Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. január 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 1T/89/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715010402
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Philadelphyová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6715010402.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudkyňa Okresného súdu Zvolen JUDr. Mariana Philadelphyová na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 27. 01. 2016 vo Zvolene, v trestnej veci obžalovaného C. R., U.. XX.XX.XXXX, pre
pokračujúci prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný C. R. Y. A. L. J., nar. XX. XX. XXXX v Detve, trvale bytom
T. XXXX, adresa na doručovanie
písomností Q. E., Ú.
XXX/X Z. G., nezamestnaný,

j e v i n n ý,

že
1/
dňa 16.02.2015 v čase od 7.00 hod. do 12.30 hod. V katastri obce Zvolenská Slatina, časť Úhrady, okr.

Zvolen, na lúke vedľa domu s popisným číslom XXX neoprávnene vnikol do uzamknutého obytného
pojazdného prívesu bielej farby, čv. č. XX-Q.-XX, ktorý v tom čase užíval M. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom R., Č. XXX/XX, toho času bytom Q. E., a to tak, že násilím vylomil zámok na vstupných dverách
prívesu,cezktorévošieldnuazpriestorovprívesuodcudzilspackáčervenejfarby,otváracínožík,sekeru
a rôzne koreniny, čím poškodenému M. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R., Č. XXX/XX, toho času
bytom Q. E., spôsobil odcudzením uvedených vecí škodu vo výške 20,76 € a poškodením zámky škodu
vo výške 15,- €,

2/
dňa 03.03.2015 v čase od 7.00 hod. do 12.30 hod. v katastri obce Zvolenská Slatina, časť Úhrady na
lúke vedľa domu s popisným číslom 810 neoprávnene vnikol do uzamknutého obytného pojazdného
prívesu bielej farby, ev. č. XX-Q.-XX, ktorý v tom čase užíval M. R., U.. XX.XX.XXXX, trvale bytom R., Č.
XXX/XX, toho času bytom Q. E., a to tak, že vtlačil dovnútra plastovú výplň okna, cez ktoré vošiel dnu a z
priestorov prívesu odcudzil finančnú hotovosť 60,- €, spacká zelenej farby a 4 ks instantné polievky, čím
poškodenému M. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale byotm R., Č. XXX/XX, toho času bytom Q. E., spôsobil

odcudzením uvedených vecí škodu vo výške 72,36 €,

t e d a

v bode 1/ a 2/
neoprávnene vnikol do obydlia iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - vlámaním,č í m s p á c h a l

v bode 1/ a 2/
pokračujúci prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s
poukazom na § 138 písm. e) Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 194 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 36 písm. c) Tr. zákona, § 37 písm.

m) Tr. zákona, § 49 ods. 2 Tr. zákona, § 46 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 14 ( štrnásť )
mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona, súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody z a r a ď
u j e do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala na tunajší súd pod sp. zn. 1 Pv 140/2015 dňa 04.
06. 2015 obžalobu na obvineného C. R. pre pokračujúci prečin porušovania domovej slobody podľa §
194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. e) Tr. zákona, na tom
skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie skutku, poprel, že by v dané dni bol býval v
predmetnom prívese, len okolo neho dávnejšie išiel. Potvrdil, že len cez okno do jeho vnútra nazrel,
nevlámal sa, nič neodcudzil, vo vnútri nebol. Dokazoval, že spacie vaky a to červenej a modrej farby mu
dala jeho matka, kedy, k tomu sa vyjadriť nevedel, uviedol, že možno na Vianoce roku 2014. Podotkol,

že červený spací vak používal asi aj vyše roka. Tvrdil, že policajt, ktorý bol prítomný aj na hlavnom
pojednávaní ho v prípravnom konaní nútil k priznaniu sa ( poznámka súdu: po vypočutí prvého policajta
Tibora Šusteka na hlavnom pojednávaní obžalovaný uviedol, že to nie je ten policajt, ktorý ho nahováral
na priznanie sa. Po vypočutí druhého policajta C. N. obžalovaný uviedol, že toto nie je ten policajt, ktorý
ho na priznanie sa navádza, že si spomenul, že to bol ten prvý vypočutý policajt ). Poukázal na to, že

užíva lieky, že sa v čase skutku liečil u MUDr. Štrbianovej, že nevie ani riadne odpovedať na otázky. Z
tohto dôvodu sa v prípravnom konaní k spáchaniu skutkov doznal. Ďalej vypovedal, že sa vlastne ku
skutkom nepriznal, že si ani nepamätá, že by vôbec sa bol niekedy k uvedeným činom priznal. Nepriznal
sa ani pred psychiatrami, ktorý ho v danej veci vyšetrovali. K vysvetleniu rozporov v jeho výpovediach,
keď na hlavnom pojednávaní vypovedal, že sa v čase skutku liečil u psychiatra a v prípravnom konaní

vypovedal opak, že sa nikde neliečil, nebral žiadne lieky, uviedol, že si už na uvedené nepamätá, že má
iné starosti. Pokiaľ vypovedal, že len do vnútra prívesu nazrel, učinil tak cez otvorené okno, toto nebolo
v gumenom ráme zaistené, okno bolo otvorené do vnútra prívesu a bolo spadnuté popri stene pred
stolom nachádzajúcim sa pod oknom. Len okraja toho okna sa dotkol. Inak a inde sa prívesu nedotýkal.
Vyvracal, že nie je možné, aby jeho daktyloskopická stopa bola zaistená na inom okne prívesu, než pod

ktorým sa nachádzal stôl ( poznámka súdu: jedno okno prívesu sa nachádza nad stolom, ktoré vyvalené
nebolo, na tomto nebola zaistená daktyloskopická stopa. Druhé okno bolo spadnuté a toto sa nachádza
nad posteľou a práve na tomto táto stopa obžalovaného zaistená bola ).

Svedok - poškodený M. R. na hlavnom pojednávaní uviedol, že predmetný karaván užíva od začiatku

roka 2015. Tento mu slúži na bývanie. Má štyri okná. Dokazoval, že dňa 16.02.2015 z karavánu odišiel v
raňajších hodinách na výkon verejnoprospešných prác pre obec, pričom karaván riadne kľúčom uzavrel.
Rovnako aj okná boli zatvorené a nepoškodené. Keď sa poobede v čase okolo 14.-15.00 hod. vrátil,
dvere karavánu boli poškodené, zámok na nich bol vylomený. Zistil, že mu boli odcudzené veci a to
červený spací vak, sekera, zelený otvárací nôž, koreniny. V tom čase uvedené nikde nenahlásil, zámok

si svojpomocne opravil, okná poškodené neboli. K popisu červeného spacieho vaku uviedol, že tentobol páperový so zipsom, ktorý bol čiastočne poškodený. Spací vak mu daroval C. E. zo Q. E., ktorý
mu pomohol aj s dotiahnutím predmetného prívesu do Zvolenskej Slatiny. Vtedy mu aj tento spací
vak podaroval. Po tom, čo mu bol k nahliadnutiu predložený vydaný spací vak od obžalovaného v

prípravnom konaní, uviedol, že sa jedná o jeho vak, avšak z dôvodu, že bol značne znečistený, odmietol
ho prevziať.
K druhému dielčiemu útoku vypovedal, že po krátkom čase od spáchania toho prvého skutku opäť
ráno odišiel na výkon verejnoprospešných prác pre obec, príves riadne uzatvoril, dvere zamkol visiacou
zámkou. Po návrate poobede v ten istý deň zistil, že jedno okno prívesu na pravej strane bolo vytlačené

do jeho vnútra, pod ktorým bola posteľ. Zámok na dverách poškodený nebol. Do vnútra prívesu ani
nevošiel a ihneď privolal políciu. Bolo mu odcudzených 60,- €, ktoré mal medzi novinami na stole, spací
vak zelenej farby z posteli, 4 ks instantných polievok zo stolíka. Uviedol, že si presne pamätá, kde a
ktoré veci v prívese má. Peniaze mal z práce, ktorú vykonal počas predchádzajúcich troch dní u C. E.
( pomáhal mu s drevom ). Následne medzi cigánmi sa hovorilo, že uvedenú krádež mal spáchať C. R.,
asi 40-ročný muž, ktorého v čase skutku poznal len z videnia. Na záver dodal, že k nemu do prívesu

nikto nechodil, nikdy v ňom za jeho prítomnosti nebol ani obžalovaný. Príves si zadovážil v zime, pričom
na Vianoce roku 2014/2015 už v ňom býval.
Na hlavnompojednávanípoškodenýsivtomtotrestnomkonanížiadnuškoduneuplatnilsodôvodnením,
že už chce mať pokoj s prianím skončenia tohto konania.

Na hlavnom pojednávaní ako svedok bol vypočutý aj C. E., ktorý dokazoval, že obžalovaného nepozná,
ale pozná poškodeného, pričom s ním nie je v žiadnom vzťahu. Poškodený mu pomáha pri práci s
drevom. Potvrdil, že poškodený býva v prívese, ktorý mu práve on v zime na prelome rokov 2014/2015
doviezol z Liptovského Mikuláša z dôvodu, že nemal kde bývať. Potvrdil, že v tom čase poškodenému
aj daroval červený spací vak, aby mal pod čím spať. Tento dovtedy používal svedok vo svojom kamióne.

Spací vak bol páperový, vnútro mal bielej farby a na jednom mieste asi na 2 cm mal vytrhnutú látku. Po
tom, čo mu v prípravnom konaní bol k nahliadnutiu vydaný obžalovaným predložený spací vak červenej
farby,svedoksurčitosťoupotvrdil,žesajednáotenvak,ktorýonpodarovalpoškodenému.Lenpodotkol,
že v čase daru nebol tak znečistený. Svedok ďalej vypovedal, že za prácu poškodenému denne platil
( za jeden deň mu mohol dať aj 20,- € ), pričom niekedy v týždni odpracoval jeden deň, inokedy viac dní

a stalo sa aj to, že mu peniaze vyplatil naraz za viac dní. Okrem tohto mu dával aj peniaze na pivo.

Svedkyňa G. R. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaného aj poškodeného pozná len z videnia
z obce. Potvrdila, že v období, kedy sa skutky stali, videla obžalovaného ako ide po ceste v blízkosti
karavánu, pričom niesol batoh a nevedela uviesť, čo v ňom mal. Podotkla, že obžalovaný „chodí po

košoch“ a koše sa nachádzajú aj asi 20 metrov od predmetného karavánu. Uviedla, že v prípravnom
konaní vypovedala pravdu, že si okolnosti ohľadom skutkov pamätala lepšie, lebo vypovedala bližšie
ku skutkom. Pokiaľ teda na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaného videla s batohom, že
nevedela čo v ňom má, poukázala na to, že pravdivá je jej výpoveď učinená v prípravnom konaní a to
práve z dôvodu, že vypovedala bližšie ku skutku a lepšie si to pamätala. Podotkla, že vo Zvolenskej

Slatine nebola asi rok. Takto v prípravnom konaní vypovedala, že niekedy v marci videla obžalovaného
ako išiel smerom k predmetnému karavánu a pri sebe nemal žiadne veci. Nesledovala ho ďalej. V ten
istý deň ho opäť videla a to pri štvrtom dome od karavánu, išiel smerom k sebe domov, mal v ruke
igelitovú tašku, ktorá bola plná vecí ale bola nepriesvitná, preto nevidela, čo v nej mal. V tento deň po
osade sa pohybovali policajti.

Aj svedkyňa K. R. bola na hlavnom pojednávaní vypočutá a vypovedala, že je matkou obžalovaného,
poškodeného pozná len z videnia. Nevedela sa ku skutkom vyjadriť, o týchto sa dozvedela až od
policajtov. Dokazovala, že obžalovaný jej do domu nič nepriniesol, naopak ona mu dala spací vak a to
červenej a modrej farby, čo bolo asi v novembri-decembri 2014. Tieto si zaobstarala od ľudí, ktorí jej ich

buď podarovali alebo ich zakúpila. Mená týchto osôb uviesť na hlavnom pojednávaní nevedela. Poprela,
že by sa jednalo o odcudzené spacie vaky. Najskôr mu takto dala jeden, ktorý nechal premočiť dažďom
a neskôr mu dala druhý. Pred skutkom obžalovaný žiadne lieky podľa svedkyne neužíval, neliečil sa
u psychiatra, neboli mu podávané ani žiadne injekcie. V súčasnej dobe sa už psychiatrickej liečbe
podrobuje, v pravidelných 2-týždňových intervaloch sú mu aplikované injekcie u nej doma zdravotnou

sestrou.

Svedkovia F. Š. a C. N. vypovedali na hlavnom pojednávaní, že obžalovaného poznajú v súvislosti s
výkonom ich práce. V čase skutku boli policajtmi OO PZ Zvolen. V čase spáchania druhého dielčiehoútoku dňa 03.03.2015 boli vyslaní na miesto činu na základe oznámenia poškodeného. Po príchode
na uvedené miesto poškodený im uviedol, čo zistil v súvislosti s prívesom a tiež im uviedol aj
predchádzajúce vniknutie do prívesu a odcudzenie vecí. Tiež im poškodený ukázal tesnenie z okna,

ktoré bolo vytlačené a ktoré sa nachádzalo neďaleko prívesu v tráve. Keďže sa jednalo o trestný čin o
uvedenom vyrozumeli stálu službu a čakali na príchod kriminalistického technika. Počas tohto čakania
im poškodený uviedol, že zo spáchania skutku podozrieva práve obžalovaného, prezývaného ERDEG.
Svedkovia uvedenú osobu poznali zo svojej služobnej činnosti. Takto z okolia vyťažovali osoby a zistili,
že práve obžalovaného videla žena menom R. pohybovať sa s taškou a so spacím vakom v smere od

prívesu. Následne vyťažovali obžalovaného, tohto našli ako vychádzal z lesného porastu nad bydliskom
jeho matky. Najskôr im uvádzal, že žiadne veci nemá, že nič nevzal. Následne spomenul červený spací
vak, pochádzajúci z predchádzajúceho vlámania, že ho má ukrytý, hovoril, že ho na to nahovoril Satan.
Odišiel od nich a po chvíli sa sám dobrovoľne vrátil spolu so spacím vakom červenej farby. Potom
spoločne odišli na OO PZ Zvolen za účelom vykonania ďalších procesných úkonov. S obžalovaným bola
obtiažnejšia komunikácia, často spomínal Satana, ktorý ho mal na uvedené nahovoriť, tiež, že MUDr.

Štrbianová je jeho kamarátka. O uvedenom výjazde svedok C. N. spísal úradný záznam. Svedkovia
popreli, že by vo vzťahu k obžalovanému boli použili nejaké násilie, ani hrozby, žiadnym spôsobom
ho nenútili k tomu, aby sa priznal. Ďalej svedkovia vypovedali, že obžalovaný im neuvádzal, že by bol
červený spací vak mal od svojej matky. Tiež im vypovedal, že polievky dal matke, spomínal aj nôž. Počas
jeho výpovede nebolo z obžalovaného cítiť požitie alkoholických nápojov. K tomu, či bol pod vplyvom

nejakých liekov, svedkovia uviesť nevedeli. Svedok Tibor Šustek podotkol, že v mesiaci február 2015
jeho matka nahlasovala zmiznutie obžalovaného a vtedy uviedla, že žiadne lieky neužíva.

Na hlavnom pojednávaní so súhlasom prokurátora a obžalovaného bola prečítaná zápisnica o skoršej
výpovedi svedkyne Mgr. C. C. z prípravného konania ( čl. 52-54), z ktorej vyplýva, že v predmetnej

trestnej veci vykonávala procesné úkony a to aj na mieste samom v čase spáchania druhého skutku.
Pamätala si, že pri vyťažovaní osôb z okolia zistili, že nejaká osoba mala obžalovaného vidieť na mieste
činu, že mal pri sebe vojenský spací vak. Tiež si pamätala, že sa hliadke obžalovaný ku spáchaniu oboch
skutkov priznal. Práve ona obžalovaného vyzvala na vydanie spacieho vaku, ktorý jej aj dobrovoľne
vydal. Pri tom neuvádzal, že je spací vak jeho. Dokazovala, že v čase výkonu týchto procesných úkonov

obžalovaný nebol pod vplyvom alkoholických nápojov, aj keď s ním bola ťažšia komunikácia, pretože
hovoril od veci, spomínal Satana, Dr. Gemzu, ktorý mu mal dávať lieky a že za všetko môže práve tento
doktor, odbiehal od podstaty veci, avšak na cielené otázky odpovedal. Tiež popísal spôsob, akým skutky
spáchal, uvádzal aj detaily, ktoré nemal odkiaľ vedieť, kedy tam nebol a tieto skutky nespáchal. Všetko
uviedla do zápisníc z jeho výsluchu, po ktorom mu ich prečítala a tieto dobrovoľne obžalovaný podpísal

bez námietok. Poprela, že by vo vzťahu k obžalovanému bola vyvinula nejaký nátlak k tomu, aby sa k
trestnej činnosti priznal.

Zo záverov znaleckého posudku MUDr. Petra Vážneho a MUDr. Tibora Ďuriana, znalcov z odboru
zdravotníctvo, odvetvia psychiatria, oboznámeného na hlavnom pojednávaní, vyplýva, že má trvalo

ľahkú mentálnu retardáciu a trpí ochorením z okruhu schizofrénie a jej chronických následkov. Prejavuje
sa emočným oploštením, redukciou záujmového spektra, nedostatočnou schopnosťou postarať sa
primerane o seba. Uviedli, že nevníma svoj stav ako duševné ochorenie, preto sa vyhýba ambulantnému
súdom nariadenému liečeniu. Z toho dôvodu znalci konštatovali, že jeho prognóza je preto menej
priaznivá. V čase skutkov mal rozpoznávacie schopnosti plne zachovalé, ovládanie mal nepodstatne,

ľahko znížené. Zmysel trestného konania v danej veci chápe, chápe svoje práva aj povinnosti. U
obžalovaného nezistili žiadnu formu nejakého druhu závislosti, nezistili ani syndróm škodlivého užívania
alkoholu, či inej psychoaktívnej látky. U obžalovaného spáchaním skutkov nešlo o chorobnú motiváciu,
ani o chorobné podstatné zníženie niektorej z rozpoznávacích alebo ovládacích schopností. Nešlo u
neho o nedbalostný čin, ani chorobne podmienenú agresivitu. Z tohto dôvodu pobyt obžalovaného na

slobode nepovažovali zn alci z psychiatrického hľadiska pre spoločnosť za nebezpečný za predpokladu,
že bude dodržiavať režim psychiatrickej liečby ambulantnou formou ( ktoré už má nariadené ). Keďže
v čase vyšetrenia obžalovaného znalcami bol tento ústavne liečený, znalci konštatovali, že je vhodné
u neho s poukazom na toto už ústavné zaliečenie, ho trestať, nie zbytočne opakovať liečbu. Z toho
znaleckého posudku ešte vyplýva, že v rámci ich vlastného vyšetrenia im obžalovaný k aktuálnemu

trestnému činu uviedol, že ten spacká bolo nešťastie, bola vtedy zima, že sa nejednalo o cudzie veci,
lebo v osade je všetko spoločné, všetko sa požičiava, alebo si to darujú. Ďalej im uviedol, že nebolo
to vlámanie, že nemal ani dvere zaistené, že okno tam nebolo, že bol tam len záves. Že on spacká
nepotreboval, mal svoj modrý, že mu matka kázala, že potrebuje ruksak, tak zobral červený. Majiteľprívesu mu mal povedať, že nech si spacák nechá, že či chce ešte jeden. Že nič iného okrem ruksaku
odtiaľ nevzal.

Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru Slovenská Ľupča
( ďalej len KEU ) a jeho doplnku súd zistil, že daktyloskopická stopa zaistená na čiernej daktyloskopickej
fólii označenej číslom 2 bola preskúmaná a bolo zistené, že má dostatočný počet individuálnych
charakteristických znakov papilárnych línií na individuálnu identifikáciu osoby - markantov a je
upotrebiteľná. Takto bola porovnaná optickou komparačnou metódou pri 7-násobnom zväčšení s

daktyloskopickými odtlačkami osoby obžalovaného, evidovanými pod č. R. a bolo zistené, že stopa č. 2
je zhodná s kontrolným odtlačkom pravého palca osoby obžalovaného.
K tomuto znaleckému dokazovaniu obžalovaný na hlavnom pojednávaní sa vyjadril v zmysle, že on to
len chytil, že nevedel, čo robí.

Súd sa oboznámil aj so zápisnicou o vydaní veci a to červeného spacieho vaku obžalovaným ( čl.

58 ), s uznesením o vrátení tejto veci poškodenému a potvrdením o vrátení veci ( čl. 58-59 ), odborným
vyjadrením k cenám odcudzených vecí ( čl. 88-90, 129-130 ), správou o výsledku porovnávania
pachových stôp od Prezídia Policajného zboru Banská Bystrica - Slovenské Ďarmoty ( čl. 128 ), z
ktorej vyplýva, že vzájomným porovnaním pachových stôp od obžalovaného a odobratých zo spodného
okraja rámu vylomeného okna prívesu, nebola zistená pachová totožnosť medzi stopami, s úradným

záznamom ( čl. 91 ) spísaným policajtom C. N. dňa 03.03.2015, z ktorého okrem iného vyplýva aj to, že
šetrením v okolí miesta činu od G. R., nar. 14.12.1990 zistili, že obžalovaný okolo obeda v tento deň išiel
v smere od predmetného prívesu domov k jeho matke a v ruke pod pazuchou niesol spacák tmavej farby
a v druhej ruke niesol hnedú tašku. Z toho záznamu ďalej vyplýva, že následne sa policajti premiestnili
do bydliska obžalovaného, kde tento vyšiel z lesného porastu, priznal sa im, že asi pred týždňom sa

vlámal do obytného prívesu odkiaľ vzal červený spací vak, sekeru, otvárací nôž a koreniny, že tento
červený vak má odložený v drevenej búde, kde aj prespáva a ktorá sa nachádzala v blízkosti domu jeho
matky, pričom tento spací vak im aj priniesol so slovami, že ho to mrzí, že ho vráti majiteľovi. Tiež im
obžalovaný uviedol, že nôž dal matke, rovnako aj koreniny a sekeru zaniesol na Obecný úrad Zvolenská
Slatina. Priznal sa im aj k druhej krádeži, že sa znova do prívesu vlámal a zobral odtiaľ nejaké veci,

pričom čo s nimi urobil a kde ich dal, im neuviedol. Potom už rozprával o Satanovi, pýtal sa na kamarátku
G.. Š.. Ďalej sa súd na hlavnom pojednávaní oboznámil aj so zápisnicou o ohliadke miesta činu vrátane
fotodokumentácie ( čl. 101-111), tiež s lekárskou správou od G.. Š. zo dňa 08.04.2015 ( čl. 132 ), z ktorej
vyplýva, že obžalovaný je jej pacientom od roku 1997, že sa liečbe vyhol od 18.02.2014, pričom dňom
06.03.2015 bol umiestnený v Psychiatrickej nemocnici Kremnica. Poukázala na to, že opakovane sa

svojvoľne liečbe vyhýbal a že obžalovaný má súdom nariadenú ambulantnú psychiatrickú liečbu, ako aj
s ďalšími listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise.

Podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, kto neoprávnene vnikne do obydlia iného alebo tam neoprávnene
zotrvá, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa ods. 2 písm. a) citovaného zákonného ustanovenia, odňatím slobody na jeden rok až päť rokov
sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.
Podľa § 138 písm. e) Tr. zákona, závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu
aj vlámaním.

Ajnapriekpopieraniuvinyobžalovanýmnahlavnompojednávaní, vykonanýmdokazovanímnahlavnom
pojednávaní mal súd za preukázané, že skutok sa stal tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku a tento spáchal obžalovaný. Skutkový stav mal súd za preukázaný výpoveďou poškodeného,
ktorému predmetný príves patrí a ktorý podrobne vypovedal a to v zhode s jeho výpoveďou v prípravnom
konaní ako ku skutkom došlo, čo na prívese mal poškodené, ktoré veci mu boli odcudzené. Súd mal za

preukázané, že skutok spáchal práve obžalovaný aj zo svedeckej výpovede svedkyne G. R., ktorá aj
keď na hlavnom pojednávaní s poukazom na odstup času nevypovedala tak podrobne než v prípravnom
konaní, uviedla však, že v prípravnom konaní vypovedala pravdu, lebo si to lepšie pamätala a bolo
to bližšie ku spáchanému skutku. Svedkyňa takto vypovedala, že videla obžalovaného od prívesu
odchádzať a mal so sebou tašku plnú veci a udialo sa tak v deň, niekedy v marci 2015, kedy po osade

sa pohybovali policajti. Obhajobu obžalovaného v tom, že skutok nespáchal vyvracajú aj výpovede
samotných policajtov prítomných na mieste činu po spáchaní druhého dielčieho útoku t.j. svedka F.
Š., C. N. K. G.. C. C., ktorý svojimi výpoveďami potvrdili, že sa obžalovaný pred nimi ku skutkom
priznal, sám dobrovoľne vydal červený spací vak patriaci poškodenému, pri ktorom tak poškodený ako ajsvedok C. E. jednoznačne potvrdili, že sa jedná o spací vak pochádzajúci z predmetnej trestnej činnosti.
Pokiaľ aj matka obžalovaného K. R. vypovedala, že okrem iných vecí aj tento červený spací vak dala
obžalovanému ona a to na prelome rokov 2014/2015, že tento jej niekto podaroval alebo ho zakúpila,

nevedela však súdu uviesť meno osoby, ktorá jej ho dala alebo predala a tu súd poukazuje na rozpor
vo výpovedi obžalovaného a tejto svedkyne v tom, že obžalovaný vypovedal, že práve tento červený
spací vak už používal dlho a to asi rok, pričom jeho matka vypovedala, že mu ho dala na prelome rokov
2014/2015 a skutok sa udial vo februári 2015. Z toho vyplýva, že nebolo možné, aby obžalovaný tento
vak používal už asi rok, keď podľa matky mu ho mala dať len asi 2 mesiace pred spáchaním skutku.

Preto výpoveď obžalovaného aj jeho matky súd považoval za účelovú s cieľom vyhnúť sa trestnému
stíhaniu a napokon aj trestu. V tomto smere súd poukazuje aj na výpoveď svedka C. E., ktorý potvrdil, že
červený spací vak daroval poškodenému práve on a to v zime pred Vianocami roku 2014 a potvrdil aj to,
že poškodenému dával za vykonanú právu peniaze. V neposlednom rade súd poukazuje aj na závery
znaleckého dokazovania KEÚ ohľadom zhody daktyloskopických stôp a to práve na okne, ktoré bolo
vtlačené do vnútra prívesu a pod ktorým sa nachádzala posteľ, čím neobstojí obhajoba obžalovaného,

že on do vnútra prívesu len nazrel a určite nie cez toto okno ale cez okno pod ktorým sa nachádza stôl.
Pokiaľ ide o druhé znalecké dokazovanie a to znalcami z odvetvia psychiatria, súd poukazuje na ich
vlastné vyšetrenie obžalovaného, pri ktorom sa aj znalcom obžalovaný k spáchaniu skutku priznal.

S poukazom na vyššie uvedené mal súd za preukázané, že obžalovaný svojím konaním po objektívnej

aj subjektívnej stránke naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu porušovania domovej slobody
podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona, keďže neoprávnene vnikol do obydlia iného, pričom
takýto čin spáchal vlámaním. Obžalovaný konali v tzv. priamom úmysle.

Zo zákonom ustanovených zásad pre ukladanie trestov vyplýva, že trest má zabezpečiť ochranu

spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky
najehovýchovuktomu,abyviedolriadnyživotasúčasneinýchodradíodpáchaniatrestnýchčinov.Trest
zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký druh
trestu a v takej výmere, ako ustanovuje Trestný zákon, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje
len trestné sadzby trestu odňatia slobody.

Obžalovaný je nezamestnaný, evidovaný na úrade práce, slobodný, bezdetný, žije v spoločnej
domácnosti s matkou a z peňazí, ktoré poberá ako štátnu dávku v sume 58,- €. Doposiaľ bol tri
krát súdom potrestaný, pričom v dvoch prípadoch ( rok 1990, 1996 ) sa na neho hľadí, akoby nebol
odsúdený a naposledy bol odsúdený Okresným súdom Zvolen sp. zn. 4T 225/2012 trestným rozkazom

zo dňa 10.01.2013, právoplatného dňom 02.12.2013 pre prečin podľa § 212 ods. 2 Tr. zákona a bol
mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu a
určením skúšobnej doby v trvaní 16 mesiacov s tým, že skúšobná doba mu skončila dňom 02.04.2015.
Z uvedeného vyplýva, že daného skutku v tejto trestnej veci sa dopustil počas plynutia vyššie uvedenej
skúšobnej doby. Priestupkovo stíhaný pred spáchaním skutku bol len jeden krát a to za skutok zo dňa

20.10.2014 pre porušenie pravidiel v cestnej premávke a bola mu uložená pokuta vo výške 30,- €.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následky,
zavinenie a pohnútku obžalovaných, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osoby páchateľov,
ich pomery a možnosť nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zákona. Závažnosť prečinu obžalovaného

spočíva v tom, že tento narušil záujem štátu a spoločnosti chránený Trestným zákonom, ktorým je
ochrana pred trestnými činmi proti domovej slobode. Obydlie každého človeka je nedotknuteľné a nie je
dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva ( čl. 21 Ústavy SR ).

Obžalovanému poľahčovalo, že spáchal trestný čin v spojitosti s negatívnymi dôsledkami svojej choroby,

ktorá skutočnosť vyplynula zo záverov znaleckého posudku citovaného vyššie, na druhej strane mu
priťažovala okolnosť, že v minulosti už bol súdom odsúdený s poukazom na to, že v čase spáchania
predmetného skutku bol v režime plynutia skúšobnej doby uloženej mu predchádzajúcim odsúdením
( 4T 225/2012 Okresným súdom Zvolen ). Pri rovnosti priťažujúcich a poľahčujúcich okolnostiach za
rešpektovania ustanovenia § 49 ods. 2 Tr. zákona, mohol súd obžalovanému ukladať trest odňatia

slobody vo výmere 1 roka až 5 rokov. Obžalovanému súd uložil trest na spodnej hranici takto upravenej
trestnej sadzby, ktorý trest súd považoval za primeraný k spáchanému trestnému činu, jeho následku a
považoval ho aj za spravodlivý a uložený v zmysle zákonných ustanovení.Keďže poškodený si na hlavnom pojednávaní žiadnu škodu neuplatnil, výroková časť tohto rozsudku
neobsahuje žiadny výrok o náhrade škody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Banská Bystrica
do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§306/2 ).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa

priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie
môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku,
ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.