Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. november 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/94/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113211957
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8113211957.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a

sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci žalobcu Home Credit Slovakia, a.s.,
Teplická 7434/147, Piešťany, právne zastúpený ERASMUS LEGAL, s.r.o., Justičná 9, Bratislava, IČO:
36 789 615, proti žalovanému D. D., naposledy bytom P. XXXX/X, H., v konaní zastúpený opatrovníkom
pre konanie I. D., pracovníčkou Okresného súdu R. nad Q., za účasti vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. legionárov 5, Prešov, právne
zastúpené JUDr. Zdeňkou Vokálovou, advokátkou, Hlavná 61, Prešov, o zaplatenie 515,26 Eur istiny
s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 17C/161/2013-65 zo dňa

16.4.2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 216,99 Eur
bezúročne. Konanie v časti kapitalizovaného úroku z omeškania vo výške 14,79 Eur zastavil. Vo zvyšku
žalobu zamietol. Uložil žalobcovi povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zastúpenia
vo výške 131,30 Eur na účet právnej zástupkyne vedľajšieho účastníka v lehote 3 dní od právoplatnosti

rozsudku.

V odôvodnení súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia 515,26 Eur istiny s
príslušenstvom na základe úverovej zmluvy uzatvorenej dňa 11.9.2009 č. 3909037597, predmetom
ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov v sume 619,- Eur, ktoré sa zaviazal žalovaný uhrádzať
v pravidelných splátkach v počte 24 po 38,02 Eur. Z dôvodu porušenia svojej povinnosti žalovaným
žalobca listom zo dňa 14.2.2011 vyhlásil zosplatnenie zostatku úveru vo výške 515,26 Eur. Dlh

predstavuje zosplatnenú istinu vo výške 394,67 Eur, úrok do zosplatnenia vo výške 63,73 Eur, úrok
zosplatnenej istiny vo výške 36,26 Eur a dlžné poistné 6,78 Eur.

Súd poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, obsah pripojených listinných dôkazov, stanovisko
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, ako aj vznesenú námietku premlčania opatrovníčkou
žalovaného, citoval ust. § 100 ods. 1, 2, § 101, § 103 Občianskeho zákonníka, ďalej ust. § 52 ods.
1 a 4, § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ďalej § 4 ods. 1, 2 písm. a/ až g/ zákona č. 258/2001

Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ďalej § 39, § 3 ods. 1 a § 457 Občianskeho zákonníka a uviedol,
že žalobca dňa 14.2.2014 vyhlásil zosplatnenie celého úveru, ktorý evidoval v zostatku 515,26 Eur
do 15 dní odoslania výzvy. Z predloženej histórie platieb splátok vyplýva, že žalovaný sa dostal
do omeškania 20.8.2010, kedy uhradil len časť splátky vo výške 16,21 Eur, následne 20.9.2010,20.10.2010, 20.11.2010, 20.12.2010, 20.1.2011 neuhradil splátku. Dňa 14.2.2011 žalobca vyznačil
zosplatnenie úveru. K 20.8.2010 žalovaný uhradil celkom 409,91 Eur a od 20.9.2010 neuhrádzal žiadne
splátky.

Pri súdnej kontrole úverovej zmluvy súd zistil, že sa v nej nachádza nesprávny údaj ročnej percentuálnej
mierynákladov,ktorájevzmluveuvedenávovýške42,8%,alepoprepočtevýpočturočnejpercentuálnej
miery nákladov má byť správne uvedená vo výške 48,83 %.

Vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania súd poukázal na to, že žalovaný prestal splátky uhrádzať
od 20.9.2013 a žaloba bola doručená dňa 24.4.2013. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ ide o premlčanie
jednotlivých splátok, k tomu nedošlo, lebo žaloba bola podaná v rámci plynutia trojročnej premlčacej
lehoty. Ďalej súd poukázal na to, že priemerné úrokové miery v septembri roku 2009 pri spotrebiteľských
úveroch v období od 1 až 5 rokov boli vo výške 12,95 %. V úverovej bola uvedená ročná úroková sadzba
35,64 %, ktorá je 3-násobne vyššia, aká bola priemerná úroková sadzba ročná v bankách, presne o

275 %. Súd považoval zmluvné dojednania za nekalé, v rozpore s dobrými mravmi, pretože nesprávne
uvedený údaj o výške ročnej percentuálnej miery nákladov je zavádzaním a klamaním spotrebiteľa, ide
o nekalé správanie a úroková sadzba, ktorá prevyšuje priemernú úrokovú mieru úverov v tomto období
poskytovaných bankami je o 275 % v rozpore s dobrými mravmi.

Z tohto dôvodu súd považoval dohodu o výške úrokov za rozpornú s dobrými mravmi, lebo presahujú
mieru úrokov poskytovaných peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy a z tohto dôvodu ju
považoval za neplatnú v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Uvedením nesprávnej výšky ročnej
percentuálnej miery nákladov žalobca porušil zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, keďže

do zmluvy uviedol nesprávnu výšku a podal nesprávnu informáciu o cene úveru, ktorá povinnosť mu
vyplýva z § 3 ods. 2, 3 predmetného zákona. Ďalej porušil ust. § 5 ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa
z dôvodu zavádzania a uvádzania nejasných údajov, ktoré konanie súd považoval za klamlivú praktiku
v zmysle ust. § 8 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Z tohto dôvodu súd považoval
zmluvu za neplatnú a podľa § 457 Občianskeho zákonníka sú si účastníci povinní vrátiť navzájom

plnenie. V prípade žalobcu ide o plnenie, ktoré je rozdielom medzi poskytnutou výškou úveru 619,- Eur
a uhradenou čiastkou 402,01 Eur, čo predstavuje rozdiel vo výške 216,99 Eur, k zaplateniu ktorej súd
prvého stupňa zaviazal žalovaného. V prevyšujúcej časti uplatnené plnenie považoval za nedôvodné,
a preto žalobu zamietol. Uviedol, že podľa § 4 ods. 3 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. platí, že ak
zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm. a/, b/, c/, d, j, k, l, poskytnutý

úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby v časti kapitalizovaného úroku z omeškania vo výške 14,79
Eur súd s poukazom na ust. § 96 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku konanie zastavil.

O trovách konania účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku tak,
že ani jednému z účastníkov trovy konania nepriznal. Pokiaľ sa jedná o trovy vedľajšieho účastníka,
priznal mu náhradu trov právneho zastúpenia celkom vo výške 131,30 Eur, k zaplateniu ktorých zviazal
žalobcu. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia špecifikoval.
V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca. Namietal neúplne zistený

skutkový stav veci z dôvodu nevykonania navrhnutých dôkazov, ďalej nesprávne skutkové zistenia,
ako aj nesprávne právne posúdenie. Nestotožnil sa s vyhodnotením vykonaných dôkazov a právnym
posúdením veci. Poukázal na to, že úverová zmluva bola uzavretá 11.9.2009, v ktorej je výška úrokovej
sadzby za poskytnutie úveru vo výške 35,64 Eur, vyjadrená jasne, zrozumiteľne. Bola dohodnutá medzi
účastníkmi, a preto nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Poukázal na to, že podľa prehľadu

maximálnej výšky odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru za 2.štvrťrok roku 2009 bola výška pre
spotrebiteľské úvery vo výške 1.500,- Eur stanovená vo výške 73,44 Eur. V danom prípade výška úveru
predstavuje 619,- Eur a celkové náklady spotrebiteľa 266,36 Eur, čo predstavuje 43 %, čo je menej
ako je prípustné. Nesúhlasil s posúdením dojednaní o výške úveru za neplatné. V tejto časti namietal
nesprávne právne posúdenie. Poukázal na to, že žalovaný sa neplatnosti nedovolal, a preto podľa

názoru žalobcu, súd prvého stupňa postupoval nad rámec zákonných medzí, ak posúdil dohodnutú
výšku úroku z úveru za rozpornú s dobrými mravmi. Namietal nesprávne vyhodnotenie skutkového stavu
k výške ročnej percentuálnej miery nákladov, ktorý prepočet nepovažoval za správny. Navrhol zrušiťnapadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alebo zmeniť a žalobe v celom
rozsahu vyhovieť. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania, ktoré špecifikoval.
Opatrovník žalovaného ani právny zástupca vedľajšieho účastníka sa k doručenému odvolaniu písomne

nevyjadrili.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 Občianskeho súdneho poriadku, bez nariadenia pojednávania

s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia ktorý termín bol oznámený na úradnej tabuli
súdu, ako aj internetovej stránke (§ 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho
poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého
stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale ho nesprávne vyložil.
Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom,
ako aj odôvodnením uvedeným súdom prvého stupňa, odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne

zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením uvedeným súdom prvého stupňa.
K odvolaniu žalobcu uvádza, že namietané nesprávne hodnotenie dôkazov v dôsledku čoho súd mal
dospieť k nesprávnym skutkovým zisteniam, nebolo dôvodné. Hodnotenie dôkazov je vždy vecou súdu.
Nie je porušením práva účastníka na súdnu ochranu zaručeného Ústavou Slovenskej republiky ani

práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná, iné hodnotenie dôkazov ako podľa názoru
účastníka, ktorý dôkaz navrhol vykonať alebo ho predložil. Súd vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo i
v ich vzájomnej súvislosti v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov vyplývajúcou z ust. § 132
Občianskeho súdneho poriadku, na základe čoho dospel k správnym skutkovým zisteniam. Vzhľadom

na spotrebiteľskú zmluvu posudzoval, či zmluva obsahuje všetky náležitosti vyplývajúce zo zákona č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, či údaje uvedené v zmluve sú údajmi uvedenými správne,
a či žalobca pri uzatváraní zmluvy postupoval v súlade s náležitou odbornou starostlivosťou vo vzťahu
k odberateľovi - žalovanému ako spotrebiteľovi. Súd uzavrel, že uvedená výška ročnej percentuálnej
miery nákladov je nesprávna z dôvodu, že v úverovej zmluve č. 3909037597 zo dňa 11.9.2007 je

výška ročnej percentuálnej miery nákladov stanovená vo výške 42,8 % a po prepočte cez kalkulačku
výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov mala správne uvedená vo výške 48,83 %. Z tohto dôvodu
s poukazom na ust. § 3 ods. 2, 3, § 5 ods. 1 a § 8 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa, považoval takéto konanie za klamlivé, zavádzajúce spotrebiteľa, čo spôsobuje neplatnosť
zmluvy z dôvodu nesprávne uvedenej výšky ročnej percentuálnej miery nákladov. Žalobca v podanom

odvolaní namietal nesprávny výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, ktorý podľa jeho prepočtu
predstavuje výšku 42,80 %. Aj odvolací súd po prepočítaní ročnej percentuálnej miery nákladov dospel k
výpočtu stanoveného súdom prvého stupňa, t. j. v rozsahu 48,83 %, a preto správne súd prvého stupňa
uviedol, že v zmluve o úvere uzavretej medzi účastníkmi konania je tento údaj nesprávny a spôsobuje
neplatnosť právneho úkonu. Súd prvého stupňa preto správne pristúpil z dôvodu vyhlásenia neplatnosti

zmluvy k vráteniu synalagmatického planenia vyplývajúceho z ust. § 457 Občianskeho zákonníka, t. j.
zaplatenia rozdielu poskytnutého plnenia vo výške 216,99 Eur žalovaným. V prevyšujúcej časti žaloba
bolapretodôvodnezamietnutá,lebouplatnenýnárokpopredchádzajúcomposúdeníneplatnostizmluvy,
absolútnej neplatnosti zmluvy o úvere, následne súd posúdil ako vydanie bezdôvodného obohatenia
z dôvodu neplatnosti zmluvy s poukazom na ust. § 4 ods. 3 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z. z. o

spotrebiteľských úveroch vzhľadom na nekalú praktiku zo strany žalobcu, ako aj rozporu s dobrými
mravmi.
Namietané nesprávne právne posúdenie nebolo dôvodné ani vo vzťahu k posúdeniu dohody o výške
úrokov s poukazom na ust. § 3 ods. 1 v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že súd
prvého stupňa vychádzal zo stanovenej ročnej úrokovej sadzby v zmluve uzavretej medzi účastníkmi

vo výške 35,64 % a podľa priemerných úrokových mier v septembri 2009 pri spotrebiteľských úveroch
na obdobie 1 až 5 rokov bola výška úrokovej miery 12,95 %. Dojednanú výšku úroku nemožno
považovať za primeranú ani individuálne dojednanú, pretože sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, pri
ktorej spotrebiteľ obsah zmluvy individuálne nedohodol, ale bol naformulovaný v rámci štandardnepoužívaných zmlúv dodávateľom. Z tohto dôvodu preto odvolací súd nepovažoval uplatnené námietky
týkajúce sa nesprávnych skutkových záverov, vrátane nesprávneho právneho posúdenia za dôvodné,
a preto napadnutý rozsudok v zamietavom výroku potvrdil ako vecne správny aj v súvisiacom výroku o

trovách konania (§ 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku)
O trovách odvolacieho konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku a zásadou úspechu žalovaného a vedľajšieho účastníka v odvolacom konaní, ktorým
vzniklo právo na náhradu trov konania (§142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Náhrada trov
odvolacieho konania však úspešným v odvolacom konaní priznaná nebola, lebo návrh na priznanie

predložený nebol a z obsahu spisu iné trovy odvolacieho konania žalovanému ani vedľajšiemu
účastníkovi nevyplývajú (§ 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.