Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. september 2014

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 19C/93/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113206449
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agáta Štefaničová

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2014:1113206449.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce samosudkyňou JUDr. Agátou Štefaničovou v právnej veci žalobcu Centrálny

depozitár cenných papierov SR, a.s. so sídlom Ul. 29. augusta 1/A, 814 80 Bratislava, IČO: 31 338 976
proti žalovanej Ing. P. zastúpenej advokátom JUDr. Jánom Kizivatom, so sídlom kpt. Nálepku č. 8, 071
01 Michalovce o zaplatenie 829,85 EUR s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a.

II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy konania 49,50 Eur a trovy právneho zastúpenia
214,17 Eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet jej právneho zástupcu.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným súdu 25.2.2013 domáhal proti žalovanej zaplatenia 829,85 Eur a trov

konania. Návrh odôvodnil tým, že v zmysle zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných
službách vedie žalovanej účet majiteľa cenných papierov (§99 a § 105 ZoCP). Túto službu poskytuje
v zmysle ustanovenia § 99 ods. 8 ZoCP za odplatu. Cena služby je vypočítaná v zmysle Cenníka
Centrálneho depozitára cenných papierov SR. Na základe toho faktúroval žalobca žalovanej poplatok
za vedenie účtu majiteľa - služba CD-55, a to za rok 2008.

Súd podľa návrhu žalobcu vydal vo veci platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi

829,85 Eur a trovy konania 49,50 Eur.

Žalovanávzákonomstanovenejlehotepodalaprotiplatobnémurozkazuodporažiadala,abysúdžalobu
zamietol pre premlčanie nároku žalobcu. Uviedla, že nepopiera, že žalobca jej vedie účet, a to bez
toho, aby bola medzi nimi uzatvorená akákoľvek zmluva bližšie špecifikujúca podmienky, za ktorých je
žalovanej predmetná služba zo strany žalobcu poskytovaná. Žalovanej nie je známe, na základe akej
skutočnosti došlo k stanoveniu dátumu splatnosti faktúry za vedenie účtu obzvlášť s prihliadnutím na

tú skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovanou nie je uzavretá zmluva upravujúca splatnosť záväzkov
medzi žalobcom a žalovanou, pričom splatnosť pohľadávky nie je upravená ani v Cenníku Centrálneho
depozitára cenných papierov, podľa ktorého bola vypočítaná suma za vedenie účtu majiteľa žalovanej.
Podľa jej názoru žalobca si svoje právo na zaplatenie pohľadávky súvisiacej s poskytnutou službou za
rok 2008 mohol uplatniť na súde už 1.1.2009, resp. v lehote splatnosti vyúčtovania, ktorá v žiadnom
prípade nemôže byť svojvoľne stanovená žalobcom na dátum 28.2.2009. Podľa názoru žalovanej došlo
k premlčaniu pohľadávky 1.1.2013, najneskôr 30.1.2013, ak by pripustila obvyklú lehotu splatnosti faktúr

v obchodných vzťahoch 30 dní, čo je aktuálne znenie. Žalobca si uplatnil nárok na súde až 25.2.2013,
teda po uplynutí štvorročnej premlčacej doby.Pred samotným právnym základom nároku uplatneného žalobcom, súd sa zaoberal námietkou
premlčania vznesenou žalovanou a dospel k záveru, že námietka premlčania je dôvodná, preto návrhu
žalobcu nemožno vyhovieť.

Z návrhu aj vyjadrení účastníkov konania je nesporné, že žalobca viedol v roku 2008 pre žalovanú účet
majiteľa cenných papierov v zmysle zákona č. 566/2001 Z.z. Nesporná bola aj skutočnosť, že žalobca
vedie účet majiteľa cenných papierov za odplatu. Žalobkyňa právo žalobcu na poplatok ani nepopierala.

Pre konanie bolo podstatné posúdiť, či nárok žalobcu je alebo nie je premlčaný. V prvom rade súd
považujezapotrebnéuviesť,žepretotokonaniejeotázkapremlčaniaposudzovanávzmysleustanovení
Občianskeho zákonníka. Žalobca udával, že právny vzťah medzi majiteľom účtu a Centrálnym
depozitárom cenných papierov je vzťahom obchodným odvolávajúc sa na ustanovenie § 58 ods. 5
zák. č. 600/1992 Zb., za účinnosti ktorého vznikol záväzkový vzťah medzi účastníkmi konania. Je
pravda, že podľa tohto ustanovenia zákona sa právne vzťahy medzi majiteľom účtu a depozitárom

spravovali Obchodným zákonníkom. Zákon č. 600/1992 Zb. však bol zrušený zákonom č. 566/2001 Z.z.
o cenných papieroch a investičných službách. Podľa ustanovenia § 161 prechodných a záverečných
ustanovení zák. č. 566/2001 Z.z., ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich
vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa však posudzujú podľa doterajších predpisov,

ak tento zákon neustanovuje inak. Z toho vyplýva, že pokiaľ ide o nároky vzniknuté po účinnosti
tohto zákona, spravujú sa zák. č. 566/2001 Z.z. a nie zák. č. 600/1992 Zb. Právo žalobcu vzniklo
za účinnosti zák. č. 566/2001 Z.z., pretože predmetom konania je poplatok za vedenie účtu na rok
2008. Nový zákon však vzťah depozitára a majiteľa účtu cenných papierov už neposudzuje v zmysle
ustanovení Obchodného zákonníka. Obchodným zákonníkom sa spravujú iba vybrané právne vzťahy

(napr. držiteľský účet, klientský účet člena, právne vzťahy medzi členom, ktorému bol účet majiteľa
zriadený a centrálnym depozitárom a iné). Právne vzťahy medzi majiteľom účtu, ktorý nie je členom a
depozitárom sa obchodným právom nespravujú, pretože zákon takéto vymedzenie vo vzťahu majiteľ
účtu -depozitár neobsahuje. Takisto nie je možné prisvedčiť argmetnácii žalobcu odvolávajúceho sa na
znenie ustanovenia § 261 ods. 6 písm.c ), pretože v súdenej veci nejde o záväzkové vzťahy z burzových

obchodov a ich sprostredkovania ani o záväzky z odplatných zmlúv týkajúcich sa cenných papierov.
Poplatok za vedenie účtu nie je možné bez ďalšieho považovať za záväzok z odplatnej zmluvy týkajúcej
sa cenných papierov. Zákon č. 566/2001 Z.z. jasne definuje, ktoré vzťahy sa spravujú Obchodným
zákonníkom. Pokiaľ tam vzťah medzi depozitárom a majiteľom účtu uvedený nie je, nemôže ísť o vzťah
obchodný.

Súd sa takisto nestotožňuje s dôvodmi uvádzanými žalobcom, ktorými vysvetľuje počítanie premlčacej
doby.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanovenia uvedené inak, premlčacia doba

je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Premlčacia doba teda plynie
odo dňa, keď sa právo objektívne mohlo vykonať, a nie kedy ho oprávnený subjekt mohol vykonať. Je
potrebné prisvedčiť žalovanému, že ak splatnosť poplatku za vedenie účtu nie je určená zákonom,
cenníkom, vykonávacím predpisom alebo vzájomnou dohodou, nemôže si ju jednostranne určiť žalobca.
Žalobca tak mohol urobiť, avšak jednostranné určenie splatnosti pohľadávky zo strany žalobcu nemalo

vplyv na začiatok plynutia premlčacej doby. Ak by tomu tak bolo, dochádzalo by k nezákonnému
predĺžovaniu premlčacej doby (napr. podľa rozhodnutia NS SR publikovaného v ZSR č. 28/1994, ak čas
splnenia dlhu nebol dohodnutý ani inak stanovený, premlčacie doba začína plynúť dňom nasledujúcim
po tom, keď dlh vznikol). Na tejto skutočnosti nič nemení ani okolnosť, že službu si žalobca faktúroval
v zmysle zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty. Podľa názoru súdu prvý deň, keď si žalobca

objektívne svoje právo na poplatok za vedenie účtu mohol uplatniť na súde bol prvý deň po uplynutí
roka 2008, teda 1.1.2009. V tento deň začala plynúť trojročná premlčacia doba na uplatnenie práva na
súde a uplynula 1.1.2012. Ak by súd pripustil 4-ročnú premlčaciu dobu podľa predpisov obchodného
práva, uplynula by 1.1.2013. Žalobca podal žalobu na súde 25.2.2013, teda po zákonom stanovenej
lehote podľa predpisov občianskeho aj obchodného práva.

Z uvedeného dôvodu súd nárok žalobcu ako premlčaný zamietol.O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že ich priznal žalovanej, ktorá mala v
konaní plný úspech. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za podaný odpor
49,50 Eur a trov právneho zastúpenia 214,17 Eur, spolu 263,67 Eur.

Trovy právneho zastúpenia boli vypočítané podľa vyhlášky č. 655/2004 z hodnoty predmetu konania
829,85 Eur. Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky je pri uvedenej hodnote konania jeden úkon právnej služby
v sume 51,45 Eur. Žalobcovi v zmysle § 13a vyhlášky patrí odmena za 3 úkony právnej služby po
51,45 Eur, a to za prevzatie zastúpenia, podanie odporu proti platobnému rozkazu a za účasť na
pojednávaní 3.9.2014, spolu 154,35 Eur. Ďalej mu patrí režijný paušál za 3 úkony právnej služby

vyššie špecifikovaných podľa ustanovenia § 16 ods. 3 vyhlášky, a to 3 x 8,04 Eur, spolu 24,12 Eur. Trovy
právneho zastúpenia tak predstavujú sumu 178,47 Eur. Táto suma bola zvýšená o 20% DPH podľa §
18 ods. 3 vyhlášky v sume 35,70, a to na 214,17 Eur.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.

Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť:
- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

- v akom rozsahu sa napáda,
- v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
- a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., to znamená, že sa rozhodlo vo veci,
ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej
istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal
návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,
ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým,
že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo
bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také
dôvody neexistovali,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

§ 42 ods. 3 O.s.p.
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné:
- ktorému súdu je určené
- kto ho robí

- ktorej veci sa týka
- čo sa podaním sleduje
- musí byť podpísané a datovanéPodanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (položka 21 Sazdobníka súdnych poplatkov)