Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava III

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Elena Ondrišová

Oblasť právnej úpravy – Obchodné právo

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3CoZm/27/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514210530
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1514210530.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov

Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci navrhovateľa CD Consulting s.r.o.,
IČO: 264 29 705, so sídlom Nagano Office Center, Politických vězňů 1272/21, Nové Mesto, Praha
1, Česká republika, práv. zast. Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, proti odporcovi L. B.,
M.. X.X.XXXX, Q. P. XXXX/X, Q., zastúpený R. U., zamestnankyňou Okresného súdu Bratislava V v
Bratislave ako opatrovníčkou pre konanie o zaplatenie 347,- EUR s príslušenstvom a iné zo zmenky a o
odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 1CbZm 97/2014-26,
zo dňa 20.1.2015, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 1CbZm 97/2014-26 zo
dňa 20.1.2015 v napadnutej zamietajúcej časti a súvisiacom výroku o náhrade trov konania potvrdzuje.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
zmenkovú odmenu 1,24 EUR, vo zvyšku súd návrh zamietol a rozhodol, že odporcovi náhradu
trov konania nepriznáva. V odôvodnení uviedol, že návrhom na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods.
1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie

vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len nariadenie), navrhovateľ žiadal, aby súd odporcu zaviazal
na zaplatenie zmenkovej sumy 347,- EUR, zmenkového úroku 0,25 % denne zo sumy 702,31 EUR od
17.5.2009 do zaplatenia, úroku 6 % ročne zo sumy 372,- EUR od 21.6.2010 do 8.8.2012 a zo sumy
347,- EUR od 9.8.2012 do zaplatenia , zákonného úroku 6% ročne zo sumy 347,- EUR od 26.10.2010
do8.8.2012 a zo sumy 347,- EUR od 9.8.2012 do zaplatenia, zmenkovej odmeny 1,24 EUR a náhradu
trov konania. Návrh odôvodnil tým, že ako indosatár nadobudol všetky práva zo zmenky, ktorú vystavil
odporca 11.3.2009 na zmenkovú sumu 372,- EUR, pričom sa zaviazal k úhrade zmenkového úroku vo

výške 0,25 % denne od 21.6.2010. Zmenka bola vystavená na videnie s doložkou „na platenie predložiť
v lehote 4 rokov od vystavenia“. Indosant predložil zmenku na zaplatenie, avšak bezúspešne. Ako dôkaz
bol k návrhu pripojený originál zmenky. Súd v zmysle článku 5 ods. 5 nariadenia zaslal odporcovi tlačivo
C na odpoveď (spolu s tlačivom návrhu na uplatnenie pohľadávky a kópiou zmenky). Odporca právo
odpovedať nevyužil. Podľa článku 19 nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom
sa konanie vedie. Súd sa preto v prípadoch, v ktorých nariadenie neustanovuje inak, riadil zákonom

č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.). Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu je podľa článku 5 ods. 1 nariadenia písomné, súd ústne pojednávanie nepovažoval za potrebné
a o jeho nariadenie nepožiadala ani jedna zo strán. Keďže súd rozhodoval rozsudkom bez nariadeniaústneho pojednávania, oznámil v lehote určenej v § 156 ods. 3 O.s.p. miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku na úradnej tabuli súdu.

Ďalej uviedol, že navrhovateľ si návrhom uplatnil nároky zo zmenky, ktorú vystavil odporca v Bratislave
dňa 11.3.2009 a ktorou sa zaviazal na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. (ďalej aj remitent) zaplatiť
pri predložení 372,- EUR spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 21.6.2010. Zmenka bola
vystavená s doložkou „bez protestu“ a s doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“.
Na rube zmenky je zapísaný nedatovaný indosament na rad navrhovateľa. Zmenka, okrem údaju

splatnosti, obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zákona zmenkového a šekového č.
191/1950 Zb. (ďalej len zmenkový zákon) pre vlastnú zmenku. O vlastnej zmenke, v ktorej nie je údaj
splatnosti, platí podľa čl. I. § 76 ods. 2 zmenkového zákona, že je splatná na videnie. Zmenka na videnie
je splatná pri predložení, na platenie musí byť predložená do jedného roku od dátumu vystavenia, ale
vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu (čl. I. § 34 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1
zmenkového zákona). V prípade žalovanej zmenky určil vystaviteľ pre predloženie zmenky na platenie

lehotu 4 roky odo dňa vystavenia.

Súd pri skúmaní podmienok konania, na ktoré je podľa § 103 O.s.p. povinný prihliadať aj bez návrhu
v každom štádiu konania zistil, že nároky z tej istej zmenky si prvý majiteľ ešte pred jej indosovaním
uplatnil proti odporcovi na Stálom rozhodcovskom súde, zriadenom Slovenskou rozhodcovskou, a.s..

Rozsudkom č. k. SR 13374/10 zo dňa 26.1.2011 rozhodcovský súd odporcovi uložil povinnosť, aby
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. zaplatil 372,- EUR spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne zo
sumy 372,- EUR od 21.6.2010 do zaplatenia a zákonný úrok 6 % ročne zo sumy 372,- EUR od
26.10.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 21.2.2011 a dňa
24.2.2011 sa stal vykonateľným. Podľa § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, doručený

rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského
konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Vzhľadom na to aj rozhodcovský rozsudok
zakladá prekážku právoplatne rozsúdenej veci, ktorá bráni súdu, aby tú istú vec opätovne prejednal (§
159 ods. 3 O.s.p.).
Súd prvého stupňa zo spisu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 36Er/1877/2011 vo veci oprávneného

POHOTOVOSŤ, s.r.o., proti povinnému Milanovi Konečnému, o udelenie poverenia pre 372,- EUR
s príslušenstvom zistil, že na základe rozhodcovského rozsudku č.k. SR 13374/10 z 26.1.2011
ako exekučného titulu navrhla spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. vykonanie exekúcie. Exekučný súd
uznesením č.k. 36Er/1877/2011-10 zo 6.6.2011, právoplatným 30.6.2011, žiadosť exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie odôvodnil tým, že exekučný titul zaväzuje

povinného na plnenie, ktoré je právom nedovolené, keďže pre rozpor s dobrými mravmi je dohoda o
zmenkovom úroku 0,25% denne neplatná. Preto skonštatoval len vecnú nesprávnosť rozhodcovského
rozsudku.

Vecná nesprávnosť rozhodcovského rozsudku nemá žiaden vplyv na jeho účinnosť a záväznosť, čo

znamená, že mu ani neodníma účinky právoplatného súdneho rozhodnutia, vytvárajúceho prekážku
rei iudicatae a podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať
znova.Totožnosťpredmetuobochkonaníjezachovaná.Navrhovateľnebolúčastníkomrozhodcovského
konania. Zmenka bola naňho prevedená nedatovaným indosamentom. Podľa čl. I. § 20 ods. 2
zmenkového zákona, pokiaľ nie je dokázaný opak, má sa za to, že nedatovaný indosament bol na

zmenku napísaný pred uplynutím lehoty k protestu. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že zmenku odporcovi
na platenie predložil indosant (t.j. POHOTOVOSŤ, s.r.o.). Tým samotný navrhovateľ potvrdil, že ku
dňu splatnosti zmenky, ktorým je deň predloženia zmenky na platenie, ešte majiteľom zmenky nebol.
Dôkazom o indosovaní zmenky po splatnosti je aj rozhodcovský rozsudok, ktorým bolo plnenie
zo splatnej neindosovanej zmenky priznané jej prvému majiteľovi. Zmenka bola indosovaná až po

splatnosti (t.j. po uplynutí lehoty na protest), preto má podľa druhej vety čl. I. § 20 ods. 1 zmenkového
zákona indosament len účinky obyčajného postupu. Navrhovateľ nie je originálnym nadobúdateľom práv
zo zmenky, iba vstúpil do práv indosanta. Je teda právnym nástupcom prvého majiteľa zmenky.

Na základe uvedeného dospel k záveru, že právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok bráni

súdu, aby o zaplatení zmenkovej sumy sumu 347,- EUR, úroku 0,25 % denne zo sumy 372 EUR od
21.6.2010 do zaplatenia, ako aj úroku 6 % ročne zo sumy 372,- EUR od 26.10.2009 do zaplatenia znovu
rozhodoval. Preto v tejto časti návrh ako neprípustný v zmysle článku 4 ods. 4 nariadenia zamietol.Súd prvého stupňa však zistil, že predmetom rozhodcovského konania nebolo zaplatenie zmenkovej
odmeny 1,24 EUR. Navrhovateľ ako právny nástupca prvého majiteľa zmenky má podľa čl. I. § 48 ods.
1 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona právo postihom žiadať od odporcu aj zmenkovú odmenu

vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy. Súd preto odporcu na zaplatenie odmeny zaviazal. O
trovách konania bolo rozhodnuté podľa článku 16 nariadenia, podľa ktorého trovy konania znáša strana,
ktorá nemala v konaní úspech. Navrhovateľ mal v konaní len nepatrený úspech a je povinný nahradiť
trovy konania odporcovi. Odporca náhradu trov konania prisúdiť nežiadal, a preto mu súd prvého stupňa
náhradu trov nepriznal.

Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote do jeho zamietajúcej časti a súvisiacom výroku
o náhrade trov konania odvolanie navrhovateľ a navrhol ho zmeniť tak, že súd v týchto častiach
jeho návrhu v celom rozsahu vyhovie a prizná mu náhradu trov konania, pričom si uplatnil i náhradu
trov odvolacieho konania. Úvodom odvolania vytýkal súdu prvého stupňa nariadenie pojednávania, čo
podľa článku 7 ods. 3 nariadenia legálne nemohol urobiť, nakoľko odporkyňa nedoručila súdu žiadnu

žalobnú odpoveď v súlade s čl. 5 ods. 3 alebo 6 nariadenia. Taktiež vytýkal súdu prvého stupňa
vykonanie dokazovania oboznámením sa s exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi, pričom
takéto dokazovanie žiadny z účastníkov nenavrhol. V ďalšej obsiahlej časti svojho odvolania zopakoval
svoje tvrdenia o tom, že v prejednávanej veci nemôže ísť o rei iudicatae, tak ako to tvrdil pred súdom
prvého stupňa tiež s poukazom na viaceré rozhodnutia Najvyššie súdu SR a Ústavného súdu Slovenskej

republiky.

Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, nakoľko súd prvého stupňa
správne zistil skutkový stav a vec i správne právne posúdil, s čím sa odvolací súd plne stotožnil a v

podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia,môžesavodôvodneníobmedziťlen naskonštatovaniesprávnostidôvodovnapadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa čl. 19 nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Súd prvého stupňa vzhľadom na citovaný článok nariadenia postupoval správne, keď sa riadil zákonom

č. 99/1963 Zb., ktorý upravuje Občiansky súdny poriadok.

Podľa § 156 ods. 1 O.s.p. rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne.

Nebola dôvodná námietka navrhovateľa, že súd prvého stupňa vo veci nariadil a vykonal pojednávanie,

čo legálne nemohol urobiť, keď odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvého stupňa len v súlade
s § 156 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania a
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže

konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Za nedôvodnú považoval odvolací súd námietku navrhovateľa, týkajúcu sa vykonávania dôkazov, keď

ako vyplýva z obsahu spisu, súd nevykonával dokazovanie, zadovážil si len podklady nevyhnutné
pre posúdenie, či sú splnené podľa § 103 O.s.p. podmienky konania, skutočnosť ktorú musí skúmať
bez toho, aby to niektorý z účastníkov navrhoval. V súvislosti s rozhodcovským rozsudkom skúmal
podmienky konania, na základe ktorých zistil, že vo veci ide o prekážku právoplatne rozhodnutej veci
podľa § 159 ods. 3 O.s.p., čo je povinný súd skúmať ex offo.

Na základe uvedeného Krajský súd v Bratislave rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p..
Úspešnému odporcovi však ich náhradu nepriznal, nakoľko mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.