Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. november 2012

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 11C/83/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209204839
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Mrázova

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2012:1209204839.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v právnej veci navrhovateľa: Martin Ščasný, Vavilovova 12, 851 01 Bratislava

V, IČO: 41 123 701, proti odporcovi: M. T., Q. XX/XX, XXX XX Bratislava, zast. Eduardom Omelkom,
Pečnianska 23, 851 01 Bratislava, o zaplatenie 982,44 € (29.597,-Sk) s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 982,44 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom postúpeným tunajšiemu súdu Okresným súdom Bratislava IV dňa 09.04.2009
domáhal,abysúduložilodporcovipovinnosťnazaplatenie982,44€(29.597Sk)spríslušenstvomtitulom
náhrady škody, ktorú spôsobil ako jeho zamestnanec nevyúčtovaním zverených finančných prostriedkov
- tržby, ktoré ako zamestnanec mal vyúčtovať k 17.11.2006.

Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov: Jozefa Ščasného, Tomáša
Práznovského, oboznámil sa s obsahom pracovnej zmluvy a dohody o hmotnej zodpovednosti za
hodnoty zverené na vyúčtovanie, potvrdeniek o chýbajúcich tržbách ako aj ďalších listín tvoriacich obsah
spisu a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľ ako účastník konania uviedol, že ako živnostník vykonáva pohostinskú činnosť, v rámci
ktorejprevádzkujeH.F.H.naF..J.Č..XR.T..Odporcapracovalvuvedenejprevádzkeakozamestnanec
v pracovnom zaradení barman - čašník. Pracovný pomer s odporcom uzavrel na dobu neurčitú
s 3 - mesačnou skúšobnou dobou, mesačná mzda bola dohodnutá vo výške 7.800 Sk. Pracovný
pomer s odporcom bol skončený počas skúšobnej doby dňa 17.11.2006 s odporcom uzatvoril dňa
03.10.2006 dohodu o hmotnej zodpovednosti za hodnoty zverené na vyúčtovanie podľa Zákonníka
práce. Navrhovateľ uviedol, že odporca prijímal peniaze za tovar ale nie všetky aj vyúčtoval.

V súvislosti s odovzdávaním tržieb bol taký systém, že výdavky a tržba sa zapisovali do záznamov.
Zamestnancov poučil o postupe odovzdávania tržby a zapisovaní stavu tovaru do hárkov. Pri nástupe
do smeny mal zamestnanec teda aj odporca povinnosť zapisovať počiatočný stav tovaru a pri skončení
smeny konečný stav tovaru a tržbu. Odporca spočiatku takto postupoval. Neskôr navrhovateľ zistil
pri kontrole hárkov, že odporcom vypočítaná tržba nesúhlasila s odovzdanou tržbou. Súpisné hárky
kontroloval dvakrát za týždeň. Či bola tržba predchádzajúcou smenou krátená alebo odovzdaná v

správne výške zistil navrhovateľ pri kontrole ako aj zamestnanec druhej smeny na jej začiatku.

Odporca mal schodok a zanechal pri tržbe potvrdenie s vyčíslením neodovzdanej sumy, ktorá mala
predstavovaťjehodlhvočizamestnávateľovi.Navrhovateľuviedol,žeschodoktvorilasumapeňazí,ktorúodporca neodviedol buď preto, že si zobral z tržby peniaze v hotovosti, alebo dal zadarmo zákazníkom
tovar alebo nalieval svojim známym zadarmo alkohol.

Odporca podpísal potvrdenia, z ktorých vyplýval jeho dlh predstavujúci celkom sumu 29.597 Sk.

V súvislosti s tvrdením odporcu o cudzích osobách v bare navrhovateľ uviedol, že počas trvania
pracovného pomeru sa nestalo, aby ho odporca informoval, že v bare po jeho zatvorení sa zdržiavali
alebo pohybovali cudzie osoby.

Odporca pred súdom uviedol, že u navrhovateľ pracoval ako barman v októbri a novembri 2006.
Pracovný pomer dohodli s navrhovateľom ústnou formou a dohodu o hmotnej zodpovednosti uzavreli
písomne. Pri výkone práce dodržiaval pokyny zamestnávateľa. Čo sa týka odvádzania tržby po skončení
smeny uložil utržené peniaze z predaja tovaru v bare do obálky v trezore, zapísal stav tovaru, ktorý sa
nachádzal v podniku, rozdiel medzi týmito hodnotami sa prejavil vo vyúčtovaní, z ktorého presne zistil

výšku tržby za príslušnú smenu. Párkrát sa mu stalo, že tržba bola nižšia než cena predaného tovaru a
boli aj také situácie, že pri večernom nástupe do smeny bolo v trezore menej peňazí ako ráno keď tieto
po prepočítaní vložil do trezoru. Do trezoru mal okrem navrhovateľa prístup ešte ďalší barman Q. H..
Trezor sa dal otvoriť až po odkódovaní. Odporca potvrdil, že listinu na ktorej je uvedený dlh 29.597 Sk
s dátumom 17.11.2006 podpísal ale nevie sa vyjadriť čo vtedy podpisoval.

Poukázal, že z listiny o podpísaní dlhu 29.597 Sk nevyplýva charakter dlhu, či ide o nejakú pôžičku alebo
či suma predstavuje schodok, ktorý ako zamestnanec mal vyúčtovať. Vždy odovzdal v obálke tržbu aká
vyplynula zo zápisov v hárkoch. Poukázal na to, že navrhovateľ pravidelne nepreberal od zamestnancov
tržby po uzavretí smeny, tržby sa tak

hromadili v trezore aj po iných zamestnancoch a schodok zamestnávateľ zistil až po niekoľkých dňoch.
Navrhovateľ mu nepreukázal, že žalovanú sumu si ponechal.

Svedok D. Š. uviedol, že navrhovateľ je jeho syn, ktorý prevádzkuje v T. H. F. H. a odporca pracoval
v bare ako barman. Navrhovateľ a odporca uzavreli písomnú pracovnú zmluvu ako aj dohodu o

hmotnej zodpovednosti. Podľa svedka mal odporca spôsobiť navrhovateľovi ako zamestnávateľovi
škodu na hodnotách prijatých na vyúčtovanie. Navrhovateľ určil pre zamestnancov pravidlá a postup
odovzdávaniatržby.Podľasvedkapríčinouvznikuškodyspôsobenejodporcomboloneodvádzanietržby
a predaj tovaru zákazníkom bez inkasovania cenovej protihodnoty (zadarmo). V takýchto prípadoch
odporca vložil do obálky s tržbou ním podpísaný lístok, na ktorom uviedol tiež sumu predstavujúcu

chýbajúcu hodnotu, ktorú mal vyúčtovať. Takto mal odporca deklarovať navrhovateľovi svoj dlh. Svedok
uviedol že s peniazmi v trezore mohol počas každej smeny nakladať iba prítomný barman. Zároveň
poukázal na skutočnosť, že odporca aj v jeho prítomnosti podpísal potvrdenku znejúcu na sumu 29.597
Sk s dátumom 17.11.2006.

Svedok Q. H. uviedol, že s odporcom sa poznajú, študovali spolu na strednej škole a pracovali v
rovnakom období v H. H. na F.. J. X R. T.. Obaja ako barmani. Svedok skončil pracovný pomer po troch
mesiacoch od jeho vzniku z iniciatívy navrhovateľa nakoľko v bare vznikol dlh. Prevádzková doba bola
v bare denne od 17.00 hod do 05.00 hod. rána nasledujúceho dňa. V práci sa striedali s odporcom.
Na začiatku smeny najskôr skontroloval záznamy po predchádzajúcom barmanovi, či zapísaný počet

alkohou súhlasí s počtom nachádzajúceho sa v bare. Rovnako skontroloval aj tržbu. Po skončení smeny
sa spočítaná tržba uschovávala do obálky v trezore. Po dvoch týždňoch od svojho nástupu do práce v
bare začal chýbať alkohol, nesúhlasilo jeho reálne množstvo v regáloch baru oproti zápisom v súpisných
hárkoch. Po mesiaci chýbali už aj peniaze v tržbách. On osobne nevidel že by odporca zobral nejaké
peniaze z baru. Od barmaniek z náprotivného baru sa dozvedel, že keď skončil smenu a uzamkol bar

pohybovali sa tam nejaké osoby. Svedok však nenašiel nikdy poškodené vchodové dvere do baru. Vždy
keď prišiel do smeny riadne si dvere odomkol, zámka na nich nebola počas trvania jeho pracovného
pomeru nikdy poškodená ako ani trezor v bare. S odstupom času si nepamätal kedy mu navrhovateľ
oznámil, že zistil dlh, ktorý mal vzniknúť krátením tržby ale aj chýbaním alkoholu za smeny, ktoré
odpracoval svedok. Dlh v prípade jeho osoby činil 30.000 Sk zaplatil ho navrhovateľovi v splátkach.

Podľa svedka stalo sa niekoľkrát, že keď nastúpil do smeny po odporcovi chýbali peniaze i tovar.

Spolu s odporcom sa niekoľkokrát rozprávali o dlhu. Navzájom vedeli, že im chýbajú peniaze. Svedok
mal aj niekoľkokrát telefonovať odporcovi, že zistil že mu chýba fľaša alkoholu. Obaja vedeli aký dlhna tržbe a tovare si nechávali po skončení svojej smeny. Zo súpisných hárkov, ktoré oni vyhotovovali
navrhovateľurobilsúčetpoložiekprekaždéhobarmanaosobitne.Navrhovateľviedolevidenciuotržbách
ako aj o chýbajúcom tovare pre každého z nich zvlášť. Svedok uviedol, že navrhovateľ pred ním hovoril

o schodku odporcu, chýbali peniaze i tovar. Svedok ďalej uviedol, že pokiaľ barmanom chýbali peniaze
do tržby alebo tovaru, napísali to na lístok s vyznačením chýbajúcej sumy alebo nezaplateného tovaru
a vlastnoručne podpísaný lístok vložili do obálky s tržbou.

Zo Živnostenského listu vydaného Obvodným úradom v Bratislave, odbor živnostenského podnikania,

pod č. Ž.-XXXX/XXXXX/XZXX zo dňa XX.XX.XXXX, číslo živnostenského registra XXX-XXXXX vyplýva,
že navrhovateľ podnikal v pohostinskej činnosti.

Z písomnej pracovnej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom zo dňa 03.10.2006 vyplýva,
že uzatvorili pracovný pomer na dobu neurčitú, s nástupom do práce dňa 03.10.2006, s dohodnutým
druhom práce barman - čašník a s miestom výkonu práce H. F. H., F.. J. Č.. X R. T.. Skúšobná doba

bola medzi nimi dohodnutá v trvaní 3 mesiace.

Dňa 03.10.2006 uzatvorili navrhovateľ s odporcom Dohodu o hmotnej zodpovednosti za hodnoty
zverené na vyúčtovanie podľa ktorej odporca preberá hmotnú zodpovednosť za hospodárske
prostriedky, ktoré mu zamestnávateľ zveril na vyúčtovanie podľa inventúrnych zozamov a ktoré mu budú

zverené na vyúčtovanie v čase platnosti tejto dohody a hmotnú zodpovednosť za manko alebo iné škody
a straty presahujúce určené normy. Odporca ako zamestnanec potvrdil, že bol oboznámený s predpismi
o homotnej zodpovednosti ako i predpismi pre prácu vo svojej funkcii.

Odporca podpísal potvrdenku bez dátumu znejúcu na sumu 27.497 Sk, ďalšiu potvrdenku na sumu 500

Sk bez dátumu, potvrdenku znejúcu na sumu 1600 Sk s dátumom 15.11.2006 a potvrdenku znejúcu na
sumu 29.590 Sk s dátumom dňa 17.11.2006.

Podľa § 182 ods. 1,2,3 zák. č. 311/2001 Z.z.(účinného v čase vzniku škody) 1) Ak zamestnanec prevzal
na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby

materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za
vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na
pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú
s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).

(2) Dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.

(3) Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom
alebo sčasti bez jeho zavinenia.

Podia § 186 ods. 1 zák č. 311/2001 Z.z. (účinného v čase vzniku škody) zamestnanec, ktorý zodpovedá
za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni
uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia ako aj výsledky dokazovania súd dospel k záveru, že

návrh navrhovateľa je dôvodný.

Navrhovateľ v konaní preukázal, že odporca bol u neho v pracovnom pomere v období vzniku schodku
(manka), že mal v osobnej dispozícii uzatvorenú dohodu o hmotnej zodpovednosti. Dokazovaním bolo
preukázané, že za obdobie trvania pracovného pomeru odporca navrhovateľovi spôsobil schodok

postupnýmkrátenímaneodvádzanímtržieb,ktorésinechalpresúkromnéúčelyatedaakozamestnanec
navrhovateľa si ponechal finančné
prostriedky nepatriace jemu ale získané činnosťou prevádzky navrhovateľa. Takto spôsobil
navrhovateľovi škodu za ktorú zodpovedá.

Vznik škody ako aj jej výšku potvrdili svedkovia D. Š., Q. H..

Odporca neuviedol žiadne také skutečnosti resp. nepredložil ani neoznačil dôkazy na základe ktorých by
bolo možné zbaviť ho zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách či už úplne alebo čiastočne.Pri tomto druhu zodpovednosti sa prepdokladá zavinené spôsobenie schodku zamestnancom, ktorý sa
zbaví zodpovednosti iba vtedy ak preukáže, že schodok vznikol úplne alebo sčasti bez jeho zavinenia.
Hmotne zodpovedný zamestnanec musí však preukázať nielen existenciu skutočnosti nasvedčujúcich

tomu, že schodok mohol vzniknúť bez jeho zavinenia ale musí preukázať, že bez uvedených skutočností
by schodok nevznikol tak ako vznikol.

Vychádzajúc z vymedzenia pojmu schodok, ktorým je rozdiel medzi skutočným stavom zverených
hodnôt, ktorý je zamestnanec povinný vyúčtovať a medzi údajmi účtovnej evidencie o ktoré je

skutočný stav nižší než účtovný podľa názoru súdu v danom prípade bola naplnená skutková podstata
zodpovednosti za hodnoty zverené na vyúčtovanie (§ 176 ZP).

Základnou príčinou vzniku schodku bolo neodvádzanie tržieb a neúčtovanie ceny tovaru odporcom. Z
uzatvorenej dohody o hmotnej zodpovednosti vyplývala pre odporcu povinnosť zachovávať bilančnú
rovnováhu pri nakladaní so zverenými hodnotami, povinnosť zverené hodnoty vyúčtovať.

Za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať zamestnanec zodpovedá
za vzniknutú škodu v plnej výške. Výnimkou môže byť iba ust. § 186 ZP, ktoré umožňuje súdu za
podmienok v ňom uvedených náhradu škody primerane znížiť.

Súd pri posudzovaní možnosti zníženia rozsahu náhrady škody vychádzajúc z okolnosti vzniku škody
spôsobenej odporcom mal za to, že podmienky na uplatnenie moderačného práva - zníženie náhrady
škody zo strany súdu v zmysle cit. zákonných ustanovení nie sú dané.

Súd nemohol dať za pravdu tiež tvrdeniu odporcu, ktorý sa snažil spochybniť dôkaznú hodnotu ním

podpísaných potvrdení o výške peňažných prostriedkov, ktoré neodviedol, že nevedel čo podpisoval.

Súd je toho názoru, že vzhľadom na svoj vek a vzdelanie je odporca spôsobilý posúdiť aké listiny resp.
potvrdenia podpisuje. Preto jeho tvrdenie považoval za účelové.

O úrokoch z omeškania a trovách konania súd rozhodne v konečnom rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že
neboli splnené podmienky na vydanie
tohto rozhodnutia, alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci. Z uvedených dôvodov možno
6

podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku na Okresnom súde Bratislava II, písomne,
vo dvoch vyhotoveniach.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.