Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. november 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2CoZm/42/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513210645
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1513210645.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Kriškovej a členiek

senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubici Břouškovej v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting
s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29
705, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: K.
J., C. D. C. XX, D., T. Č. na R. K., U. V. O. R., zamestnankyňou Okresného súdu Bratislava I, o zaplatenie
1.648,83 eur s príslušenstvom a odmenou 5,50 eur zo zmenky, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava V č. k. 1CbZm/120/2013-54 zo dňa 27.1.2015 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 1CbZm/120/2013-54 zo dňa

27.1.2015 v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava V napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
zmenkovú odmenu 5,50 eur, vo zvyšku návrh zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení súd prvého stupňa uviedol, že návrhom na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1
NariadeniaEurópskehoparlamentuaRady(ES)č.861/2007,ktorýmsaustanovujeeurópskekonanievo

veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len nariadenie), navrhovateľ žiadal, aby súd odporkyňu zaviazal
na zaplatenie zmenkovej sumy 1.648,83 eur, zmenkového úroku 0,25 % denne zo sumy 1.648,83 eur od
12.5.2011 do zaplatenia, úroku 6 % ročne zo sumy 1.648,83 eur od 6.6.2011 do zaplatenia, zmenkovej
odmeny 5,50 eur a na náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že ako indosatár nadobudol všetky
práva zo zmenky, ktorú vystavila odporkyňa 22.11.2010 na zmenkovú sumu 1.648,83 eur, pričom sa
zaviazala k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 12.5.2011. Zmenka bola vystavená
na videnie s doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Indosant predložil zmenku

na zaplatenie, vystaviteľ doposiaľ nič neuhradil.

Súd prvého stupňa pri skúmaní podmienok konania, na ktoré je podľa § 103 OSP povinný prihliadať
aj bez návrhu v každom štádiu konania, zistil, že nároky z tej istej zmenky si prvý majiteľ ešte pred
jej indosovaním uplatnil proti odporkyni na Stálom rozhodcovskom súde, zriadenom Slovenskou
rozhodcovskou, a.s.. Rozsudkom č. k. SR 08790/11 z 27.9.2011 rozhodcovský súd odporkyni uložil
povinnosť, aby spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. zaplatila 1.648,83 eur, zmenkový úrok 0,25 % denne

zo sumy 1.648,83 eur od 12.5.2011 do zaplatenia, úrok 6 % ročne zo sumy 1.648,83 eur od 6.6.2011 do
zaplatenia a náhradu trov konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 10.10.2011 a dňa 13.10.2011
sa stal vykonateľným.Podľa § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý
už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako
právoplatný rozsudok súdu.

Vzhľadom na to aj rozhodcovský rozsudok zakladá prekážku právoplatne rozsúdenej veci, ktorá bráni
súdu, aby tú istú vec opätovne prejednal (§ 159 ods. 3 OSP).

Zo spisu súdu sp. zn. 37Er/5640/2012 vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., proti povinnej K.
J., o udelenie poverenia pre 1.648,83 eur s príslušenstvom, súd zistil, že na základe rozhodcovského

rozsudkuč.k.SR08790/11z 27.9.2011akoexekučnéhotitulunavrhlaspoločnosťPOHOTOVOSŤ,s.r.o.
vykonanie exekúcie. Exekučný súd uznesením č. k. 37Er/5640/2012-11 z 8.10.2012 žiadosť exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie odôvodnil tým, že exekučný titul
zaväzuje povinného na plnenie, ktoré je právom nedovolené, keďže dohoda o vyplnení blankozmenky
je ako neprijateľná zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve neplatná a neplatný je aj úrok 0,25 %
denne.

Oprávnený podal proti uzneseniu odvolanie, o ktorom ešte nebolo v čase zisťovania, či sú splnené
podmienky konania, rozhodnuté. Súd preto uznesením z 3.9.2013 konanie podľa § 109 ods. 2 písm. c)
OSPaždoprávoplatnéhorozhodnutiaoodvolaníprerušil.Prihliadolnato, žeprirozhodovaníonárokoch
zo zmenky nemá súd zákonné oprávnenie posudzovať platnosť rozhodcovskej zmluvy. Vylučuje to

osobitná úprava obsiahnutá v zákone č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (§ 21 ods. 2, resp.
§ 40 ods. 1 písm. c). Táto možnosť je síce v zásade vylúčená aj v exekučnom konaní, ale súčasná
rozhodovacia prax vychádza z odlišnej aplikácie ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) na prípady, v ktorých bol predmetom
rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľskej zmluvy, a podľa ktorej je exekučný súd ex offo povinný

skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy aj v prípade, ak si spotrebiteľ nároky podľa
§ 21 ods. 2, resp. § 40 ods. 1 písm. c/ zákona o rozhodcovskom konaní neuplatnil. Ak exekučný
súd z konkrétnych okolností prípadu dospeje k záveru, že rozhodcovská zmluva je z pohľadu ochrany
práv spotrebiteľa neprijateľná a tým neplatná, nie je možné rozhodcovský rozsudok považovať za
spôsobilý exekučný titul a nie je materiálne vykonateľný, následkom čoho je neúčinnosť, t.j. nezáväznosť

exekučného titulu.

V konaní o zmenkovom nároku navrhovateľa súd pokračoval po tom, čo Krajský súd v Bratislave
uznesením č. k. 21CoE/22/2014-38 napadnuté rozhodnutie exekučného súdu potvrdil. Ani odvolací súd
nedospel k záveru, že by bola rozhodcovská zmluva neplatná, ale z rovnakých dôvodov ako súd prvého

stupňa dospel k záveru, že exekučný titul zaväzuje povinného na plnenie, ktoré je právom nedovolené.

Súd v zmysle § 135 ods. 2 OSP v otázke účinkov rozhodcovského rozsudku z uznesenia exekučného
súdu vychádzal.

Vecná nesprávnosť rozhodcovského rozsudku nemá žiaden vplyv na jeho účinnosť a záväznosť, čo
znamená že mu ani neodníma účinky právoplatného súdneho rozhodnutia, vytvárajúceho prekážku rei
iudicatae.

Stály rozhodcovský súd rozsudkom č. k. SR 08790/11 z 27.9.2011 už odporkyni právoplatne uložil

povinnosť, aby prvému majiteľovi zmenky zaplatila 1.648,83 eur, zmenkový úrok 0,25 % denne zo sumy
1.648,83 eur od 12.5.2011 do zaplatenia a úrok 6 % ročne zo sumy 1.648,83 eur od 6.6.2011 do
zaplatenia. Ten istý nárok si navrhovateľ uplatnil aj v tomto konaní.

Navrhovateľ nebol účastníkom rozhodcovského konania. Zmenka bola naňho prevedená nedatovaným

indosamentom. Podľa čl. I. § 20 ods. 2 zmenkového zákona, pokiaľ nie je dokázaný opak, má sa za to,
že nedatovaný indosament bol na zmenku napísaný pred uplynutím lehoty k protestu. V tomto prípade
nebolo potrebné preukazovať opak už preto, že samotný navrhovateľ priamo v návrhu uviedol, že
zmenku odporcovi na platenie predložil indosant (t.j. POHOTOVOSŤ, s.r.o.), čím navrhovateľ potvrdil,
že ku dňu splatnosti zmenky ešte majiteľom zmenky nebol.

Indosament, ku ktorému došlo až po splatnosti zmenky, má podľa druhej vety čl. I. § 20 ods. 1
zmenkového zákona len účinky obyčajného postupu. Navrhovateľ nie je originálnym nadobúdateľom
zmenkových práv, iba vstúpil do práv indosanta a je jeho právnym nástupcom.Právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok bráni súdu, aby o zaplatení zmenkovej sumy
1.648,83 eur, zmenkového úroku 0,25 % denne zo sumy 1.648,83 eur od 12.5.2011 do zaplatenia a

úroku 6 % ročne zo sumy 1.648,83 eur od 6.6.2011 do zaplatenia, znovu rozhodoval. Preto v tejto časti
návrh ako neprípustný v zmysle článku 4 ods. 4 nariadenia zamietol.

Predmetom rozhodcovského konania nebolo zaplatenie zmenkovej odmeny 5,50 eur. Navrhovateľ ako
majiteľ zmenky má podľa čl. I. § 48 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona právo postihom

žiadať od odporkyne aj zmenkovú odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy. Súd preto
odporkyňu na zaplatenie odmeny zaviazal.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa článku 16 nariadenia, podľa ktorého trovy konania znáša
strana, ktorá nemala v konaní úspech. Navrhovateľ mal v konaní len nepatrený úspech a je povinný
nahradiť trovy konania odporkyni. Odporkyňa náhradu trov prisúdiť nežiadala, súd preto rozhodol tak,

že sa jej ich náhrada nepriznáva.

Proti rozsudku v časti výroku o zamietnutí zvyšku návrhu a v časti výroku o náhrade trov konania podal
navrhovateľ odvolanie z dôvodu, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.,
t.j. že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm.

a) O.s.p.), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205
ods. 2 písm. b) O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). Uviedol, že odporca nedoručil súdu žiadnu žalobnú odpoveď v súlade
s čl. 5 ods. 3 alebo 6 nariadenia, preto bol súd povinný postupovať podľa čl. 7 ods. 3 nariadenia a
vydať rozsudok o pohľadávke bez nariadenia pojednávania, avšak súd podľa neho nariadil a vykonal

pojednávanie. Navrhovateľ vytkol súdu vykonanie dokazovania oboznámením sa s exekučným spisom
a ďalšími listinnými dôkazmi, keďže vykonanie týchto dôkazov účastníci nenavrhli. Uviedol, že predložil
súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky zákonné náležitosti a ktorou
dokázal svoje právo na náhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Odporca voči forme a obsahu
zmenkynenamietal,apretopodľanehoneexistovalaokolnosť,ktorábyodôvodňovalavykonanieďalších

dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Navrhovateľ poukázal na to, že súd musí k otázke
vykonania iných ako účastníkmi navrhnutých dôkazov pristupovať vyvážene, aby nedošlo k narušeniu
rovnosti strán v spore. Svoj postup musí náležite zdôvodniť, čo súd podľa neho neurobil.

K prekážke res iudicata navrhovateľ opäť poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky vo veciach exekúcie sp. zn. 6M Cdo 9/2012 zo 16.1.2013, sp. zn. 6Cdo 1/2012 z 21.3.2012 a
3Cdo 146/2011 z 13.10.2011, ako aj na uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoE 308/2011 z
31.5.2012 a uviedol, že súdy sú povinné prihliadať na neplatnú rozhodcovskú doložku a vyvodiť záver,
že rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky je nulitným právnym
aktom majúcim účinky paaktu. Zároveň nie je prekážkou, že účastník rozhodcovského konania sa

uvedenými skutočnosťami proti rozhodcovskému rozsudku nebránil spôsobom, ktorý zákon vyžaduje.
Záver o nulitnosti, ničotnosti rozhodnutia nemá priamy vzťah k exekučnému konaniu, také rozhodnutie
je vo všeobecnosti z právneho hľadiska neexistujúce, nikoho nezaväzuje a Najvyšší súd SR v uznesení
sp. zn. 6M Cdo 9/2012 výslovne uvádza, že také rozhodnutie nezakladá prekážku rozhodnutej veci.
Rozhodcovský rozsudok, ktorý bol ako exekučný titul uplatnený v exekučnom konaní proti povinnému,

ktorý je v tomto konaní odporcom, je teda nulitným právnym aktom, ktorý nemôže zakladať prekážku
res iudicata. Prvostupňový súd bol preto podľa navrhovateľa povinný na túto nulitnosť rozhodcovského
rozsudku prihliadnuť aj v tomto konaní a uplatnený nárok zo zmenky riadne prejednať.

Kzáverusúduoindosovanízmenkypouplynutílehotynaprotestnavrhovateľuviedol,žezpredloženého

originálu zmenky vyplýva, že indosament neobsahuje dátum, je preto nevyhnutné aplikovať zákonnú
prezumpciu uvedenú v čl. I § 20 ods. 2 zákona zmenkového a šekového, a teda, že indosament bol
vykonaný pred uplynutím lehoty na protest. Uvedená zákonná prezumpcia je v priamom rozpore so
záverom súdu. Navrhovateľ tiež vytkol, že súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu odporcu a bez legitímneho
podnetu na ťarchu navrhovateľa vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo napísanie indosamentu

po uplynutí lehoty na protest. Odporca sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolával, uplatnenú
pohľadávku nerozporoval. Súd iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočností v tom smere, aby
získal pre neho dostatočný podklad pre zamietnutie návrhu na uplatnenie pohľadávky. Súd nevykonalžiadne dokazovanie nad rámec navrhnutých dôkazov v prospech uplatnenej pohľadávky, teda podľa
navrhovateľa neobjektívne podporil odporcu v konaní.

Navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že návrhu na uplatnenie
pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a prizná navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania.

Odporca sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený
na úradnej tabuli súdu dňa 3.11.2015 podľa § 156 ods. 3 O.s.p. Po preskúmaní obsahu spisu a
oboznámení sa s dôvodmi odvolania navrhovateľa dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením

veci prvostupňovým súdom. Súd prvého stupňa sa vo svojom rozsudku vysporiadal so všetkými
argumentmi navrhovateľa, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a na správnosť dôvodov uvedených v
rozsudku odvolací súd, podľa § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu odkazuje. Na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom navrhovateľa odvolací súd uvádza nasledovné:

Námietka odvolateľa, že súd prvého stupňa napriek č.l. 7 ods. 3 Nariadenia nariadil a vykonal
pojednávanie, je nedôvodná, pretože súd prvého stupňa vo veci nenariadil pojednávanie, ale postupom
podľa § 156 ods. 3 O.s.p. verejne vyhlásil rozsudok.

Taktiež nie je dôvodné odvolanie v časti, kde navrhovateľ namietal vykonávanie dôkazov súdom nad

rámec ustanovenia § 120 ods. 1 O.s.p.

Predmetom sporu je zmenka ako listinný cenný papier vystavený v prospech právneho predchodcu
navrhovateľa. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvého stupňa skúmal, či možno návrhu
vyhovieť vzhľadom na Rozhodcovský rozsudok zo dňa 27.9.2011, ktorým bol odporca zaviazaný na

zaplatenie sumy 1 648,83 eur, zmenkového úroku 0,25% denne zo sumy 1 648,83 eur od 12.5.2011 do
zaplatenia ako aj 6% ročný úrok zo sumy 1 648,83 eur od 6.6.2011 do zaplatenia a trovy konania zo
zmenky, ktorá je predmetom aj tohto konania.

Súd prvého stupňa dospel k správnemu právnemu záveru, že právoplatný rozhodcovský rozsudok

zakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci, ktorá bráni súdu, aby tú istú vec opätovne prejednal.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

V danej veci je nepochybné, že rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.10.2011 a

vykonateľnosť dňa 13.10.2011, a na tejto skutočnosti nič nemení ani fakt, že žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe predmetného rozhodcovského rozsudku bola
zamietnutá.

Nemožno súhlasiť s názorom odvolateľa, že súd prvého stupňa bol povinný prihliadať na skutočnosť,

že v exekučnom konaní vedenom proti povinnému exekučný súd konštatoval nulitnosť rozhodcovského
rozsudku a nulitný titul nemôže zakladať prekážku veci rozhodnutej. V tejto súvislosti je potrebné uviesť,
že iba exekučný súd v exekučnom konaní je zo zákona oprávnený a povinný preskúmať rozhodcovský
rozsudok z hľadísk, ktoré sú vymedzené v ustanovení § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní. Ani exekučný súd rozhodcovský rozsudok neruší resp. nemení, ale v rámci svojej prieskumnej

právomoci skúma obsah rozhodcovského rozsudku z hľadiska, či nezaväzuje účastníka konania na
plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Odvolací súd sa nestotožňuje ani s námietkou odvolateľa, že súd prvého stupňa sa nemal zaoberať
otázkou, kedy došlo k indosácii zmenky. Z údajov o pohľadávke (bod 8.1. Návrhu na uplatnenie

pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady /ES/ č. 861/2007) nepochybne
vyplýva, že už indosant (Pohotovosť, s.r.o.) predložil zmenku k zaplateniu, zmenka teda bola indosovaná
až po splatnosti a navrhovateľ tak iba vstúpil do práv indosanta v zmysle § 20 ods. 1 zák. č. 191/1950
Zb., čo správne v odôvodnení rozsudku konštatoval už prvostupňový súd.Súd prvého stupňa preto postupoval správne, keď prihliadal k právoplatnému rozhodcovskému
rozsudku, ktorý mu bránil rozhodnúť o tom istom nároku.

Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej
zamietajúcej časti a súvisiacom výroku o trovách konania podľa § 219 ods. 1, 2, O.s.p. ako vecne
správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.
Odporcovi súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže si ich neuplatnil, ani mu žiadne
nevznikli.

Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.