Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. marec 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7C/36/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5110204041
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5110204041.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou, v právnej veci

navrhovateľa: Q. P., K.. XX.XX.XXXX, O. Y. Č.. XXX, právne zast. JUDr. Ladislavom Potockým,
advokátomsosídlomMydlárskač.19,01001Žilina,protiodporcom:vrade1/Q.B.,K..XX.XX.XXXX,O.
Y.Č..XX,vrade2/Ľ.B.,K..XX.XX.XXXX,O.Y.Č..XX,obidvajaprávnezast.JUDr.JánomKasenčákom,
advokátom so sídlom Veľká Okružná 2134/76, 010 01 Žilina, o zaplatenie nemajetkovej ujmy 20.000,-
Eur, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

O trovách konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal súdneho výroku, v ktorom by súd v návrhu označených
odporcov v rade 1/ a 2/ zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 20.000,- Eur z
titulu nemajetkovej ujmy. Svoj návrh skutkovo odôvodňoval tým, že na základe podaní odporcov v rade
1/ a 2/, ktorými oznamovali, že navrhovateľ sa dopustil prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm.
a) Tr. zákona a iné, na tom skutkovom základe, že mal v čase od 19:30 do 19:45 hod. dňa 09.02.2008 v
obci Y. W.poločným konaním s doposiaľ nezistenou osobnou vojsť cez neuzamknuté dvere do objektu
V. Q. č. súp. XXX, kde mal z kancelárie z drevenej skrinky odcudziť kovovú bezpečnostnú skrinku, v

ktorej sa v tom čase nachádzala hotovosť 120.000,- Sk, čím mal majiteľovi peňazí a pekárne Ľ. B. -
odporcovi v rade 2/ spôsobiť celkovú škodu 123.000,- Sk bolo proti nemu začaté trestné stíhanie pre
prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona spáchaného formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Tr. zákona v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona.
Navrhovateľ kategoricky popieral, že by sa bol dopustil akéhokoľvek protiprávneho konania, ktoré by
malo v súvislosť s prečinom krádeže a s prečinom porušovania domovej slobody. V predmetnej trestnej
veci boli vykonané rôzne dôkazy, ktoré jednoznačne vyvracajú tvrdenia odporcov v rade 1/ a 2/, ktorí

dobre vedeli, že sa nedopustil uvedeného skutku. Má za to, že odporcovia v rade 1/ a 2/ sa mu takýmto
spôsobom chceli pomstiť z dôvodu, že ako ich zamestnanec a jeho manželka Ľ. P. rozviazali s odporcom
v rade 2/ pracovný pomer, čím sa dostali do nepriaznivej situácie. Z dôkazov, ktoré boli vykonané v
tejto trestnej veci je zistiteľné, že v mieste, kde sa mal skutok stať v uvedenú hodinu nebol a bol mimo
okres S. K. Q. a to až za mestom O. K. O.. V dôsledku konania odporcovi v rade 1/ a 2/ denná tlač,
konkrétne v denníku Plus 1 deň, Nový čas S. ako aj televízia uverejnili o ňom článok „Je to drzosť!,
komentujú zlodejstvo okradnutí B. G. Y. na S.. Bývalý zamestnanec Q. P.. im ukradol 120.000,- Sk.

Bezpečnostná kamera ho však zachytila pri čine“. Ďalej bolo uverejnené „Okamžite sme ho poznali my
aj naši zamestnanci“, vysvetlil Ľ. B.. Nepravdivé tvrdenia odporcov v rade 1/ a 2/ mu veľmi ublížili ako aj
celej jeho rodine a maloletého syna Q. P. prezývajú „sejfár“. Odporcovia v rade 1/ a 2/ znížili jeho vážnosť
u spoluobčanov, u jeho bývalých spolupracovníkov ako aj v širokom okolí. Tvrdenia žalovaných v rade 1/a 2/ považuje za hrubo urážlivé, uvádzajú fakty, ktoré budú musieť v rámci konania o ochrane osobnosti
preukázať. Tvrdenia odporcov v rade 1/ a 2/ ho postavili do procesného postavenia obvineného a to v
zmysle § 2 ods. 4 Tr. por., podľa ktorého každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za

nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu. Vznesenie obvinenia
bolo proti jeho osobe na základe tvrdení odporcov v rade 1/ a 2/. Vzhľadom na to, že je obvinený z
uvedených prečinov, na základe tvrdenia odporcov, utrpel vážnu morálnu ujmu, dôveryhodnosť, v tomto
štádiu si nemohol nájsť ani zamestnanie a tak sa dostal do nepriaznivého svetla v súkromí ako aj vo
verejnosti. Ide o nenapraviteľnú ujmu, ktorú mu spôsobili odporcovia v rade 1/ a 2/, a preto sa domáha,

aby boli zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť mu ujmu nemajetkovej povahy v sume 20.000,- Eur.

Odporcovia sa k podanému návrhu vyjadrili písomným podaním, v ktorom poukazovali na to, že voči
osobe navrhovateľa bolo vznesené obvinenie a nakoľko odporca v rade 2/ vystupuje v uvedenej trestnej
veci ako poškodený, považujú návrh na ochranu osobnosti zo strany navrhovateľa ako účelový a
skutočnosti, ktoré sú v ňom uvedené, sú nepravdivé. Odporcovia v rade 1/ a 2/ boli v predmetnej trestnej

veci oslovení dennou tlačou Plus 1 deň. S denníkom síce urobili rozhovor, ale len ku skutočnostiam
ako došlo k odcudzenej finančnej hotovosti. Odporcovia sú si vedomí, že odhalenie páchateľa trestného
činu je predmetom vyšetrovania a trestného konania. Výlučne orgány činné v trestnom konaní a
následne súd vyhodnotia zabezpečené dôkazné prostriedky a rozhodnú vo veci samej v prospech
alebo neprospech obvineného. Každému občanovi prináleží právo podať trestné oznámenie, ale o

spôsobe jeho vybavenia rozhodujú orgány činné v trestnom konaní. Odporkyňa v rade 1/ uviedla iba
svoje podozrenie, že na páske z bezpečnostnej kamery je navrhovateľ, ktorého opoznala hlavne z jeho
postavy a netypickej chôdze, takže mu nemohla týmto svojím vyjadrením spôsobiť zníženie vážnosti u
spoluobčanov, bývalých pracovníkov a v širokom okolí. Podľa vedomosti odporcov v rade 1/ a v rade
2/ autor článku komunikoval s viacerými osobami z ich okolia a za informácie a údaje v ňom uvedené

zodpovedá vydavateľ denníka Plus 1 deň. Z tohto dôvodu odporcovia v rade 1/ a 2/ nie sú v pasívnej
legitimácii v predmetnom občianskoprávnom spore na ochranu osobnosti a majú za to, že pasívne
legitimovanýjedenníkPlus1deň,ktorýčlánokonavrhovateľoviuverejnil.Navrhovateľmoholnaochranu
svojich práv využiť osobitný prostriedok právnej ochrany právo na opravu, o ktorom hovorí ustanovenie
§ 7 Zákona č. 167/2008 Z.z. Navrhovateľ zavádza súd tvrdením, že trestné oznámenie v uvedenej

trestnej veci podané odporcami v rade 1/ a 2/ je formou pomsty, nakoľko on a jeho manželka s nimi
rozviazali pracovný pomer. V skutočnosti manželka navrhovateľa a sám navrhovateľ boli u odporcu v
rade 2/ zamestnaní. Nakoľko medzi manželkou navrhovateľa a navrhovateľom dochádzalo k častým
konfliktom (a to aj na pracovisku) nemohla s navrhovateľom naďalej pracovať v jednom podniku a sama
pracovný pomer z tohto dôvodu s odporcom v rade 2/ i rozviazala. Navrhovateľ bol u odporcu v rade 2/

zamestnanýakovodič.Problémyvmanželstvečastoriešilnadmernýmpožívanímalkoholickýchnápojov
a pri bežnej kontrole hliadkou dopravnej polície zistili, že navrhovateľ pod vplyvom alkoholu viedol
motorové vozidlo a z toho dôvodu mu bol zadržaný vodičský preukaz. Po tomto incidente odporkyňa v
rade 1/, keďže chcela pomôcť navrhovateľovi, vykonávala prácu vodiča a navrhovateľ prácu závozníka.
Ani vtedy odporca v rade 2/ s navrhovateľom nerozviazal pracovný pomer, pretože navrhovateľ ho

ubezpečoval o jeho náprave a dal mu sľub, že si bude riadne plniť svoje pracovné povinnosti. Odporca v
rade 2/ vedel, že navrhovateľ má tri maloleté deti, chcel mu pomôcť a považoval jeho sľub za korektný.
Rozhodnutím Okresného súdu Žilina bol navrhovateľovi odobratý vodičský preukaz na obdobie jedného
roka. Keďže navrhovateľ bol u odporcu v rade 2/ v pracovnom pomere ako vodič - rozsudkom OS Žilina
stratil navrhovateľ možnosť vykonávať prácu v zmysle pracovnej zmluvy. Odporca v rade 2/ navrhol

navrhovateľoviukončeniepracovnéhopomerudohodou,pretožeoprávnenieviesťmotorovévozidlobolo
pre navrhovateľa nevyhnutné k výkonu práce vodiča a pracovný pomer ukončili dohodou. Navrhovateľ
si nadmerným požívaním alkoholu a neserióznym správaním sám privodil stratu zamestnania ako
aj rozpad manželstva. Odporcovia v rade 1/ a 2/ sa mu snažili ako svojmu zamestnancovi pomôcť.
Odporcovia v rade 1/ a 2/ sú považovaní za slušných občanov, ktorí vedú usporiadaný rodinný a

verejný život. Nikdy nemali žiadne konflikty so zákonom a neboli ani priestupkovo riešení. Skutočnosti,
ktoré navrhovateľ uvádza v návrhu sa nezakladajú na pravde a sú využité čiste účelovo. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti žiadali, aby súd návrh zamietol ako nedôvodný a zaviazal navrhovateľa k úhrade
trov konania.

Na pojednávaní navrhovateľ a odporcovia zotrvali na svojich písomných podaniach.

Navrhovateľ vo svojej výpovedí poukazoval na to, že odporcovia ho obvinili za čin, ktorý nespravil.
Behom dvoch dní, možno ani to nie sa to vedelo po celej dedine a že spáchal trestný čin, z ktorého hoobvinili a ľudia sa začali na neho pozerať a mnohí z nich ho už ani nepozdravili. Ľudia začali ukazovať na
neho aj palcom a u druhého zamestnávateľa, u ktorého pracoval, vykrikovali na neho spomedzi regálov,
že to je ten, čo vykradol pekáreň. Jedného dňa, keď išiel z roboty domov, tak asi 17-roční chlapci na

neho kričali „trezor“. Jeho synovi sa tiež v škole posmievajú „trezor“. V podstate stratil aj niektorých
kamarátov, ktorí sa s ním nechcú stretávať a ľuďom je ťažko vysvetliť, že pokiaľ nie je odsúdený, tak
nie je vinný. Jeho brat, ktorý sa venuje inštalatérskym prácam, ho brával na pomocné práce a tiež jeho
klienti sa párkrát pýtali, že či je jeho brat, čo vykradol tú pekáreň. Mal z toho tiež nepríjemnosti, preto s
ním chodieval už len na také práce, ktoré boli mimo S., kde ho ľudia nepoznali. Sestra H. robí v H. S.

a tiež sa jej kolegyne pýtali, či nepozná niekoho, čo vykradol pekáreň. Uviedli, že to videli aj v televízii
a čítali to v novinách. Sestra povedala, že áno, že je to jej brat, avšak vysvetľovala im to, že on to
nespravil. Celé to spôsobilo to, že sa už ani nedokázal v práci sústrediť, celé noci nespával. Pracoval
aj pre jednu bezpečnostnú firmu v S., ale B. S. sa mu veľmi zle pracovalo, preto radšej chodil pracovať
do Č., do Ž., kde ho ľudia nepoznali. Poukazoval na to, že u odporcov bol zamestnaný ako vodič, avšak
odobrali mu vodičský preukaz, nakoľko bol pod vplyvom alkoholu. Odobrali mu ho asi na pol roka. Po

tomto jeden čas chodili tak, že odporkyňa v rade 1/ bola ako vodička a on bol ako závozník. Potom dal
výpoveď. Výpoveď dal predtým ako bol obvinený z trestného činu. Potom robil pre bezpečnostnú firmu,
v ktorej však skončil z toho dôvodu, že mal záznam v trestnom registri o odobratí vodičského preukazu,
a preto už nemohol robiť v súkromnej bezpečnostnej službe a z tohto dôvodu ukončil pracovný pomer.
Po vznesení obvinenia pracoval u svojho brata ako pomocník. Chcel sa však aj riadne zamestnať, bol na

pohovoroch, na konkurzoch. Zaujímal sa hlavne o prácu vodiča, lebo potom už mu bol vodičský preukaz
vydaný. Navrhovateľ nevedel uviesť, ktoré osoby na neho pokrikovali „trezor“, lebo bola už tma, bolo to
večer. Pamätal si, že to boli traja chalani a pokiaľ ide o ľudí, ktorí pokrikovali alebo robili poznámky v S.,
tak týchto nepoznal. Nevedel o koho išlo. Navrhovateľ poukazoval, že oni ho určite poznali, lebo chodil
s pekárenským autom a bol tam nápis V. Q. a doobeda sa častejšie pohyboval autom po S.. Stávali sa

mu aj také situácie, že raz, keď bol v jednej reštaurácii v Y., tak tam bol jeden pán a pýtal sa ho „No
tak čo, už sa máš lepšie, keď si vykradol pekáreň?“ Toto sa mu stalo viackrát a potom vlastne už ani
nechodil si sadnúť ani na pivo ani si posedieť.

Odporkyňa v rade 1/ vo svojej výpovedí na pojednávaní uviedla, že nikde nepočula, že by mal

navrhovateľ mať nejaké problémy, že sa niekde o ňom po dedine rozprávalo a ona sa ani o ňom nikdy
nezmieňovala,žebynanehoútočilaaaninikdynehovorilaoňomprednejakýmiinýmiľuďmi.Včase,keď
došlo v ich dome ku krádeži, tak volali políciu a až pri prítomnosti polície si prehrali kamerové záznamy
a vtedy vyslovili podozrenie, že ten človek, ktorý je na týchto kamerových záznamoch by mohol byť
navrhovateľ.Avtedyimzostranypolíciebolopovedané,žetotomusiapodpísať,abytomohlizačaťriešiť

a konať. V čase, keď prišla policajná hliadka, boli prítomní ona, jej manžel a syn. Na druhý deň prišli ešte
do zamestnania niektorí ich zamestnanci. Bola nedeľa a v podstate im prehrali ten kamerový záznam a
pýtali sa ich, či by vedeli ľudí poznať. V žiadnom prípade im nevnucovali nejaké ich podozrenie, že by to
mal byť práve navrhovateľ. Pustili im to kvôli tomu, aby povedali, či v tom niekoho nespoznali. A potom
sa už o tom ani s nikým nerozprávali ani v dedine nepočuli, že by na navrhovateľa niekto útočil. Jedného

dňa za nimi osobne prišla jedna pani, povedala, že je z určitých novín. Napriek tomu, že im predtým ani
nevolala ani sa nepokúsila s nimi nejakým spôsobom dohodnúť, chcela si len odfotiť miestnosť a skrinku,
odkiaľ zmizli peniaze. Prišla s tým, že mala svoje informácie, už o tom vedela. Rozprávali sa spolu, ale
nehovorila jej, že má podozrenie na niekoho a pokiaľ bol citovaný nejaký článok z novín, o tomto ani
vôbec nevedela. Podľa jej vedomostí to ani nikde v televízii nebolo. V celej veci následne vypovedala len

pred políciou, s nikým sa o tom ani nerozprávala a ich podozrenie neuviedli ani pred nikým iným, len pred
políciou. A v podstate nerozprávali sa o tom ani s ich zamestnancami, iba s tými, ktorí prišli v tú nedeľu
a prezreli si záznam. Ale že by si s nimi sadli a že by sa o tom konkrétne bavili, to nie. Potvrdila, že na
políciu viezli pána Z., ktorý bol po nočnej a išiel na výsluch. V priebehu pracovného pomeru navrhovateľa
sa z jeho strany nevyskytli nejaké závažné nedostatky pri plnení pracovných povinností, avšak bol tam

alkohol a dvakrát bol navrhovateľovi odobratý vodičský preukaz. Prvýkrát to bolo tak, že navrhovateľ im
povedal, že za mesiac by ho mal dostať späť, tak sa aj stalo a vtedy pomáhal v pekárni. Druhýkrát čakali
ako sa to vyvinie a vtedy mu navrhli, že ona bude jazdiť a že on bude vynášať debničky. Takto jazdili asi
pol roka, avšak potom prišiel rozsudok, že mu zobrali vodičský preukaz na rok. A potom po vzájomnej
dohode ukončili pracovný pomer, nakoľko sám navrhovateľ vedel, že v podstate nemá u nich ďalšiu

prácu. V čase, keď prišla za ňou redaktorka nespisovali žiadny záznam na aké otázky bolo odpovedané
a ani nežiadala, aby sa to autorizovalo. V podstate sa o tom ani moc nebavili. Ona skôr chcela miestnosť
vidieť a vyfotiť a bolo to veľmi krátku chvíľu. Redaktorka mala už vedomosť predtým ako prišla, čo sa
stalo, ako sa stalo. Chcela si to len vyfotiť.Odporca v rade 2/ vo svojej výpovedí na pojednávaní uviedol, že pred nikým ako pred vyšetrovateľom
sa o svojom podozrení nerozprával. V pekárni sa to tiež nerozoberalo a pri práci to vôbec nejde. Na

druhý deň po tej udalosti išli veci tak ako uvádzala jeho manželka. Prišli do práce pracovníci, ktorí mali
smenu. Prehrali im záznam, len niektorým, nie všetkým. A niektorí z tých, ktorým to pustili, sa pred nimi
vyjadrili, že ho spoznali. Vlastne možno takto to celé aj vzniklo. S nikým iným sa o tom ani nerozprávali,
nakoľko v práci na to nie je čas. V noci pracujú, cez deň rozvážajú. A v nejakých reštauráciách alebo
medzi nejakými známymi o tom nerozprávali. Keď prišla redaktorka, bol doma, bol pri tom, avšak ona už

prišla na hotovú vec. Mala svoje informácie. Povedala im, že u nich sa stala krádež, že by si to chcela
odfotiť, objekt, či je to možné. To bol hlavný motív jej návštevy a takto to aj brali. Odporca v rade 2/
uviedol, že k navrhovateľovi má dobrý vzťah, poznajú sa od malička, vyrastali spolu v jednej dedine asi
100 m od seba a voči navrhovateľovi necíti žiadnu nenávisť.

Súd na základe vykonaného dokazovania výsluchom navrhovateľa, odporcov, oboznámením sa s

listinnými dôkaznými prostriedkami a to najmä fotokópiou novinového článku uverejneného v dennej tlači
Plus 1 deň, S. bez uvedenia dátumu, pripojeným vyšetrovacím spisom č. Č.B.:R.-XXX/KNM-D.-XXXX
Obvodného oddelenia PZ S. K. Q. a to najmä zápisnica o výsluchu svedka - poškodeného odporcu v
rade 2/ zo dňa 9.2.2008, odporkyne v rade 1/ zo dňa 10.2.2008, výpoveď J. Z. z č. l. 80 a to najmä v
časti ohľadom videozáznamu, X. Q. z č. l. 83, výpoveď U. Č. z č. l. 86, výpoveď Ľ. Č. z č. l. 88, výpoveď

Q. Z. z č. l. 168, časť výsluchu svedkyne U. Č. z č. l. 180 až 181, výpoveď J. B. z č. l. 193, uznesením
po začatí trestného stíhania zo dňa 09.02.2008, uznesením o vznesení obvinenia navrhovateľovi zo
dňa 10.02.2008, pripojeným trestným spisom Okresného súdu Žilina sp. zn. XT/X/XXXX a to najmä
obžalobou zo dňa 18.01.2011 sp. zn. XPv XX/XX-XX, Rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. XT/X/
XXXX-XXX zo dňa 30.04.2012, uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. XTo/XX/XXXX-XXX zo dňa

27.09.2012, výsluchom svedkyne H.. X. V., informáciou Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline
k udalosti zo dňa 09.02.2008 a celým spisovým materiálom zistil nasledovný skutkový stav:
Dňa 09.02.2008 v čase od 19:30 do 19:45 hod. došlo v priestoroch kancelárie prevádzky „V. Q. B. Y.
Č.. XXX ku krádeži bezpečnostnej skrinky s finančnou hotovosťou.
Dňa 09.02.2008 v čase o 22:50 hod. bol vyšetrovateľom OO PZ S. K. Q. vo veci ako poškodený vypočutý

odporca v rade 2/, ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že mu bola krádežou spôsobená škoda na odcudzení
finančnej hotovosti vo výške 120.000,- Sk a na odcudzení skrinky 3.000,- Sk. Zároveň uviedol, že nevie
kto mu to mohol odcudziť a nemá na nikoho podozrenie.
UznesenímOOPZS.K.Q.Č..Č.:R.-XXX/KNM-D.-XXXXzodňa09.02.2008bolozačatétrestnéstíhanie
voveciprečinukrádežepodľa§212ods.1a3písm.a)Tr.zák.aporušeniadomovejslobodypodľa§194

ods. 1 Tr. zákona, nakoľko na podklade zistených skutočností je zrejmé, že doposiaľ nezistený páchateľ
v dobe od 19:30 do 19:45 hod. dňa 09.02.2008 vykonal krádež bezpečnostnej skrinky s finančnou
hotovosťou z kancelárie pekárne zv. Q. B. Y. Č.. XXX, ktorá sa nachádza za rodinným domom s p. č.
XX a to tak, že vošiel na pozemok uvedeného rodinného domu a vošiel do neuzamknutej pekárne a
následne do taktiež neuzamknutej kancelárie, odkiaľ z drevenej skrinky upevnenej na stene odcudzil

bezpečnostnú skrinku, v ktorej bola finančná hotovosť, čím spôsobil majiteľovi uvedených pekární
Ľ. B. škodu vo výške 120.000,- Sk na odcudzenej finančnej hotovosti a 3.000,- Sk na odcudzenej
bezpečnostnej skrinke. Celková vzniknutá škoda na odcudzených veciach je 123.000,- Sk a na zariadení
nevznikla žiadna škoda.
Dňa 10.02.2008 o 06:30 hod. bola pred OO PZ S. K. Q. vypočutá odporkyňa v rade 2/ ako svedkyňa,

ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že dňa 09.02.2008 o 19:45 hod. jej manžel zistil, že im z priestorov
pekárne, konkrétne z kancelárie bola odcudzená bezpečnostná schránka, ktorá bola uložená v drevenej
skrinke nad počítačovým stolom. V tejto bezpečnostnej schránke mali odloženú finančnú hotovosť z
faktúr za tovar od 01.02.2008. Nevedela presne uviesť koľko peňazí mohlo byť v tejto bezpečnostnej
schránke, ale naisto tam bolo 120.000,- Sk ako uviedol jej manžel. Presnú škodu spolu s manželom

doloží, keď urobí celkovú uzávierku. V uvedenej pekárni si asi v období novembra roku 2007 dali
namontovať priemyselnú kameru, ktorá sníma chodbu a hlavne vstupné dvere do pekární a taktiež dvere
do kancelárie. Niekoľkokrát si pozrela zábery z tejto uvedenej kamery, na ktorej sú dve osoby, ktoré túto
bezpečnostnú schránku spolu s finančnou hotovosťou odcudzili. Uviedla, že naisto vie určiť, že jednou
osobou, ktorá je na zázname, je osoba ich bývalého zamestnanca Q. P. - navrhovateľa, ktorý u nich

pracoval ako vodič. Tú druhú osobu však opoznať nevedela. Uviedla, že si je istá, že sa jedná R. Q.
P., nakoľko s ním pracovala 2 roky. Chodila s ním rozvážať tovar, pretože mu bol zadržaný vodičský
preukaz. Keďže s ním bola v každodennom kontakte vie, že má inak tvarovanú panvu, pričom má nohy
do oblúka a jednu nohu dáva do vnútornej strany. Chôdzu má ako vojak a aj ruky ukladá ako vojak,keď zrýchli chôdzu. Keď bol Q. P. vždy nervózny, tak si rukou prechádzal cez uši. Taktiež prsty na ruke
rozťahuje, taktiež má väčší nos a vlasy mu v zadnej časti prečnievajú. Tieto všetky znaky, ktoré uviedla
sú vidieť aj na zázname z kamery. Na zázname je aj vidieť, kde sa Q. P. pohybuje po objekte pekárne a

s istotou chodil po objekte. Po tomto zistení, že sa jedná o osobu Q. P., volala na jeho mobilný telefón,
avšak sa mu nemohla dovolať, pričom mu zvonil, avšak telefón nedvíhal. Následne volala jeho bratovi
V. P., či náhodu nevie, kde sa jeho brat nachádza. Jemu taktiež nedvíhal telefón a tak V. P. volal na
mobilný telefón osobe Ľ. Ď.. Následne V. P. zistil, že jeho brat Q. P. by sa mal nachádzať niekde v Bille.
Neskôr mu uviedol, že je v V. a nakoniec mu povedal, že je v Z. Š.. Je možné, že aj ostatní zamestnanci

v pekárni by ho podľa záznamu mohli opoznať.
Uznesením povereného príslušníka OO PZ S. K. Q. Č.. Č.:R.-XXX/KM-D.-XXXX zo dňa 10.02.2008
bolo navrhovateľovi vznesené obvinenie za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr.
zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona v súbehu s prečinom porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona, lebo na podklade zistených skutočností je dostatočne
odôvodnený záver, že v čase od 19:30 do 19:45 hod. dňa 09.02.2008 v obci Y. spoločným konaním s

doposiaľ nezistenou osobou vošiel cez neuzamknuté dvere do objektu V. Q. č. p. XXX, kde z kancelárie
z drevenej skrinky odcudzil kovovú bezpečnostnú skrinku, v ktorej sa v tom čase nachádzala finančná
hotovosť vo výške 120.000,- Sk, čím majiteľovi peňazí a pekárne Ľ. B. G. Y. spôsobil celkom škodu vo
výške cca 123.000,- Sk. V odôvodnení predmetného uznesenia je okrem iného uvedené, že následným
vykonaným vyšetrovaním, hlavne vykonaným výsluchom svedka Q. B. G. Y. bolo zistené, že ku skutku

došlo tým spôsobom ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a že skutok spáchal spoločným
konaním s ďalšou doposiaľ nezistenou osobou, konkrétna osoba Q. P. G. Y., preto bolo potrebné
rozhodnúť tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Proti uvedenému uzneseniu podal
navrhovateľ ako obvinený sťažnosť, ktorá bola uznesením Okresnej prokuratúry Žilina sp. zn. XPv XX/
XX-X zo dňa 26.02.2008 ako nedôvodná zamietnutá. V odôvodnení predmetného uznesenia prokurátor

OP Žilina okrem iného uviedol, že preskúmaním spisového materiálu, ktorý mu bol predložený zistil,
že policajt OO PZ S. K. Q. vzniesol obvinenie v zmysle § 206 ods. 1 Tr. por. na podklade skutočností
dostatočne odôvodňujúcich záver, že trestný čin spáchala konkrétna osoba. Vznesenie obvinenia
nateraz odôvodňovali okolnosti uvádzané poškodeným Ľ. B., svedkyňou Q. B., ktorá podrobne popísala
spáchanie skutku s tým, že páchateľa videla na kamerovom zázname z priemyselnej kamery, popísala

jeho správanie, pohyb a ostatné charakteristické črty správania sa. Vyšetrovateľ ďalej zabezpečil do
vyšetrovacieho spisu obhliadku miesta činu s fotodokumentáciou a ostatné dôkazy, ktoré v súhrne
postačovali na postup policajta podľa § 206 ods. 1 Tr. por. Okolnosti uvádzané v sťažnosti budú
predmetom ďalšieho dokazovania v zmysle § 201 ods. 4 Tr. por., nakoľko v tomto štádiu trestného
konania nie je možné jednoznačne rozhodnúť o nevine obvineného a rozhodnúť bude možné až

po náležitom zistení skutkového stavu veci aj na základe okolnosti uvádzaných obvineným na svoju
obhajobu.
Dňa 29.06.2008 poverený príslušník PZ OO PZ S. K. Q. podal návrh na zastavenie trestného stíhania
vo veci obvineného Q. P. s odôvodnením, že na základe zistených skutočností je nepochybné, že skutok
nespáchal obvinený. Voči obvinenému neboli zabezpečené žiadne priame ani usvedčujúce nepriame

dôkazy. Výpoveďami troch nezávislých svedkov bolo preukázané, že obvinený Q. P. sa v čase vykonanie
skutku nemohol nachádzať v obci Y.. Dôvodné podozrenie vyslovené svedkyňou Q. B. v jej výpovedi
voči menovanému sa teda nepotvrdilo. Samotný obvinený sa k spáchaniu skutku nepriznal.
Prokurátorom OP Žilina bola trestná vec dňa 14.07.2008 vrátená na OO PZ S. K. Q. na doplnenie
vyšetrovania s bližšie popísanými pokynmi okrem iného opätovne vypočuť Ľ. B. U. Q. B. ku všetkým

okolnostiam prípadu, najmä, aby sa vyjadrili k tomu ako dobre poznajú obvineného, ako často s ním v
minulosti a v súčasnosti prichádzajú do styku, odkedy dokedy bol zamestnancom V. Q., z akého dôvodu
odišiel z tejto pekárne, či boli s ním nejaké problémy, či mali nevyriešené nejaké otázky, či mu boli
vyplatené všetky nároky z pracovného pomeru, či bol pracovnoprávne riešený pre porušenie pracovnej
disciplíny, aké mal pracovné zaradenie, či vedel, kde majiteľ pekárne, resp. vedúca ukladá dennú tržbu,

či mal vedomosť o existencii trezora ako aj jeho obsahu, či vedel o priemyselnej kamere, z akého
dôvodu majitelia nainštalovali toto zariadenie, nech podrobne popíšu osobu Q.. P. z hľadiska anatómie,
nech podrobne popíšu jeho špecifické správanie a podobne. A následne nech im je umožnené pozrieť
videozáznam, na ktorom nech popíšu podľa akých znakov správania sa a výzoru páchateľa usudzujú,
že to spáchal práve obvinený Q.. P.. Prokurátor upozornil, že výsluch týchto svedkov bol vykonaný veľmi

povrchne. Zároveň nariadil vypočuť k veci syna manželov B., zabezpečiť výsluchy všetkých ďalších
zamestnancov V. Q. a položiť im obdobné otázky ako vyššie uvedeným svedkom, následne nech im je
umožnené pozrieť si videozáznam, na ktorom nech popíšu, či spoznávajú osobu páchateľa a ak áno,
podľa akých znakov správania sa a výzoru.Dňa 20.08.2008 o 17:00 hod. bol odporca v rade 2/ opätovne vypočutý povereným policajtom OO PZ
S. K. Q., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že obvineného pozná dlho a veľmi dobre. V detstve s ním v
podstatevyrastal,bývalivtesnomsusedstveastýkalisavpodstatekaždodenneaždojeho14-tichrokov,

kedy odišiel z obce Y.. Stále ho považoval a v podstate aj dnes ho považuje za kamaráta. Následne v
roku 2006 ho zamestnal ako vodiča na rozvoz tovaru z pekárne. Z počiatku s ním ako zamestnancom
neboli vôbec žiadne problémy. V roku 2007 mu však za jazdu pod vplyvom alkoholu zobrali policajti
vodičský preukaz. Toto však vo firme nejako neriešili. Poznal trasu rozvozu, tak ho neprepustili, ale ďalej
jazdil ako závozník spolu s jeho manželkou, občas aj s ním. Koncom roka 2007 to však už časovo

nezvládali, potrebovali plnohodnotného vodiča, preto sa s ním dohodli, že pracovný pomer ukončia.
Išlo o vzájomnú dohodu, ktorú on v pohode prijal, sám sa vyjadril, že tiež chce skončiť, pretože začal
pracovať ako strážnik SBS v Bille v KNM. Mal vyrovnané všetky platové náležitosti, nič mu neostal dlžný
ani on nič nepožadoval doplatiť. Čo sa týka jeho osoby z hľadiska anatómie, môže povedať, že podľa
záznamu bezpečnostnej kamery, ktorú poskytol je presvedčený o tom, že je na nej Q. P. ako jeden z
páchateľov. Nevedel to úplne presne popísať, ale spôsob jeho pohybovania chôdze ho úplne presne

charakterizuje. Jednoznačne ale povedal, že Q. P. si hlavne, keď je nejako nervózny alebo v strese,
šúcha rukou ucho. To na ňom zbadal už skôr, hlavne, keď pri rozvoze niečo zabudol alebo mal veľa
roboty. Tak to veľmi často robil. Ten istý pohyb rukou k uchu robí na zázname z kamery aj páchateľ a
to práve v čase, keď spoločnej s druhým páchateľom kradli z kancelárie bezpečnostnú skrinku. Taktiež
uviedol, že od tohto skutku s Q. P. nebol v kontakte. Myslel si, že ako kamarát za ním príde a vysvetlí mu,

že to nebol on, že sa musel zmýliť, že sa bude nejako brániť, ale on sa vôbec neozval. Bezpečnostnú
kameru, ktorá je inštalovaná v objekte dával zapájať niekedy v lete roku 2007, teda v čase, kedy tam
Q. P. ešte pracoval. Kamerový systém pôvodne inštaloval kvôli tomu, že v pekárni sú drahé stroje a
chcel mal zaznamenané ako zamestnanci na nich pracujú v prípade, že by sa nejako poškodili. Neskôr
už kamery nechal aj kvôli bezpečnosti. Q. P. vozieval aj tržbu, ktorú mu nosil do kancelárie a on ju aj

pred ním ukladal do bezpečnostnej skrinky, teda dobre vedel, kde je, ale nevedel číselný kód, ktorým
blokovaná. Ako bývalý zamestnanec tiež vedel, že v sobotu v nej býva tržba za celý týždeň, teda že
je tam najviac peňazí. Pokiaľ ide o nejaký porovnávací materiál k záznamu z bezpečnostnej kamery,
uviedol, že tieto nearchivuje. Po troch dňoch sa automaticky premazáva najstarší záznam. Môže však
predložiť nejaké nové záznamy, na ktorých je Q. P. zachytený ako prechádza okolo ich domu a niektoré

špecifické jeho pohyby sú tam viditeľné.
Dňa 30.01.2009 bol odporca v rade 2/ opätovne vypočutý. Vo svojej výpovedi uviedol, že bol vyzvaný
policajtom na dostavenie sa k výsluchu, pričom predložil originál zoznam zamestnancov, ktorí boli v
danom dotknutom období v kontakte s obvineným v zamestnaní a poznali ho z pracovnej stránky,
ďalej predložil originál písomné doklady k tržbe, denné výstupy z registračných pokladní a záznam

zaznamenaný z HDB priemyselnej kamery zachycujúce obvineného za rôzne obdobia počas jeho
pohybov pri pekárni. Uvedené predložil ako porovnávací materiál pre políciu. Zotrval na svojej výpovedí
zo dňa 09.02.2008, pričom ak sa dokáže, že skutok spáchal obvinený, žiada, aby sa mu ospravedlnil
a uhradil škodu. Zároveň uviedol, že dňa 10.02.2008 v čase okolo 09:00 hod. dával zamestnancom
pani Č. a jej manželovi, pani W., vtedy P., pani Q.Č., pani Z. pozrieť videozáznam z doby, kedy

páchateľ chodil po pekárni. Vyzeralo to tak, že každému z menovaných zamestnancov pustil záznam
z bezpečnostnej kamery, kde sú zachytené dve osoby podozrivé zo spáchania krádeže. Následne
každému položil otázku, či poznajú niektorú z uvedených osôb na zázname. Podotkol, že v záujme
zachovania objektívnosti meno osoby pána P. vôbec nepovedal, teda osoby, ktoré pozerali na záznam
nepočuli od neho o koho konkrétne by malo ísť. Po zhliadnutí záznamu všetky uvedené osoby, teda

zamestnanci zhodne každý samostatne bez ovplyvňovania uviedli, že na zázname je Q. P.. Jeho meno
vyslovili každý jeden z nich a to v rozmedzí buď ihneď po spustení do opakovania záznamu. Opoznala
ho jeho sesternica X. W.. Spoznala ho ihneď a pomenovala menom na počiatku spustenia záznamu so
slovami „Veď to je Q.“. A taktiež ihneď po spustení záznamu ho spoznala pani Č., teda ihneď vyslovila
jeho meno bez toho, aby jej ho vopred povedal alebo nejakým spôsobom ju naviedol na to. Ostatné

osoby ho opoznali po opätovnom spustení záznamu. Pri ukazovaní záznamu tieto osoby ešte v tej dobe
vôbec nevedeli, že by ich vtedy vykradli. Teda nemohli si dať nič do súvisu.
Odporkyňa v rade 1/ bola povereným príslušníkom PZ opätovne vypočutá dňa 20.08.2008, zotrvala na
svojej výpovedí zo dňa 10.02.2008, ktorú bližšie konkretizovala. Uviedla, že počas výsluchu jej bola
pustená nahrávka bezpečnostnej kamery, ktorú pre účely trestného konania poskytli. Na nahrávke sa

pohybujú dve postavy, obidve očividne mužské. Druhú osobu nespoznala. Nevedela uviesť, kto to je. O
prvej osobe uviedla, že predpokladá, že sa jedná o Q. P.. Tento svoj predpoklad zakladá na tom, že v
čase, keď táto osoba vstupuje do pekárne, tak kladie ľavú nohu dovnútra tak ako Q. P.. Pri odchode z
pekárne na tejto osobe vidno typickú akoby vojenskú chôdzu, z celkového jeho správania a pohybovaniapo pekárni ako aj to, že vedel, kde a kade sa má pozrieť v pekárni, či tam niekto je, ako aj z toho, že
Q. P. vedel, kde v pekárni majú kovovú pokladničku a že v sobotu je v nej najviac peňazí, nakoľko sám
nosil tržby, ktoré tam odkladali. Z toho všetkého je presvedčená o tom, že touto osobou je Q. P..

Súd v konaní oboznámil výpovede svedkov vypočutých v priebehu vyšetrovania a to X. Q., U. Č., Ľ.
Č.Q. U. U. Č.. Svedkyňa J. Z. U. X. Q. vo svojich svedeckých výpovediach zhodne uviedli, že deň po
krádeži im telefonovala vedúca pani B., nepovedala konkrétne o čo ide, len, že sa niečo stalo a či môžu
prísť. Keď prišli, pustili im záznam, nehovorili im nič o čo ide ani o aký záznam má ísť, len povedali,
aby si ho pozorne pozreli. Potom sa ich spýtali, či nepoznávajú niekoho na tom zábere. Po pozretí

záberu však nikoho nepoznali, avšak manželia B. W.a ich pýtali, či sa tá osoba nepodobá na Q. P..
Avšak povedali im, že sa to podľa tohto záznamu nedá posúdiť. Svedkovia U. Č. U. Ľ.T. Č. vo svojej
svedeckej výpovedi uviedli, že v nedeľu im telefonovala pani B., že mali v pekárni krádež a aby prišla.
V. B. ju informovala o možnom podozrení na pána P.. Potom, keď im pustili záznam, tak jej povedali, že
podľa záznamu sa nedá spoznať, nakoľko je to rozmazané a tmavé. Taktiež bola oboznámená svedecká
výpoveď J. B. zo dňa 21.08.2008, ktorý uviedol, že Q. P. pozná, pretože vo firme jeho otca pracoval ako

vodič. Taktiež ho vydáva v obci, nakoľko býva neďaleko od nich. Keď si pozrel záznam z bezpečnostnej
kamery z pekárne, tak v prvej chvíli si nebol istý totožnosťou tohto páchateľa, ktorý sa pohyboval najviac
po pekárni. Keď ten záznam videl viackrát, začal v tej osobe spoznávať Q. P. podľa určitých pohybov
a celkovej stavby tela. S určitosťou to však nevedel povedať. Tak dobre ho zase nepoznal. Druhého
páchateľa na zázname nepoznal vôbec. Taktiež súd oboznámil výsluch svedka Q. Z., ktorý bol vypočutý

dňa 31.05.2010, ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že videl záznam z bezpečnostnej kamery, bolo to asi
v čase, kedy mal vypovedať, teda vtedy, keď boli vypočutí ostatní zamestnanci pekárne. Tento záznam
z bezpečnostnej kamery mu ukazoval vedúci pekárne, teda Ľ. B.. Predtým mu povedal, že mu pustí
záznam, nič nehovoril, kto tam má byť, povedal len, aby si to pozrel. Počas doby spúšťania záznamu
nič nehovoril. Po skončení záznamu povedal, že sa to na niekoho podobá, no nebol si istý, povedal mu,

že sa to podobá na obvineného. Robil s ním, pozná jeho postavu, bolo to podľa chôdze, robil gestá. Po
spustení záznamu pred vyšetrovateľom svedok uviedol, že sa to podobá na obvineného. Vyzerá to na
neho podľa chôdze, avšak nebol si istý, nakoľko nebolo vidieť do tváre. Či je to Q. P. vychádza podľa
chôdze, typu postavy a tiež, keď ide a máva rukami.
Dňa18.01.2011podalprokurátorOkresnejprokuratúryŽilinananavrhovateľaakoobvinenéhoobžalobu.

Rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. XT/X/XXXX-XXX zo dňa 30.04.2012 bol navrhovateľ ako
obžalovaný oslobodený spod obžaloby zo skutku, pre ktorý bolo vznesené obvinenie. Z odôvodnenia
predmetného rozsudku vyplýva, že súd na základe vykonaných dôkazov na hlavnom pojednávaní
dospel k názoru, že ani jeden priamy dôkaz nesvedčí o vine obžalovaného. V predmetnej trestnej
veci existuje síce súhrn nepriamych dôkazov, avšak tieto netvoria logickú a ničím nerušenú sústavu

vzájomne sa doplňujúcich skutočností, ktoré vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazujú všetky
okolnostižalovanéhoskutkuausvedčujúobžalovanéhozjehospáchania,alesúčasnevylučujúmožnosť
akéhokoľvek iného záveru. Okrem poškodeného, jeho manželky Q. B. a bývalej manželky obžalovaného
Ľ. P. nikto na 100% neopoznal na zázname z priemyselnej kamery obžalovaného. Súd preto aplikoval
zásadu in dubio pro reo, pretože pochybnosti o vine obžalovaného trvajú aj po vykonaní a zhodnotení

všetkých dostupných dôkazov, a preto je nevyhnutné konštatovať, že na hlavnom pojednávaní nebolo
dokázané, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby, spáchal obžalovaný. Na odvolanie prokurátora OP
Žilina Krajský súd v Žiline uznesením č.k. XTo/XX/XXXX-XXX zo dňa 27.09.2012 odvolanie okresného
prokurátora zamietol.
Navrhovateľ súdu predložil fotokópiu novinového článku uverejneného v denníku Plus 1 deň, S. bez

uvedeniadňasnázvom„Usvedčilahokamera,S.okradolbývaléhozamestnávateľavpekárni“.Autorkou
článku bola X. V.. Článok bol uverejnený v nasledovnom znení „Syn sedel v kancelárii rodinnej pekárne
pri počítači“, opisuje sobotný večer Q. B., „na pár minút šiel do domu, ktorý stojí v tom istom dvore. Zatiaľ
dvaja chlapíci vošli do kancelárie a ukradli 120.000,- Sk“. Policajtom pomohla bezpečnostná kamera.
Nasnímalamužovakovchádzajúdokancelárieaodchádzajústrezorompodpazuchou.Jedenznichšiel

kolísavou kačacou chôdzou, rázne mával rukami. „Okamžite sme ho spoznali my i naši zamestnanci“,
vysvetlil Ľ. B.. „Q. u nás dva roky pracoval“. Z počiatku vynikajúci pracovník začal piť, zadĺžil sa, žena aj s
tromadeťmihoopustili.Q.P..momentálnečlenstrážnejslužbykysuckéhosupermarketukrádežpopiera.
Tvrdí, že robil krov 130 km od dediny. Dosvedčuje mu to aj muž, ktorého zrejme kamera zachytila pri
zlodejstve ako Q. pomocníka.

Súd vo veci vypočul ako svedkyňu autorku článku H.. X. V., ktorá vo svojej svedeckej výpovedi uviedla,
že vzhľadom na odstup času si bližšie na okolnosti predmetnej veci nepamätá. V rokoch 2006 - 2012
pôsobila ako regionálna redaktorka v žilinskom kraji denníka Plus 1 deň. Na obsah tohto článku si už
nepamätala, avšak podľa jeho nadpisu ako aj obsahu išlo o veci, ktoré boli získané z policajných správa informácií. Všeobecne sa vyjadrila k postupu ako získavala informácie. Policajný hovorca posiela
policajné zvodky, v ktorých je uvedené, čo sa stalo v oblasti, ktorú monitorovala. Čo sa teda konkrétne
stalo, aký skutok sa stal. Predpokladala, že touto cestou sa dozvedela, že sa niečo v tej pekárni stalo. Na

otázku, či informácie, že sa niečo stalo, získala od poškodených, teda odporcov v rade 1/ a 2/ svedkyňa
uviedla, že určite nie. V podstate takéto informácie nemala priamo od ľudí, ktorým sa niečo stalo, ale
získala ich práve z policajných informácií cez hovorcu. Takéto správy posielali písomne, avšak bez
uvedenia konkrétneho mena. V týchto zvodkách bolo uvádzané, že sa niečo stalo, popísaný skutok, kde
sa to stalo aj aký je postih vinníka alebo toho, kto by to mal zapríčiniť. Na základe týchto policajných

zvodiek ako aj v iných prípadoch išla do terénu a zisťovala určité podrobnosti. S určitosťou sa však
nevedela vyjadriť, či bola aj za odporcami. Pokiaľ v článku uviedla, že Q. P.. momentálne člen strážnej
služby kysuckého supermarketu krádež popiera a či aj jeho dotazovala a ako zistila, že ide o konkrétnu
osobu uviedla, že zrejme ho asi kontaktovala, ale opätovne sa k tomu nevedela vyjadriť, nakoľko v rámci
svojej pôsobnosti monitorovala viaceré prípady a s odstupom času sa na to nepamätala. Väčšinou pri
takýchto kontaktoch sa predstaví aj dotknutým osobám oznámi, že bude o tom písať. Zrejme takto to

bolo aj v tomto prípade. Nevedela ani konkrétne uviesť, kedy bol článok zverejnený. Nepamätala sa ani
na obsah rozhovoru, ktorý by mala mať s odporcami, ale v niektorých prípadoch sa stáva, že pokiaľ aj
spracovala článok a použije citáciu, tak túto citáciu môže použiť práve z policajných správ, ktoré má k
dispozícii.Vtýchtopolicajnýchsprávachsamnohokrátnachádzaajvyjadreniepoškodených.Vmnohých
prípadoch je to tak, že v týchto policajných zvodkách je v nepriamej reči uvedené, čo uviedli poškodení

a v podstate mohlo to byť aj v tomto prípade a ona to použila ako priamu reč. Nepamätala si, či jej to
uviedli priamo odporcovia alebo to použila z tejto policajnej zvodky. Podľa rozsahu článku ako aj toho,
čo je tam uvedené poukazovala na to, že takéto články robila aj dva denne, a preto si nemôže pamätať,
či bola osobne za odporcami, či s nimi hovorila a či bola aj za navrhovateľom. Poukázala na to, že si
pamätá na prípady, ktoré boli veľké, závažné, ktoré sledovali, avšak toto nebol taký prípad. Bola to len

drobná vec, išlo o informácie, ktoré mali z policajnej správy a ktoré spracovali.
Po výsluchu vyššie menovanej svedkyne odporkyňa v rade 1/ uviedla, že si taktiež nepamätá kto za
nimi z novín bol. Prišla nejaká pani, nevedela potvrdiť, či to bola vypočutá svedkyňa s tým, že si to chce
len vyfotiť, nič iné. V podstate o ničom sa spolu nebavili a ani jej tieto informácie neposkytli, ktoré boli
nakoniec uverejnené. A s nikým iným sa o tom ani nebavili, okrem ich zamestnancov.

Navrhovateľ po výsluchu svedkyne uviedol, že svedkyňa za ním nebola a že jej neposkytol nejaké
informácie.
Na základe výzvy súdu o poskytnutí informácie a zaslanie správy hovorcu zo dňa 09.02.2008 Krajské
riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline listom zo dňa 10.02.2014 oznámilo súdu, že verejnosť o trestnom
konaní informujú poskytovaním informácií (tlačové správy) oznamovacím prostriedkom a dbajú na

ochranu utajovanej skutočnosti, obchodného tajomstva, bankového tajomstva, daňového tajomstva,
poštového tajomstva alebo telekomunikačného tajomstva. Pri poskytovaní informácií sú však oprávnení
utajiť tie skutočnosti, ktoré by mohli zmariť alebo sťažiť objasnenie a vyšetrenie veci. Taktiež dbajú na
zásadu prezumpcie neviny. Nezverejňujú chránené osobné údaje, skutočnosti súkromného charakteru,
rodinného života, obydlia, korešpondencie, ktoré priamo nesúvisia s trestnou činnosťou. Osobitný zreteľ

berú na záujem maloletých, mladistvých a poškodených, ktorých osobné údaje nezverejňujú. Ak by
poskytnutie informácie porušilo alebo ohrozilo tieto záujmy, odmietnu poskytnutie informácie. Konkrétne
prípady zo situačných správ (tzv. policajné zvodky) zasielajú vo forme tlačových správ oznamovacím
prostriedkom. K predmetnej udalosti poskytla informácie príslušníčka policajného zboru Krajského
riaditeľstva Policajného zboru v Žiline, ktorej vyjadrenie zároveň zaslali v prílohe. Tlačovou správou k

predmetnej udalosti zo dňa 09.02.2008 nedisponujú. Kapitánka H.. H. X., referent špecialista OPP vo
svojom vyjadrení, ktoré tvorí prílohu listu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline uviedla, že
vzhľadom k niekoľkoročnému časovému odstupu si už nepamätá aká udalosť sa dňa 09.02.2008 stala.
Pri poskytovaní správ médiám postupovala podľa § 6 Tr. poriadku. Vo všeobecnosti sa vyjadrila, že pri
spracovaní a poskytnutí správy mediálnemu okruhu dbala na zásadu prezumpcie neviny, nezverejňovali

sa chránené osobné údaje ani skutočnosti súkromného charakteru. Tlačovou správou z uvedeného dňa
nedisponuje, nakoľko od mája 2008 pracuje na odbore poriadkovej polície KRPZ v Žiline.
Právny zástupca navrhovateľa vo svojom záverečnom vyjadrení poukázal na to, že nežalujú periodikum,
ale žalujú odporcov a to na základe ich tvrdení, ktoré poskytli médiám. Navrhovateľ bol oslobodený
spod obžaloby a to na základe obvinenia odporcov a zároveň odporcovia poskytli informácie médiám,

z ktorých jednoznačne vyplýva, že bol popísaný navrhovateľ a nie niekto iný.
Právny zástupca odporcov vo svojom záverečnom vyjadrení poukazoval na to, že spoločnosť ako taká
má právo byť informovaná o skutočnostiach nasvedčujúcich k tomu, že bol spáchaný trestný čin a
približne akým spôsobom a akákoľvek informácia ohľadom tohto trestného činu bez uvedenia priezviskaalebo nejakých iných chránených údajov je naplnením ústavného práva na informácie. Nesúhlasil s
názorom právneho zástupcu navrhovateľa, ktorý tvrdí, že odporcovia poskytli informácie. Poukazoval na
to, že svedkyňa pri písaní inkriminovaného článku vychádzala z informácií, ktoré nemala od odporcov,

ale mala ich zo strany policajného zboru. V konaní nebolo preukázané, že to boli odporcovia, ktorí uviedli
tieto skutočnosti. Taktiež samotný článok a jeho obsah ako aj samotná formulácia tohto článku je v
súlade s ustanovením § 6 Tr. poriadku ako aj s odpoveďou KR PZ v Žiline. Mal za to, že pasívne vecne
legitimovaným by mal v danom prípade byť štát Slovenská republika na základe Zákona č. 514/2003
ako aj samotné periodikum, ktoré publikovalo túto informáciu vo forme článku. Ďalej poukazoval aj na to,

že žaloba bola podaná približne dva roky po publikovaní článku, čo znamená, že pravdepodobne tento
zásah do osobnostných práv samotného navrhovateľa ani nebol tak intenzívny, keď čakal so samotnou
žalobou až dva roky a zároveň žaloba je formulovaná len spôsobom, že chce nemajetkovú ujmu v
peniazoch, teda nechce žiadne ospravedlnenie ani nejaké zverejnenie článku alebo inú formu náhrady
ujmy. Takže jediné o čo mu vlastne ide sú finančné prostriedky a navrhovateľ mal žalovať iné subjekty,
nie odporcov.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko čo vyšlo za konania najavo, včítane toho
čo uviedli účastníci.
Občiansky zákonník v ustanovení § 11 priznáva každej fyzickej osobe právo na ochranu osobnosti,
najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti ako aj súkromia, svojho mena a prejavov

osobnej povahy. Ochranu jednotlivým stránkam osobnosti fyzickej osoby poskytuje teda jednak
zakotvením všeobecnej zásady ochrany osobnosti, jednak tiež neúplným výpočtom príkladov stránok
osobnosti fyzickej osoby, ktorých sa ochrana týka. Uvedené osobnostné práva fyzickej osoby môžu
byť vo všeobecnosti dotknuté buď tak, že sa zasiahne len do jednej zložky tvoriacej súčasť, ale tiež
tak, že jedným zásahom súčasne sa porušia alebo ohrozia viaceré zložky osobnosti. Vzhľadom na

mnohotvárnosť jednotlivých stránok osobnosti fyzickej osoby a rozmanitosť životných situácii, v ktorých
sa fyzická osoba môže nachádzať, zákon nepodáva výpočet konkrétnych foriem zásahov, ktorými môžu
byť dotknuté aj osobnostné práva, ale stanovuje len znaky, pri danosti ktorých treba určité správanie
považovať za zásah do osobnosti. Týmito znakmi sú objektívna spôsobilosť zásahu negatívne dopadnúť
na osobnosť fyzickej osoby, neoprávnenosť zásahu a existencia príčinnej súvislosti medzi určitým

správaním a porušením alebo ohrozením osobnostných práv. Ak sú v konkrétnom prípade tieto znaky
dané, má fyzická osoba právo najmä domáhať sa aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva
na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané
zadosťučinenie (§ 13 ods. 1 OZ).
Objektívna spôsobilosť zásahu spočíva v objektívne existujúcej možnosti, že sa ním vyvolá buď

porušenie alebo čo i len ohrozenie chránených osobnostných práv fyzickej osoby. Tento znak je daný
vtedy, ak so zreteľom na všetky okolnosti, za ktorých k zásahu došlo, je tento objektívne, teda nezávisle
na subjektívnych pocitoch či náhľadoch toho, do práv ktorého bolo zasiahnuté, spôsobilý narušiť
osobnosť fyzickej osoby, alebo aspoň vyvolať hrozbu, že bude narušená. Pri konštrukcii, ktorá bola
zvolená v ustanovení § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka nie je teda významná subjektívna stránka,

ale len objektívna stránka. So zreteľom na to sa nevyžaduje, aby na strane pôvodcu zásahu existoval
úmysel či už priamy alebo nepriamy, alebo nedbanlivosť, a to nielen vedomá, ale i nevedomá.
Neoprávneným je zásah, ktorý je v rozpore s právnym poriadkom. Môže k nemu dôjsť ústne, písomne,
ale aj inak, vždy však musí jeho súčasťou byť rozpor so zákonov spočívajúci v tom, že ten kto do
chránených práv zasiahol, nemá na to zákonné oprávnenie a nebol daný žiadny z dôvodov výnimočne

vylučujúcich protiprávnosť zásahov.
Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť na jednej strane medzi neoprávneným zásahom objektívne spôsobilým
negatívne zasiahnuť do niektorej zo zložiek osobnosti fyzickej osoby a na druhej strane medzi
porušením alebo čo i len ohrozením chránených osobnostných práv, táto je ako podmienka vzniku
zodpovednostného vzťahu založeného do ochrany osobnosti danou vždy vtedy, ak určité správanie

spôsobilopoškodeniealeboohrozeniechránenýchosobnostnýchpráv,kčomubynebyťtohtosprávania,
nebolo došlo.Neoprávneným zásahom do práv chránených ustanovením § 11 OZ nie sú prejavy, ktoré podľa obsahu,
formy a cieľa je možné považovať za upozornenia, podnety k riešeniu alebo žiadosť o objasnenie a
prešetrenie určitých okolností ak boli prednesené v prostredí oprávnenom vec riešiť.

Súd v konaní postupoval v zmysle citovaných zásad § 132 O.s.p. a rozhodnutie bolo vydané v súlade s
ustanovením § 153 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného
z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné ak o nich
alebo o ich pravosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
V danom prípade, so zreteľom na to, ako a čím navrhovateľ vymedzil skutkový rámec, z ktorého

vyvodzoval svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy a zaplatenie žalovanej sumy je zrejmé, že pre
uplatnenienárokuvsúdnomkonanípovažovalzarozhodujúce,ženazákladepodaníatvrdeníodporcov,
ktorými oznamovali, že sa mal dopustiť trestného činu bolo proti nemu začaté trestné stíhanie a v
dôsledku konania odporcov denná tlač uverejnila o ňom dotknutý článok.
Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v prejednávanom prípade išlo na strane
odporcov 1/ a 2/ o výkon iného subjektívneho práva, čo je okolnosť zásadne vylučujúca neoprávnenosť

zásahu do osobnostných práv, pričom súdom nebol zistený v konaní odporcov prípadný exes /
vybočenie zo zákonom stanovených medzí/. Občianskoprávna ochrana osobnosti podľa cit. ust .§ 13
ods. 1 OZ tak prichádza do úvahy iba pri zásahoch do ochrany osobnosti chránených všeobecným
osobnostným právom, ktoré je potrebné kvalifikovať ako neoprávnené /protiprávne/. Neoprávnený je
taký zásah do osobnosti fyzickej osoby, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, t.j. právnym poriadkom.

Niektoré zásahy, keď aj zdanlivo sa javiace ako odporujúce objektívnemu právu, napriek tomu nemožno
posudzovať ako neoprávnené. Podstatou je existencia okolností vylučujúcich neoprávnenosť zásahu.
O neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby nejde mimo iného vtedy, keď je zásah dovolený,
resp. jeho možnosť predpokladaná zákonom, pokiaľ tak nie sú prekročené zákonom stanovené medze.
Zásah do ochrany osobnosti fyzickej osoby nie je neoprávnený, keď k nemu došlo pri výkone iného

subjektívneho práva stanoveného zákonom, poprípade keď iný subjekt plnil právnu povinnosť, ktorú
mu uložil zákon. Pod výkon tohto subjektívneho práva stanoveného zákonom je nutné podradiť právo
obracať sa so sťažnosťami na štátne orgány, rovnako ako aj právo podať trestné oznámenie, čo
má svoj základ v čl.18 Listiny základných práv a slobôd. V prejednávanej veci je nepochybné, že k
tvrdenému zásahu malo dôjsť pri výkone iného subjektívneho práva v rámci trestného konania , t.j.

pri výsluchu odporcov po vykonaní krádeže v ich prevádzke, odporcu v rade 2/ ako poškodeného a
odporkyne v rade 1/ ako svedka, po začatí trestného stíhania vo veci. Odporcovia ako poškodený a
svedok vo svojich výpovediach v rámci trestného konania odpovedali na otázky vyšetrovateľa, vyslovili
podozrenie a presvedčenie, že osobu navrhovateľa ako páchateľa opoznali z kamerového záznamu,
popísali ako k tomuto presvedčeniu dospeli, poskytli všetky im známe informácie pre účely trestného

stíhania, v bližších podrobnostiach doplnili výpovede pred vyšetrovateľom podľa pokynu prokurátora OP,
v ktorých sa neodchýlili od svojich predchádzajúcich výpovedí. Teda svoje tvrdenia použili pri výkone
ich subjektívneho práva a povinnosti vypovedať ako poškodený a svedok v trestnom konaní, nebolo
preukázané, že by ich urobili svojvoľne, pričom by neboli presvedčení o ich správnosti. Odporcovia svoje
presvedčenie, že páchateľom je navrhovateľ prezentovali výlučne pred vyšetrovateľom. Pokiaľ aj svojim

zamestnancom prehrávali záznam z kamerového systému a niektorých dopytovali, či osoba páchateľa
im nepripomína navrhovateľa, z takéhoto konania odporcov súd nemohol vyvodiť záver, že pred svojimi
zamestnancami označili navrhovateľa ako páchateľa, nakoniec svedkovia vypočutí v trestnom konaní,
pred ktorými toto podozrenie vyslovili, ich podozrenie nepotvrdili, zároveň však uviedli, že odporcovia na
nich nerobili nátlak a ani bližšie s nimi túto vec nerozoberali. Ust. § 127 ods. 1 a 2 TP ukladá každému

povinnosťdostaviťsanapredvolanieorgánovčinnýchvtrestnomkonaníasúduavypovedaťakosvedok
o tom, čo mu je známe o trestnom čine a o páchateľovi alebo o okolnostiach dôležitých pre trestné
konanie a k povinnosti napomáhať splnenie tejto povinnosti.
Súd poukazuje na to, že sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorú je treba chápať
tak, že tvrdiť rozhodné skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou účastníkov konania.

Navrhovateľ vo svojom písomnom návrhu aj na pojednávaní tvrdil, že na základe obvinenia odporcov a
informácií, ktoré poskytli médiám, bol zverejnený o ňom článok v novinách. Z vykonaného dokazovania
však tieto navrhovateľom tvrdené skutočnosti neboli preukázané. V konaní nebolo preukázané, že by
sa odporcovia o navrhovateľovi vyjadrovali ako o páchateľovi trestného činu a ani že by tieto výroky
šírili. Taktiež v konaní nebolo preukázané, že by článok uverejnený v denníku Plus jeden deň iniciovali

odporcovia, že by k nemu dali podklady a informácie, ktoré v ňom boli uverejnené. Autorka dotknutého
článku vo svojej výpovedi tieto skutočnosti nepotvrdila, naopak uviedla, že o predmetnej krádeži sa
dozvedela z tzv. policajnej zvodky a pripustila, že pokiaľ v článku použila priamu reč mohla tak urobiť
na základe údajov z uvedenej zvodky. Taktiež sám navrhovateľ popieral, že by ho autorka článkukontaktovala a dotazovala na nejaké informácie, napriek tomu však autorka v článku uviedla, že krádež
popiera aj s jeho tvrdením kde sa mal v tom čase nachádzať, čo nasvedčuje tomu, že informácie
skutočne čerpala s policajnej zvodky. V tejto súvislosti však súd poukazuje na to, že obsah článku

ako aj forma jeho uverejnenia neboli predmetom konania a za jeho zverejnenie, obsah ako aj formu
nemôžu niesť zodpovednosť odporcovia. Taktiež ani samotné vznesenie obvinenia a vedenie trestného
stíhania nebolo predmetom tohto konania a odporcovia v rade 1/ a 2/ nemôžu niesť zodpovednosť
za postup v tomto konaní. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že uznesenie o vznesení obvinenia
neobsahuje konečný záver o spáchaní trestného činu a vine obvineného. Toto rozhodnutie je vydávané

na základe dôvodného podozrenia, že obvinený spáchal trestný čin a v každej trestnej veci je na mieste
v každej fáze trestného konania ( prípravným konaním začínajúc ) starostlivo a pozorne zvažovať,
ako sa prípad vo svojej aktuálnej, najmä dôkaznej situácii vyvíja, starostlivo sledovať aktuálny stav
vykonávaných dôkazov a s tým spojené do úvahy prichádzajúce jeho právne hodnotenie reflektovať
v ďalšom procesnom postupe. Ten je potrebné uvedeným skutočnostiam prispôsobiť a v tomto smere
prijaťpríslušnérozhodnutia.Takakosúduviedolvyššie nastraneodporcovexistovaldôvodnavylúčenie

protiprávnostizásahu. Zásahdoochranyosobnostifyzickejosobyniejeneoprávnený,keďknemudošlo
pri výkone iného subjektívneho práva stanoveného zákonom, poprípade keď iný subjekt plnil právnu
povinnosť, ktorú mu uložil zákon. Odporcovia teda svoje tvrdenia použili pri výkone ich subjektívneho
práva a povinnosti vypovedať ako poškodený a svedok v trestnom konaní, nebolo preukázané, že by
ich urobili svojvoľne, pričom by neboli presvedčení o ich správnosti a súdom nebolo zistené v konaní

odporcov vybočenie zo zákonom stanovených medzí. Na základe vyššie uvedených dôvodov súd preto
žalobu navrhovateľa zamietol.
O trovách konania rozhodne súd poľa § 151 ods. 3 O.s.p do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p., aj ďalej), t.j. ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (Zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).