Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 6. máj 2013

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/371/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112237457
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2013:5112237457.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdŽilinavkonanípredsamosudkyňouJUDr.AnnouMajerikovouvprávnejvecinavrhovateľov:

1/ B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom M. K. XX, občan SR, 2/ I. C. rod. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. K.
XX, občan SR, obaja právne zastúpení Advokátska kancelária Hagara - Hagarová, s.r.o., so sídlom D.
Dlabača č. 35, Žilina, IČO: 36 806 497, proti odporcom: 1/ B. M., nar. XX.X.XXXX, bytom M. K. XX, občan
SR, 2/ Z. M., M., nar. XX.X.XXXX, bytom M. K. XX, občan SR, obaja právne zastúpení JUDr. Štefánia
Harciníková, advokát so sídlom Saleziánska 4, Žilina, o zaplatenie sumy 191,60 eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Odporcovia 1/ a 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľom 1/ a 2/ sumu

107,60 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 107,60 eur od 5.12.2012 až
do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Odporcovia 1/ a 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi 1/ sumu 60 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 60 eur od 5.12.2012 až do zaplatenia, a
to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľov 1/ a 2/ z a m i e t a .

Odporcovia 1/ a 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľom 1/ a 2/ náhradu
trov konania vo výške 159,78 eur (súdny poplatok 16,50, trovy právneho zastúpenia 143,28 eur) a tieto
zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľov 1/ a 2/ Advokátska kancelária Hagara - Hagarová,
s.r.o., so sídlom D. Dlabača č. 35, Žilina vedený v Tatra banka, a.s., č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, do
troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia 1/ a 2/ sa návrhom doručeným súdu dňa 23.10.2012 upravený podaním dňa 13.3.2013

domáhali voči odporcom 1/ a 2/ titulom bezdôvodného obohatenia za obdobie 1.10.2010 do 31.9.2012
zaplatenia sumy vo výške 191,60 eur a to navrhovateľom 1/ a 2/ ako bezpodielovým spoluvlastníkom
nehnuteľností sumu 131,60 eur spolu s úrokom z omeškania od 23.10.2012 do zaplatenia a
navrhovateľovi 1/ ako výlučnému vlastníkovi nehnuteľnosti sumu 60 eur spolu s úrokom z omeškania
od 23.10.2012 do zaplatenia. Svoj návrh odôvodňovali tým, že odporcovia 1/ a 2/ bez akéhokoľvek
právneho titulu užívajú nehnuteľností o celkovej výmere plochy 479 m2 nachádzajúcich sa v kat. území
Malá Bytča a ktorých časť je zapísaná na LV č. 82 ako KNC parc. č. 162/3 orná pôda o výmere 150

m2, KNC parc. č. 162/57 orná pôda o výmere 88 m2 a KNC parc. č. 162/121 orná pôda o výmere 91
m2 v bezpodielovom spoluvlastníctve navrhovateľov 1/ a 2/ a na LV č. 638 ako KNC parc. č. 162/104
orná pôda o výmere 150 m2 vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa 1/. Užívaním ich nehnuteľností bez
právneho titulu a bezplatne dochádza u odporcov k nadobúdaniu bezdôvodnému obohateniu. Výzvouzo dňa 10.1.2011 navrhovatelia 1/ a 2/ žiadali o zaplatenie náhrady za užívanie ich sporných pozemkov a
dňa 7.3.2011 odporcovia 1/ a 2/ uhradili sumu 42 eur, ktorú započítali ako čiastočnú úhradu skôr splatnej
pohľadávky. Následne výzvou zo dňa 26.7.2012 navrhovatelia 1/ a 2/ v záujme legalizácie vzťahu navrhli

uzavrieť nájomnú zmluvu na predmetné pozemky s ročným nájmom vo výške 0,20 eur za m2 a zároveň
odporcov 1/ a 2/ vyzvali na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 191,60 eur od 1.8.2010 do
31.7.2012 s lehotou splatnosti do 3.8.2012. Odporcovia na výzvu reagovali listom zo dňa 7.8.2012, v
ktorom uviedli, že pozemky užívajú iba občas a uhradili sumu 10 eur. Navrhovatelia 1/ a 2/ výšku nájmu
(0,20 eur za m2/rok) odvodzovali od ceny pozemkov užívaných na obdobný účel v danej lokalite.

Odporcovia 1/ a 2/ vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 17.12.2012 (čl. 23) žiadali návrh zamietnuť.
Poukázali na skutočnosť, že navrhovatelia 1/ a 2/ zámerne skúpili pozemky, ktoré vedú cez stred ich
záhrady a ktoré z každej strany susedia s ich pozemkami a nastala situácia, aby mohli užívať svoj
pozemok sú nútení prechádzať cez pozemok navrhovateľov 1/ a 2/. K tomuto stavu došlo za okolností,
kedy mali postavené rodinné domy a pre svoju potrebu dostali túto záhradu ako záhumienok. Uviedli,

že navrhovatelia využili situáciu, keďže nehnuteľnosti, ktoré ležia v strede ich záhrady následne odkúpili
v roku 2007 až 2012, aby profitovali a vyžadovali neprimeranú cenu za prechod cez ich pozemky k
pozemkom odporcov. Uviedli, že požadovaná náhrada 0,20 eur za m2/rok je neprimeraná, keďže ako
prenajímatelia ornej pôdy v Malej Bytči majú dohodnutý ročný nájom vo výške 0,03 eur za m2. Ďalej
uviedli, že za požadovanú dobu od 1.10.2010 do 31.9.2012 zaplatili navrhovateľom náhradu 42 eur,

v ktorej bolo zahrnuté obdobie užívania od 1.10.2010 do konca januára 2011. Taktiež poukázali na
skutočnosť, že od jari 2011 neužívajú celú plochu pozemkov a považujú za primeranú cenu 10 eur za
obdobie 2/2011 až 9/2012, ktorú uhradili.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi k veci

sa vzťahujúcimi a dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

Navrhovatelia 1/ a 2/ zotrvali na podanom návrhu a jeho skutkovom odôvodnení. Uviedli, že neexistuje
žiaden právny titul na užívanie ich pozemkov zo strany odporcov a mali záujem tieto pozemky usporiadať
uzatvorením nájomnej zmluvy, avšak k usporiadaniu vzťahov nedošlo. Sú vlastníkmi nehnuteľností

v bezprostrednom susedstve odporcov a snažili sa usporiadať pozemky za rodinnými domami.
Odporcovia užívajú tieto pozemky patriace výlučne navrhovateľom, majú tam vysadené ovocné stromy
a kríky. Zmluvu, ktorú uzavreli pod č. V 689/2012 zo dňa 30.5.2012 (KNC 162/125 orná pôda o výmere
64 m2 ) sa netýka predmetných sporných pozemkov, za ktoré žiadajú za obdobie od 1.10.2010 do
31.9.2012 zaplatenie žalovanej sumy tj. 0,20 eur za m2/rok.

Odporcovia 1/ a 2/ žiadali návrh zamietnuť. Potvrdili, že sporné pozemky susedia s ich pozemkami po
obidvoch stranách a tieto sú za ich rodinným domom. Odporcovia sporné pozemky mali záujem od
pôvodných vlastníkov odkúpiť, avšak k predaju nedošlo, nakoľko tieto odkúpili navrhovatelia. Majú zato,
že vznik bezdôvodného obohatenia za užívanie týchto pozemkov za situácie, keď navrhovatelia tieto

kupovali od roku 2007 a vedeli, že sa nachádzajú v strede záhrady odporcov by výkon práva bol v
rozpore s dobrými mravmi. Namietali rozsah užívania celej plochy vo vlastníctve navrhovateľov ako
aj výšku náhrady. Za primeranú náhradu považovali 0,044 eur za m2/ rok užívanej plochy. Uviedli, že
z výpisu z listu vlastníctva, na ktorom je zapísané bezpodielové spoluvlastníctvo navrhovateľov 1/ a
2/ vyplýva, že tieto nehnuteľnosti boli postupne nadobúdané kúpnymi zmluvami a nemajú vedomosť,

ktoré parcely boli predmetom týchto zmlúv. Náhradu, ktorú za užívanie vyplatili predstavuje suma 42,-
eur za tri roky spätne od januára 2011 a suma 10 eur za obdobie február 2011 až september 2012
a náhrada bola zaplatená na základe výzvy od navrhovateľov z 10.1.2011. Predmetné nehnuteľnosti
vo vlastníctve navrhovateľov v celom rozsahu neužívajú, len prechádzali po chodníku za ich domom,
chodník má šírku maximálne 30 cm a pokiaľ orú svoj pozemok, zariadenie prenášajú, na týchto

pozemkoch zasadili stromy, ovocie nezbierajú, len kosia trávu. V priebehu konania nemali záujem
na usporiadaní vzájomných vzťahov, nesúhlasili so žiadnym návrhom, nechcú od navrhovateľov nič
kupovať ani zamieňať.

Z výpisu listu vlastníctva č. 82 a č. 638 pre kat. územie Malá Bytča (čl. 5,6) súd zistil, že navrhovatelia

1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi označených sporných nehnuteľností (KNC 162/3 orná pôda
o výmere 150 m2, KNC parc. č. 162/57 orná pôda o výmere 88 m2 a KNC parc. č. 162/121 orná
pôda o výmere 91 m2 ) titul nadobudnutia kúpna zmluva a navrhovateľ 1/ výlučným vlastníkom KNC
nehnuteľnosti 162/104 orná pôda o výmere 150 m2.Odporcovia 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. 92 pre kat.
územie Malá Bytča ako KNC parc. č. 153/2 záhrady o výmere 145 m2 a odporca 1/ ako výlučný vlastník

nehnuteľnosti KNC parc. č. 162/56 orná pôda o výmere 97 m2, KNC parc. č. 162/58 orná pôda o výmere
267 m2, zapísaných na LV č. 92 pre kat. územie Malá Bytča (čl. 8,28) a je nepochybné, že tieto pozemky
bezprostredne susedia v tomto konaní spornými nehnuteľnosťami, ktorá skutočnosť vyplýva i z kópie
katastrálnej mapy (čl.30).

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že výzvou zo dňa 10.1.2011 (čl. 13) navrhovatelia 1/ a 2/ žiadali
náhradu za užívanie nehnuteľností zapísaných na LV č. 82 a LV č. 638 pre kat. úz. Malá Bytča vo výmere
325 m2 za obdobie posledných troch rokov vo výške 97,50 eur (tj. 0,10 eur/m2/rok) a bolo tiež nesporné,
že odporca 1/ na základe tejto výzvy uhradil poštovou poukážkou adresovanou navrhovateľovi 1/ dňa
7.3.2011 sumu 42 eur s uvedením nájomné za ornú pôdu.

V konaní ďalej je nesporné, že výzvou zo dňa 26.7.2012 (čl. 14) navrhovatelia 1/ a 2/ prejavili záujem
o usporiadanie veci, navrhli uzatvorenie nájomnej zmluvy a tiež domáhali sa zaplatenia náhrady za
užívanie ich pozemkov bez právneho dôvodu od 1.8.2010 do 31.7.2012 vo výške 191,60 eur (tj. 0,20
eur/m2/rok). Odporcovia 1/ a 2/ na výzvu reagovali listom zo dňa 7.8.2012 (čl.15) a uviedli, že pozemky
neužívajú, iba po časti parciel 162/3, 162/57 občas prešli chôdzou k ich pozemku (parcela 162/56),

ktorý bezprostredne nasleduje za pozemkami a prístup k pozemku je možný len cez okraj pozemku. Za
dobu od januára 2011 do augusta 2012 zaplatili sumu 10,- eur, ktorú považovali za primeranú náhradu
a s podmienkami nájomnej zmluvy nesúhlasili. Náhradu za použitie pozemku v sume 10 eur, uhradili
poštovou poukážkou adresovanou navrhovateľovi 1/ dňa 10.8.2012 (čl.16).

Zo zmluvy o prenájme pôdy (dňom 1.1.2004) predloženej odporcom 1/ súd zistil, že predmetom zmluvy
je prenájom poľnohospodárskej pôdy (vrátane poľovného práva) v kat. území Malá Bytča s dohodnutým
nájomným - 1% z ceny pôdy 0,09 eur/m2 na dobu 10 rokov do 31.12.2013.

Na základe dožiadania na stanovenie trhovej ceny nájmu za pozemok (orná pôda, záhrada) v kat. úz.

Malá Bytča zo stanoviska realitnej kancelárie (čl. 68) súd zistil, že cena ročného nájmu sa pohybuje v
rozmedzí 1/10 : 1/30 trhovej kúpnej ceny podľa toho, či sa jedná o komerčne využívaný pozemok alebo
o pozemok pri rodinnom dome, poľnohospodársky pozemok a pod. Ak sa jedná o intravilán - trhová
kúpna cenu cca 30 eur/m2 a trhová cena nájmu takéhoto pozemku je v rozmedzí 1 až 3 eur/m2/rok,
pričom 1 eur/m2/rok je odhad trhovej ceny nájmu za pozemok (záhrada, orná pôda) pri rodinnom dome

a cca 3 eur/m2/rok pri komerčnom objekte (parkoviská, obchody). Zo stanoviska Mestský úrad Bytča
(čl.69) na dožiadanie uviedol, že cena za prenájom pozemkov v Malej Bytči je schválená VZN č. 5/2010
- zásady hospodárenia a nakladania s majetkom; sú stanovené najnižšie ceny za prenájom pozemkov
podľa druhu a táto minimálna výška nájmu sa však vzťahuje iba na prenájom mestských pozemkov a
výška ročnej sadzby za m2 - písm. c) pozemok na zriadenie záhrady - 0,1 eur/m2

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Obsah vlastníctva tvorí zväzok tzv. subjektívnych vlastníckych práv. Podstatné miesto medzi nimi

zaujíma právo s vecou nakladať (ius disponendi), t.j. oprávnenie vlastníka určovať ďalšie právne osudy
veci, napr. vec predať, vypožičať a tiež prenajať.

Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Citované ustanovenie odseku 2 upravuje niektoré osobitné skutkové podstaty vzniku bezdôvodného
obohatenia a okrem iných i plnenie bez právneho dôvodu. O plnenie bez právneho dôvodu ide tam,

kde právny dôvod od samého začiatku neexistoval, ale aj vtedy ak dodatočne odpadol. Neexistencia
právneho dôvodu od začiatku znamená, že vôbec nenastala právna skutočnosť, ktorá by mala za
následok vznik právneho vzťahu, obsahom ktorého by bola povinnosť a zároveň právo na poskytnuté
plnenie.Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Je potrebné poznamenať, že účelom tejto právnej úpravy je predovšetkým zabrániť predovšetkým
vzniku bezdôvodného obohatenia na úkor iného a už bezdôvodné obohatenie vzniklo, právna úprava
zabezpečuje povinnosť jeho vydania. Bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový právny
vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľov 1/ a 2/ je skutkovo

a právne dôvodný. Zodpovednostným subjektom na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, kto sa
bezdôvodne obohatil. Oprávneným subjektom, t.j. v prospech ktorého sa vydanie takéhoto obohatenia
má uskutočniť, je ten, na úkor koho bezdôvodné obohatenie vzniklo. V prejednávanej veci došlo proti vôli
navrhovateľov 1/ a 2/ k tomu, že fakticky poskytovali plnenie bez akéhokoľvek právneho podkladu (bez
právneho titulu) a bez toho, že by im za nimi poskytované plnenie bola platená náhrada. Na jednej strane

ide o prípad plnenia bez právneho dôvodu, založenom na tom, že medzi zúčastnenými osobami od
počiatku chýba právny vzťah zakladajúci nárok na plnenie. Dôsledkom takéhoto plnenia je obohatenie,
obsahom ktorého je získanie určitej majetkovej hodnoty subjektom, ktorému bolo plnené. Majetkovú
hodnotu v uvedenom zmysle získa (obohatí sa) nielen ten, komu sa zvýšili aktíva alebo znížili pasíva,
ale aj ten, komu sa neznížili aktíva, hoci by inak - pokiaľ by existoval právny dôvod plnenia - jeho

majetkový stav sa zmenšil, pretože za prijímané plnenie by musel poskytovať náhradu. Súd je toho
názoru, že o plnenie bez právneho dôvodu ide tiež v prípade užívania pozemku bez nájomnej zmluvy
alebo iného titulu oprávňujúceho tieto pozemky užívať. Pre vyriešenie otázky, kto v prípade takéhoto
plnenia získava majetkovú hodnotu (a kto je teda povinný vydať získané bezdôvodné obohatenie) je
rozhodujúce, kto uvedené plnenie prijíma (kto realizuje užívateľské oprávnenie) bez právneho dôvodu,

bez poskytovania náhrady za vykonávanie jemu nepatriacich oprávnení a bez toho, aby sa jeho majetok
zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom zakladajúcim právo užívať pozemok.
Za prijímateľa plnenia poskytovaného navrhovateľmi 1/ a 2/ - subjekt realizujúci užívateľské oprávnenie
bez právneho dôvodu treba preto považovať odporcov 1/ a 2/, ktorí bez oprávnenia s vecou nakladať,
ktoré sa napĺňa právnymi úkonmi (najmä zmluvami) a vykonávaním im nepatriacich oprávnení (kosenie,

prechod k pozemku) sa bezdôvodne obohatili, ich majetok sa nezmenšil o prostriedky, ktoré by museli
vynaložiť za výkon týchto oprávnení v prípade, že by im vyplývali z právne relevantného titulu (v danom
prípade z právneho úkonu uzavretého s navrhovateľmi 1/ a 2/). Pokiaľ ide o trvalé porasty (stromy,
kríky čl. 7) vysadené na týchto pozemkoch tieto sú súčasťou pozemku v zmysle ustanovenia § 120
Občianskeho zákonníka ako hlavnej veci a vlastníctvo k nim nemôže patriť nikomu inému než vlastníkovi

pozemku, bez ohľadu na to, kto porasty na pozemku vysadil. Z hľadiska hmotnoprávneho sú teda
odporcovia 1/ a 2/ v právnom vzťahu bezdôvodného obohatenia nositeľom povinnosti o uloženie ktorej
navrhovatelia 1/ a 2/ žiadajú. V prejednávanej veci vlastníctvo navrhovateľov 1/ a 2/ k prejednávaným
nehnuteľnostiam o celkovej výmere plochy 479 m2 nachádzajúcich sa v kat. území Malá Bytča, ktoré
odporcovia 1/ a 2/ bez akéhokoľvek právneho titulu užívajú súd vzal za preukázané z výpisov listu

vlastníctva a má zato, že tieto údaje katastra (údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, druh
pozemku, výmera) sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Zo skutkových zistení vyplynulo,
žefaktickýmužívanímspornýchpozemkov (vykonávanímčinnostikosenia,prechádzanímcezpozemok
za účelom obhospodarovania svojich susediacich pozemkov tak pešo ako i mechanizmami) odporcami
je obmedzované právo navrhovateľov a z dôvodu neexistencie titulu oprávnenia užívať nehnuteľností

odporcoviaušetrilito,čobymuselivynaložiťnaodplatuzaužívanietakýchtonehnuteľnostizaobdobných
podmienok a o výšku takto určených aktív sa obohatil.

Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, ktorej
dôsledkom je povinnosť vydať všetko, čo bolo plnením pri absencii právneho titulu nadobudnuté. V

danom prípade má plnenie charakter nehmotný, takže ho nemožno vydať. V takomto prípade sa
poskytuje peňažná náhrada, ktorá musí zodpovedať peňažnému oceneniu získaného obohatenia.
Súd preto ďalej posudzoval výšku uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorú
navrhovatelia odvodzovali od hodnoty pozemkov využívaných na obdobný účel v danej lokalite, a ktorúustálili na sumu 0,20 eur/m2/rok. K námietke odporcov, že navrhovatelia odkúpili sporné pozemky od
pôvodných vlastníkov so zámerom poškodiť odporcov súd uvádza, že pokiaľ odporcovia boli užívateľmi
týchto nehnuteľností už od r. 1970, mali možnosť si vzťahy usporiadať právnymi prostriedkami ochrany

(písomnou formou zmluvy o prevode nehnuteľnosti od pôvodných vlastníkov) a tieto právne prostriedky
ochrany vo svojej dobe nevyužité, musia preto znášať následky, ktoré nastali neskôr a nemôžu
byť na ujmu navrhovateľov 1/ a 2/ ako skutočných vlastníkov. Nemožno tiež opomenúť, že ochrana
vlastníckeho práva je garantovaná čl.. 20 Ústavy SR a čl. 11 Listiny základných práv a slobôd a v
prípade zmluvnej voľnosti pri uzatváraní zmlúv nemôže ísť na ujmu navrhovateľov, ktorí predmetné

nehnuteľnosti nadobudli riadnym spôsobom a mali záujem na usporiadanie vzťahov i s odporcami, ktorí
však i v priebehu tohto konania svojim postojom usporiadanie vzťahov zásadne odmietali. Existujúce
pomery neumožňujú navrhovateľom 1/ a 2/ ako vlastníkom predmetných nehnuteľností realizáciu
svojho vlastníckeho práva a bez ich súhlasu je ich majetok užívaní odporcami 1/ a 2/ bez toho, že
by im bola poskytnutá zodpovedajúca náhrada resp. akákoľvek náhrada. Za zodpovedajúcu náhradu
súd považoval priznanie bezdôvodného obohatenia v navrhovanej výške 0,20 eur/m2/rok na daný

druh pozemku a polohu, ktorá cena zodpovedá v konaní zisteným kritériám, kedy najnižšia trhová
cena nájmu takéhoto pozemku (záhrada, orná pôda) pri rodinnom dome je v danej lokalite 1 eur/
m2/rok a minimálna výška ročnej sadzby prenájmu mestských pozemkov v danej lokalite na zriadenie
záhrady predstavuje 0,1 eur/ m2 (v ktorom je stanovená len spodná, nie horná cena nájmu). Na základe
zisteného skutkového stavu súd pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal zo sumy 0,20

eur/m2/rok, ktorá za obdobie od 1.10.2010 do 30.9.2012, t.j. dva roky predstavuje pri pozemkoch v
bezpodielovom spoluvlastníctve navrhovateľov 1/ a 2/ a výmere 329 m2 (329 x 0,20 x 2) sumu 131,60
eur a pri pozemkoch vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa 1/ a výmere 150 m2 (150 x 0,20 x 2) sumu 60
eur. V konaní bolo nesporné, že odporcovia 1/ a 2/ uhradili dňa 7.3.2011 sumu 42 eur (výzva 10.1.2011
za obdobie posledných troch rokov) tj. za rok 2010 úhrada 14 eur; dňa 10.8.2012 uhradili sumu 10

eur (výzva 26.7.2012 za obdobie od 1.8.2010 do 31.7.2012) a preto súd s ohľadom na už poskytnutú
úhradu v sume 24 eur za požadované obdobie 1.10.2010 do 30.9.2012 túto odpočítal. Na základe
vyššie uvedeného súd stanovil výšku bezdôvodného obohatenia odporcov 1/ a 2/ za užívanie uvedených
sporných pozemkov tak, že na podiel navrhovateľa 1/a 2/ ako vlastníkov predmetných pozemkov v
podiele 1/1 od 1.10.2010 do 30.9.2012 pripadá suma 107,60 eur (131,60 - 24) a k pozemku KNC č.

162/104 vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa 1/ suma 60 eur a na zaplatenie týchto súm súd zaviazal
spoločne a nerozdielne odporcov 1/ a 2/ a vo zvyšnej časti návrh zamietol.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a
včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať

od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o 8 % bodov vyššia ako
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu.

Navrhovatelia 1/ a 2/ popri istine požadovali zaplatiť i úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne z
dlžnej sumy od 23.10.2012 až do zaplatenia (t.j. deň podania žalobného návrhu). Úroky z omeškania
možno priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Nárok na úroky z omeškania s

plnením peňažného dlhu vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie. Základným predpokladom
vzniku nároku na úroky z omeškania je teda existencia omeškania s plnením peňažného dlhu a
základným predpokladom takéhoto omeškania je existencia pohľadávky, t.j. práva na peňažné plnenie
a jej zročnosť. Podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka (ak čas plnenia nie je dohodnutý,
ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa

potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal) a odporcovia boli povinní zaplatiť dlh prvý deň potom, čo ich
veriteľ požiadal o splnenie a odo dňa nasledujúceho po tomto dni je v omeškaní. Súd za kvalifikovanú
výzvu považoval deň doručenia návrhu odporcom, a to dňa 4.12.2012 a vychádzajúc z uvedeného súd
zaviazal odporcov 1/ a 2/ na zaplatenie istiny spolu aj s úrokom z omeškania, a to vo výške 8,75 % od
5.12.2012 a vo zvyšku uplatňovaný nárok v časti príslušenstva zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len
čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti
alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takomprípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia v
spojení s ustanovením § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd
na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Navrhovatelia 1/ a 2/ ako úspešný účastník konania (neúspech v nepatrenej výške) si návrhom uplatnili
právo na náhradu trov konania, ktoré podaním zo dňa 7.5.2013 vyčíslil ich právny zástupca a to titulom
zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eur a titulom trov právneho zastúpenia za 4 úkony právnej
pomoci sumu 143,28 eur (č.l. 82). Súd preskúmal navrhovateľmi uplatňované právo na náhradu trov

konania a priznal titulom zaplateného súdneho poplatku z podaného návrhu sumu 16,50 eur a titulom
trov právneho zastúpenia priznal úkony právnej služby v sume 143,28 eur a to z tarifnej hodnoty 107,60
eurodmena16,60eurvspojenís§13ods. 3(prispojenídvochaleboviacerýchvecísazákladnásadzba
tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvyšuje o tretinu základnej sadzby
tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach) za úkony právnej služby:
-dňa 23.10.2013 prevzatie a príprava zastúpenia suma 22,13 eur + 7,63 eur režijný paušál

-dňa 23.10.2012 písomné podanie na súd sumu 22,13 eur + 7,63 eur režijný paušál,
-dňa 13.3.2013 účasť na pojednávaní suma 22,13 eur + 7,81 eur režijný paušál,
-dňa 6.5.2013 účasť na pojednávaní suma 22,13 eur + 7,81 eur režijný paušál; k odmenám a náhradám
je pripočítaná 20 % DPH v sume 23,88 eur. Odmena a náhrady boli priznané podľa § 10 ods. 1, § 13 ods.
3, § 14 ods. 1 písm. a), b), c), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 Vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. (ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi) súd uložil
odporcom 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľom 1/ a 2/ trovy konania vo

výške 159,78 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľov 1/ a 2/ tak, ako vyplýva z výrokovej časti
tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).