Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. december 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2CoZm/51/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514210536
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1514210536.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek

senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Břouškovej v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting
s.r.o., Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705 zast.
adv.kanc.FridrichPaľko,s.r.o.,Grösslingova4,81109Bratislava,IČO:36864421,protiodporkyni:E.F.,
Š. XXXX/X, XXX XX D., zast. opatrovníčkou: Ľubica Tichá, zamestnankyňa Okresného súdu Bratislava
IV, o zaplatenie úrokov 1 496,09 Eur a odmeny 6,56 Eur zo zmenky, o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 1CbZm/99/2014-27 zo dňa 02.02.2015 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 1CbZm/99/2014-27 zo dňa

02.02.2015 v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava V napadnutým rozsudkom uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
zmenkovú odmenu vo výške 6,56 Eur, vo zvyšku návrh zamietol a odporkyni náhradu trov konania
nepriznal.

V odôvodnení súd uviedol, že návrhom na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia

Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu (ďalej len nariadenie), navrhovateľ žiadal, aby súd odporkyňu zaviazal na
zaplatenie zmenkovej sumy 0,00 Eur, zmenkového úroku 0,25 % denne zo sumy 1 967,05 Eur od
27.06.2009 do 07.03.2010, čo predstavuje sumu 1 249,08 Eur a zo sumy 1 817,05 Eur od 08.03.2010
do 15.04.2010, čo predstavuje 177,16 Eur, zákonného úroku 6% ročne zo sumy 1 967,05 Eur od
10.09.2009 do 07.03.2010, čo predstavuje sumu 58,20 Eur a zo sumy 1 817,05 Eur od 08.03.2010 do
15.04.2010, čo predstavuje 11,65 Eur, zmenkovej odmeny 6,56 Eur a na náhradu trov konania. Návrh

odôvodnil tým, že ako indosatár nadobudol všetky práva zo zmenky, ktorú vystavila odporkyňa dňa
23.12.2008 na zmenkovú sumu 1 967,05 Eur, pričom sa zaviazala k úhrade zmenkového úroku vo výške
0,25 % denne od 27.06.2009. Zmenka bola vystavená na videnie s doložkou „na platenie predložiť v
lehote 4 rokov od vystavenia“. Indosant predložil zmenku na zaplatenie, vystaviteľ doposiaľ zaplatil 2
250,00 Eur, pričom na zmenkovú sumu uhradil 1 967,05 Eur a na úroky uhradil 282,95 Eur. Úhrady
vykonané na úroky navrhovateľ najskôr započítaval na úrok 0,25% denne, a to na úrok najskôr vyčíslený
(najskôr známy) a po uhradení celého úroku v sadzbe 0,25% denne, platby započítaval na úrok v sadzbe

6% ročne, a to na úrok najskôr vyčíslený (najskôr známy). Uviedol, že v návrhu neboli úhrady na úroky
odpočítané od vyčísleného úroku, a preto očakáva, že súd vo výroku rozsudku tieto úhrady odpočíta.
Ako dôkaz bol k návrhu pripojený originál zmenky.Súd pri skúmaní podmienok konania, na ktoré je podľa § 103 O.s.p. povinný prihliadať aj bez návrhu
v každom štádiu konania, zistil, že nároky z tej istej zmenky si prvý majiteľ ešte pred jej indosovaním
uplatnil proti odporkyni na Stálom rozhodcovskom súde, zriadenom Slovenskou rozhodcovskou, a.s..

Rozsudkom č. k. SR 18912/09 zo dňa 18.11.2009, rozhodcovský súd odporkyni uložil povinnosť, aby
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. zaplatila 1 967,05 Eur, zmenkový úrok 0,25 % denne zo sumy 1
967,05 Eur od 27.06.2009 do zaplatenia, úrok 6 % ročne zo sumy 1 967,05 Eur od 10.09.2009 do
zaplatenia a náhradu trov konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 04.01.2010 a dňa 07.01.2010
sa stal vykonateľným.

Súd s poukazom na § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní uviedol, že aj rozhodcovský
rozsudok zakladá prekážku právoplatne rozsúdenej veci, ktorá bráni súdu, aby tú istú vec opätovne
prejednal (§ 159 ods. 3 O.s.p.).

Súd poukázal aj na to, že zo spisu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 36Er/4248/2010 vo veci

oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., proti povinnej E. F.Č., o udelenie poverenia na zaplatenie sumy
1 343,28 Eur s príslušenstvom zistil, že na základe rozhodcovského rozsudku č. k. SR 18912/09 zo
dňa 18.11.2009 ako exekučného titulu navrhla spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. vykonanie exekúcie.
Exekučný súd uznesením č. k. 36Er/4248/2010-10 z 06.12.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť
30.12.2010 žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie

odôvodnil tým, že exekučný titul zaväzuje povinnú na plnenie, ktoré je právom nedovolené, keďže
dohoda o úroku je podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi absolútne neplatná.
Oprávneného usmernil, aby sa vykonania exekúcie zo zvyšnej časti rozsudku domáhal novým návrhom.

Súd tiež uviedol, že, že pri rozhodovaní o nárokoch zo zmenky nemá zákonné oprávnenie posudzovať

platnosť rozhodcovskej zmluvy. Vylučuje to osobitná úprava obsiahnutá v zákone č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní (§ 21 ods. 2, resp. § 40 ods. 1 písm. c). Táto možnosť je v zásade vylúčená aj v
exekučnom konaní, ale súčasná rozhodovacia prax vychádza z odlišnej aplikácie ust. § 44 ods. 2 zákona
č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) na prípady, v ktorých
bol predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľskej zmluvy, a podľa ktorej je exekučný súd

ex offo povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy aj v prípade, ak si spotrebiteľ
nároky podľa § 21 ods. 2, resp. § 40 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní neuplatnil. Ak
exekučný súd z konkrétnych okolností prípadu dospeje k záveru, že rozhodcovská zmluva je z pohľadu
ochrany práv spotrebiteľa neprijateľná a tým neplatná, nie je možné rozhodcovský rozsudok považovať
za spôsobilý exekučný titul a nie je materiálne vykonateľný, následkom čoho je neúčinnosť, t.j. nulita

exekučného titulu.

V tomto prípade exekučný súd nedospel k záveru, že je rozhodcovský rozsudok nulitným
aktom, ale skonštatoval jeho vecnú nesprávnosť. Súd v zmysle § 135 ods. 2 O.s.p. v otázke
záväznosti rozhodcovského rozsudku z uznesenia exekučného súdu vychádzal. Vecná nesprávnosť

rozhodcovského rozsudku mu podľa súdu neodníma účinky právoplatného súdneho rozhodnutia,
vytvárajúceho prekážku rei iudicatae.

Súd poukázal na to, že Stály rozhodcovský súd rozsudkom č. k. SR 18912/09 zo dňa 18.11.2009
už odporkyni právoplatne uložil povinnosť, aby prvému majiteľovi zmenky zaplatila zmenkovú sumu

1 967,05 Eur od 27.06.2009 do zaplatenia a úrok 6 % ročne zo sumy 1 967,05 Eur od 10.09.2009
do zaplatenia. Časť toho istého nároku si navrhovateľ uplatnil aj v tomto konaní. Navrhovateľ nebol
účastníkom rozhodcovského konania. Zmenka bola naňho prevedená nedatovaným indosamentom.
Podľa čl. I. § 20 ods. 2 zmenkového zákona, pokiaľ nie je dokázaný opak, má sa za to, že nedatovaný
indosament bol na zmenku napísaný pred uplynutím lehoty k protestu. V tomto prípade podľa súdu

nebolo potrebné preukazovať opak už preto, že samotný navrhovateľ priamo v návrhu uviedol, že
zmenku odporcovi na platenie predložil indosant (t.j. POHOTOVOSŤ, s.r.o.), čím navrhovateľ potvrdil, že
ku dňu splatnosti zmenky ešte majiteľom zmenky nebol. Indosament, ku ktorému došlo až po splatnosti
zmenky, má podľa druhej vety čl. I. § 20 ods. 1 zmenkového zákona len účinky obyčajného postupu.
Navrhovateľ nie je originálnym nadobúdateľom zmenkových práv, iba vstúpil do práv indosanta a je jeho

právnym nástupcom.

Právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok bráni súdu, aby o zaplatení zmenkového úroku 0,25
% denne zo sumy 1 967,05 Eur od 27.06.2009 do zaplatenia a úroku 6 % ročne zo sumy 1 967,05Eur od 10.09.2009 do zaplatenia, znovu rozhodoval. Preto súd v tejto časti návrh ako neprípustný v
zmysle článku 4 ods. 4 nariadenia zamietol.

Súd tiež konštatoval, že predmetom rozhodcovského konania nebolo zaplatenie zmenkovej odmeny
6,56 Eur. Navrhovateľ ako majiteľ zmenky má podľa čl. I. § 48 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového
zákona právo postihom žiadať od odporkyne aj zmenkovú odmenu vo výške jednej tretiny percenta
zmenkovej sumy. Súd preto odporkyňu na zaplatenie odmeny zaviazal.

O trovách konania súd rozhodol podľa článku 16 nariadenia, podľa ktorého trovy konania znáša strana,
ktorá nemala v konaní úspech. Navrhovateľ mal v konaní len nepatrný úspech a je povinný nahradiť trovy
konania odporkyni, ale keďže odporkyni trovy nevznikli, súd rozhodol tak, že jej náhradu trov nepriznal.

Proti rozsudku v časti výroku o zamietnutí zvyšku návrhu a v časti výroku o náhrade trov konania podal
navrhovateľ odvolanie z dôvodu, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.,

t.j. že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm.
a) O.s.p.), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205
ods. 2 písm. b) O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). Uviedol, že odporca nedoručil súdu žiadnu žalobnú odpoveď v súlade
s čl. 5 ods. 3 alebo 6 nariadenia, preto bol súd povinný postupovať podľa čl. 7 ods. 3 nariadenia a

vydať rozsudok o pohľadávke bez nariadenia pojednávania, avšak súd podľa neho nariadil a vykonal
pojednávanie. Navrhovateľ vytkol súdu vykonanie dokazovania oboznámením sa s exekučným spisom
a ďalšími listinnými dôkazmi, keďže vykonanie týchto dôkazov účastníci nenavrhli. Uviedol, že predložil
súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky zákonné náležitosti a ktorou
dokázal svoje právo na náhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Odporca voči forme a obsahu

zmenkynenamietal,apretopodľanehoneexistovalaokolnosť,ktorábyodôvodňovalavykonanieďalších
dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Navrhovateľ poukázal na to, že súd musí k otázke
vykonania iných ako účastníkmi navrhnutých dôkazov pristupovať vyvážene, aby nedošlo k narušeniu
rovnosti strán v spore. Svoj postup musí náležite zdôvodniť, čo súd podľa neho neurobil.

K prekážke res iudicata navrhovateľ poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
vo veciach exekúcie sp. zn. 6M Cdo 9/2012 zo 16.01.2013, sp. zn. 6Cdo 1/2012 z 21.03.2012 a
3Cdo 146/2011 z 13.10.2011, ako aj na uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoE/308/2011 z
31.05.2012 a uviedol, že súdy sú povinné prihliadať na neplatnú rozhodcovskú doložku a vyvodiť záver,
že rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky je nulitným právnym

aktom majúcim účinky paaktu. Zároveň nie je prekážkou, že účastník rozhodcovského konania sa
uvedenými skutočnosťami proti rozhodcovskému rozsudku nebránil spôsobom, ktorý zákon vyžaduje.
Záver o nulitnosti, ničotnosti rozhodnutia nemá priamy vzťah k exekučnému konaniu, také rozhodnutie
je vo všeobecnosti z právneho hľadiska neexistujúce, nikoho nezaväzuje a Najvyšší súd SR v uznesení
sp. zn. 6M Cdo 9/2012 výslovne uvádza, že také rozhodnutie nezakladá prekážku rozhodnutej veci. Je

teda bezvýznamné, či k záveru o nulitnosti rozhodcovského rozsudku dospel exekučný súd alebo nie.
V tomto konaní je súd oprávnený sám sa vysporiadať s otázkou nulitnosti rozhodcovského rozsudku
ako s predbežnou otázkou.

Kzáverusúduoindosovanízmenkypouplynutílehotynaprotestnavrhovateľuviedol,žezpredloženého

originálu zmenky vyplýva, že indosament neobsahuje dátum, je preto nevyhnutné aplikovať zákonnú
prezumpciu uvedenú v čl. I § 20 ods. 2 zákona zmenkového a šekového, a teda, že indosament
bol vykonaný pred uplynutím lehoty na protest. Uvedená zákonná prezumpcia je v priamom rozpore
so záverom súdu. Navrhovateľ tiež vytkol, že súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu odporcu a bez
legitímneho podnetu na ťarchu navrhovateľa vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo napísanie

indosamentu po uplynutí lehoty na protest. Odporca sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolával,
uplatnenú pohľadávku nerozporoval, svojim konaním ju prakticky uznal. Súd iniciatívne rozširoval okruh
dokazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre neho dostatočný podklad pre zamietnutie návrhu
na uplatnenie pohľadávky. Súd nevykonal žiadne dokazovanie nad rámec navrhnutých dôkazov v
prospech uplatnenej pohľadávky, teda podľa navrhovateľa neobjektívne podporil odporcu v konaní.

Navyše odporca o túto podporu nepreukázal žiadny záujem a súd teda túto ochranu odporcovi prakticky
nanútil, bez jeho vôle.Navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že návrhu na uplatnenie
pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a prizná navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania.
Odporkyňa sa k odvolaniu nevyjadrila.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený
na úradnej tabuli súdu dňa 24.11.2015 podľa § 156 ods. 3 O.s.p. Po preskúmaní obsahu spisu a
oboznámení sa s dôvodmi odvolania navrhovateľa dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením
veci prvostupňovým súdom. Súd prvého stupňa sa vo svojom rozsudku vysporiadal so všetkými
argumentmi navrhovateľa, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a na správnosť dôvodov uvedených v
rozsudku odvolací súd, podľa § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu odkazuje. Na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom navrhovateľa odvolací súd uvádza nasledovné:

Námietka odvolateľa, že súd prvého stupňa napriek čl. 7 ods. 3 Nariadenia nariadil a vykonal
pojednávanie, je nedôvodná, pretože súd prvého stupňa vo veci nenariadil pojednávanie, ale postupom
podľa § 156 ods. 3 O.s.p. verejne vyhlásil rozsudok.

Taktiež nie je dôvodné odvolanie v časti, kde navrhovateľ namietal vykonávanie dôkazov súdom nad
rámec ustanovenia § 120 ods. 1 O.s.p. Súd prvého stupňa nevykonával dokazovanie ako také podľa §
120 O.s.p., ale podľa § 103 O.s.p. V súvislosti s rozhodcovským rozsudkom skúmal podmienky konania,
na základe ktorých zistil, že vo veci ide o prekážku právoplatne rozhodnutej veci podľa § 159 ods. 3
O.s.p., čo je povinný súd skúmať ex offo.

Predmetom sporu je zmenka ako listinný cenný papier vystavený odporcom v prospech právneho
predchodcu navrhovateľa. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvého stupňa skúmal, či možno
návrhu vyhovieť vzhľadom na Rozhodcovský rozsudok zo dňa 18.11.2009, ktorým bola odporkyňa
zaviazaná na zaplatenie zmenkového úroku 0,25 % denne zo sumy 1 967,05 Eur od 27.06.2009 do

zaplatenia, ako aj 6 % ročného úroku zo sumy 1 967,05 Eur od 10.09.2009 do zaplatenia a trov konania,
zo zmenky, ktorá je predmetom aj tohto konania.

Súd prvého stupňa dospel k správnemu právnemu záveru, že právoplatný rozhodcovský rozsudok
zakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci, ktorá bráni súdu, aby tú istú vec opätovne prejednal.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

V danej veci je nepochybné, že rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 04.01.2010 a
vykonateľnosť dňa 07.01.2010, a na tejto skutočnosti nič nemení ani fakt, že žiadosť súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe predmetného rozhodcovského rozsudku bola
zamietnutá.

Nemožno súhlasiť s názorom odvolateľa, že súd prvého stupňa bol povinný prihliadať na skutočnosť,
že v exekučnom konaní vedenom proti povinnému exekučný súd konštatoval nulitnosť rozhodcovského

rozsudku a nulitný titul nemôže zakladať prekážku veci rozhodnutej. V tejto súvislosti je potrebné uviesť,
že iba exekučný súd v exekučnom konaní je zo zákona oprávnený a povinný preskúmať rozhodcovský
rozsudok z hľadísk, ktoré sú vymedzené v ustanovení § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní. Ani exekučný súd rozhodcovský rozsudok neruší resp. nemení, ale v rámci svojej prieskumnej
právomoci skúma obsah rozhodcovského rozsudku z hľadiska, či nezaväzuje účastníka konania na

plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Odvolací súd sa nestotožňuje ani s námietkou odvolateľa, že súd prvého stupňa sa nemal zaoberať
otázkou, kedy došlo k indosácii zmenky. Z údajov o pohľadávke (bod 8.1. Návrhu na uplatnenie
pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 nepochybne

vyplýva, že už indosant (Pohotovosť, s.r.o.) predložil zmenku k zaplateniu, zmenka teda bola indosovaná
až po splatnosti a navrhovateľ tak iba vstúpil do práv indosanta v zmysle čl. I § 20 ods. 1 zák. č. 191/1950
Zb., čo správne v odôvodnení rozsudku konštatoval už prvostupňový súd.Súd prvého stupňa preto postupoval správne, keď prihliadal k právoplatnému rozhodcovskému
rozsudku, ktorý mu bránil rozhodnúť o tom istom nároku.

Argumenty navrhovateľa uvedené v doplnení jeho právnej argumentácie sú bezpredmetné, pretože
sú postavené na tom, že navrhovateľ sa stal majiteľom zmenky na základe indosamentu, a teda že
je originárnym majiteľom zmenky. Táto skutočnosť však bola súdom prvého stupňa vyvrátená, keď v
napadnutom rozsudku jasne odôvodnil záver, že indosament na rube predmetnej zmenky má len účinky
obyčajného postupu, a teda navrhovateľ nie je originárnym nadobúdateľom zmenkových práv, iba vstúpil

do práv indosanta a je jeho právnym nástupcom.

Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti
podľa § 219 ods. 1, 2, O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak,

že odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože jej žiadne trovy odvolacieho konania
nevznikli ani si žiadne neuplatnila.

Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.