvy obsahovali ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, t.j. neprijateľné
podmienky zmluvy. Podľa § 54 ods. 5 OZ V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platil
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 483/2001 Z.z o bankách (ďalej len ZoB), účinného v čase uzavretia zmluvy o

bežnom účte a v čase povolenia prečerpania na bežnom účte a v čase postúpenia pohľadávky žalobcovi
Banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť,
ktorá
b) poskytuje úvery a ktorá má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Iná
právna forma banky sa zakazuje.

Podľa § 2 ods. 2 ZoB Banka môže okrem činností uvedených v odseku 1 vykonávať, ak ich má uvedené
v bankovom povolení, tieto ďalšie činnosti:
d) správu pohľadávok klienta na jeho účet vrátane súvisiaceho poradenstva,Podľa § 2 ods. 3 ZoB Bankové povolenie je povolenie na založenie banky alebo na zriadenie pobočky
zahraničnej banky a na vykonávanie bankových činností touto bankou alebo pobočkou zahraničnej

banky v rozsahu vymedzenom v tomto povolení a za podmienok uložených týmto povolením alebo
ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi.

Podľa § 3 ods. 2 ZoB Bez bankového povolenia nemôže nikto poskytovať úvery a pôžičky v rámci
predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti, z návratných peňažných prostriedkov

získaných od iných osôb na základe verejnej výzvy, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 3 ods. 3 ZoB Bez bankového povolenia nemôže nikto vykonávať platobný styk a zúčtovanie
pre iného v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 6 ods. 1 ZoB Činnosť bánk a pobočiek zahraničných bánk podlieha bankovému dohľadu

vykonávanému Národnou bankou Slovenska; v rozsahu ustanovenom týmto zákonom podlieha
bankovému dohľadu aj činnosť iných osôb a subjektov súvisiaca s činnosťou alebo riadením bánk
alebo pobočiek zahraničných bánk. Bankový dohľad sa vykonáva v rozsahu ustanovenom týmto
zákonom nad jednotlivými bankami, pobočkami zahraničných bánk alebo inými subjektmi a tiež
nad konsolidovanými celkami a subkonsolidovanými celkami (§ 44 ), ktorých súčasťou sú aj banky, a nad finančnými konglomerátmi podľa
§ 49c .
Podľa § 6 ods. 7 ZoB (účinného v čase uzavretia zmluvy o bežnom účte) a v čase povolenia prečerpanie
na bežnom účte to bolo ust. § 6 ods. 8 ZoB, Za výkon bankového dohľadu zodpovedá Národná banka
Slovenska.

Podľa § 7 ods. 1 ZoB O udelení bankového povolenia rozhoduje Národná banka Slovenska.
Podľa § 7 ods. 5 ZoB Výkon bankových činností uvedených v bankovom povolení môže banka začať
na základe písomného oznámenia Národnej banky Slovenska o splnení podmienok podľa odseku 4.

Podľa § 9 ods. 1 ZoB Bankové povolenie sa udeľuje na dobu neurčitú a nie je prevoditeľné na inú osobu
ani neprechádza na právneho nástupcu.

Podľa § 9 ods. 2 ZoB Bankové povolenie obsahuje presné vymedzenie povolených bankových činností
amôžeobsahovaťajpodmienky,ktorémusíbankaalebopobočkazahraničnejbankysplniťpredzačatím

povolenej činnosti, prípadne ktoré musí dodržiavať pri výkone povolenej bankovej činnosti.

Podľa § 9 ods. 6 ZoB Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné podať príslušnému súdu návrh
na zápis povolených bankových činností do obchodného registra na základe bankového povolenia do
desiatich dní odo dňa, keď bankové povolenie nadobudlo právoplatnosť

Podľa § 27 ods. 1 ZoB Banka a pobočka zahraničnej banky vykonávajú obchody so svojimi klientmi
na zmluvnom základe. Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné pri výkone svojej činnosti
postupovať obozretne. ,

Podľa § 92 ods. 8 ZoB, účinného v čase postúpenia pohľadávky( v čase uzavretia zmluvy o bežnom účte

a v čase povolenia prečerpania na bežnom účte to bol § 92 ods. 7 ZoB), Ak je napriek písomnej výzve
banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní
sosplnením, čolenčastisvojhopeňažnéhozáväzkuvočibankealebopobočkezahraničnejbanky,môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez

súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením,
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať

postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.Podľa bodu 4.11.3 VOP V prípade vzniku nepovoleného prečerpania Vám pošleme upomienku s
požiadavkou o zaplatenie nepovoleného prečerpania. Ak nepovolené prečerpanie nevyrovnáte s nami

stanovenej lehote, naša pohľadávka z nepovoleného prečerpania na stane okamžite splatnou vrátane
príslušenstva a uplatníme si svoje práva zo Zabezpečenia pohľadávky alebo ju budeme vymáhať
mimosúdnou alebo súdnou cestou. Za poslanie upomienky podľa tohto bodu si účtujeme poplatok podľa
Cenníka.

Podľa bodu 4.14.1 VOP Zmluvu o účte je možné skončiť:
a) písomnou dohodou medzi nami a Vami ako Majiteľom účtu ku dňu určenému v tejto dohode,
b) výpoveďou bez uvedenia dôvodu z našej alebo Vašej strany ako Majiteľa účtu,
c) výpoveďou z našej strany z dôvodov uvedených nižšie
d) odstúpením z našej strany z dôvodov uvedených nižšie

Podľa bodu 10.1.3 VOP Pri doručovaní písomnosti poštou sa písomnosti považujú za doručené v
tuzemsku tretí deň po ich odoslaní a v cudzine siedmy deň po ich odoslaní.

Podľa bodu 10.1.5 VOP Písomnosť sa považuje za doručenú aj vtedy, ak sa naša zásielka vráti
nedoručiteľná, a to podľa bodov 10.1.2 až 10.1.4, ak bola odoslaná na poslednú Vami oznámenú adresu.

Súd v prvom rade v konaní riešil otázku, či boli splnené zákonné podmienky na postúpenie tzv. bankovej
pohľadávky a či žalobca je aktívne legitimovaný v tomto spore na podanie žaloby.

Zákon o bankách totiž nad rámec pravidiel cesie v OZ sprísňuje pravidlá pri postupovaní pohľadávok z

bánk na iné subjekty. Dôvody by mali byť nepochybné, pretože banková činnosť a s ňou spojený vznik
pohľadávok, má na rozdiel od iného druhu podnikania špecifiká, najmä pokiaľ ide o dopady finančných
produktov na ekonomiku. Súd preto skúmal, či došlo ku platnému postúpeniu pohľadávky v zmysle § 92
ods. 8 ZoB, účinného v čase postúpenia pohľadávky žalobcovi

Súd je toho názoru, že § 92 ods. 8 ZoB upravuje postup veriteľa pri postúpení bankovej pohľadávky
na tretí subjekt a neupravuje výnimky z bankového tajomstva tak, ako to tvrdí žalobca, ktorý svoj názor
opiera o stanovisko Doc. Csacha publikované v časopise Súkromné právo č. 1/2015.

Postúpenie pohľadávky je síce bežným právnym úkonom. Všeobecne môže byť predmetom

zmluvy o postúpení pohľadávky pohľadávka akéhokoľvek druhu, teda aj iná ako peňažná, môže byť
splatná, nesplatná alebo aj budúca, ale musí to byť pohľadávka určitá a existujúca.
Pokiaľ sa však cesia týka bankovej pohľadávky z bankového produktu osobitný predpis ZoB (lex
specialis) dopĺňa zákonné pravidlá pre platné postúpenie. Súd je toho názoru, že postúpiť bankovú
pohľadávku ZoB umožňuje iba:

1/ v tej časti, ktorá je po splatnosti ( slovo „v omeškaní so splnením čo len časti záväzku, môže banka
svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomu záväzku postúpiť...)“
2. iba po písomnej výzve na splnenie,
3. výzva musí byť zo strany banky

4. omeškanie trvá viac ako 90 dní.

Zákonné ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB hneď v prvej časti prvej vety vyžaduje písomnú výzvu banky
klientovi, ktorý je nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením, čo i len časti
svojho peňažného záväzku. Ak zákon hovorí o omeškaní klienta banky so splnením, čo i len časti svojho

peňažného záväzku, potom sa nesplnená povinnosť musí rozhodne týkať splatnej pohľadávky z úveru,
respl. splatnéh debetného zostatku na bežnom účte. Citované ust. § 92 ods. 8 ZoB umožňuje banke
postúpiť pohľadávku písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou, za predpokladu
doručenia písomnej výzvy klientovi banky a po tom, čo je dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku. Ani žalobca, ani pôvodný veriteľ ani na výzvu súdu

nepredložil písomnú výzvu banky adresovanú žalovanému na splnenie dlhu, ktorá musí predchádzať
postúpeniu aspoň 90 dní a ktorá je základným predpokladom pre postúpenie bankovej pohľadávky.
Žalobca nepreukázal, aby banka skutočne takúto výzvu doručila žalovanému. Súd poukazuje aj na bod
4.11.3 VOP, podľa ktorého Banka- pôvodný veriteľ- v prípade vzniku nepovoleného prečerpania malazaslať žalovanému upomienku s požiadavkou o zaplatenie nepovoleného prečerpania v ňou stanovenej
lehote. Ak by nepovolené prečerpanie žalovaný nevyrovnal v lehote stanovenej bankou, pohľadávka
banky z nepovoleného prečerpania by sa stala okamžite splatnou vrátane príslušenstva. V konaní

teda nebolo preukázané, aby banka zaslala takúto upomienku, resp. výzvu na zaplatenie nepovoleného
prečerpania žalovanému v lehote stanovenej bankou a aby žalovaný nepovolené prečerpanie v
tejto lehote neuhradil. Výzvu na úhradu nepovoleného prečerpania - dlhu žalovaného totiž nenapĺňa
oznámenie VÚB adresované žalovanému o postúpení pohľadávky žalobcovi. Žalobca tiež nepreukázal,
v akej výške bol žalovaný v omeškaní so zaplatením nepovoleného prečerpania a či bol v omeškaní

so splatením celej postúpenej pohľadávky viac ako 90 dní pred jej postúpením.

Súd dospel k záveru, že v zmysle § 92 os. 8 ZoB môže byť spôsobilým predmetom postúpenia
pohľadávky zo strany banky len pohľadávka alebo časť pohľadávky, ktorá je už splatná. Vyplýva to
aj z prvej časti druhej vety § 92 ods. 8 ZoB : „Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky

nemôže uplatniť (rozumej postúpenie pohľadávky), ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil
banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho
príslušenstva...“. Z dôvodovej správy k ZoB vyplýva: „V odseku 7 sa upravuje možnosť použiť
inštitút postúpenia pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou
„ ( pôvodný odsek 7 sa stal odsekom osem po novelizácii zák. č. 552/2008 Z.z. ).

Podľa názoru súdu mal zákonodarca na mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s
ktorým je dlžník aktuálne po stanovenú dobu napriek písomnej výzve v omeškaní. Tento záver vyplýva
z gramatického, ale aj logického výkladu, znenia citovaného ustanovenia, pretože v tomto ustanovení
je zdôraznený peňažný záväzok klienta banky alebo časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník v

omeškaní. Pod formuláciou „pohľadávka zodpovedajúca tomuto peňažnému záväzku“, treba rozumieť
nesplácaný zročný dlh. Pripustením argumentácie žalobcu, že banka je oprávnená postúpiť celý úver po
uplynutí 90 dní s omeškaním dlžníka splácať zročný dlh - nepovolené prečerpanie na bežnom účte, by
bolo nevyhnutné dospieť k záveru, že banka môže postúpiť akýkoľvek nesplatný - „živý“ úver (debetný
zostatok na bežnom účte) na akýkoľvek subjekt, ktorého činnosť nespadá v zmysle ZoB pod dohľad NBS

a ktorý nemá povolenie na vykonávanie bankových činností. Toto by však bolo v rozpore s účelom ZoB
a viedlo by k vytvoreniu právne neúnosného stavu, kedy by sa spotrebitelia vstupujúci do zmluvného
vzťahu s bankou, neočakávane ocitli v zmluvnom vzťahu s iným - nebankovým subjektom. Tento postup
by bol tiež v rozpore s požiadavkou vynakladania náležitej odbornej starostlivosti, ktorá je od banky
vyžadovaná v § 27 ods. 1 ZoB a v rozpore so Smernicou o nekalých praktikách.

Súd nespochybňuje právo banky postúpiť aj pohľadávku z úverového vzťahu - celú pohľadávku
nepovoleného prečerpania na účte, ale k tomu je možné pristúpiť len v súlade so zákonom a VOP
po tom, čo banka vyhlási predčasne mimoriadnu splatnosť celého úveru, resp. po tom, čo by banka v
zmysle bodu 4.11. VOP doručila výzvu - upomienku - žalovanému na úhradu nepovoleného prečerpania

v stanovenej lehote a žalovaný by v lehote stanovenej bankou nepovolené prečerpanie neuhradil.
Vyhlásiť predčasnú splatnosť bankového úveru, resp. doručiť túto výzvu na úhradu nepovoleného
prečerpania v stanovenej lehote, je totiž výlučným oprávnením banky, ktoré môže, resp. mala banka
realizovať ešte pred postúpením pohľadávky na nebankový subjekt.

Ani žalobca, ani banka - pôvodný veriteľ ani na výzvu nepredložili súdu žiaden dôkaz o tom, aby
banka úver zosplatnila, t.j. vyhlásila predčasne mimoriadnu splatnosť celého úveru pred postúpením
pohľadávky riadnou výzvou doručenou žalovanému v zmysle ust. § 565 OZ, resp., aby banka
vyzvala žalovaného v zmysle bodu 4.11.3 VOP na zaplatenie nepovoleného prečerpania v stanovenej
lehote a tento by v tejto lehote nepovolené prečerpanie neuhradil, čím by nastala okamžitá splatnosť

nepovoleného prečerpania. Pôvodný veriteľ oznámil súdu, že ku zrušeniu bežného účtu žalovaného
došlo dňa 13.12.2011, t.j. až po uzavretí zmluvy o postúpení pohľadávky. Ani pôvodný veriteľ, ani
žalobca do vyhlásenia rozsudku neuviedol, akým spôsobom došlo ku ukončeniu úverového vzťahu - t.j.
ku ukončeniu povoleného prečerpania na bežnom účte žalovaného a akým spôsobom došlo ku zrušeniu
bežného účtu žalovaného.

Z prehľadu transakcií predloženého žalobcom vyplýva, že žalovaný naposledy uhradil na bežný účet
dňa 16.11.2007 sumu vo výške 1 400,--Sk a ešte vo výške 14 306,--Sk a posledný výber z účtu žalovanýurobil dňa 12.11.2007 vo výške 12 500,--Sk, tj. od 16.11.2007 žalovaný neurobil na svojom
bežnom účte žiaden výber a ani žiaden vklad.

Pôvodný veriteľ - banka - za obdobie od 30.11.2007 do postúpenia pohľadávky, tj. do 8.12.2011
žalovanému na jeho účte len predpisovala debetné úroky, poplatky, úroky z omeškania vo výške tak,
ako je uvedené vyššie a vykazovala debetný zostatok na účte tak, ako je uvedené vyššie, a to dňa
3.2. 2011 debetný zostatok na účte žalovaného bol vo výške 612,55 eur. Dňa 13.12.2011, t.j. už po
postúpení pohľadávky predpísal pôvodný veriteľ na účte žalovaného ešte debetný úrok vo výške 131,86

eur a vtedy bol debetný zostatok vo výške 744,41 eur. Z uvedeného tiež vyplýva, že v čase postúpenia
pohľadávky, nebola splatná celá pohľadávka pôvodného veriteľa voči žalovanému a pôvodný
veriteľ ani neodstúpil od zmluvy ohľadom povoleného prečerpania a od zmluvy o bežnom účte a ani
výpoveďou neukončil zmluvný vzťah so žalovaným. Ako je uvedené vyššie, pôvodný veriteľ oznámil
súdu, že k zrušeniu bežného účtu žalovaného došlo dňa 13.12.2011, t.j. až po postúpení pohľadávky,
resp. nepovoleného prečerpania - žalobcovi.

Žalobca nepreukázal, aby mu banka postúpila splatnú pohľadávku v žalovanej výške, resp. vo výške
uvedenej v zozname pohľadávok - v Prílohe č. 1 ku zmluve o postúpení pohľadávky. Žalobca
nepreukázal, aby banka oznámenie o postúpení pohľadávky žalovanému skutočne doručila. Samotné
oznámenie banky o postúpení pohľadávky žalobcovi nepostačuje na to, aby žalobca bol aktívne
legitimovaný v tomto spore. Súd dodáva, že aktívnou legitimáciou sa rozumie takého hmotnoprávne

postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné
právositentohmotnoprávnynárokuplatňovať.Preskúmanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existencie
tvrdenéhoprávanastranežalobcu)alebopasívnej(existenciatvrdenejpovinnostinastranežalovaného)
je základnou súčasťou súdneho konania (porov. Rozsudok NS SR z 29.6.2010 sp. zn. 2Cdo 205/2009).

Žalovaný bol v omeškaní so zaplatením nepovoleného prečerpania, resp. v omeškaní s vkladom,
ktorý mal každý mesiac vložiť na účet v dôsledku povoleného prečerpania, ale postúpenie sa týkalo
celého debetného zostatku, t.j. celého nepovoleného prečerpania a bez toho, aby celý tento dlh pred
postúpením pohľadávky žalobcovi sa stal splatným tak, ako je uvedené vyššie. Žalobca nepredložil
súdu výzvu banky na úhradu nepovoleného prečerpania adresovanú žalovanému pred postúpením

pohľadávky.

Podľa názoru súdu špecifické pôsobenie bánk, na ktoré dohliada NBS, opodstatňuje záver, že s
bankovým úverom, ktorý nie je splatný, nemôže nakladať nebankový subjekt. Nesplatný úver od banky je
produktombanky,naktorýdopadádohľadcentrálnejbankysprísnestanovenýmipravidlamiprebankový

sektor. Nebankový subjekt nie je oprávnený používať akékoľvek bankové oprávnenia a ani používať
bankové úvery. Termín používať bankové oprávnenie zahŕňa aj správu úveru, aj zosplatnenie úveru
ako určité zavŕšenie vzťahu vyplývajúceho zo zmluvných podmienok banky.

Predmetom postúpenej pohľadávky podľa Prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok mala byť suma

741,44 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 612,55 eur a z úroku z omeškania vo výške 120,38 eur,
pričomzvykonanéhodokazovaniaje zrejmé,žepôvodnýveriteľakobankapostúpilzmluvouopostúpení
pohľadávky zo dňa 8.12.2011 nebankovej spoločnosti - žalobcovi - nesplatnú pohľadávku. Žalobcovi
NBS neudelila povolenie na vykonávanie bankových činností. Predmetom zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 8.12.2011žalobcovi EOS KSI Slovensko, s.r.o., bola nesplatná, preto je toto

postúpenie neplatné a žalobca na základe uvedeného nie je aktívne legitimovaný v tomto spore na
podanie predmetnej žaloby.

Na záver súd dodáva, že z Prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávky vyplýva, že omeškanie
žalovaného trvalo ku dňu postúpenia pohľadávky 1 365 dní, čo je 3,7 roka. Za toto obdobie pôvodný

veriteľ iba predpisoval žalovanému debetné úroky, poplatky a úroky z omeškania a takýto postup nie
je postupom a konaním s náležitou odbornou starostlivosťou banky v zmysle § 27 ods. 1 ZoB.

Po zhodnotení vykonaného dokazovania a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k
záveru, že žalobca nie je aktívne legitimovaný v tomto spore z vyššie uvedených dôvodov, preto žalobu

v celom rozsahu zamietol.

Na záver súd ešte dodáva, že po vyhlásení rozsudku žalobca doručil súdu spolu s vyjadrením aj výpoveď
banky - VÚB zo dňa 15.11.2010 žalovanému zo zmluvy o bežnom účte, podľa priloženej doručenkyzásielku podala banka na pošte dňa 16.11.2010, ale táto sa a vrátila banke nedoručená s poznámkou
poštového doručovateľa, že adresát je neznámy. V tejto výpovedi banky je uvedené, že v zmysle
príslušných ustanovení uvedených obchodných podmienok Zmluvy o bežnom účte č. XXXXXXXXXX

výpoveď je účinná ku koncu druhého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bude
výpoveď žalovanému doručená. V zmysle bodu 10.1.3. a 10.1.5. VOP Pri doručovaní písomnosti poštou
sa písomnosť považuje za doručenú v tuzemsku tretí deň po jej odoslaní aj vtedy, ak sa zásielka vrátila
ako nedoručiteľná a ak bola zaslaná na posledná adresu oznámenú žalovaným. V zmysle uvedeného by
sa zásielka mala považovať za doručená žalovanému dňa 19.11.2010 a výpovedná lehota by uplynula

dňa 31.1.2012 a k tomuto dňu by potom mal byť zrušený bežný účet žalovaného. Túto výpoveď doručil
žalobca súdu až po vyhlásení rozsudku, preto súd pri rozhodovaní na ňu neprihliadal.
Ak je uvedené, vyššie, súd pri rozhodovaní vychádzal z vyjadrenia banky, ktoré bolo doručené súdu pred
vyhlásením rozsudku a v ktorom uviedla, že k zrušeniu bežného účtu žalovaného došlo dňa 13.12.2011,
t.j. po postúpení pohľadávky žalobcovi.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., t.j. podľa zásady úspechu. Žalovaný bol v
konaní úspešný, ale trovy konania si neuplatňovali a zo spisu nevyplýva, aby mu nejaké trovy konania
vznikli, preto mu súd trovy konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od

doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§
205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.

3. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie e exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide
o rozhodnutie o

výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.