Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. marec 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 11P/84/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115214170
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsik

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7115214170.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú H. W., B.. XX.X.XXXX bytom u matky,

zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, dieťa rodičov: matka,
N. J., B.. XX.X.XXXX, bytom U. XX, W., zast. JUDr. Jana Koľveková, advokátka so sídlom Mlynárska 19,
Košice a otec G. W., B.. X.X.XXXX, X. V. XX, W., t.č. I. XX XXX J., G., v konaní o úpravu rodičovských
práv a povinností k maloletému dieťaťu takto

r o z h o d o l :

Mal. H. W., B.. XX.X.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a
spravovať jej majetok.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. H. W., B.. XX.X.XXXX sumou 200 Eur mesačne od
právoplatnosti rozsudku do budúcna vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s mal. H. W., B.. XX.X.XXXX bez obmedzenia za prítomnosti matky.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka návrhom doručeným súdu dňa 1.6.2015 žiadala, aby zveril mal. H. W., B.. XX.X.XXXX do jej
osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na jej výživu sumou 200 Eur mesačne od právoplatnosti

rozsudku do budúcna. Ohľadne úpravy styku navrhla, aby bol otec oprávnený stretávať sa s maloletým
dieťaťom bez obmedzenia za prítomnosti matky.

S návrhom ohľadne zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky súhlasil. Na výživu
maloletéhodieťaťajeochotnýprispievaťsumoudo130Eurmesačne.Kúpravestykusanevedelvyjadriť,
nakoľko žije v zahraničí.

Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine mal. dieťaťa písomným podaním doručeným súdu
dňa 30.7.2015 navrhol zveriť mal. dieťa do osobnej starostlivosti matky, výživné určiť s prihliadnutím
na odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj príjmové a majetkové schopnosti, možnosti otca. Styk upraviť
vzhľadom na vek, režim a potreby dieťaťa.

Z výpovede matky súd zistil, že s otcom dieťaťa neuzavreli manželstvo. Zo vzťahu sa dňa 21.9.2011
narodila mal. H. a začali spolu žiť v spoločnej domácnosti. Vzťah ukončili dňa 21.2.2015 a otec sa

odsťahoval k svojmu otcovi. Dôvodom rozchodu je skutočnosť, že otec je patologický hráč hazardných
hier a aj fajčiar marihuany. Dokonca bol liečený z drogových závislostí, avšak bezúspešne, nakoľko bol
prepustený pre užívanie marihuany.Matka pracuje ako predavačka v obchodnom dome O. B. O. X P. W. s čistým mesačným príjmom 400
Eur mesačne. Zároveň navštevuje Q. K. O. D. P. W.. Výdavky matky pozostávajú z platenia nájomného
za byt vo výške 160 Eur, škôlka 30 Eur, príspevok na združenie do škôlky 2x do roka po 30 Eur, antik

internet 17,92 Eur, mobil 20 Eur, strava 150 Eur, MHD 20 Eur, hygienické potreby 30 Eur, mesačná
životná poistka 31,90 Eur, ošatenie 150 Eur, pomôcky do školy 20 Eur, lieky, vitamíny 30 Eur, splátka
chladničky 39 Eur mesačne. Ako študentka externého štúdia poplatky v škole - školné 930 Eur za dva
semestre. Maloletej dcére platí poistku 260 Eur ročne.

Otec pokiaľ je na území Slovenska sa s maloletou dcérou stretáva. Na jej výživu prispieval sumou 100
Eur mesačne. Okrem výživného inou formou neprispieva, sporadicky drobnými darčekmi pre dcéru. V
mesiaci september prispel naviac sumou 60 Eur a to z dôvodu nástupu maloletej do škôlky.

Z výpovede otca súd zistil, že už šiesty rok pracuje v zahraničí, predtým pracoval ako opatrovateľ s
príjmom vo výške 900 - 1.000 Eur mesačne netto. Od 21.7.2015 pracuje v reštaurácii s príjmom vo

výške 1.200 Eur netto. Väčšinou sa zdržiava v zahraničí t.j. v G.. Výdavky má nasledovné : nájom spolu
400 Eur, pričom táto suma pozostáva zo sumy 300 Eur ako nájomné a 100 Eur, voda, elektrina a iné
náklady. K ďalším výdavkom patrí splátka na auto 206 Eur mesačne, havarijná poistka a strava do 200
Eur mesačne, na výživu maloletej sa snaží prispievať minimálne sumou 100 Eur mesačne. Naposledy
maloletú dcéru videl dňa 29.2.2016 ako aj v januári 2016.

V súvislosti so závislosťou uviedol, že v roku 2015 bol na liečení. Liečbu však nedokončil. Liečba mala
trvať6týždňov.Tútonedokončilzdôvodupozitívnehotestuvmoči.Otecužívalmarihuanualebolliečený
pre gamblerstvo. Z uvedeného dôvodu sa zdržiava v zahraničí, aby sa k závislosti nevrátil. V súčasnosti
užívanie marihuany popiera. V januári 2016 keď bol na území Slovenskej republiky, išiel hrať na hracích
automatoch, pričom prehral 50 Eur. V minulosti minul na automatoch 1.000 až 3.000 Eur. Motorové

vozidlo kúpil užívané a poslednú splátku splatí v marci 2016. Okrem toho spláca dlh, ktorý mu vznikol
na poistení vo výške 130 Eur mesačne. Živnostníkom bol ku 1.9.2015 kedy činnosť pozastavil a od
21.7.2015 má pracovnú zmluvu (pracuje v reštaurácii). Všetky odvody uhrádza zamestnávateľ.

Z pripojeného rodného listu bolo zistené, že dňa 21.9.2011 sa narodila mal. H. W.. Otec v rodnom liste

zapísaný G. W., B. X.X.XXXX a matka N. J., B.. XX.X.XXXX.

Z pripojenej pracovnej zmluvy bolo zistené, že matka uzavrela pracovnú zmluvu so zamestnávateľom
CCC Slovakia s.r.o. s nástupom do práce dňa 1.12.2014 ako predavač pokladník, pracovný pomer
dohodnutý na dobu určitú do 31.5.2015. Základná zložka mesačnej mzdy predstavuje 337,50 Eur.

Osobné ohodnotenie maximálne do 75 Eur.

Z pripojeného potvrdenia O. D. P. W., ekonomická fakulta bolo zistené, že matka je v akademickom
roku 2014/2015 študentkou 3. ročníka bakalárskeho štúdia formou externou. Predpokladané ukončenie
štúdia je v akademickom roku 2014/2015.

Matka predložila listinné doklady preukazujúce výdavky v súvislosti s platením nájmu, výdavkov na
maloleté dieťa.

Z pripojeného potvrdenia doručeného zamestnávateľom matky bolo zistené, že jej priemerný mesačný

príjem za obdobie 12/2014 do 7/2015 bol vo výške 427,79 Eur netto, za obdobie 2/2015 do 1/2016 bol
vo výške 412,85 Eur netto.

Podľa ust. § 36 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú,
môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú,

súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú

na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťapodľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo

v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa ust. § 78 ods. 1 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

Pri rozhodovaní o právach a povinnostiach rodičov k maloletým deťom súd prihliadol na to, aby sa

rešpektovalo právo maloletých detí na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Súd prihliadol aj na
to, u ktorého z rodičov sú lepšie predpoklady pre riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť o maloleté
deti a po vykonanom dokazovaní dospel k presvedčeniu, že tieto podmienky majú vytvorené u matky.
Prihliadol aj na tú skutočnosť, že matka sa podieľa na výchove a výžive maloletých detí od kedy sa
vrátila na územie SR. Prihliadol na citové väzby a vývinové potreby a dospel k záveru, že matka bude

schopná zabezpečiť aj v budúcnosti stabilné výchovné prostredie pre deti. Z uvedeného dôvodu preto
zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať majetok.

Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je
praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov

uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných
pilierovsystémuzákonnejpovinnostiposkytovaťvýživu.Cieľomtejtoprávnejúpravyjezabezpečiťvýživu
ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j.
matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé

sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého
z nich. Pokiaľ tu tiež rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a
zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie
rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko
foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť.

Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou
formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie
potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním
vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a
osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným,

ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z
rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho
rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený
rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška
mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane

povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov
nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto
životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z
nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň jeporovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na
plnenievšetkýchpreukázanýchoprávnenýchpotriebdieťaťa,pričomsúdbudevychádzaťzpredpokladu,
že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových

potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v
čase vyhlásenia rozhodnutia.

Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na
dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška

mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných
platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady
potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie,
hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením
školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné
bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti

rodičovslabéaleboobjektívneobmedzenéanedovoľujúposkytnúťdieťaťuviac.Pristanoveníkonkrétnej
výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na stanovených
mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Na strane každého povinného sú v tomto prípade
jeho zárobky, sú jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných
vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť,

plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera
vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká.
Plnenievyživovacejpovinnostirodičovvočideťomjezákonnoupovinnosťourodičov.Plnenievyživovacej
povinnosti by malo byť spravidla dobrovoľné. Jej úprava súdnym rozhodnutím býva spravidla následkom
nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na

strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti, jeho možnosti
a majetkové pomery.

Súd podrobným a dôsledným zisťovaním pomerov pri určení vyživovacej povinnosti dospel k záveru,
že výživné vo výške 200 Eur mesačne na maloleté dieťa je primerané. Pri určovaní výšky výživného

vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb maloletého
dieťaťa, pričom prihliadol na počet vyživovacích povinností tak na strane matky ako i na strane otca a
na osobnú starostlivosť matky o maloleté dieťa a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je
primerané a otec ním môže prispievať na výživu dieťaťa bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti.
Maloleté dieťa v súčasnosti navštevuje materskú škôlku. Matka má náklady spojené s výchovou,

výživou, ošatením. Ďalej súd zohľadnil, že obaja rodičia sú zamestnaní, pričom príjem otca činí v
priemere 1.200 Eur mesačne a príjem matky 400 Eur mesačne, matka študuje na vysokej škole. Pri
posúdení pomerov účastníkov, vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení rozsudku
a z nich vyplývajúcich zásad, je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca.
Súdom stanovené výživné zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutných potrieb maloletých detí ale

vychádzajúc z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby maloletých detí
nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť
aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia,
resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa. Ďalej
súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k

deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť ako aj na odsek 5 tohto zákonného ustanovenia,
v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Súd je toho
presvedčenia, že otec mal v rozhodnom období finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb
v rozsahu zodpovedajúcom minimálne bežnému štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať,
aby aspoň tento štandard poskytol maloletému dieťaťu formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou,

že dieťa rodičia, ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň ako keby spolužitie existovalo. Dieťa
má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Rodičom je uložená povinnosť plniť ich
zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacej povinnosti rodičov k mal. deťom je zakotvený v rámci
výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm. a) Zákona o rodine. Každá povinná
osoba musí vždy aj keď je to na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti, možnosti a

majetkové pomery povinného rodiča a takisto odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u každého rodiča
i dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti a možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých dostupných
objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie,
možnosti jeho uplatnenia v danom regióne. Pri hodnotení majetkových pomerov rodiča, je potrebnévychádzať nielen z jeho vykazovaného príjmu ale z celkovej hodnoty ním nadobudnutého majetku
ako napr. nadobudnuté nehnuteľnosti, hnuteľné veci, ktorého prejavom môže byť aj nákladný spôsob
života indikujúci ďalšie nedoložené príjmy. Zásadným je pravidlo podieľania sa dieťaťa na životnej úrovni

rodičov. Pri určení výživného súd prihliadol i na to, ktorí z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará. Uvedené činnosti jedného z rodičov môžu sčasti alebo v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú
vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom rozsahu. Z
povahy výživného a z dôvodu, že vyživovaciu povinnosť je možné plniť rôznou formou (peňažné plnenie,
vecné plnenie, osobná starostlivosť a pod.) vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti nie je možné

kvantifikovať úplne presnou peňažnou sumou, vždy pôjde o viac či menej približný odhad, pričom úlohou
súdu je autoritatívne nastaviť zákonné a čo najviac spravodlivé riešenie.

Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská pre
určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a
možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa

podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé
skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75
ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 200
Eur mesačne je na mal. H. primerané.

Podľaust.§25ods.1,2Zákonaorodine,rodičiasamôžudohodnúťoúpravestykusmaloletýmdieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov
s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Úlohaobochrodičovjevživotemaloletéhodieťaťanezastupiteľná.Záujmomdieťaťajenepochybne,aby
bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je
presvedčený,žeitendruhýrodičjedobrýmrodičom.Starostlivosťavýchovaomaloletédetipredpokladá
zabezpečenienielenmateriálnych,aleinemateriálnychpodmienok,ktoréumožňujúrozvíjanieosobnosti

maloletých detí. V procese socializácie maloletých detí je v zásade nevyhnutná účasť oboch rodičov.
Po rozpade rodiny s maloletými deťmi, nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje
deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť je prikázaná obom
rodičom. Záujem maloletých detí na stretávaní sa s otcom súd vidí v potrebe udržiavaniach vo vzťahu
medzi rodičom a maloletými deťmi, v zmysle chápanie ho, ako vzoru a autority, ktorý s rastúcim vekom

detí, budú nadobúdať širšie rozmery (nález ÚS ČR vo veci II. ÚS363/03). Rovnako si je potrebné
uvedomiť potrebu spolupôsobenia rodiča - otca na maloleté deti, pretože aj mužský prvok je schopný
vhodným spôsobom napomáhať aj v rámci školských prác (uznesenie Ústavného súdu ČR vo veci II.
ÚS 554/04). Pôsobenie oboch rodičov na deti je najmä z hľadiska súčasného pubertálneho vývinového
štádia detí nanajvýš vhodné. Pri výkone styku rodiča s maloletými deťmi je nevyhnutné vziať na zreteľ

zodpovednosť matky, aby v záujme maloletých detí na nich pozitívne vplývala a viedla k pozitívnemu
vzťahu k otcovi. Dôležitá úloha otca v živote maloletých detí je nepopierateľná, preto je úlohou matky,
vhodne na tieto pôsobiť a zdôrazňovať dôležitosť stretávanie sa s druhým rodičom. Prípravou na styk
otca s dieťaťom sa nerozumie len fyzická príprava matky, ktorá má zabezpečiť deťom veci na oblečenie
a pod., ale aj určitá psychická pomoc a psychická príprava na stretávanie sa s druhým rodičom.

Podľa ust. § 24 ods. 4, Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne
na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby i vývinové potreby, stabilitu budúceho
výchovného prostredia, ako schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým

rodičom.

Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov
a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho
osobného styku s obidvoma rodičmi. Súd je toho názoru, že rodičovská vyspelosť, zodpovednosť a

empatia vo vzťahu k chápaniu citových potrieb na rovnakej úrovni, zaručuje bezproblémový výkon styku
s maloletým dieťaťom.Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže otec v súčasnosti sa zdržiava v zahraničí a nevedel uviesť
presné termíny kedy príde na územie SR, v ďalšom s prihliadnutím na obavu matky so závislosti
otca (marihuana, gamblerstvo) súdu sa javí, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby stretnutie otca s

maloletým dieťaťom prebehlo za prítomnosti matky. V budúcnosti nie je vylúčené, aby sa otec stretával
s maloletým dieťaťom aj bez prítomnosti matky.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 146 ods. 1, písm. a) O.s.p., kedy žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť
podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť
predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho
kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.