Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. október 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/392/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613212539
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5613212539.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so
sídlom Bratislava, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom
so sídlom K., C. X proti odporcovi: B. C., nar. X. X. XXXX, bytom Z. XXX, o zaplatenie 611,62 eur
s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k.
5C/12/2014-77 zo dňa 21. 1. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým v zostávajúcej časti žalobu zamietol, ako aj vo výroku o
náhrade trov konania, z r u š u j e a vec v tejto časti v r a c i a na ďalšie konanie.

Vo výroku, ktorým žalobe vyhovel, odvolaním nenapadnutom, o s t á v a rozsudok okresného súdu
nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Liptovský Mikuláš čiastočne vyhovel návrhu a zaviazal odporcu
zaplatiť navrhovateľovi sumu 191,20 eur, úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 21. 9. 2011 do
zaplatenia, v lehote 3 dní. V zostávajúcej časti žalobu zamietol. Navrhovateľovi náhradu trov konania
nepriznal.
Svoje rozhodnutie zdôvodnil s poukazom na ust. § 52, § 54, § 100, § 101, § 103 Občianskeho zákonníka,
ako aj § 497, § 503 Obchodného zákonníka, resp. ustanoveniami zákona č. 634/1992 Zb. a zákona

č. 250/2007 Z.z., keď konštatoval, že nárok na zaplatenie žalovanej sumy odvodzoval navrhovateľ
od zmluvy o úvere, uzatvorenej medzi odporcom a právnym predchodcom navrhovateľa (SLSP a.s.).
Uvedenou zmluvou bol odporcovi poskytnutý úver vo výške 20 000,- Sk, dohodnutá bola konečná
splatnosť úveru 20. 9. 2011, ako aj mesačné splátky vo výške 576,- Sk, úroková sadzba bola dohodnutá
vo výške 18,4 % ročne, RPMN predstavovala 26,95 %. Za správu úveru bol dohodnutý poplatok vo
výške 60,- Sk mesačne. Pretože odporca svoj záväzok splatiť dlh v čase určenom v úverovej zmluve

nesplnil, navrhovateľ žiadal zaplatiť nesplatený zvyšok úveru vo výške 595,48 eur, zmluvný úrok vo
výške 16,14 eur a úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 21. 9. 2011 do zaplatenia. Prvostupňový
súd skonštatoval, že sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú, pričom nebolo sporné, koľko splátok odporca
uhradil a čo ostalo neuhradené. Tiež konštatoval, že nedošlo k tzv. predčasnému zosplatneniu úveru.
Konštatoval však, že vzhľadom na ust. § 103 Občianskeho zákonníka každá splátka sa premlčuje zvlášť,
a preto aplikoval ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a konštatoval, že časť splátok

pri počítaní premlčacej doby u každej splátky zvlášť je premlčaná. Termín konečnej splatnosti úveru
nepovažoval za dátum splatnosti celého dlhu, ale za dátum splatnosti poslednej splátky. Požadované
plnenie prvostupňový súd sám rozdelil na jednotlivé splátky splatné od februára 2009 do septembra
2011. Premlčacia doba splátky splatnej dňa 20. 11. 2010 uplynula dňa 20. 11. 2013, potom konštatoval,
že premlčacia doba splátok splatných skôr uplynula ku skoršiemu dátumu. Žaloba bola podaná na súde
dňa 27. 11. 2013, t.j. po uplynutí trojročnej premlčacej doby ohľadom splátok splatných za obdobie od

20. 2. 2009 do 20. 11. 2010. Preto vo zvyšnej časti žalobu zamietol.O náhrade trov rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. s poukazom na pomer úspechu v konaní jednotlivých
účastníkov.

Proti zamietavajúcej časti rozsudku podal prostredníctvom zástupcu, v zákonom stanovenej lehote,
odvolanie navrhovateľ. Žiadal napadnutý výrok zmeniť a priznať mu aj zvyšok žalovanej sumy vo výške
420,42 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % zo sumy 404,28 eur od 21. 9. 2011 do zaplatenia, ako
aj priznať náhradu trov konania. Odvolanie zdôvodnil s poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.,
keď podľa jeho názoru prvostupňový súd nesprávne vec právne posúdil. Nesprávne bolo aplikované

ust. § 103 Občianskeho zákonníka, pretože úver poskytnutý odporcovi bol splatný dňom 20. 9. 2011
podľa čl. 1 bod 1 zmluvy. Tento deň bol dňom konečnej splatnosti úveru. Zmluvná dohoda o uhradení
úveru v splátkach nie je dohodou o plnení v splátkach podľa § 103 Občianskeho zákonníka, nakoľko
si zmluvné strany dohodli konečnú splatnosť dlhu do 20. 9. 2011. Premlčacia lehota pre zaplatenie
celej sumy nezaplateného úveru začala plynúť nasledujúcim dňom, t.j. od 21. 9. 2011 a pohľadávka tak
bola uplatnená včas pred súdom. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

4Obo 54/2007, ktorý v obdobnej veci konštatoval, že pokiaľ v úverovej zmluve bolo dohodnuté splácanie
úveru v splátkach, nejedná sa o čiastkové plnenie podľa § 392 ods. 2 Obchodného zákonníka, ale o
jedno plnenie, ktorého úhrada bola dohodnutá v splátkach, a preto za lehotu splatnosti považoval lehotu
na splatenie celého úveru. V tomto prípade potom premlčacia doba začala plynúť po lehote splatnosti
celého úveru.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti
podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo výroku, ktorým
rozsudok prvostupňového súdu odvolaním napadnutý nebol, ostal rozsudok nedotknutý.

Ako vyplynulo z obsahu spisu, vykonaného dokazovania prvostupňovým súdom a preskúmaním
napadnutého rozsudku, Slovenská sporiteľňa, a.s. uzatvorila dňa 22. 9. 2006 s odporcom zmluvu o
úvere, v zmysle ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 20 000,- Sk s mesačnou výškou splátky 576,-
Sk v počte 60, konečná splatnosť úveru bola stanovená na 20. 9. 2011. Navrhovateľ v návrhu uviedol,

že odporca si nesplnil záväzok v čase určenom v úverovej zmluve, t.j. v lehote splatnosti do 20. 9. 2011,
čím sa dostal do omeškania s vrátením nesplatenej časti istiny poskytnutého úveru v sume 595,48 eur,
nesplatených zmluvných úrokov vo výške 16,14 eur, čo si nárokoval v podanej žalobe. K istine žiadal
priznať úrok z omeškania vo výške 9,5 % od 21. 9. 2011 ročne. Prvostupňový súd rozsudkom zo dňa
10. 2. 2014 celú žalobu zamietol s odôvodnením, že navrhovateľ neuniesol bremeno tvrdenia s tým,

že neuviedol skutkové tvrdenia významné podľa hmotného práva, bez ktorých nie je možné posúdiť
rozsah uplatneného nároku. Navrhovateľ nešpecifikoval, za aké konkrétne obdobie vznikol odporcovi
dlh. Odvolací súd uznesením zo dňa 30. 9. 2014 predmetný rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému
súdu na ďalšie konanie. V uznesení uviedol, že navrhovateľ označil dôvod, prečo požaduje od odporcu
zaplatenie žalovanej sumy, čo dokladoval aj poukazom na doložené listinné dôkazy. Nedomáhal sa

zaplatenia jednotlivých nezaplatených splátok, ale požadoval zaplatenie celého zvyšku nesplateného
dlhu, ktorého splatnosť nastala dňa 20. 9. 2011 (pre neplnenie jednotlivých splátok nezosplatnil celý
dlh). Odporca skutočnosti tvrdené navrhovateľom nijako nerozporoval. Prvostupňový súd následne
opakovane vo veci rozhodol, avšak aplikoval ust. § 103 Občianskeho zákonníka vzhľadom na doplnenú
právnu úpravu zákona č. 250/2007 Z.z. (prihliadal na premlčanie z úradnej povinnosti). Je nesporné,

že zmluvu o úvere vzniknutú medzi účastníkmi možno považovať za zmluvu spotrebiteľskú. Tiež nie je
sporné, že na základe tejto zmluvy bola poskytnutá odporcovi suma 20 000,- Sk, ktorú sa zaviazal splatiť
v jednotlivých splátkach, pričom splatnosť celého dlhu mala nastať dňom 20. 9. 2011. Odporca prestal
so splácaním jednotlivých splátok, navrhovateľ však nevyužil možnosť k tzv. predčasnému zosplatneniu
úveru. Prvostupňový súd uviedol, že termín konečnej splatnosti úveru nemožno považovať za dátum

splatnosti celého dlhu, ale považoval to za dátum splatnosti poslednej splátky. Neuviedol však, prečo
a z akých dôvodov sa riadil takouto úvahou. Aplikoval ust. § 103 OZ, pričom premlčanie počítal od
splatnosti jednotlivých splátok, nie od splatnosti konečnej celého dlhu. Je nesporné, že v prípade, ak
splnenie dlhu bolo dojednané v splátkach, môže veriteľ od dlžníka požadovať vždy iba plnenie príslušnej
splátky, len čo sa splátka stala zročnou. Pre každú splátku plynie samostatná trojročná premlčacia

doba. Ak však bola dojednaná splatnosť celého dlhu určením dátumu konečnej splatnosti a pokiaľ
nevyužil veriteľ svoje právo a nezosplatnil pri nezaplatení niektorej splátky celý dlh, konečnú splatnosť
by tak mal súd počítať od dohodnutej konečnej splatnosti celého dlhu. Tak to nakoniec konštatoval vo
svojom rozhodnutí aj najvyšší súd, na čo poukázal v odvolaní aj navrhovateľ, že jednotlivé splátky vzmluve neboli dojednané ako čiastkové plnenie, preto za lehotu splatnosti celého úveru je potrebné
považovať dohodnutú lehotu konečnej splatnosti a pokiaľ nedošlo k zosplatneniu úveru k inému dátumu
(pre neplnenie jednotlivých splátok), plynutie premlčacej doby začne až po uplynutí splatnosti celého

úveru. V tomto prípade sa tak malo stať 20. 9. 2011, kedy mala nastať konečná splatnosť celého
úveru, preto premlčanie začne plynúť nasledujúcim dňom, t.j. od 21. 9. 2011. Ak teda navrhovateľ podal
žalobu o zaplatenie celého nesplateného zvyšku úveru dňa 27. 11. 2013, stalo sa tak pred uplynutím
premlčacej doby. Potom ak z dôvodu premlčania bol zvyšok nároku zamietnutý, dospel prvostupňový
súd k nesprávnemu právnemu záveru, keď bol nesprávne aplikovaný právny predpis, a preto odvolací

súd v tejto časti napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zrušil. Súčasne zrušil aj výrok o trovách
prvostupňového konania (podľa záverov prvostupňového súdu by dohodnutá konečná splatnosť úveru
nemala pre veriteľa žiadny význam, nútený by bol k tomu, aby každú nezaplatenú splátku pri nevyužití
možnosti zosplatniť celý dlh, žaloval na súde osobitne).

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej

časti zrušil a vrátil späť na prejednanie a rozhodnutie prvostupňovému súdu.

O trovách odvolacieho konania rozhodne prvostupňový súd s poukazom na ust. § 224 ods. 3 O.s.p..

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.