Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. február 2016

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 2C/538/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615221823
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Dubovinská
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2016:7615221823.1

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Viera Dubovinská v právnej veci žalobcu, Friendly
Finance Slovakia s.r.o., Hlavná l04, Košice, právne zast. Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, ul.
Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, proti žalovanému, L. K., G.. XX.X.L.? K. U. XXX, o zaplatenie 239,25
eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 239,25 eur a úroky z omeškania vo výške

5,05% p.a. odo dňa l3.ll. 20l4 do l9. l. 20l5 zo sumy 204,25 eur, odo dňa 20. l. 20l5 do zaplatenia zo
sumy l74,25 eur a to v pravidelných mesačných splátkach po 50,- eur mesačne, počnúc mesiacom apríl
20l6, vždy do l5. dňa príslušného mesiaca pod stratou výhody splátok.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške l6,50 eur do troch dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 35,96 eur na účet
právneho zástupcu Mgr. Henricha Schindlera do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca návrhom na vydanie platobného rozkazu domáhal sa od žalovaného zaplatenia sumy 239,25
eur a úroky z omeškania vo výške 5,05 % p.a. odo dňa 13. 11. 2014 do 19. 1. 2015 zo sumy 204,25 eur,

odo dňa 20. 1. 2015 do zaplatenia zo sumy 174,25 a trovy konania.
Návrh odôvodnil tým, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako spotrebiteľom došlo dňa 13.
10. 2014 k uzatvoreniu Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky
s tým spojených ďalších služieb a zároveň Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru a to tým, že
žalovaný prijal návrh Rámcovej zmluvy a Zmluvy zo strany žalobcu v súlade s čl. III bod 3. Rámcovej
zmluvy, na základe ktorých žalobca poskytol žalovanému krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo

výške 200 eur, o čom žalobca predložil výpis z bankového účtu. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver
s dohodnutou odplatou vrátiť jednorázovo v dohodnutej lehote do dňa 12. 11. 2014.

Predpokladom uzatvorenia Zmluvy a Rámcovej zmluvy bola registrácia žalovaného ako spotrebiteľa
na adrese internetového sídla žalobcu ako veriteľa za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť
o uzatvorenie Zmluvy, o ktorú bol oprávnený požiadať výlučne spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským

kontom. Rámcová zmluva, Zmluva a jej prípadné prílohy nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia
súhlasu oboma zmluvnými stranami s ich textom. V prípade veriteľa bol súhlas vyjadrený zaslaním
predzmluvného formulára obsahujúceho informácie o podmienkach spotrebiteľského úveru a návrhu
Zmluvyspotrebiteľoviformouelektronickejpošty.Zaregistrovanýspotrebiteľvyjadrilsvojsúhlaskliknutím
na odkaz, ktorý mu bol zaslaný veriteľom prostredníctvom elektronickej pošty. Zmluva bola uzatvorená
v súlade so zákonom č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku.Žalovaný sa zaviazal žalobcovi vrátiť celkovú čiastku 204,25 eur, ktorú tvorí súčet poskytnutého úveru
vo výške 200 eur a individuálne dohodnutej odplaty za poskytnutie úveru vo výške 4,25 eur. Úver s
príslušenstvom sa stal splatný dňa 12. 11. 2014.

Žalovaný sa k návrhu na začatie konania nevyjadril.

Žalobca a jeho právny zástupca sa z neúčasti na pojednávaní písomne ospravedlnili a súhlasili, aby súd
konal v ich neprítomnosti. Doručenie predvolania bolo riadne vykázané, preto súd postupoval v súlade

s ust. § 101 ods. 2 O.s.p.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to
Rámcovou zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených
ďalších služieb, výpisom z podnikateľského účtu žalobcu, Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru,
upomienkou o nezaplatení pohľadávky zo dňa 19. 11. 2014, poslednou výzvou zo dňa 10. 12. 2014,

urgenciou zo dňa 26. 11. 2014, 3. 12. 2014 a zistil nasledovný skutkový a právny stav.

Medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako spotrebiteľom došlo dňa 13. 10. 2014 k uzatvoreniu
Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky s tým spojených ďalších
služieb a zároveň Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru a to tým, že žalovaný prijal návrh

Rámcovej zmluvy a Zmluvy zo strany žalobcu v súlade s čl. III bod 3. Rámcovej zmluvy, na základe
ktorých žalobca poskytol žalovanému krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 200 eur, o
čom žalobca predložil výpis z bankového účtu. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver s dohodnutou
odplatou vrátiť jednorázovo v dohodnutej lehote do dňa 12. 11. 2014. Zmluva bola uzatvorená v súlade
so zákonom č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku.

Žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobcovi celkom sumu 204,25 eur, pozostávajúcu z poskytnutého úveru 200
eur a individuálne dohodnutej odplaty za poskytnutie úveru vo výške 4,25 eur. Úver sa stal splatným
12. 11. 2014.
Žalobca uplatnil úroky z omeškania s poukazom na ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške
5,05 % p.a. zo sumy 201,25 eur odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti až do zaplatenia.

V zmysle čl. IV bod 5 Rámcovej zmluvy si žalobca uplatňuje voči žalovanému náhradu skutočne
vynaloženýchnákladovvcelkovejvýške65eur,pričomžalovanýbolpreduzatvorenímRámcovejzmluvy
a Zmluvy riadne oboznámený s poplatkami súvisiacimi s porušením povinnosti žalovaného splniť riadne
a včas svoj záväzok. Celkový nárok žalobcu je vo výške 269,25 eur s príslušenstvom, tvoriaci súčet
istiny, dohodnutej odplaty a celkových nákladov. Žalovaný ku dňu podania žaloby celkom uhradil sumu

30 eur, pričom poslednú úhradu vykonal 19. 1. 2015.

Žalovaný uplatnený nárok žalobcu uznal čo do základu a výšky. Uviedol, že nie je v jeho možnostiach
zaplatiť uplatnenú pohľadávku v hotovosti, je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Žiadal o
možnosť zaplatenia pohľadávky formou mesačných splátok vo výške 50 eur.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o
dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak
zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Podľa ods. 2,

3 tohto ustanovenia dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svoje obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo, ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 2 za individuálne

dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa ods. 3, ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.Podľa § 45 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach a obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 153 ods. 3 O.s.p., súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu so spotrebiteľskej zmluvy aj
bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je
neprijateľná.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 5l7 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje nariadenie
vlády č. 87/l995 Z.z. a je o 5 % bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba ECB bola v čase
omeškania dlžníka 0,05 %, pričom výška úrokov z omeškania je 0,05% + 5 % = 5,05 % p.a.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré medzi účastníkmi neboli sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením

jednej splátky má za následok zročnosť celého dlhu.

Posudzovaný právny vzťah účastníkov konania je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným
štandardizovanouspotrebiteľskouzmluvou.Spotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,

teda neprijateľné zmluvné podmienky, pod sankciou absolútnej neplatnosti.
Súd uplatňovaný nárok žalobcu posudzoval podľa noriem spotrebiteľského práva, predovšetkým z
pohľadu, či žalobca neuplatňuje svoje nároky z neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá je neplatná.
Po zvážení všetkých okolností prípadu a po preštudovaní Zmlúv, ktoré boli uzavreté medzi účastníkmi
konania, mal súd preukázané, že nárok žalobcu je dôvodný čo do základu a výšky. Úroky z omeškania

priznal súd v intenciách ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a rozhodol tak ako znie
výroková časť rozsudku. Zohľadnil sociálnu situáciu žalovaného a zaviazal ho zaplatiť žalovanú sumu
formou mesačných splátok po 50 eur pod následkom straty výhody splátok.

O trovách konania súd rozhodol podľa § l50 ods. 2 O.s.p. a žalobcovi priznal náhradu trov konania vo
výške 52,46 eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia po 50% krátení vo výške 35,96 eur a
súdneho poplatku z návrhu vo výške 16,50 eur.
Žalobca uplatnil trovy právneho zastúpenia vo výške 71,93 eur za dva úkony právnej služby po 21,58
eur za prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie na súd + dva krát režijný paušál po 8,39 eur plus 20

% DPH 71,93 eur : 2 = 35,96 eur.
Úspešnému žalobcovi teda priznal trovy právneho zastúpenia vo výške 35,96 eur a zaplatený súdny
poplatok vo výške l6,50 eur.
Súd pristúpil k zníženiu trov podľa ustanovenia § l50 ods. 2 O.s.p., ktorý umožňuje súdu vo veciach
s nízkou hodnotou sporu pristúpiť k zníženiu trov, ktoré sú voči pohľadávke v drobných sporoch

neprimerané. Napriek systematickému začleneniu tohto ustanovenia (v § l50 O.s.p.), jeho aplikácia
nevyžaduje splnenie podmienok upravených v § l50 ods. l O.s.p., ktoré ustanovuje možnosť súdu
nepriznať celkom, alebo z časti náhradu trov konania účastníkovi, ktorému by inak podľa zásady
zodpovednosti za výsledok sporového konania, alebo zásady zodpovednosti za zavinenie na zastaveníkonania náhrada trov patrila vo výnimočných prípadoch, t.j. pri existencii dôvodov hodných osobitného
zreteľa, spočívajúcich v okolnostiach veci, alebo v okolnostiach na strane účastníkov. Naproti tomu
použitie ustanovenia § l50 ods. 2 O.s.p. zákon viaže len na splnenie podmienky, že ide o drobný spor

a trovy konania by boli neprimerané pohľadávke.
Aký pomer výšky trov k výške pohľadávky treba považovať za neprimeraný zákon neustanovuje, preto
posúdenie neprimeranosti trov konania voči pohľadávke ponechal voľnej úvahe súdu, rovnako ako
rozhodnutie, či trovy znížiť, alebo ich vôbec nepriznať.
Súd priznal žalobcovi ako účelne vynaložené trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho

poplatku vo výške l6,50 eur a trovy právneho zastúpenia so znížením žiadanej náhrady trov právneho
zastúpenia na polovicu so zohľadnením obtiažnosti právneho zastúpenia, keďže ide o spor, akých vedie
žalobca značné množstvo a ktoré sú z hľadiska právnej argumentácie absolútne totožné.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.