Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. január 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26CoE/101/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4614207708
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Erik Németh
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4614207708.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava,IČO:35807598,zast.FridrichPaľko,s.r.o.,sosídlomGrösslingova4,Bratislava,IČO:36864
421, proti povinnej: S. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. O. XXX, o vymoženie úroku z omeškania v sume
682,95 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č.k.
4Er/1025/2014-15 zo dňa 11. decembra 2014, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Topoľčany č.k. 4Er/1025/2014-15 zo dňa 11. decembra 2014
p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekučné konanie zastavil. Zároveň rozhodol, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pričom o trovách exekúcie rozhodne samostatným
uznesením.

Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil ustanoveniami § 36 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a § 251 ods. 4, § 103, § 104
ods. 1, § 159 ods. 2 a 3, § 167 ods. 2 OSP.

Súd prvého stupňa uviedol, že zo spisu Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 11Er/190/2007 zistil, že

dňa 2.3.2007 podal súdny exekútor JUDr. Milan Strieška žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie sp. zn. EX 402/07 zo dňa 26.2.2007. Žiadosť podal exekútor na základe návrhu oprávneného,
ktorý je oprávneným aj v tejto veci, proti povinnému, ktorý je povinným aj v tejto veci, pre vymoženie
sumy 307,38 eur s príslušenstvom. Exekučným titulom, t. j. vykonateľným rozhodnutím, na základe
ktorého oprávnený žiadal vykonať exekúciu, bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
Slovenskou rozhodcovskou a. s., Karloveské rameno 8, Bratislava sp. zn. SR 2178/06 zo dňa 31.7.2006.

OkresnýsúdTopoľčanyudelildňa6.3.2007súdnemuexekútoroviJUDr.MilanoviStrieškovipovereniena
vykonanieexekúcie.OkresnýsúdTopoľčanyuznesenímč.k.11Er/190/2007-12zodňa4.3.2010vyhovel
návrhu oprávneného na zmenu exekútora a ďalším vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. (konal ďalej vo veci pod sp. zn. EX 5801/10). Uznesením Okresného
súdu Topoľčany č. k. 11Er/190/2007-51 zo dňa 25.7.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v
Nitre č. k. 15CoE/218/2012-81 zo dňa 23.11.2012 bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená.

Uznesenia nadobudli v časti zastavenia exekúcie právoplatnosť dňa 11.1.2013.

Uviedol, že z rozhodnutí o zastavení exekúcie vo veci 11Er/190/2007 vyplýva, že exekúcia bola
zastavená z dôvodu, že bol zistený rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, ktorý zaväzuje
povinného na plnenia, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi, pričom aj samotné rozhodcovské konanie,
ktorého výsledkom rozhodcovský rozsudok je, vychádza z neprijateľnej podmienky spotrebiteľskej

zmluvy-neplatnejrozhodcovskejdoložky.Tohodôsledkompotomje,žerozhodcovskýrozsudoknemôže
byť exekučným titulom, pretože ho vydal orgán, ktorý na jeho vydanie (rozhodnutie sporu účastníkov)nemal právomoc. Je teda nepochybné, že exekúcia vedená vo veci 11Er/190/2007 bola zastavená
z hmotnoprávnych dôvodov, teda pri rozhodovaní bola skúmaná existencia práva vyplývajúceho z
rozhodcovského rozsudku.

V rámci skúmania procesných podmienok konania súd prvého stupňa zistil, že konaniu v tejto veci
vedenej pod sp. zn. 4Er/1025/2014 predchádza iné konanie - vedené na Okresnom súde Topoľčany
pod sp. zn. 11Er/190/2007, ktoré tvorí konaniu v tejto veci prekážku res iudicata, t. j. prekážku
rozsúdenej veci. K tomuto záveru súd prvého stupňa dospel, pretože zistil, že obidve konania, sa

týkajú tých istých účastníkov (oprávneného a povinného označených v záhlaví uznesenia) a tej istej
veci (predmetom konania je vymáhanie nárokov vyplývajúcich z toho istého rozhodcovského rozsudku).
Súd prvého stupňa mal tiež za preukázané, že konanie vo veci vedenej pod sp. zn. 11Er/190/2007
bolo právoplatne skončené rozhodnutím vo veci samej (čo je ďalšia podmienka existencie prekážky
rozsúdenej veci), pretože exekúcia bola zastavená z hmotnoprávnych dôvodov, keď bol rozhodcovský
rozsudok posúdený za nespôsobilý exekučný titul, čoho dôsledkom je, že na základe neho nie je

možné viesť exekúciu. Oprávnený sa napriek tomu na základe toho istého rozhodcovského rozsudku
domáha vykonania exekúcie proti povinnému podaním nového návrhu na vykonanie exekúcie. K zmene
skutkových okolností od skúmania existencie práva (zastavenia exekúcie) v konaní vedenom pod sp.
zn. 11Er/190/2007 pritom nedošlo. Keďže prekážka res iudicata je procesnou prekážkou, ktorú nemožno
odstrániť, súd prvého stupňa aplikoval ustanovenia § 251 ods. 4, § 103 a § 104 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku a exekučné konanie zastavil.

O trovách konania účastníkov súd prvého stupňa rozhodol analogicky podľa § 146 ods. 1 písm. c)
Občianskeho súdneho poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktoré
bolo zastavené. Oprávnený podal nedôvodný návrh na vykonanie exekúcie a povinnému trovy konania

nevznikli.

O trovách konania súdneho exekútora rozhodol tak, že o nich bude rozhodnuté samostatným uznesením
po ich vyčíslení a preukázaní súdnym exekútorom, ktorý tak urobí, ak si náhradu trov exekúcie uplatňuje,
v lehote troch pracovných dní od právoplatnosti uznesenia.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie.

Namietol nemožnosť v danej fáze konania rozhodnúť o zastavení exekučného konania. V tejto fáze súd
rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom prípustnými výsledkami sú buď

vydanie poverenia na vykonanie exekúcie alebo vydanie uznesenia o zamietnutí návrhu na vydanie
poverenia. V tomto prípade súd o návrhu na vydanie poverenia nerozhodol, ale bez zákonného
oprávnenia rozhodol o zastavení exekučného konania. Ďalej poukázal na nemožnosť existencie
prekážky rozhodnutej veci v exekučnom konaní a na nesprávnu aplikáciu § 251 ods. 4, § 159 ods. 3,
§ 104 ods. 1 a § 103 OSP. Exekučné konanie nemá vo svojom predmete vec, o ktorej by sa mohlo

právoplatne rozhodnúť. Exekučné konanie predstavuje len vykonávacie konanie. Uvedeným postupom
preto súd porušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, ktoré je chránené v čl. 46 ods. 1
Ústavy SR ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Navrhol preto napadnuté
uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP)
a zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa §
214 ods. 2 OSP.

Odvolací súd mal z obsahu spisu preukázané, že exekučné konanie sa začalo dňa 24.05.2014, kedy
bola pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny
exekútor písomným podaním, ktoré bolo súdu prvého stupňa doručené dňa 11.09.2014 požiadal o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade vykonateľného rozhodnutia - rozhodcovského
rozsudku č.k. SR 2178/06 zo dňa 31.07.2006. Následne súd prvého stupňa vydal napadnuté uznesenie.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne vec po právnej stránke posúdil a svoje
rozhodnutie aj správne a v dostatočnom rozsahu odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na ustanovenie § 219ods. 2 OSP (v znení účinnom od 15. 10. 2008) sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody
opakoval.

Podľa § 103 OSP, kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa§104ods.1prvávetaOSP,akideotakýnedostatokpodmienkykonania,ktorýnemožnoodstrániť,

súd konanie zastaví.

Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, skúma súd
z úradnej povinnosti a kedykoľvek za konania. Okrem toho prihliadnuc na ustanovenie § 251 ods. 4 OSP
je nutné vyvodiť záver, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky, ktoré sú v podstate totožné
s podmienkami sporového konania. Na to nadväzujú aj dôsledky nedostatku podmienok konania. Ak

pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť a
to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a § 104 OSP v spojení s § 251 ods. 4 OSP. Keďže Exekučný
poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné
aj na exekučné konanie aplikovať § 159 ods. 3 OSP, ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci
právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Na zdôraznenie správnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že existencia prekážky
právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom toho, aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o
ktorej už právoplatne on alebo iný súd rozhodol. Prekážka res iudicata sa zaraďuje do kategórie
neodstrániteľných vád podmienok konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania.

Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná vtedy, ak v novom konaní ide o tú istú vec, teda o
to isté, o čo išlo v skoršom právoplatne skončenom konaní. Skutočnosť, že v určitom konaní je jeho
predmetom to isté právo alebo že jeho účastníci sú tí istí ešte neznamená, že ide o tú istú vec. Totožnosť
veci charakterizujú určité znaky, ktoré musia byť dané zároveň a sú nimi: totožnosť osôb a totožnosť
predmetu konania. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok vyplýva z rovnakých

skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený, t.j. o nárok založený na rovnakom právnom
dôvode a vyplývajúci z rovnakých skutkových okolností.

V exekučnom konaní je takouto vecou samotná exekúcia pre vymoženie práva oprávneného na
podklade určitého exekučného titulu. Meritórne rozhodnutie o takejto veci má charakter uznesenia o

zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, alebo uznesenia
o zastavení exekúcie z dôvodov podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, prípadne z iného dôvodu
vyplývajúceho z ustanovení Exekučného poriadku. Nie každé takéto rozhodnutie vo veci však založí
prekážku res iudicata. Napríklad rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že nebolo preukázané, že exekučný titul nadobudol

vykonateľnosť, nezakladá prekážku res iudicata. Oprávnený môže opätovne navrhnúť vykonanie
exekúcie na základe toho exekučného titulu a následne môže súdny exekútor opätovne požiadať
exekučnýsúdoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie,akexekučnýtitulmedzičasomvykonateľnosť
nadobudne, resp. toto bude exekučnému súdu preukázané. Na druhej strane rozhodnutie o zamietnutí
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že exekučný

titul, rozhodcovský rozsudok, je v rozpore so zákonom, nakoľko exekučný titul bol vydaný orgánom
bez právomoci na jeho vydanie, už prekážku res iudicata zakladá a oprávnený už nemôže navrhnúť
vykonanie exekúciu na podklade toho istého exekučného titulu. Rovnako je to aj s rozhodnutiami o
zastavení exekúcie. Zastavenie exekúcie z niektorého dôvodu prekážku res iudicata zakladá, z iného
však nie. Nezakladá ju v prípade, ak dôjde k zastaveniu exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného

poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V uvedenom prípade
oprávnený môže opätovne navrhnúť vykonanie exekúcie na podklade toho istého exekučného titulu. Na
druhej strane zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku z dôvodu, že po
vydaní rozhodnutia, t.j. exekučného titulu, zaniklo právo ním priznané, prekážku res iudicata zakladá.
Preto vždy, keď súd zistí, že medzi tými istými účastníkmi už bolo vedené exekučné konanie, v ktorom

bolo vydané právoplatné rozhodnutie vo veci samej, je potrebné skúmať povahu tohto meritórneho
rozhodnutia skôr ako sa príjme záver o existencii vady podmienok konania, spočívajúcej v prekážke
veci rozhodnutej.Čo sa týka oprávneným namietaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.7Cdo 108/2012 zo dňa
23.01.2013, odvolací súd dodáva, že v predmetnom rozhodnutí išlo o porušenie postupu zo strany
exekučného súdu tým, že bez rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora (o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie) exekučné konanie zastavil podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z., čím
odňal oprávnenému možnosť realizovať tie procesné oprávnenia, ktoré zodpovedajú štádiu exekučného
konania, do ktorého sa toto konanie dostalo na základe procesných úkonov oprávneného a súdneho
exekútora,čoneboldanýprípad,nakoľkovtomtoprípadedošlokzastaveniukonaniazdôvoduskúmania
procesných podmienok, ktoré je exekučný súd povinný skúmať pred rozhodnutím o žiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V predmetnej exekučnej veci tak, ako správne konštatoval súd prvého stupňa a odvolací súd sa
s týmto konštatovaním v plnom rozsahu stotožňuje, bolo zistené, že medzi rovnakými účastníkmi,
totožným oprávneným a totožným povinným bolo už v minulosti vedené konanie na Okresnom
súde Topoľčany pre vymoženie rovnakého práva oprávneného na podklade rovnakého exekučného

titulu. V predmetnej exekučnej veci sp. zn. 11Er/190/2007 exekučný súd uznesením Okresného súdu
Topoľčany č. k. 11Er/190/2007-51 zo dňa 25.7.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre č.
k. 15CoE/218/2012-81 zo dňa 23.11.2012 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Uznesenia
nadobudli v časti zastavenia exekúcie právoplatnosť dňa 11.1.2013. Keďže rozpor exekučného titulu
so zákonom, ktorý bol dôvodom zastavenia predchádzajúcej exekúcie, nemôže byť žiadnym spôsobom

konvalidovaný, odvolací súd bol rovnako ako súd prvého stupňa toho názoru, že vyššie uvedené
rozhodnutie o zastavení exekúcie, ktoré sa začalo medzi tými istými účastníkmi pre vymoženie
rovnakého plnenia, na podklade rovnakého exekučného titulu, ktorý je aj naďalej v rozpore so zákonom,
predstavuje prekážku res iudicata. Z uvedených dôvodov odvolací súd námietky oprávneného uvedené
v odvolaní považoval za neopodstatnené, preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v zmysle §

219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.