Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. november 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7C/38/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114235927
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5114235927.4

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou, v právnej veci
navrhovateľa: X. Š., K..XX.X.XXXX, O. Č. XXXX/XX, Ž., právne zastúpený GARANT PARTNER legal
s.r.o., so sídlom Eisteinova 21, Bratislava, proti odporcovi: DGSA Consulting, s.r.o., so sídlom Dadanova
3386/7,Žilina,IČO:46242597,právnezastúpenáMgr.DušanŠimún-advokát,s.r.o.,sosídlomBajzova
2414/10, Žilina, o zaplatenie 600,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 600,- eur, úrok z omeškania vo výške 5,05 %
ročne zo sumy 300,- eur od 1.10.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy
300,- eur od 1.11.2014 do zaplatenia a to do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku úroku z omeškania súd návrh navrhovateľ z a m i e t a.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho
poplatku vo výške 36,- eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 230,66 eur k rukám právneho zástupcu
navrhovateľa a to do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 7.11.2014 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 600,- eur a úroku z omeškania 9,05% ročne zo sumy 300,- eur

od 1.10.2014 do zaplatenia, 9,05% ročne zo sumy 300,- eur od 1.11.2014 do zaplatenia a náhrady trov
konania. Návrh skutkovo odôvodňoval tým, že dňa 31.1.2014 uzatvoril s odporcom pracovnú zmluvu.
Mesačná mzda navrhovateľa bola v zmluve dohodnutá na 600,- eur mesačne. Odporca sa v pracovnej
zmluve v zmysle ustanovenia § 83a zákona č. 311/2001 z. z. zákonníka práce v bode 7.7 zaviazal, že po
skončení pracovného pomeru navrhovateľa u odporcu mu poskytne peňažnú náhradu vo výške 50 %
jeho priemerného mesačného zárobku za každý mesiac plnenia záväzku navrhovateľa spočívajúceho v

tom, že tento po dobu 1 roka po skončení pracovného pomeru u odporcu nebude vykonávať zárobkovú
činnosť majúcu konkurenčný charakter k predmetu činnosti odporcu. Odporca skončil pracovný pomer
s navrhovateľom výpoveďou ku dňu 31.7.2014. Napriek tomu, že vyššie uvedená peňažná náhrada je
splatná v zmysle § 83a ods. 4 ZP vo výplatnom termíne určenom zamestnávateľom na výplatu mzdy,
a to za predchádzajúce mesačné obdobie, odporca nesplnil svoj záväzok. V zmysle bodu 3.3 pracovnej
zmluvy je dňom určeným na výplatu mzdy posledný deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Odporca

tak mal splniť voj záväzok k 30.9.2014 za mesiac august vo výške 300,- eur a k 31.10.2014 za mesiac
september vo výške 300,- eur. Tým, že odporca nesplnil svoj záväzok, dostal sa do omeškania a z
tohto dôvodu uplatňuje navrhovateľ i zákonný úrok z omeškania 9,05 % ročne zo sumy 300,- eur od
1.10.2014 do zaplatenia a 9,05% ročne zo sumy 300,- eur od 1.11.2014 do zaplatenia. Navrhovateľ v
predmetnom období dodržal a v súčasnosti i stále dodržiava svoj záväzok, že po dobu 1 rok po skončení
pracovného pomeru u odporcu nebude vykonávať zárobkovú činnosť majúcu konkurenčný charakter

k predmetu činnosti odporcu. Napriek tomu, že jeho mesačný zárobok za rozhodujúce obdobie (druhý
štvrťrok 2014) presahoval 600,- eur, nárokuje si peňažnú náhradu vo výške 300,- eur mesačne.Tunajší súd vydal vo veci platobný rozkaz č.k. XRo/XXX/XXXX-XX zo dňa 22.12.2014, proti
ktorému podal v zákonom stanovenej lehote odpor odporca. Odôvodňoval ho tým, že na

základe pracovnej zmluvy uzavretej dňa 31.1.2014 medzi navrhovateľom ako zamestnancom a
odporcom ako zamestnávateľom vykonával navrhovateľ pre odporcu prácu ako ,,administratívny
pracovník“. Predmetom tejto činnosti tak bola administratívna činnosť. Odporca vykonáva podnikanie v
odbore ,,bezpečnostný poradca“ v oblasti prepravy nebezpečných vecí a tovaru pri cestnej, železničnej,
vnútrozemskej vodnej, námornej a leteckej doprave v zmysle zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave,

zákona č. 514/2009 Z.z. o doprave na dráhach, zákona č. 338/2000 Z.z. o vnútrozemskej plavbe,
zákona č. 143/1998 Z.z. o civilnom letectve a zákona č. 435/2000 Z.z. o námornej plavbe. Táto
činnosť je viazanou živnosťou a je prísne regulovaná právnymi predpismi a podmienkou na jej výkon
je splnenie viacerých predpokladov. Vzhľadom na to, že navrhovateľ ako zamestnanec vykonával
pre odporcu podľa pracovnej zmluvy bežné administratívne činnosti, nemal pri výkone svojej práce v
žiadnom prípade možnosť nadobudnúť informácie alebo znalosti, ktoré nie sú bežne dostupné a ktorých

využitie by odporcovi ako zamestnávateľovi mohlo privodiť podstatnú ujmu, preto neoblo možné takúto
konkurenčnú doložku v danom prípade platne uzavrieť. Na to, aby mohol navrhovateľ vykonávať činnosť
bezpečnostného poradcu akoukoľvek formou, potrebuje spĺňať podmienky stanovené v uvedených
právnych predpisoch a medzinárodných zmluvách, napr. vzdelanie, prax, skúšky, osvedčenia, čo však
navrhovateľnespĺňa,pričomnazískanietýchtoosvedčeníjepotrebnýdlhýčasaosvojeniesirozsiahlych

vedomostí a skúsenosti v danom odbore. Preto je vylúčené, aby navrhovateľ po skončení zamestnania
u odporcu mohol reálne vykonávať činnosť, ktorá by mala k činnosti odporcu konkurenčný charakter.
Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ a odporca tak nemohli platne dojednať konkurenčnú doložku
a takáto doložka nachádzajúca sa v bode 7.7 pracovnej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom a
odporcom je neplatná. Žaloba podaná navrhovateľom je nedôvodná a preto navrhovateľovi neprislúcha

peňažná náhrada, ktorú požaduje vo svojom žalobnom návrhu.

Kpodanémuodporusanavrhovateľvyjadrilpísomne.Okreminéhopoukázalnato,žeodporcavosvojom
odpore neuviedol, že činnosť bezpečnostného poradcu nie je jediným predmetom činnosti odporcu, ako
vyplýva z Obchodného registra SR. Navrhovateľ bol prijímaný na pracovnú pozíciu ,,administratívny

pracovník“. Na tejto pracovnej pozícii je úplne samozrejmé, že prichádza do styku s obchodnými
dokladmi odporcu, s databázou jeho klientov, získa predstavu o predmete obchodu, a pod. Činnosť
bezpečnostného poradcu je možné vykonávať každou osobou, ktorá splní podmienky tejto viazanej
živnosti. Nie je to len monopol odporcu. Nič tak navrhovateľovi nezakazovalo, aby už počas výkonu
zamestnania u odporcu mohol predmetnú kvalifikáciu, resp. osvedčenie získať. Okrem toho, existuje

aj možnosť, aby fyzická osoba prevádzkovala živnosť i prostredníctvom zodpovedného zástupcu,
ktorý príslušné podmienky spĺňa. Preto navrhovateľ považuje tvrdenia odporcu uvedené v odpore za
zjavne účelové. Ďalej uvádza, že Zákonník práce uznáva ako jednu zo základných zásad konania
v súlade s dobrými mravmi (čl. 2 základných zásad ZP). Rovnako tak je všeobecne akceptovaný
princíp ochrany dobrej viery zamestnanca v pracovnoprávnych vzťahoch. Navrhovateľ pri podpise

pracovnej zmluvy s odporcom vstupoval na pracovné miesto, o ktorom mal minimum informácií. Až
samotným výkonom práce mal navrhovateľ reálnu možnosť zistiť konkrétne podmienky súvisiace s
výkonom práce na tomto pracovnom mieste (pracovné prostredie, kolektív, konkrétne prideľovanie úloh
a pod.). Naopak je to práve odporca, kto má pri podpise pracovnej zmluvy z titulu zamestnávateľa
absolútnu výhodu dokonalého poznania obsadzovaného pracovného miesta. Práve tieto skutočnosti

odporca ako zamestnávateľ nepochybne zahrnul do predkladaného návrhu pracovnej zmluvy, vrátane
konkurenčnej doložky. Sám jasne vyslal signál, že ide o pracovné miesto, pri ktorom je žiaduce
aplikovať konkurenčnú doložku. Názor odporcu, že konkurenčná doložka je neplatná vychádza z ním
prezentovaného skutkového zistenia, že vraj obsah pracovnej pozície odporcu neumožňuje aplikáciu
konkurenčnej doložky. To znamená, že odporca sa odvoláva na posúdenie určitého objektívneho stavu

ku dňu podpisu pracovnej zmluvy (teda ne/existencia určitých informácií, kvalita informácií a pod.)
následkom čoho má byť ex lege neplatnosť dojednanej konkurenčnej doložky. S takýmto výkladom
ustanovenia § 83a ods. 2 ZP nie je možné súhlasiť, jednak z dôvodu, že zmluvné strany vstupujú do
právneho vzťahu pri rozličnom stupni kvality vedomostí o danom pracovnom mieste a jednak preto,
že platí princíp ochrany dobrej viery zamestnanca. Pojmy ,,môže“ a ,,má možnosť“ uvedené v § 83a

ods. 2 ZP je potrebné chápať ako subjektívne oprávnenie zamestnávateľa, ktorému zákon ponecháva
na vnútornom rozhodnutí, aby sám vnútorne zvážil, či sú splnené v tomto ustanovení ďalej uvedené
podmienky pre aplikáciu konkurenčnej doložky. Ak áno, môže byť konkurenčná doložka aplikovaná.
Ak sa teda zamestnávateľ rozhodne pre jej uplatnenie, je potrebné mať za to, že existujú k tomuobjektívne dôvody. Výsledok takto prejavenej vôle je návrh konkurenčnej doložky v procese uzatvárania
pracovného pomeru. Jeho akceptáciou zamestnancom je s ohľadom na princíp ochrany dobrej viery
zamestnanca zmluva platne uzatvorená.

Na pojednávaní navrhovateľ ako aj odporca zotrvali na tvrdeniach uvádzaných v písomných podaniach.
Navrhovateľ poukázal na to, že jeho priemerný mesačný zárobok je 602,198 eur, pričom si uplatňuje
300,- eur, čo predstavuje menej ako 50% z tejto sumy.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami, a to pracovnou
zmluvou zo dňa 31.1.2014, výpoveďou z pracovného pomeru zo dňa 1.7.2014, potvrdením o
zamestnaní zo dňa 9.7.2014, výpisom z účtu navrhovateľa, výplatnou páskou navrhovateľa za obdobie
7/2014, výpisom z obchodného registra odporcu, osvedčeniami, diplomami o odbornej spôsobilosti
bezpečnostného poradcu na prepravu nebezpečného tovaru, osvedčením o odbornej spôsobilosti
vydaného Úradom verejného zdravotníctva SR, osvedčením o odbornej spôsobilosti Európskeho

spoločenstva SR, oznámením o zaradení občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie zo dňa
6.8.2014, výsluchom navrhovateľa, štatutárneho zástupcu odporcu a celým spisovým materiálom a zistil
nasledovný skutkový stav:

Dňa 31.1.2014 uzatvoril navrhovateľ s odporcom pracovnú zmluvu na dobu neurčitú, na základe ktorej

vykonával prácu v pracovnom zaradení administratívny pracovník s miestom výkonu práce Žilina. Deň
nástupu do práce bol dohodnutý na 3.2.2014 a mesačná mzda na sumu 600,- eur. V bode 7.7. pracovnej
zmluvy sa uvádza, že zamestnanec (navrhovateľ) po skončení pracovného pomeru u zamestnávateľa
(odporcu) nebude po dobu jedného roka po skončení pracovného pomeru vykonávať zárobkovú
činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter. Zamestnávateľ poskytne

zamestnancovi peňažnú náhradu vo výške 50 % priemerného mesačného zárobku zamestnanca za
každý mesiac plnenia záväzku.

Odporca skončil pracovný pomer s navrhovateľom výpoveďou z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1
písm. a) Zákonníka práce, z dôvodu zrušenia pracovného miesta administratívny pracovník, podľa ktorej

pracovný pomer uzatvorený medzi účastníkmi pracovnou zmluvou, ktorý vznikol dňa 3.2.2014, skončí
dňom 31.7.2014. Výpoveď bola účastníkmi konania podpísaná dňa 1.7.2014.

V potvrdení o zamestnaní zo dňa 9.7.2014 sa uvádza, že navrhovateľ bol u odporcu zamestnaný
od 3.2.2014 do 31.7.2014, t.j. 179 dní na pozícii administratívny pracovník. V období spadajúcom do

jedného roka pred skončením zamestnania nebol navrhovateľ ani raz práceneschopný a pri skončení
pracovného pomeru mu nebolo vyplatené odchodné podľa § 76a Zákonníka práce.

Navrhovateľ predložil súdu výpis z účtu Tatra banky a.s., z ktorého vyplýva, že na účet bola dňa
15.5.2014 pripísaná suma 453,45 eur, dňa 16.6.2014 suma 452,01 eur a dňa 16.7.2014 suma 452,01

eur. Tieto platby poukázal navrhovateľovi odporca ako mzdy za obdobie 04/2014, 05/2014 a 06/2014.

Vo výplatnej páske za obdobie 7/2014 je uvedená hrubá mzda navrhovateľa vo výške 628,37 eur. Táto
pozostáva z mesačnej mzdy vo výške 365,22 eur, náhrady mzdy za dovolenku vo výške 249,30 eur a
preplatenia nevyčerpanej dovolenky vo výške 13,85 eur. Čistá mzda navrhovateľa predstavuje sumu

472,39 eur a podľa pripojeného výpisu z účtu navrhovateľa, mu bola vyplatená dňa 15.8.2014.

Podľa obchodného registra je predmetom činnosti odporcu činnosť bezpečnostného poradcu,
vykonávanie mimoškolskej vzdelávacej činnosti, administratívne služby a kúpa tovaru na účely jeho
predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod).

Odporca predložil súdu osvedčenia, diplomy o odbornej spôsobilosti bezpečnostného poradcu na
prepravu nebezpečného tovaru, osvedčenie o odbornej spôsobilosti vydaného Úradom verejného
zdravotníctva SR a osvedčenie o odbornej spôsobilosti Európskeho spoločenstva SR.
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina vydal dňa 6.8.2014 oznámenie o zaradení občana do

evidencie uchádzačov o zamestnanie, v ktorom oznámil navrhovateľovi, že v zmysle § 13 ods. 1 písm.
f) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov ho zaraďujú do evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa 1.8.2014.Na pojednávaní navrhovateľ uviedol, že okrem administratívnych prác nakupoval tovar pre výbavy ADR.
Ide o niečo podobné ako lekárničku v aute, ale pre autá určené na špeciálnu prepravu. Tento tovar
nakupoval, balil a odosielal ku konečnému spotrebiteľovi. Okrem toho robil aj inú prácu a obvolával ľudí,

ktorýmkončilaplatnosťpreukazovADR.Privýkoneprácenapriektomu,žejehopracovnézaradeniebolo
administratívny pracovník, prichádzal do styku s informáciami, ktoré mohli mať pre odporcu podstatný
vplyv a teda mohli a v určitom rozsahu aj mali konkurenčný charakter k iným spoločnostiam. Pracovnú
zmluvu uzatváral priamo so štatutárnym zástupcom odporcu, boli mu vysvetlené veci, ktoré má robiť
a v čom spočíva jeho práca. Konkurenčná doložka bola v pracovnej zmluve od samého začiatku a on

to aj podpisoval s tým vedomím. Ďalej poukázal na to, že nebol prijímaný na pozíciu bezpečnostného
poradcu,alenaadministratívnuprácuanarealizovanieobchodovažeodporcaodkonkurenčnejdoložky
neodstúpil. Súčasne súdu predložil zoznam vydaných faktúr a klientov DGSA CONSULTING s.r.o. a
činnosť RID, s ktorými pri práci disponoval.

Štatutárny zástupca odporcu na pojednávaní okrem iného zdôraznil, že hlavnou činnosťou spoločnosti

je činnosť bezpečnostného poradcu. Čo sa týka ostatných činností, čo sú doplnkové činnosti, ako je
napríklad predaj výbavy ADR, je to pre spoločnosť výlučne doplnková činnosť, ktorá nemá vplyv na jej
celkovú činnosť. Poukázal na to, že to aké sú faktúry a aký je zoznam klientov nemôže položiť firmu na
kolená. Spoločnosť DGSA v súčasnej dobe má 168 klientov, now how, ktorým by ju mohol navrhovateľ
ohroziť je to, že by začal podnikať a že by mal vypracované návody, ako vyzerajú pracovné postupy

a procesy, ktoré by sa zavádzali v daných organizáciách. Odporca sa podľa neho nedostal k takýmto
informáciám, to znamená, že nemohol ani vytvárať niečo, čo by sa týkalo konkurencie. Konkurenčná
doložka bola v pracovnej zmluve koncipovaná na jeho návrh, nakoľko mal plán do budúcnosti, aby sa
tam navrhovateľ vypracoval, čo sa nestalo.

Podľa § 83a Zákonníka práce
(1) Zamestnávateľ a zamestnanec sa môžu v pracovnej zmluve dohodnúť, že zamestnanec po skončení
pracovného pomeru nebude po určitú dobu, najdlhšie jeden rok, vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá má
k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter.
(2) Zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť obmedzenie zárobkovej činnosti po skončení

pracovného pomeru, iba ak zamestnanec v priebehu trvania pracovného pomeru má možnosť
nadobudnúť informácie alebo znalosti, ktoré nie sú bežne dostupné a ich využitie by mohlo privodiť
zamestnávateľovi podstatnú ujmu.
(3) Ak obmedzenie zárobkovej činnosti dohodnuté v pracovnej zmluve je väčšie, ako to vyžaduje
potrebná miera ochrany zamestnávateľa, môže súd záväzok zamestnanca podľa odseku 1 obmedziť alebo zrušiť.
(4) Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi primeranú peňažnú náhradu najmenej v sume 50%
priemerného mesačného zárobku zamestnanca za každý mesiac plnenia záväzku podľa odseku 1
. Peňažná náhrada
je splatná vo výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, a to za predchádzajúce

mesačné obdobie, ak sa nedohodlo inak.
(5) Zamestnanec a zamestnávateľ sa môžu v pracovnej zmluve dohodnúť na primeranej peňažnej
náhrade, ktorú je zamestnanec povinný zaplatiť, ak poruší záväzok podľa odseku 1 . Suma peňažnej náhrady
nesmie presiahnuť celkovú sumu peňažnej náhrady zamestnávateľa dohodnutej podľa odseku 4 . Suma peňažnej náhrady
sa primerane zníži, ak zamestnanec splnil svoj záväzok sčasti. Zaplatením peňažnej náhrady
záväzok zamestnanca podľa odseku 1 zanikne.
(6) Zamestnávateľ môže od záväzku podľa odseku 1 odstúpiť len počas trvania pracovného pomeru zamestnanca;
záväzokzanikáprvýmdňomkalendárnehomesiacanasledujúcehopomesiaci,vktoromboloodstúpenie
doručené druhej zmluvnej strane, najneskôr však posledným dňom trvania pracovného pomeru.
(7) Zamestnanec môže záväzok podľa odseku 1 vypovedať, ak mu zamestnávateľ nevyplatil peňažnú náhradu do

15dníoduplynutiajejsplatnosti;záväzokzanikádňom,vktorombolavýpoveďdoručenádruhejzmluvnej
strane.
(8) Záväzok podľa odsekov 1 , a musí byť
súčasťou pracovnej zmluvy, inak je neplatný. Odstúpenie od dohody podľa odseku 6
a výpoveď podľa

odseku 7 musia
byť písomné, inak sú neplatné.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Súd v konaní postupoval podľa § 132 O.s.p., podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to

každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s §
153 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné ak o nich alebo o ich
pravosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Konkurenčná doložka má slúžiť na platné dojednanie obmedzenia zárobkovej činnosti po skončení
pracovného pomeru. Je možné ju platne dohodnúť v rámci pracovnej zmluvy a maximálne na
obdobie jedného roka od skončenia pracovného pomeru. Zákonník práce spája neplatnosť iba s
absenciou podmienky, ktorá vyžaduje dojednanie konkurenčnej doložky v rámci pracovnej zmluvy.

Jedná sa o odplatný právny inštitút, ktorým sa zamestnanec zaviaže, že počas vopred určenej
doby po skončení pracovného pomeru nebude vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá je konkurenčná k
činnosti jeho predchádzajúceho zamestnávateľa, ktorý je povinný mu za dodržiavanie tohto záväzku
zaplatiť primeranú peňažnú náhradu. Minimálna výška primeranej peňažnej náhrady za dodržiavanie
konkurenčnej doložky je v Zákonníku práce stanovená na 50 % priemerného mesačného zárobku

zamestnanca za každý mesiac plnenia konkurenčnej doložky. Nárok na primeranú náhradu vzniká
zamestnancovi za každý mesiac, v ktorom sa zdrží vykonávania konkurenčnej zárobkovej činnosti.
Primeranánáhradajesplatnámesačnepozadu,pričomspôsobatermínvýplatyjeponechanýnadohode
medzi zamestnávateľom a zamestnancom.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľ bol v pracovnom pomere s
odporcom na základe pracovnej zmluvy, ktorá bola uzatvorená dňa 31.1.2014 a ktorá v bode 7.7
obsahuje konkurenčnú doložku. K skončeniu pracovného pomeru došlo výpoveďou ku dňu 31.7.2014
a odo dňa 1.8.2014 bol navrhovateľ evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný. Navrhovateľ dodržal
svoj záväzok dohodnutý v bode 7.7. pracovnej zmluvy a v dohodnutej dobe sa nezamestnal v žiadnom

predmete činnosti, na ktorý sa vzťahovala konkurenčná doložka. Konkurenčná doložka bola navrhnutá
zo strany odporcu v pracovnej zmluve a navrhovateľ ju akceptoval. Pokiaľ sa odporca rozhodol, že do
pracovnej zmluvy zakomponuje konkurenčnú doložku, museli mu byť zrejmé dôvody prečo tak urobil a
akéinformácie,sktorýmimalprísťnavrhovateľdokontaktupreňhomajúkonkurenčnýcharakter.Napriek
tomu,žeštatutárnyzástupcaodporcupoukázalnato,žehlavnýmpredmetomčinnostiodporcuječinnosť

bezpečnostného poradcu a ostatné činnosti sú len vedľajšie, vo výpise z obchodného registra je predmet
činnosti jednoznačne vymedzený a sám navrhovateľ preukázal, že činnosť spočívala aj v inom ako len v
predmetebezpečnostnéhoporadcu.Vpriebehupojednávanianavrhovateľpredložilzoznamzákazníkov,
faktúr,pričomideoveľmidôvernéinformácie,ktorévprípade,žebynavrhovateľpracovalvkonkurenčnej
firme alebo začal sám podnikať mohli mať pre zárobkovú činnosť odporcu podstatný význam. Odporca

poukázal na to, že na vykonávanie činnosti bezpečnostného poradcu je potrebné spĺňať stanovené
podmienky,akojevzdelanie,prax,osvedčenia,ktorénavrhovateľnespĺňaapretojevylúčené,abymohol
po skončení pracovného pomeru vykonávať činnosť, ktorá by mala k činnosti odporcu konkurenčný
charakter. K danému súd uvádza, že navrhovateľ si mohol sám založiť živnosť a osloviť osoby, ktoréspĺňajú stanovené podmienky, majú potrebnú prax a osvedčenia a prostredníctvom nich vykonávať
činnosť bezpečnostného poradcu rovnako ako odporca.

Konkurenčná doložka bola dohodnutá v súlade s §83a Zákonníka práce, teda nebola v rozpore so
zákonom. Vyjadrovala vôľu strán, bola písomná, určitá a jej forma a náležitosti boli splnené. Zároveň
bola dohodnutá náhrada 50 % z priemerného mesačného zárobku, pričom navrhovateľ preukázal výšku
príjmu, ktorý predstavuje mesačne priemerne 602,198 eur. Podľa dohody vznikol navrhovateľovi nárok
na náhradu 50 % z priemerného mesačného zárobku až do 1 roka, tento však žiadal náhradu len za 2

mesiace. Nakoľko súd považoval konkurenčnú doložku v pracovnej zmluve za platne dojednanú, návrhu
navrhovateľa ako skutkovo a právne dôvodnému vo veci samej vyhovel.

Navrhovateľ si zároveň uplatnil nárok aj na úroky z omeškania 9,05% ročne zo sumy 300,- eur od
1.10.2014 do zaplatenia a zo sumy 300,- eur od 1.11.2014 do zaplatenia. Výplatný termín bol dohodnutý
k 30-temu dňu mesiaca, tento deň by mala byť vyplatená aj náhrada z titulu konkurenčnej doložky, táto

vyplatená nebola a odporca tým, že ju nevyplatil sa dostal nasledujúci deň do omeškania s plnením
peňažného dlhu. Úrok z omeškania nebol uplatnený v súlade so zákonom, pretože bol uplatnený nad
rozsah vyhlášky. Z tohto dôvodu súd krátil úrok z omeškania na 5,05 %, nakoľko základná sadzba ECB
k prvému dňu omeškania bola 0,05 %, zvýšená o 5 percentuálnych bodov predstavuje úrok z omeškania
5,05 %. Z uvedených dôvodov súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania tak, ako je uvedené vo

výroku tohto rozhodnutia a vo zvyšku návrh v tejto časti zamietol.

O trovách konania rozhodol súd v zmysle ustanovenia § 142 ods. 3 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.
Navrhovateľ bol v konaní úspešný, jeho neúspech v časti, v ktorej súd žalobu zamietol bol pomerne
nepatrnej časti, preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania.

V podaní doručenom súdu dňa 19.11.2015 navrhovateľ vyčíslil trovy konania, ktoré pozostávajú zo
zaplateného súdneho poplatku vo výške 36,- eur a z trov právneho zastúpenia, ktoré si právny zástupca
uplatnil vo výške 230,66 eur v nasledovnej špecifikácii :
- Príprava a prevzatie zastúpenia vrátane prvej porady s klientom - 39,84 eur

- Podanie návrhu vo veci samej zo dňa 7.1.2014 - 39,84 eur
- Vyjadrenie k odporu zo dňa 13.2.20105 - 39,84 eur
- Účasť na pojednávaní dňa 16.11.2015 - 39,84 eur
- Režijný paušál 2x rok 2014 - 16,08 eur
- Režijný paušál 2x rok 2015 - 16,78 eur

- DPH

Súd preskúmal trovy právneho zastúpenia čo do rozsahu poskytnutej právnej pomoci ako aj ich
finančného vyčíslenia v zmysle Vyhl. MS SR 655/2004 Z.z. a dospel k záveru, že tieto boli uplatnené
v súlade s citovanou vyhláškou § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm a), c), d,) , §15,§ 16 ods.3, § 17 ods. 1,

18 ods. 3. Na zaplatenie trov konania súd zaviazal v spore neúspešného odporcu tak ako je uvedené
vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnutédôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.