Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. december 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/95/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114012191
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3114012191.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Patrika
Príbelského, PhD. a JUDr. Petra Tótha v trestnej veci proti obžalovaným O. D. a W. F. pre prečin
zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., spáchaného formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. prejednal na verejnom zasadnutí dňa 1.decembra 2015 odvolania
obžalovaných O. D. a W. proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 6.mája 2015, sp. zn.

1T/154/2014 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolania obžalovaných O. D. a W. F. z a m i e t a j ú , pretože nie
sú dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 6.mája 2015, sp. zn. 1T/154/2014, boli obžalovaní O. D. a
W. F. uznaní za vinných pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm.

a/ Tr. zák. spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 23.08.2014 v čase okolo 13:30 hodine v katastrálnom území obce G. S., časť K. vrch, počas výkonu
služby, na miestnej komunikácií U./XXXXX, zastavili traktor bez evidenčného čísla, ktorého vodičom
bol O. D., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom G. S., K. vrch XXX, pričom po zistení priestupku proti
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, tomuto uložili pokutu v blokovom konaní vo výške 295,-Eur,

kde po prevzatí peňazí od priestupcu tomuto predpísaným spôsobom nevydali potvrdenie o zaplatení
blokovej pokuty formou ústrižkov typu „B“ pokutových blokov a následne pokračovali v služobnej činnosti
a šli preveriť oznámenie občana z G. S., pričom potom ako sa vracali z preverovania tohto oznámenia,
boli zastavení O. D., otcom O. D., ktorý sa sťažoval na ich postup pri udelení blokovej pokuty jeho
synovi z dôvodu, že mu nevydali bločky ako potvrdenie o zaplatení pokuty aj napriek tomu, že im
peniaze za pokutu dal, na čo obvinený D. a obvinený F. peniaze O. D. vrátili a vystavili mu potvrdenie

o zadržaní vodičského preukazu, pričom ako dôvod uviedli priestupok proti bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky podľa § 22 odsek 1 písmeno c) zákona SNR č. 372/1990 Zb. v platnom znení.

Za tento prečin boli obžalovaní O. D. a W. F. odsúdení každý z nich podľa § 326 ods. 1 Tr. zák. s
použitím § 38 ods. 3 Tr. zák. v spojení s § 36 písm. j/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 2 roky,
výkon ktorého (trestu) bol každému z nich podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a § 50 ods. 1 Tr. zák.

podmienečne odložený na skúšobnú dobu dva roky.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po jeho vyhlásení
napadli odvolaním obidvaja obžalovaní pre nesprávnosť výrokov o vine a treste. V spoločnom písomnom
odôvodnení odvolania prostredníctvom totožného obhajcu poukazovali na to, že skutok uvedený v
obžalobe (a zrejme aj v napadnutom rozsudku-pozn. predsedu senátu) je v rozpore s ustanovením §

163 ods. 3 Tr. por., pretože ak mali spáchať trestný čin právomoci verejného činiteľa (zrejme zneužívania
právomoci verejného činiteľa- pozn. predsedu senátu) podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., musískutok vyjadrovať aké ustanovenie zákona porušili, prekročili alebo nedodržali a v čom svoju právomoc
zneužili, čo však skutková časť výroku rozsudku nevyjadruje a preto trpí vadou, ktorá prelamuje citované
ustanovenie § 163 ods. 3 Tr. por.. Pokiaľ sa týka podstatných výhrad, týkajúcich sa prípravného konania,

právnej kvalifikácie, dôkaznej situácie a jej hodnotenia, poukazovali na vyjadrenia obhajcu v jeho
záverečnej reči a na túto sa odvolali s tým, že ju ďalej zvýraznili a rozviedli. Pokiaľ ide o dokazovanie,
existujú najmenej dve verzie priebehu sledu skutkového deja, keď jeden z nich popisujú jediní priami
svedkovia - O. a O. D. a druhú z nich okrem nich ako obžalovaných až na nepodstatné rozdiely
ostatní svedkovia. Svedkovia O. a O. D. v zhode s nimi (obžalovanými) popisujú v podstate obdobne

priebeh skutku až po tú jeho časť, keď sa O. D. vrátil s dokladmi k hliadke policajného zboru. Až potom
sa citované výpovede rozchádzajú. Okresný súd pritom pochybil, keď vykonané dôkazy nevyhodnotil
jednotlivo a napokon ani v ich vzájomných súvislostiach a preto stojí pred nutnosťou vysvetlenia, prečo o
vine obžalovaných rozhodol napriek tomu, že ich verziu podporujú výpovede nepochybne objektívnych
svedkov K. a M., pričom títo svedkovia vôbec nepodporujú verziu svedkov O. a O. D.. O ich nevine
sú rozhodujúcich dôkazom práve časové súvislosti, ktoré sú preukázané doslova fyzikálnymi zákonmi.

Rozhodujúci a objektívny časový údaj začiatku kontaktu obžalovaných s poškodeným a jeho otcom je
istý - ide presne o 23.august 2014 o 13.33 hod. v zmysle výstupu zo zariadenia na meranie obsahu
alkoholu v dychu, čo bol nepochybne prvý úkon, ktorý oni voči poškodenému realizovali, aby v závislosti
na jeho výsledku mohli ustáliť ďalší postup. Na potvrdení o zadržaní vodičského preukazu obžalovaný
W. F. zapísal čas úkonu o 13.50 hod., ktorý na znak súhlasu podpísali nielen obidvaja obžalovaní, ale aj

O. D., pritom 17 min je primeraný čas na skontrolovanie vozidla - traktora, zistenie okolností jeho jazdy,
stotožnenie prítomných osôb, naloženie poškodeného a jeho zavezenie pred jeho dom ako súčasť
poskytnutia zákonnej súčinnosti pri preukazovaní totožnosti, čo aj časovo korešponduje s tvrdením
obžalovaných.Ajkeďpodľanázorusúduprvéhostupňaobžalovanímohlisčasommanipulovaťačasový
údaj dopísať neskôr, toto jeho tvrdenie je však vzhľadom na okolnosti prípadu vylúčené. Ak súd pracuje

s tézou prefíkaných páchateľov, ktorí už pri vyplňovaní vedeli, že treba uviesť čas 13.50 hod., potom sa
natíska úvaha, či by pre nich nebolo jednoduchšie ponechať si peniaze, O. D. povedať, že nič nemajú,
potom odísť a peniaze si po ceste uchovať na bezpečné miesto, aby ich nemali pri sebe a spokojne slúžiť
ďalej. Takisto pokiaľ ide o argument okresného súdu, že obžalovaní lustrovali v službe Topoľ vodiča O.
D. až o 14.50 hod. treba uviesť, že obžalovaný D. to vysvetlil tým, že vlastne išli na výjazd a kontrola D.

bola prekážka v plnení inej úlohy, ktorá ich spomalila a tento úkon lustrácie vodiča realizovali dodatočne,
keď im to časový stres dovolil. Na záveroch ich obhajoby nič nemení ani výpoveď svedkyne F., ktorá
vypovedala, že svedok O. D. jej povedal, že syn zaplatil pokutu a nedostal bločky. To jej povedal v čase,
keď sa O. D. vrátil od ich domu potom, čo mu bol odobratý vodičský preukaz a teda obaja boli motivovaní
na vykonanie pomsty voči obžalovaným. Po vyhodnotení dôkaznej situácie dôkaznými prostriedkami

obžalovaní zhodne uviedli, že nimi uvedená verzia priebehu skutku v súvislosti s ostatnými dôkazmi
nie je vylúčená a naviac sa javí ako pravdepodobnejšia, než je verzia skutku uvádzaná O. D. a O. D.,
pretože viac ostatných dôkazov podporuje ich verziu a vylučuje verziu O. a O. D. a absolútne ju vylučujú
uvedené časové relácie skutku, pričom ešte poukázali na menej podstatné fakty a v doplnení odvolania
naviac dodali, že okresný súd oprel odôvodnenie svojho rozhodnutia o nepresne popísané dôkazy nielen

pokiaľ sa týka výpovede svedka O. D., ale aj svedkov A. M., L. M., W. K. i K. B. a pokiaľ ide o údaj
služby Topoľ, že obžalovaní lustrovali osobu priestupcu v čase 14.59 hod., prvostupňový súd zabudol
uviesť, že aj pri časových reláciách skutku, o ktoré opiera svoje rozhodnutie (čo podľa neho dokazuje,
že časový údaj v zápisniciach je zmanipulovaný), je to rovnako bezvýznamné, ako pri alternatíve, že
zápisnicu vyhotovovali napr. o 14.30 hod., keď pritom k tejto okolnosti oni uviedli logické vysvetlenie, že

z dôvodu služobnej zaneprázdnenosti lustrovali v službe Topoľ dodatočne po svojom odchode z miesta
zákroku. Okresný súd sa pritom vôbec nezaoberal tvrdeniami obžalovaných, podľa ktorých sa im O. D.
mal vyhrážať, že ak budú postupovať podľa svojich povinností, zabezpečí ich vyzlečenie z uniformy.
Na podklade týchto skutočností nebolo jednoznačne a bez pochyby preukázané, že skutok sa stal tak,
ako je uvedené v obžalobe prokurátora a preto zhodne navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v

celom rozsahu zrušil a aby ich obidvoch spod obžaloby oslobodil.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhla odvolania
obžalovaných O. D. a W. F. ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Tr. por.

Krajský súd na podklade podaných odvolaní, ktoré mu spolu so spisom boli predložené dňa 10.júla
2015, na verejnom zasadnutí preskúmal postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a
odôvodnenosť výrokov o vine a treste napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolania obžalovaných O. D. a W. F. nie sú dôvodné.Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa
§ 371 ods. 1 Tr. por.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal všetky potrebné dôkazy
v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne vyhodnotil jednotlivo
i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a dospel ku
správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Okresný súd svoje skutkové zistenia správne oprel
nielen o výpovede obžalovaných O. D. a W. F., ale predovšetkým o svedecké výpovede poškodeného

O. D. a jeho otca O. D., rovnako o výpovede svedkov A. M., L. M. A. P., W. K., F. F. i K. B. (ani
krajský súd pritom na rozdiel od odvolacích námietok obidvoch obžalovaných, uvedených v písomnom
odôvodnení ich spoločného odvolania, nedospel k záveru, že by niektoré z citovaných svedeckých
výpovedí vylučovali pravdivosť výpovedí svedkov O. D. a poškodeného O. D.), tiež o listinné dôkazy
a z nich najmä o správy Obvodného oddelenie Policajného zboru Nemšová, včítane záznamu zo
služby zo dňa 23.augusta 2014, priestupkový spis OO PZ Nemšová sp. zn. PZ-ORP-P-169/N-2014,

úradný záznam OO PZ Nemšová, spísaný obžalovanými dňa 23.augusta 2014, potvrdenie o zadržaní
vodičského preukazu zo dňa 23.augusta 2014, rozhodnutie OR PZ ODI Trenčín sp. zn. ORP-P-704/
DI-TN-2014 zo dňa 17.októbra 2014 o priestupku i úradný záznam sekcie kontrolnej a inšpekčnej
služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky ČVS:SKIS-307/OISS-V-2014 zo dňa 25.9.2014, na
ktorévodôvodnenínapadnutéhorozsudkupoukázalaovierohodnostiktorýchniesúžiadnepochybnosti

a rovnako ani o zákonnom spôsobe ich vykonania. Svoje skutkové zistenia dostatočne podrobne,
vecne správne a presvedčivo odôvodnil v napadnutom rozsudku (na strane 5 až 8) a na ich podklade
dôvodne neakceptoval obhajobné tvrdenia obžalovaných O. D. a W. F.. Odvolací súd po preskúmaní
veci vzhľadom na uvedené dôvody dospel k rovnakým skutkovým zisteniam ako okresný súd, pretože
dôkazy, ktoré vykonal okresný súd a na ktoré podrobne poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku,

vytvárajú ucelenú reťaz dôkazov, ktoré jednoznačne a nepochybne usvedčujú obžalovaných O. D. i W.
F. zo spáchania žalovaného skutku uvedeného vo výroku napadnutého rozsudku. Odvolacie námietky
obžalovaných uvedené v ich spoločnom odvolaní vo vzťahu skutkovým zisteniam nepovažoval preto
odvolací súd za dôvodné a neakceptoval ich.

Vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu okresný súd nepochybil ani pri právnom posúdení
konania obžalovaných O. D. i W. F. zhodne s obžalobným návrhom ako prečinu zneužívania právomoci
verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. spáchaného formou spolupáchateľstva podľa §
20 Tr. zák. (k odvolacím námietkam obžalovaných k okolnosti, že okresný súd v rozpore s ustanovením
§ 163 ods. 3 Tr. por. neuviedol aké ustanovenia zákona obžalovaní porušili a v čom svoju právomoc

zneužili, krajský súd poukazuje na stranu 8 odôvodnenia napadnutého rozsudku, kde súd prvého stupňa
poukazuje na postup obžalovaných v rozpore s ustanovením § 22 ods. 2, ods. 3 Zákona o priestupkoch,
ale hlavne v rozpore s ustanovením § 85 ods. 4 druhá veta citovaného zákona), pričom svoje závery aj
v tomto smere v napadnutom rozsudku tiež podrobne a zákonu zodpovedajúcim spôsobom odôvodnil.
Odvolací súd dospel nielen k rovnakým skutkovým zisteniam, ale aj k rovnakým právnym záverom ako

okresný súd, preto ani v tomto smere nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku, ani v tomto
smere odvolacie námietky obžalovaných, ktoré vo svojej podstate sú len opakovaním ich obhajobných
námietok prednesených už pred okresným súdom (ako na to aj sami v písomnom odôvodnení ich
spoločného odvolania poukazovali) a s ktorými sa ten dostatočne a vecne správne vyporiadal v
odôvodnení napadnutého rozsudku, nepovažoval za opodstatnené a preto v podrobnostiach poukazuje

na vecne správne odôvodnenie napadnutého rozsudku vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a právnemu
posúdeniu konania obidvoch obžalovaných, s ktorými sa v celom rozsahu stotožnil.

Pochybenie zo strany okresného súdu nezistil odvolací súd ani vo výrokoch o podmienečných trestoch
odňatia slobody. Tresty odňatia slobody uložené každému z obžalovaných na dolnej hranici zákonnej

trestnejsadzbypodľa§326ods.1Tr.zák.(rozpätiena2až5rokov)vovýmeredvarokyspodmienečným
odkladom ich výkonu podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a § 50 ods. 1 Tr. zák. na skúšobnú dobu
vždy na dva roky zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaného
trestnéhočinukaždýmzobžalovaných,akoajpomeryobžalovanýchO.D.aW.F.amožnostiichnápravy
z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložené tresty odňatia slobody s

podmienečným odkladom ich výkonu v takto stanovenej výmere sú dostatočným vyjadrením morálneho
odsúdenia obidvoch obžalovaných spoločnosťou tak, ako na to vecne správne poukázal v napadnutom
rozsudku už okresný súd. Tieto dôvody, keďže sú správne, si odvolací súd osvojil a odkazuje na ne.
Keďže odvolací súd nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu napadnutého rozsudku vo vzťahu ktýmto výrokom, neakceptoval ani v tomto smere odvolacie námietky obžalovaných. So zreteľom na
uvedenéskutočnostikrajskýsúddospelkzáveru,žeokresnýsúdrozhodolnazákladenáležitezisteného
skutkového stavu veci a v súlade so zákonom, preto odvolania obžalovaných O. Kováča a W. F. ako

nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.