Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. november 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/102/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114210730
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8114210730.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
82496Bratislava,IČO:35792752,zastúpenéhoAdvokátskakanceláriaJUDr.AndreaCviková,s.r.o.,so
sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovanému: L. V., V. Q. XX, XXX XX V. Q.,
za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných: Občianske združenie slovenských spotrebiteľov
AZ, Petrovská 10, Skalica, IČO: 42 264 154, zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Kempom, so

sídlom Nám. Josipa Andriča 1, Chorvátsky Grob, o zaplatenie 517,02 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 17C/160/2014-55 zo dňa 28.1.2015, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti o povinnosti žalobcu nahradiť
vedľajšiemu účastníkovi trovy konania.

Účastníkom a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Žalovanej náhradu trov konania neprisúdil.
Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania pozostávajúce z trov
právneho zastúpenia vo výške 85,80 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Posledným výrokom
rozsudku zastavil konanie v časti čo do úhrady istiny 310,79 eur.

Rozsudok vo výroku o náhrade trov žalovanej a vedľajšieho účastníka právne odôvodnil ustanovením
§ 142 ods. 1 O.s.p.. Uviedol, že žalovaná si trovy neuplatnila, preto jej nepriznal náhradu trov konania.
Vedľajší účastník žiadal priznať náhradu trov konania vo výške 85,80 eur ako trovy právneho zastúpenia
za 2 úkony právnej pomoci (za prevzatie, prípravu zastúpenia a písomné vyjadrenie) vo výške 34,86 eur
za 1 úkon, 2 x režijný paušál po 8,04 eur. Tieto úkony sú v súlade s ustanovením § 10 ods. 1 a § 13a ods.
1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., preto mu súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 85,80 eur,

a žalobcovi uložil povinnosť uhradiť tieto trov priamo právnemu zástupcovi JUDr. Jozefovi Kempovi na
jeho účet uvedený vo výroku jeho rozhodnutia, do 3 dní od právoplatnosti jeho rozsudku.

Proti rozsudku, len proti výroku o náhrade trov vedľajšieho účastníka, podal odvolanie žalobca. Namietal
nezákonnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Napáda rozhodnutie aj pre nedostatok zdôvodnenia
účelnosti trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. Z napadnutého rozhodnutia nevyplýva

spôsob, akým súd vyhodnotil kritérium účelnosti
ohľadne rozhodnutia o náhrade trov konania. Tvrdí, že otázka účelnosti vstupu vedľajšieho účastníka
je odlišná od účelnosti právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. Ten má svoj predmet činnosti
vykonávať sám. Podanie právneho zástupcu vedľajšieho účastníka označil z hľadiska jeho obsahom
za šablónovité opakované podanie, predkladané v nespočítateľnom množstve prípadov. Poukázal v
tejto súvislosti na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 M Cdo 5/2013. Združenie - vedľajší

účastník namiesto toho, aby zastupovalo spotrebiteľa a vystupovalo prostredníctvom svojich odborne
vyškolených zamestnancov a členov, vstupuje do konania vždy zastúpené právnym zástupcom a topravidelne vo všetkých konaniach bez výnimky, čo nepovažuje odvolateľ za účelné, a je v rozpore
so zákonom. Ide o zneužívanie zákona, pretože samotné združenie nie je zamerané na vykonávanie
svojej činnosti, ale je len prostriedkom generovania trov právneho zastúpenia. Odvolateľ namietal aj

procesné postavenie tohto subjektu ako vedľajšieho účastníka, pričom od 1.1.2015 pre každý takýto
subjekt je stanovená povinnosť v zmysle zákona č. 353/2014 Z.z. predložiť súhlas toho, na strane
koho má vystupovať, inak sa na takýto subjekt neprihliada. Vedľajší účastník túto povinnosť nesplnil
a vstúpil do konania spôsobom, pri ktorom o odporcoch - žalovaných má informácie získané od súdu.
Navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi neprizná náhradu

trov právneho zastúpenia.

Podaným odvolaním neboli dotknuté výroky o zamietnutí žaloby a o trovách konania medzi žalobcom
a žalovanými, preto nadobudli právoplatnosť a v tejto časti nebolo možné napadnutý rozsudok
preskúmavať (§ 159 ods. 1, 3 a § 206 ods. 2 O.s.p.). Z hľadiska práva na náhradu trov konania je vzťah
hlavného (žalovaného) účastníka a vedľajšieho účastníka vzťahom subsidiarity. Keď by bol odvolaním

napadnutý výrok o náhrade trov hlavného (žalovaného) účastníka, bol by súčasne napadnutý aj výrok o
náhrade trov vedľajšieho účastníka. To však neplatí, keď je odvolaním napadnutý len výrok o náhrade
trov vedľajšieho účastníka. Takéto odvolanie sa nedotýka výroku o náhrade trov hlavného účastníka.
Pri preskúmavaní odvolaním napadnutej časti rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného
odvolania do tej miery, že nebol oprávnený túto časť rozsudku preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré

boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1,3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutého
rozsudku dospel odvolací súd k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu
napadnutej časti rozsudku.

Zákon č. 353/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v
znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, v § 93 ods. 3 O.s.p. sa za
prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Ak ako vedľajší
účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu
spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas účastníka,

popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada“. Tento zákon
nadobudol účinnosť 1.1.2015. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel, rešpektujúc ústavnú zásadu
práva na spravodlivý proces, k záveru, že vstup vedľajšieho účastníka do konania je potrebné
posudzovať podľa zákona účinného v čase jeho vstupu. Je rozhodné, že vstup vedľajšieho účastníka
do konania bol prvostupňovému súdu oznámený dňa 24.6.2014 a v rozhodnom období sa explicitne

zákonom súhlas účastníka, na strane ktorého vystupovať v konaní mieni nevyžadoval tak, ako to
predpokladali
právne predpisy účinné v čase oznámenia vstupu. Iba takýto ústavnokonformný výklad dáva zadosť
vyššie spomenutej zásade práva na spravodlivý proces. Vo svetle týchto úvah odvolací súd pristúpil
k vecnému preskúmaniu veci v zmysle ustanovení účinných v čase oznámeného vstupu (t.j. ku dňu

24.6.2014).

Predmetom preskúmavania odvolacím súdom nie je prítomnosť vstupu vedľajšieho účastníka do
konania, keďže sa takáto námietka do právoplatnosti zamietavého rozsudku nebola podaná. Odvolací
súd preto preskúmal len účelnosť úkonov právnej služby, ktoré pre vedľajšieho účastníka vykonal jeho

právny zástupca.

Účastník konania, ktorý v spore uspel (§ 142 ods. 1 O.s.p.) má v zásade nárok na náhradu trov tohto
konania.

Podľa článku 46 ods. 1 a článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať
zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch
ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Každý má právo na právnu pomoc v
konaní pred súdom, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za
podmienok ustanovených zákonom.

Podľa § 25 ods. 1 veta prvá O.s.p., ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta.Obsahom práva na právnu pomoc garantovaného čl. 47 ods.2 Ústavy SR je možnosť každého
na základe vlastnej úvahy zvoliť si zástupcu v konaní pred súdom, vyjmúc prípady obligatórneho
zastúpenia. Je totiž výsostným (slobodným) právom účastníka rozhodnúť, koho ustanoví za svojho

zástupcu v konaní pred súdom. Možnosť tejto voľby (úvahy) Ústava neobmedzuje a ani iným spôsobom
nevymedzuje. Jej kritériá sú autonómnou vecou účastníka konania. Obsahom tohto základného práva
na právnu pomoc je predovšetkým právo každého subjektu mať možnosť dostať kvalifikovanú právnu
pomoc v konaní pred štátnym orgánom, ako aj to, aby mu neboli vytvárané prekážky pre realizáciu tohto
jeho práva zo strany štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy.

Vychádzajúc z ust. § 93 ods.1,2 O.s.p. v znení účinnom od 15.10.2008, má Občianske združenie
slovenských spotrebiteľov AZ oprávnenie vystupovať v tomto súdnom konaní ako vedľajší účastník na
stranežalovaného(spotrebiteľa),pričomnemusípreukazovať„právnyzáujemnajehovýsledku“,pretože
možnosť, aby vystupovalo ako vedľajší účastník na strane žalovaného spotrebiteľa mu dáva priamo
špeciálna zákonná úprava uvedená v § 93 ods. 2 O.s.p., ako aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane

spotrebiteľa.

Keďžeustanovenie§93ods.4O.s.p.výslovneupravuje,ževedľajšíúčastníkmávkonanírovnaképráva
a povinnosti ako účastník, možno z toho vyvodiť len jediný záver, a to, že vedľajší účastník má (rovnako
ako akýkoľvek „hlavný“ účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi (čo je základné ústavné

právo podľa článku 47 ods.2 Ústavy SR), ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje
možnosťouzabezpečiťsikvalifikovanéprávnezastúpenieadvokátom.Druhýmprávnymdôsledkomskôr
uvedených zásad je aj právo
vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania, kam podľa § 137 ods. 1 O.s.p. bez akýchkoľvek
pochybností patrí i náhrada trov právneho zastúpenia, ak je zástupcom advokát, no aj náhrada

výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu. Takýmto
osobitným predpisom je nepochybne aj Zákon o ochrane spotrebiteľa číslo 250/2007 Z. z..

Právo na náhradu trov konania vzniká vedľajšiemu účastníkovi len za predpokladu a v rozsahu, v akom
by mal úspech účastník, na ktorého strane vystupuje. Ak takémuto účastníkovi nevzniklo právo na

náhradu trov konania, nemôže si uplatňovať náhradu trov ani vedľajší účastník stojaci na jeho strane.

V preskúmavanej veci bola podaná žaloba na súd dňa 11.4.2014. Občianske združenie slovenských
spotrebiteľov AZ zahlásilo vstup do konania ako vedľajší účastník dňa 24.6.2014. Vo vyjadrení zo dňa
28.8.2014 vedľajší účastník vzniesol námietku neplatnosti zmluvy o úvere z dôvodu, že 70,02 % úrok,

dohodnutý medzi účastníkmi konania, je potrebné považovať za úrok v rozpore s dobrými mravmi.
Tvrdil, že zmluva je v časti dohodnutého úroku neplatná a z neplatného zmluvného dojednania nevzniklo
žalobcovi právo na plnenie a žalovanému povinnosť plniť. Rozsudkom súdu prvého stupňa zo dňa
28.1.2015 bola žaloba zamietnutá.

Účinnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania v spojení so vznikom práva žalovaného na náhradu
trov prvostupňového konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. má za následok, že aj vedľajšiemu účastníkovi
vzniklo právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov prvostupňového konania. Patrí mu teda aj
právo na náhradu účelne vynaložených trov právneho zastúpenia vzniklých zastupovaním vedľajšieho
účastníka splnomocneným advokátom za predpokladu, že by takáto náhrada patrila za obdobné úkony

aj žalovanému účastníkovi.

Napriek tomu, že vedľajší účastník vstúpil do konania bez toho, že by si vyžiadal sám súhlas žalovaného
účastníka, ako aj bez toho, že by bol oboznámený s obsahom spisu, je možné mu uznať za prvý úkon
právnej služby „prevzatie a príprava zastúpenia“ v zmysle § 13a ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z. z.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb - ďalej len Vyhláška. Tento úkon
právnejslužbysapreukazujeobdobneakoprizastupovaní„hlavného“účastníkapredloženímplnejmoci,
avšak za podmienky zahlásenia vstupu do konania podľa § 93 ods. 3 O.s.p.. Z hľadiska posudzovania
účelnosti tohto úkonu právnej služby nie je právne významné, či sa právny zástupca oboznámil s vecou
pred alebo po zahlásení vstupu do konania. Účelnosť tohto úkonu sa

posudzuje v závislosti od účelnosti vykonania ďalších úkonov právnej služby. Samotné zahlásenie
vstupu do konania bez vykonania iných úkonov právnej služby, nie je účelne
vykonaným úkonom právnej služby.V preskúmavanej veci bola účelnosť prevzatia a prípravy zastúpenia vedľajšieho účastníka advokátom
preukázaná tým, že po jeho vyjadrení bola žaloba zamietnutá z dôvodu,
že účastníkmi konania dohodnutá ročná úroková sadzba vo výške 70,02 % je v rozpore s dobrými

mravmi, je neprimerane vysoká, spôsobuje poškodzovanie spotrebiteľského práva
spotrebiteľa na úkor spotrebiteľa.

Z rovnakého dôvodu patrí vedľajšiemu účastníkovi náhrada trov právneho zastúpenia
aj za úkon právnej služby, a to vyjadrenie zo dňa 28.8.2014, v ktorom vedľajší účastník vzniesol námietku

neplatnosti zmluvy o úvere z dôvodu, dohodnutý úrok je potrebné považovať za úrok v rozpore s dobrými
mravmi. V oboch prípadoch ide teda o trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného, ktoré predstavujú účelne vynaložené trovy na ochranu vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného.

Žalobca ďalej argumentuje predmetom činnosti vedľajšieho účastníka, tvrdí, že vedľajší účastník má

predmet svojej činnosti vykonávať sám, a preto namieta účelnosť právneho zastúpenia vedľajšieho
účastníka.

Táto argumentácia je zjavne nepresvedčivá a naráža aj na základné princípy občianskeho súdneho
konania.Predovšetkýmžalobcaneuviedoljedinýrozumnýdôvod,prečoprávetentotypprávnickejosoby

má byť vylúčený z práva na právne zastúpenie advokátom a niet na to opory v žiadnom ustanovení
všeobecne záväzného právneho predpisu. Túto argumentáciu nepodporuje ani judikatúra Súdneho
dvora Európskej únie, ktorá naopak nevidí žiadny dôvod na poskytnutie právnej ochrany aj právnickej
osobe „Zásada účinnej súdnej ochrany, ako je stanovená v článku 47 Charty základných práv Európskej
únie, sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby, a pomoc

poskytnutá na základe tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od platenia trov konania alebo
zastupovanie advokátom“ (porov. rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-279/09).

Aktivity vedľajšieho účastníka evidentne súvisia s ochranou spotrebiteľa. Ochrana spotrebiteľa súvisí
s kvalitou života a jej podoby môžu byť rozmanité. Nemusí ísť výlučne o agendu neprijateľných

podmienok (smernica Rady 93/13 EHS), či nekalých obchodných praktík (smernica EP 2005/29), ale
o celú škálu rozmanitých vzťahov dopadajúcich na bežných ľudí. To platí aj pre zbytočné odkladanie
uplatňovania práva s výrazným časovým odstupom, ktoré je spájané aj s rizikom jeho premlčania. Nie
je nič výnimočné, že s odstupom času má spotrebiteľ zhoršené podmienky obrany, sťažuje sa dôkazná
situácia.

Zákonodarca v § 137 O.s.p. explicitne u právnických osôb zaoberajúcich sa
kolektívnou ochranou práv zvýraznil v rámci indikatívneho výpočtu trov konania aj výdavky takejto osoby.
Z dôvodovej správy ,,Navrhovaná právna úprava bude dopadať aj na ďalšie právnické osoby, ktoré
sú v súlade s právnymi aktmi Európskej únie aktívne legitimované na kolektívnu ochranu zákonom

chránených záujmov, napr. vo sfére ochrany pred diskrimináciou, alebo vo sfére kolektívnej ochrany
práv spotrebiteľa. V týchto prípadoch budú osobitnými predpismi napr. zákon č. 365/2004 Z.
z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon), zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
a zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Navrhovaná právna úprava

bude predstavovať aj výrazný príspevok ku kolektívnej ochrane práv osôb“. Niet dôvodu na výnimku
ani v prípade vedľajšieho účastníka.

Občiansky súdny poriadok v ust. § 24 a nasl. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní
zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Občiansky súdny poriadok vo

svojich ustanoveniach pritom nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý uplatňovať svoje záujmy v
konanípredsúdomsanemoholdaťzastúpiťzástupcomaabylenztohtodôvodumunemalabyťpriznaná
náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. U právnických osôb zameraných na
kolektívnu ochranu práv môže ísť o rôzne záujmové zameranie a dokonca špecializáciu (napr. bytové
spotrebiteľské veci, finančný trh a iné). Služba advokáta je pochopiteľná a logická, pretože úspech

v súdnom konaní je determinovaný nielen tým, kto a aké právo má (hmotnoprávny aspekt), ale aj
schopnosťou toto právo uplatniť (procesnoprávny aspekt). Náklady s tým spojené sú v zásade účelné.
Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v
konaní advokátom. Odvolacie námietky žalobcu sú neopodstatnené.Vo vzťahu k výpočtu náhrady trov právneho zastúpenia prvostupňovým súdom neboli zo strany

odvolateľa podané námietky, preto odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania nemal dôvod
výšku trov určených súdom prvého stupňa preskúmavať.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného preto odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o trovách konania
medzi žalobcom a vedľajším účastníkom ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s
§ 224 ods. 1 O.s.p.. Žalobca v odvolacom konaní úspešný nebol, žalovanej v odvolacom konaní žiadne
trovy nevznikli a vedľajší účastník návrh na náhradu trov odvolacieho konania nepodal (§ 151 ods. 1
O.s.p.). Preto odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0
(§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.