Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. apríl 2014

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 4C/202/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613223611
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Ernestová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7613223611.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves samosudca JUDr. Alena Ernestová v právnej veci navrhovateľa Ľ. K.

N.. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/X, S. právne zastúpeného JUDr. Jánom Burocim, advokátom
so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Chrapčiakova 7 proti odporcovi Rapid life životná poisťovňa, a.s.,
Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel
Blyšťan s.r.o., Užhorodská 21, Košice o zrušenie rozhodcovského rozsudku sp.zn. 3C/228/2012 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, Košice, IČO: 44325542 sp.zn.
3C/228/2012 zo dňa 19.1.2012.

Súčasne odkladá vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41,
Košice, IČO: 44325542 sp.zn. 3C/228/2012 zo dňa 19.1.2012 až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

Návrh odporcu na prerušenie konania do právoplatného ukončenia veci vedenej na Ústavnom súde SR
pod II.ÚS 382/2013 Rvp 5052/2012 zamieta.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Jána Burociho
náhradu trov konania vo výške 275,56 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je povinný zaplatiť štátu na účet tunajšieho súdu súdny poplatok z návrhu vo výške 99,50 eur
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania sa navrhovateľ domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho
súdu Košice sp. zn. 3C/228/2012 zo dňa 19.1.2012 a náhrady trov konania. V návrhu uviedol, že
uvedeným rozsudkom bol zaviazaný na zaplatenie dlžnej pohľadávky vo výške 72,03 eur a k náhrade

trov konania vo výške 276,-- eur. Rozhodcovský rozsudok mu bol doručený dňa 18.6.2013. V návrhu
na začatie rozhodcovského konania navrhovateľ ďalej uviedol, že účastníci konania uzatvorili neplatnú
rozhodcovskú doložku. Poukázal na to, že rozhodcovská doložka, na základe ktorej súd rozhodol, je
súčasťou Všeobecných poistných podmienok v ich XV. časti a táto splýva s ostatnými podmienkami.
K podpisu mu bola predložená na začiatku zmluvného vzťahu s podpísaním návrhu na uzatvorenie
poistnej zmluvy, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou. Rozhodcovská doložka je v hrubom nepomere
v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Jej

použitie predstavuje výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Rozhodcovská doložka znemožňuje
spotrebiteľovi dosiahnuť rozhodovanie sporu inak než v rozhodcovskom konaní. Fakticky mu bola
odobratá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Ako spotrebiteľ nemal možnosť výberu
vzhľadom na splynutie rozhodcovskej doložky s ostatnými podmienkami. Rozhodcovská doložka neboladojednaná v čase vyššej bdelosti po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Na uvedenom
nemení nič skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy obe zmluvné strany podpísali aj osobitné zmluvné
dojednania odkazujúce na rozhodcovskú doložku. Rozhodcovský rozsudok formálne prevzal argumenty

žalujúcej strany a nevyporiadal sa s inštitútmi zameranými na ochranu spotrebiteľa. Priemerný
spotrebiteľ má problém porozumieť a v krátkom čase sa zorientovať a zvážiť dôsledky vyplývajúce z
rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu. Rozhodcovská doložka predstavuje výrazný zásah do práv
a povinnosti medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pretože nie súd, ale rozhodca rozhodne o právach
a právom chránených záujmoch. Rozhodcovská doložka vyžaduje od navrhovateľa, aby sa podrobil

rozhodcovskému konaniu, ktoré vopred určil dodávateľ. Súčasne poukázal na uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 6Cdo 1/2012 zo dňa 21.3.2012, z ktorého odôvodnenia vyplýva, že takto uzavretá
rozhodcovská doložka nie je platná a nebola individuálne dojednaná. Zároveň navrhol, aby bola súdom
odložená vykonateľnosť napadnutého rozhodcovského konania.

Právny zástupca odporcu zaslal súdu veľmi obsiahle vyjadrenia, z ktorých vyplýva, že navrhuje návrh na

zrušenie rozhodcovského rozsudku zamietnuť ako návrh nedôvodný. Vyjadrenie odporcu sa nachádza
v spise na č. l. 29-36, 57-68 a z vyjadrenia odporcu súd vyberá nasledovné:
Odporca tvrdí, že v súdenej veci nie je založený namietaný a ani iný zákonný dôvod pre zrušenie
rozhodcovského rozsudku. Tvrdenia navrhovateľa o neplatnosti rozhodcovskej doložky sú nepravdivé,
nakoľko rozhodcovská doložka bola medzi navrhovateľom a odporcom dojednaná individuálne, nie

je preto neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve a je teda platná. Rozhodcovská doložka
bola uzavretá v rámci poistnej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom dňa 18.8.2008,
ktorej súčasťou sú všeobecné poistné podmienky odporcu zo dňa 21.5.2007 osobne a vlastnoručne
navrhovateľom podpísané. Na konci tlačiva všeobecných poistných podmienok, oddelene od ostatného
textu, sa nachádzajú tzv. osobitné dojednania č. 1/2007 k poistnej zmluve, ktoré obsahujú len dva

body, pričom bod 2 týchto dojednaní obsahuje rozhodcovskú doložku a priamo odkazuje na časť XV.
všeobecných poistných podmienok. Táto časť sa platne vzťahuje na daný poistný vzťah len v prípade
súhlasu poistníka s osobitnými zmluvnými dojednaniami č. 1/2007, pričom tento súhlas preukazuje
vlastnoručný osobitný podpis poistníka hneď za textom týchto dojednaní. Zo znenia všeobecných
poistných podmienok, osobitných zmluvných dojednaní je úplne zrejmé, že v tomto prípade šlo medzi

účastníkmi zmluvného vzťahu o jednoznačné individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky, keďže
navrhovateľ podľa vlastnej vôle mohol a nemusel osobitne podpísať rozhodcovskú doložku uvedenú v
osobitných zmluvných dojednaniach. Pokiaľ by navrhovateľ rozhodcovskú doložku nepodpísal, nemalo
by to žiaden vplyv na zvyšok všeobecných poistných podmienok a teda na poistný vzťah. V ďalšom
odporca poukazuje na právny vzťah medzi poisťovňou a poistníkom uzavretý v zmysle § 788 a

nasledujúcich Občianskeho zákonníka a vznik vzájomných práv a povinností účastníkov konania, ktoré
sú obsiahnuté v poistnej zmluve a všeobecných poistných podmienkach, ktoré sú súčasťou poistnej
zmluvy. Teda ak má vzniknúť poistný vzťah, poistník musí podpísať jednak poistnú zmluvu a jednak
všeobecné poistné podmienky. Poistník podpisuje síce súvislý text všeobecných poistných podmienok
ako celok, ale nie všetky ustanovenia poistníka zaväzujú. Práve poistná zmluva určuje, ktoré z množstva

všeobecných ustanovení obsiahnutých vo všeobecných poistných podmienkach sa stanú súčasťou
konkrétneho poistného vzťahu a i keď poistník podpisuje celý súvislý text, je individuálne viazaný len tými
ustanoveniami, na ktoré poukazuje poistná zmluva. Opakovane poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ
- poistník nemusel podpísať osobitné zmluvné dojednanie, pretože poistný vzťah by vznikol aj bez
platnej rozhodcovskej doložky. Ak však poistník pripojil svoj podpis pod osobitné zmluvné dojednania,

ktorých obsahom je rozhodcovská doložka, odkazujúca na časť XV. všeobecných poistných podmienok,
ovplyvnil tým obsah poistného vzťahu, ktorého súčasťou sa stala aj rozhodcovská doložka, ktorou
je poistník - navrhovateľ viazaný. Práve toto osobitné zmluvné dojednanie potvrdzuje individuálnu
voľbu poistníka podriadiť sa v prípade sporu rozhodcovskému konaniu, pričom ide dôsledkom tejto
individuálnej voľby z viacerých alternatív je individuálne dojednaná zmluvná podmienka.

Ďalej odporca poukázal na skutočnosť, že text osobitných zmluvných dojednaní je samostatne graficky,
vizuálne aj právne oddelený, obsahuje len dva body, teda je stručný, jasný, zrozumiteľný bez toho,
aby mohol spotrebiteľa akokoľvek zavádzať. Podľa tvrdenia odporcu, keďže rozhodcovská doložka
bola individuálne dojednaná, nemôže súd skúmať prípadnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvnýchstrán.Navrhovateľsúhlasilsoznenímrozhodcovskejdoložkyakebyajrozhodcovskádoložka

založila nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, nebol by súd oprávnený ju skúmať. V
ďalšom poukázal na skutočnosť, že tlačivo všeobecných poistných podmienok nevyhotovuje poisťovňa
svojvoľne v rámci vlastnej obchodnej politiky, ale ide o listinu vyhotovenú v zmysle zákona č. 186/2009
Z.z., predtým zákon č. 240/2005 Z.z. Tretí subjekt, nezávislý od zmluvných strán poistnej zmluvytzv. finančný agent, je povinný pred uzavretím poistenia bez účasti poisťovne informovať poistníka
(spotrebiteľa) o podstatných okolnostiach poistného vzťahu, pričom tlačivo „záznam o požiadavkách a
potrebách klienta“ preukazuje právo poistníka dokonca požiadať o dodatočné vysvetlenie a doplnenie

informácií o produkte. Podľa tvrdenia odporcu podpisom záznamu o požiadavkách a potrebách klienta
navrhovateľ potvrdil, že mu boli o jeho poistnom vzťahu poskytnuté odborné informácie zo strany
finančného agenta. Odporca tvrdil, že rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná, napriek tomu
odporca poskytol navrhovateľovi možnosť od nej odstúpiť a to dodatkom č. 2 k všeobecným poistným
podmienkam, teda dal navrhovateľovi opätovnú možnosť ovplyvniť už raz individuálne dojednanú

rozhodcovskú doložku a vylúčiť ju z toho vzťahu úplne bez toho, aby tým bol dotknutý zvyšok poistného
vzťahu.
V ďalšom odporca vo svojom vyjadrení poukazuje na koncepciu priemerne vnímavého a obozretného
spotrebiteľa vypracovanú judikatúrou Súdneho dvora EÚ so záverom, že ochranu nepožíva v zmysle
smernice č. 93/13/EHS každý spotrebiteľ bez rozdielu, ale len ten spotrebiteľ, ktorý je aspoň priemerne
obozretný a vnímavý. Vo vyjadrení odporca opakovane zdôrazňuje skutočnosť, že rozhodcovská

doložka bola dojednaná individuálne a preto nemôže ísť o neprijateľnú zmluvnú podmienku a to aj
v prípade, ak by zakladala nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, čo nie je daný prípad, preto súd nie je oprávnený ju skúmať v zmysle § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Odporca vo svojom vyjadrení poprel tvrdenie navrhovateľa v tom, že tento
nemalprávovoľbymedzijurisdikciouvšeobecnéhosúduarozhodcovskéhosúdu.Tvrdil,žemalmožnosť

rozhodcovskú doložku odmietnuť bez toho, aby tým bol dotknutý zvyšok poistného vzťahu. Poukázal
na ustanovenie § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, kedy môže súd rozhodcovský rozsudok
preskúmavaťlenajedineztaxatívnezákonomvymedzenýchdôvodovuvedenýchv §40ods.1zákonao
rozhodcovskom konaní, ktoré navrhovateľ včas namietne. Konanie o zrušení rozhodcovského rozsudku
nie je odvolacím konaním, ani konaním o mimoriadnom opravnom prostriedku, ale je špecifickým

spôsobom preskúmania zákonom stanoveným postupom.
Odporca dáva do pozornosti smernicu č. 93/13/EHS a to devätnáste odôvodnenie tejto smernice
poukazujúcnaskutočnosť,ževšeobecnésúdysúpovinnévykladaťvnútroštátnezákonodarstvovsúlade
s vnútroštátnou zmluvou a teda pri svojom rozhodovaní postupovať v súlade so zámerom smernice
vyjadrenom v devätnástom odôvodnení. Pre správne posúdenie neprijateľnosti zmluvných podmienok

je podľa tohto potrebné zohľadniť hraničné kritériá, ktoré spod vecného obsahu smernice o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vynímajú poistné podmienky v poistných zmluvách. Odporca
predložil odborný výklad Národnej banky Slovenska opierajúci sa o devätnáste odôvodnenie smernice
č. 93/13/EHS tvrdiac, že tento odborný výklad je dôkazom relevantným pre rozhodnutie v merite veci. V
zmysle vyššie uvedenej smernice sú poistné zmluvy, v tomto prípade aj poistná zmluva uzavretá medzi

navrhovateľom a odporcom výnimočné v tom, že niektoré zmluvné podmienky ovplyvňujú kalkuláciu
poistného plateného spotrebiteľom, pričom takéto ustanovenia sú potom spod predmetu smernice
vylúčené. Medzi takéto ustanovenia patrí aj dohoda o rozhodcovskom konaní a ustanovenia týkajúce
sa provízie finančných agentov. Odporca tvrdí, že dohoda o rozhodcovskom konaní nemôže byť
neprijateľnou podmienkou, ak je dohodnutá v poistnej zmluve. Tiež poukázal na skutočnosť, že poistné

zmluvy sa výrazným spôsobom odlišujú od iných typov spotrebiteľských zmlúv, uzatvárajú sa spravidla
na dlhšiu dobu (v prípade životného poistenia aj na desiatky rokov) a ich uzavretie nie je výsledkom
náhleho rozhodnutia, potreby či dokonca núdze spotrebiteľa (tak ako je to napr. pri spotrebiteľských
úveroch), naopak spotrebiteľ pri uzavretí poistnej zmluvy má dostatok času si svoj krok premyslieť, nie
je v núdzi a z toho aj vyplýva samotný dôvod, prečo smernica č. 93/13/EHS stanovila určitú výnimku pre

posudzovanie nekalých podmienok v poistných zmluvách.
Opakovane poukazoval na smernicu č. 93/13/EHS, podľa ktorej čl. 4 nekalosť zmluvných podmienok
sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzavretá a na všetky
okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky
zmluvy, pričom rozoberá podrobne čl. 4 tejto smernice. Dáva do pozornosti súdu smernicu č. 2008/48

ES o spotrebiteľských úveroch, konkrétne článok 24, smernicu 2002/92 ES o sprostredkovaní poistenia
v článku 23, ustanovenia § 93a zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, § 828a Občianskeho zákonníka
pojednávajúce o prípustnosti rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských zmluvách.
V ďalšom sa venoval návrhu navrhovateľa na povolenie odkladu vykonateľnosti rozhodcovského
rozsudku, ktorý žiadal zamietnuť. Tvrdil, že povolenie odkladu vykonateľnosti by sa malo opierať o

výnimočne v tomto prípade existujúce skutočnosti, ktoré musia byť riadne odôvodnené. Preto k odkladu
vykonateľnosti by malo dôjsť vo výnimočných a odôvodnených prípadoch po preskúmaní všetkých
okolností, na základe ktorých sa odklad povoľuje. Navrhovateľ však návrh na odklad vykonateľnosti
rozhodcovského rozsudku neodôvodnil. Odporca tiež tvrdil, že navrhovateľ nie je osobne oslobodenýod súdnych poplatkov v zmysle § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. v platnom znení, pretože
nejde o spotrebiteľský spor a navrhovateľ nie je v tomto konaní v postavení spotrebiteľa domáhajúceho
sa svojich práv podľa osobitných predpisov. Preto bolo potrebné, podľa tvrdenia odporcu, navrhovateľa

vyzvať na zaplatenie súdneho poplatku a pre nesplnenie povinnosti konanie zastaviť.

Súd vykonal dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Rozhodcovským rozsudkom sp. zn. 3C/228/2012 zo dňa 19.1.2012 vydaným Arbitrážnym súdom
Košice bol navrhovateľ zaviazaný zaplatiť odporcovi sumu 72,03 eur a nahradiť trovy konania

vo výške 276,-- eur. Podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia, rozhodcovský súd sa zaoberal svojou
právomocou vo veci rozhodnúť a dospel k záveru, že jeho právomoc je daná. V odôvodnení konštatuje,
že z písomného poverenia navrhovateľa (subjektu Rapid life životná poisťovňa a.s.) z 1.1.2009
resp. z časti XV. predložených poistných podmienok vyplýva, že poisťovňa určila na prejednanie
všetkých sporov uvedený súd. Z osobitných dojednaní vyplýva, že rozhodcovská doložka bola krytá
samostatným podpisom odporcu (v tomto konaní navrhovateľa), ktorý nebol povinný ju v rámci zmluvy

ako celku podpísať. Odporca mal možnosť zmluvnú podmienku neprijať bez toho, aby to ovplyvnilo
zvyšok poistného vzťahu, mal teda možnosť úpravu časti XV. poistných podmienok úplne vylúčiť. Na
základe toho posúdil rozhodcovský súd rozhodcovskú doložku ako platnú. Rozhodcovská doložka
neobsahujeustanovenia,ktorébymaližalobcu(vtomtokonanížalovaného)zvýhodňovaťatýmspôsobiť
nerovnováhu vo vzájomnom vzťahu v neprospech odporcu.

Uvedený rozhodcovský rozsudok prevzal navrhovateľ do vlastných rúk dňa 18.6.2013, čo je zrejmé z
doručenky predloženej rozhodcovským súdom.

Dňa 18.8.2008 bola medzi navrhovateľom a odporcom uzatvorená poistná zmluva č. XXXXXXXXXX

so začiatkom poistenia dňa 19.8.2008 a koncom poistenia dňa 19.8.2020. Zmluva v závere obsahuje
vyhlásenie osoby, ktorá poistnú zmluvu uzatvorila (navrhovateľa), že bola oboznámená so všeobecnými
poistnými podmienkami pre životné poistenie, ktoré sú súčasťou tejto poistnej zmluvy.

Všeobecné poistné podmienky odporcu, predložené navrhovateľom spolu s poistnou zmluvou č.

XXXXXXXXXX, v časti XV. s názvom Rozhodcovské konanie obsahujú rozhodcovskú doložku, kde
podľa bodu 1 tohto článku, poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné
nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské
konanie sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších
doplnkov s výlukami a odchýlnou právnou úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského

súdu a jeho rokovacím poriadkom. Podľa bodu 2 uvedeného článku, pokiaľ poisťovňa nepoverí
osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu
resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený od prípadu k prípadu troma
fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany poisťovne. S uvedeným vyjadruje poistník
súhlas svojim podpisom na týchto všeobecných poistných podmienkach.

Za všeobecnými poistnými podmienkami, ktoré boli podpísané navrhovateľom dňa 18.8.2008 sú
uvedené osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX, kde podľa bodu
2 poistník a poisťovňa vyjadrujú svojim podpisom vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi
zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti

podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti všeobecných poistných podmienok. Osobitné
zmluvné dojednania sú podpísané navrhovateľom dňa 18.8.2008.

Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že ho navštívili dve sprostredkovateľky poistenia, ktoré ho
presviedčali o výhodách poistenia a po oboznámení sa s výhodami, ktoré môže dosiahnuť, poistnú

zmluvu podpísal. Od oboznámenia výhod, ktoré by získal na základe poistenia do podpisu zmluvy
uplynulo asi pol hodiny. Zmluvu ani všeobecné poistné podmienky neprečítal, niečo čítal, ale nevie
čo. Všeobecné poistné podmienky podpisoval dvakrát preto, že mu tak prikázali sprostredkovateľky.
Nečítal časť osobitné zmluvné dojednanie. Prehlásil, že nevie, čo je rozhodcovský súd a nikto ho o
takejtoinštitúciineinformoval.Nikýmnebolpoučenýospôsoberozhodovaniasporovmedzipoisťovňoua

navrhovateľom. Potvrdil podpis na listine záznam o potrebách a požiadavkách klienta, ale tiež prehlásil,
že takúto listinu nečítal. Sprostredkovateľky poistenia mu neodmietli odpovedať na jeho otázky a on sám
nežiadal o možnosť, aby doklady, ktoré mal podpísať, mu nechali sprostredkovateľky na preštudovanie.Za čas od návrhu poistenia do podpisu poistnej zmluvy t.j. za pol hodinu, si listiny prečítal iba čiastočne
a aj to nie celé.

Sprostredkovateľka poistenia C. B., ktorá bola vypočutá ako svedkyňa uviedla, že pred samotným
výkonom činnosti sprostredkovateľa sa zúčastnila jedného školenia v byte nadriadenej, na ktorom bol
vysvetlený samotný postup pri uzatváraní zmlúv a na pobočke odporcu v Prešove prebehlo záverečné
školenie - skúška na spôsobilosť uzatvárania poistných zmlúv. Tvrdila, že keď uzatvárala poistné zmluvy,
nebola podrobne oboznámená so všetkými článkami všeobecných poistných podmienok odporcu a

nebola poučená ani o tom, že má osobám, ktorým sprostredkovala poistenie vysvetľovať, kto bude
rozhodovať spory medzi poisťovateľom a poisteným. Pokiaľ uzatvárala zmluvy s občanmi, vysvetľovala
im, čo si môžu dať poistiť, aké budú podmienky poistenia, dobu trvania poistenia a výšku poistného,
ktoré budú poistenci poisťovni uhrádzať. Za jeden a pol roka jej pracovnej činnosti sa často menili
podmienky poistných zmlúv a nepamätá si, čo budúcim klientom vysvetľovala. Potvrdila, že poistení a to
aj navrhovateľ podpisovali osobitné zmluvné dojednania, ale ich obsah im nebol vysvetlený. V čase, keď

pracovala ako sprostredkovateľka, nemala vedomosť o tom, čo je rozhodcovský súd a rozhodcovská
doložka. K záznamu o požiadavkách a potrebách klienta sa nevedela vyjadriť a nevedela sa vyjadriť ani
k tomu, či táto listina odzrkadľuje pravdivý priebeh uzatvárania poistnej zmluvy napriek tomu, že listina
obsahuje jej podpis. Nie je však vyplnená jej rukou. S činnosťou v poisťovni skončila z dôvodu, že sa jej
nepáčili niektoré podmienky pre prácu v tejto spoločnosti a preto sa rozhodla túto činnosť ukončiť.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné

dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,

jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa§53ods.4písm.r/ Občianskehozákonníka,zaneprijateľnépodmienkyuvedenévspotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.
Podľa § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.

Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ak podá účastník rozhodcovského
konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý
rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského

rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi
rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník
rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť
od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ak súd zruší rozhodcovský
rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe

alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Poistná zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 18.8.2008, o nároku z ktorej rozhodoval
rozhodcovský súd, je spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka.
Z poistnej zmluvy je zrejme, že odporca ako poisťovateľ konal v rámci predmetu svojej činnosti podľa
výpisu z Obchodného registra. Navrhovateľ je spotrebiteľom, keďže uzatvoril zmluvu ako fyzická osoba.
Z predloženej poistnej zmluvy, ani rozhodnutia rozhodcovského súdu nie je zrejme, aby navrhovateľ
pri uzatváraní poistnej zmluvy konal v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Pre

spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s
veľkýmpočtomzákazníkov,pričomnávrhytýchtozmlúvsúpripravenénavopredpredtlačenýchtlačivách
a spotrebiteľ nemá možnosť zmeniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka sa to aj predmetnej veci,
pretože poistná zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive, do ktorého boli len
vpísané údaje týkajúce sa navrhovateľa.

Odporca v konaní namietal nesplnenie procesných podmienok na rozhodnutie v tejto veci tunajším
súdom. Vzhľadom na vyššie uvedené vo veci ide o spor, ktorý má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve
a návrh bol podaný navrhovateľom ako spotrebiteľom. Z toho dôvodu je podľa § 4 ods. 2 písm. za/
zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkov navrhovateľ oslobodený od platenia súdnych poplatkov pre

toto konanie a teda námietka nesplnenia poplatkovej povinnosti navrhovateľom, uplatnená odporcom v
písomnom podaní zo dňa 27.1.2014, nie je dôvodná.

Vzhľadom na uvedené má súd za to, že v konaní boli pre rozhodovanie vo veci tunajším súdom splnené
všetky procesné podmienky konania.

Navrhovateľ sa podaným návrhom na začatie konania domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku z
dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky. Návrh na začatie konania bol podaný v zákonom stanovenej
lehote 30 dní, čo je zrejmé z toho, že predmetný rozhodcovský rozsudok bol navrhovateľov doručený
dňa 18.6.2013 a návrh na začatie konania bol na tunajšom súde podaný dňa 17.7.2013.

Vykonaným dokazovaním má súd za to, že návrh na začatie konania bol podaný dôvodne. Dôvodom
zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. 3C/228/2012 z 19.1.2012 je skutočnosť, že rozhodcovský
súd rozhodol vo veci na základe neplatnej rozhodcovskej doložky.

Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je súčasťou všeobecných
poistných podmienok. Konkrétne je uvedená v článku XV. všeobecných poistných podmienok s názvom
Rozhodcovské konanie a v osobitných dojednaniach. Je tak súčasťou dlhého neprehľadného textu
písaného malými písmenami a splýva s ostatnými podmienkami uvedenými vo všeobecných poistných
podmienkach. Podľa rozhodcovskej doložky všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia

budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka tak znemožňuje poistenému -
spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho v prípade sporu alebo sporných
nárokov podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Tým mu je ako spotrebiteľovi odobratá
možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Uvedeným rozhodcovská doložka spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Význam

rozhodcovskej doložky v porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je totiž osobitý a to z dôvodu,
že táto rieši otázku kto v prípade sporu bude rozhodovať o právach a právom chránených záujmoch
vyplývajúcich zo zmluvy. Cieľom rozhodcovskej doložky tak, ako je formulovaná v danom prípade je
dosiahnuť, aby všetky prípadné spory medzi zmluvnými stranami boli prejednané výlučne rozhodcom
a tým znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom. Súd v tejto

súvislosti poukazuje aj na smernicu Rady č. 93/13/EHS, ktorá uvádza niektoré nekalé podmienky vo
svojej prílohe, kde podľa písm. q/ bod 1 tejto prílohy neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť
v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať
od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodneobmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva,
ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane. Podľa toho je teda neprijateľné,
aby rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov z akejkoľvek

spotrebiteľskej zmluvy. Rozhodcovská doložka je tak poukazujúc na citované ustanovenie § 54 ods. 4
písm. r/ Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou a teda je neplatná. Keďže rozhodcovská
doložka v danej veci núti spotrebiteľa podrobiť sa v prípade sporu výlučne rozhodcovskému konaniu je
aj v rozpore s dobrými mravmi a teda je neplatná aj podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka.
Už len vzhľadom na uvedené skutočnosti je preto možné konštatovať, že rozhodcovský súd založil

svoju právomoc na neplatnej rozhodcovskej doložke a preto bolo potrebné rozhodcovský rozsudok č.
3C/228/2012 zrušiť.

Súd má tiež za to, že predmetná rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná tak, ako to
tvrdil odporca. Odporca poukázal pritom na osobitné zmluvné dojednania, ktoré navrhovateľ samostatne
podpísal. V prvom rade súd poukazuje na to, že odporca nepreukázal skutočnosť, aby bol navrhovateľ

riadne oboznámený so všeobecnými poistnými podmienkami. To, že navrhovateľ všeobecné poistné
podmienky a osobitné zmluvné dojednania podpísal ešte neznamená, že navrhovateľ sa skutočne
mal možnosť s týmito podmienkami aj oboznámiť. Všeobecné poistné podmienky, ale aj osobitné
zmluvné dojednania sú písané malými písmenami, obsahujú množstvo právnickej terminológie. Je
nemožné, aby navrhovateľ ako priemerný spotrebiteľ mal možnosť si ich prečítať a aby pochopil ich

text v krátkej dobe, bez možnosti sa s nimi vopred riadne oboznámiť. Uvedené je zrejmé z toho, že
všeobecné poistné podmienky a osobitné zmluvné dojednania boli navrhovateľom podpísané v deň
uzatvorenia poistnej zmluvy resp. spolu s poistnou zmluvou, keďže je v nej výslovne uvedené, že
jej súčasťou sú všeobecné poistné podmienky. Na uvedenom nemení nič skutočnosť, že navrhovateľ
podpísal samostatne aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na rozhodcovskú doložku, ktoré sú

len pokračovaním predtlačeného formulára poistných podmienok. Zo strany odporcu nebolo preukázané
jeho tvrdenie, že navrhovateľ ako spotrebiteľ mal možnosť odmietnuť podpísať rozhodcovskú doložku
beztoho,abytýmboldotknutýzmluvnývzťah.Tátoskutočnosťnevyplývazozmluvy,anizovšeobecných
poistných podmienok a ani z osobitných zmluvných dojednaní.

Rozhodcovská doložka tak, ako je uvedená vo všeobecných poistných podmienkach, je neplatnou aj z
dôvodu, že subjekt, ktorý má rozhodovať v rozhodcovskom konaní je oprávnený určiť výlučne odporca.
Uvedené taktiež spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov rozhodcovského konania v
neprospechspotrebiteľa.Vprípadetakéhovýberu,ktorýniejedohodouobochstrán,totižzvlášťvznikajú
pochybnosti o neobjektívnosti rozhodovania v rozhodcovskom konaní. V danej veci sa rozhodcovské

konanie uskutočnilo na rozhodcovskom súde podľa výberu odporcu bez toho, aby tento výber mal
navrhovateľ možnosť akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení poukázal na Nález Ústavného súdu SR č. II. ÚS 499/2012,
ktorým bolo rozhodnuté o zrušení uznesenia Najvyššieho súdu SR v obdobnej veci na základe

sťažnosti žalovaného účastníka pre porušenie ústavných práv. Predmetná vec sa dotýkala identickej
rozhodcovskej doložky ako v tomto prípade. Podľa názoru tunajšieho súdu uvedené rozhodnutie
nie je aplikovateľné v tomto konaní poukazujúc na to, že sa týka exekučnej veci, ako aj na to, že
rozhodnutie Ústavného súdu SR sa týka hlavne procesných pochybení a nezaoberá sa platnosťou resp.
neplatnosťou rozhodcovskej doložky vo všeobecných zmluvných podmienkach žalovaného účastníka.

Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti má súd za to, že rozhodcovská doložka v článku XV.
všeobecných poistných podmienok a osobitných zmluvných dojednaniach je neprijateľnou podmienkou
a teda absolútne neplatnou zmluvnou podmienkou vzhľadom na jej rozpor s ustanoveniami o
spotrebiteľských zmluvách a ustanoveniami Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách. Rozhodcovský súd preto nemohol rozhodnúť na základe tejto doložky a
teda nemal právomoc vo veci konať.

Keďže odporca tvrdil, že poskytol navrhovateľovi ďalšiu možnosť od rozhodcovskej doložky odstúpiť a
to dodatkom č. 2 k všeobecným poistným podmienkam, súd sa vyporiadava aj s touto skutočnosťou.

Dodatok č. 2 všeobecných poistných podmienok nie je navrhovateľom podpísaný, nebol navrhovateľovi
doručený a navrhovateľ sa s ním neoboznámil. Keďže súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka
nebola individuálne dojednaná a súčasne je táto rozhodcovská doložka neplatná, súd poukazuje
na možnosť odstúpenia od doložky iba v prípade, že je platná. Od absolútne neplatnej zmluvy saodstúpiť nedá. Ak je zmluva od začiatku neplatná ex tunc, nie sú splnené zákonné podmienky na
dodatočné zrušenie zmluvy. Tiež súd poukazuje opakovane na to, že za individuálne dohodnutú zmluvnú
podmienku sa nepovažuje podmienka, ktorá bola vopred dodávateľom naformulovaná v rámci typovej

zmluvy a je obvyklé, že spotrebiteľ jej obsah nemení. Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej
zmluve sa nestáva individuálne dohodnutou podmienkou len tým, že spotrebiteľ od nej neodstúpi. V
opačnom prípade by šlo o popretie celej filozofie ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami
v spotrebiteľských zmluvách. Súd má za to, že európsku judikatúru, konkrétne smernicu č. 93/13/EHS
vo svojom 19. odôvodnení, ktoré sa týka poistných zmlúv, možno aplikovať iba na poistné vzťahy a

nie na časť poistných zmlúv a všeobecných poistných podmienok obsahujúcich zmluvné dojednania
o rozhodcovskej doložke. V 19. odôvodnení cieľom smernice č. 93/13/EHS v súvislosti s poistnými
zmluvami, nie sú podriadené hodnoteniu nekalého charakteru podmienky, ktoré definujú alebo popisujú
poistné riziko a zodpovednosť poisťovateľa. Avšak len vtedy, ak sa tieto obmedzenia neberú do úvahy
pri výpočte poistného plateného spotrebiteľom (poisteným). Odporca tvrdil, že aj rozhodcovská doložka
bola braná do úvahy pri určení výšky poisteného plateného spotrebiteľom. Preto poistná zmluva týkajúca

sa aj podmienok rozhodcovskej doložky, podlieha preskúmaniu súdu v zmysle smernice č. 93/13/
EHS, ale aj v zmysle všeobecných ustanovení § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Je
potrebné uviesť vzhľadom na účastnícky výsluch navrhovateľa a výsluch svedkyne Tatiany Stanislavovej
- sprostredkovateľky poistenia, že navrhovateľ nielenže nebol oboznámený s obsahom všeobecných
poistných podmienok, ale podrobne s nimi nebola oboznámená ani sprostredkovateľka, ktorá sama

nemala vedomosť o tom, čo je rozhodcovský súd.

Súd preto návrhu navrhovateľa vyhovel a predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil z dôvodu neplatnosti
rozhodcovskej doložky.

Navrhovateľ v žalobnom návrhu žiadal o odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku sp. zn.
3C/228/2012 z 19.1.2012. V ustanovení § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. nie sú vymedzené
podmienky, ktoré musia byť splnené, aby bolo možné odložiť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku.
Je však nepochybné, že dôvody odkladu musia spočívať na úvahe súdu o možnom úspechu vo
veci samej a zabránení výkonu predmetného rozhodnutia. Právoplatný a vykonateľný rozhodcovský

rozsudok je exekučným titulom spôsobilým na vymáhanie plnení v ňom priznaných odporcov. Účelom
odkladu vykonateľnosti právoplatného rozhodnutia je ochrana toho, kto odklad žiada. je zrejmé,
že napriek prebiehajúcemu súdnemu konaniu má odporca právo sa domáhať výkonu predmetného
rozhodnutia. V konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku mal navrhovateľ úspech, rozhodnutie však
nie je právoplatné. Súd má preto za to, že sú splnené podmienky povolenia odkladu vykonateľnosti

daného rozhodcovského rozsudku. V opačnom prípade by totiž mohlo dôjsť k nútenému vymáhaniu
plnení z neho vyplývajúcich už v priebehu tohto konania. Odkladom vykonateľnosti sa tak predíde
možnému navyšovaniu nákladov, ktoré by mohli vzniknúť prípadnou exekúciou rozhodcovského
rozsudku. Z týchto všetkých dôvodov súd rozhodol tak, že odložil vykonateľnosť rozhodcovského
rozsudku až do právoplatného skončenia veci vedenej pod sp.zn. 4C/202/2013.

V priebehu konania podal navrhovateľ návrh na prerušenie konania až do právoplatného ukončenia
veci vedenej Ústavným súdom SR pod sp.zn. II.ÚS 282/2013 Rvp 5052/2012. V návrhu poukázal
na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 1/2012 z 21.3.2012, proti ktorému podal odporca
sťažnosť na Ústavný súd SR. V ďalšom poukázal na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. ÚS 499/2012

z 10.7.2013, ktorým bolo konštatované porušenie základného práva odporcu na spravodlivý proces
postupom Najvyššieho súdu SR v exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 2 Cdo 5/2012.

Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 382/2013-27 zo dňa 10.7.2013 bolo zistené, že sťažnosti
odporcu vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu postupom a rozhodnutiami

Okresného súdu Lučenec sp. zn. 17Er/1101/2010 z 19.1.2011 a sp. zn. 12Er/286/2011 z 18.5.2011,
postupom a rozhodnutiami Krajského súdu v banskej Bystrici sp. zn. 1CoE/171/2011 z 23.6.2011 a
sp. zn. 1CoE/418/2011 z 8.8.2011 a postupom a rozhodnutiami najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo
1/2012 z 21.3.2012 a sp. zn. 5 Cdo 112/2012 z 22.11.2012 vedené pod sp. zn. Rvp 5052/2012 a
sp. zn. Rvp 10237/2013 boli spojené na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp

5052/2012 a sťažnosti boli prijaté na ďalšie konanie. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia bolo
zistené, že podstata argumentácie sťažovateľky spočíva v tvrdení, že všeobecné súdy v exekučnom
konaní o jej žiadostiach o udelenie poverenia rozhodli bez jej účasti, vykonali dokazovanie, ku ktorému
sa nemala možnosť vyjadriť a rozhodli bez nariadenia pojednávania. Rozhodnutiam najvyššiehosúdu sťažovateľka vytýka ich arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť pre nedostatok odôvodnenia v otázke
tákajúcej sa prípadu, keď pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie súd nevykonáva dokazovanie.
Tiež namieta príliš formalistický postup všeobecných súdov pri aplikácii právnych noriem zameraných

na ochranu spotrebiteľa a v súvislosti s tým argumentuje poukazujúc na zámer Smernice 93/13/EHS
obsiahnutý v jej 19 odôvodnení, ktoré sa výslovne týka poistných zmlúv.

Podľa § 109 ods. 1 O.s.p., súd konanie preruší, ak
a) účastník stratil spôsobilosť konať pred súdom a nie je zastúpený zástupcom s plnomocenstvom pre

celé konanie;
b) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu
pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je
v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v
tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska,
c) rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa

medzinárodnej zmluvy.

Podľa § 109 ods. 2 O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
a) sa účastník nemôže konania zúčastniť pre prekážku trvalejšej povahy alebo preto, že jeho pobyt nie
je známy;

b) zákonný zástupca účastníka zomrel alebo stratil spôsobilosť konať pred súdom;
c) prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.

Dôvody prerušenia konania sú upravené v citovaných ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku.

Ako dôvod prerušenia konania odporca uviedol ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. Predmetom
tohto konania je zrušenie rozhodcovského rozsudku, zrušenia ktorého sa navrhovateľ domáha
poukazujúc na neplatnosť rozhodcovskej doložky uvedenej v poistných podmienkach odporcu.
Navrhovateľ v návrhu okrem iných poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo
1/2012. Odporca proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6 Cdo 1/2012 podal ústavnú sťažnosť. Z

predloženého uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 382/2013-27 je zrejme, že odporca namieta
hlavne porušenie jeho procesných práv ako účastníka exekučného konania.

Preskúmaním návrhu odporcu na prerušenie konania, ale aj listín ním predložených súd nezistil dôvod
na prerušenie tohto konania. Tak navrhovateľ, ako aj odporca v konaní poukázali na rozhodnutia

Najvyššieho súdu SR, ktoré sa týkali posúdenia rozhodcovskej doložky v poistných podmienkach
odporcu. Je pritom potrebné uviesť, že všetky rozhodnutia vrátane rozhodnutia sp. zn. 6 Cdo 1/2012
sa týkali exekučných vecí, kde súdy rozhodovali o žiadostiach na vydanie poverenia a teda nejde o
rozhodnutia vo veciach zrušenia rozhodcovských rozsudkov vydaných na návrh odporcu. Okrem toho
záveryvšeobecnýchsúdovnemajúcharakterprecedensu,ktorýbyvobdobnýchveciachzaväzovalsúdy

rozhodnúť identicky.

Súd tiež poukazuje na to, že odporca v návrhu na prerušenie konania poukázal na nález Ústavného
súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2012 z 10.7.2013. Podľa názoru tunajšieho súdu uvedené rozhodnutie
nie je aplikovateľné v tomto konaní poukazujúc na to, že sa týka exekučnej veci, ako aj na to, že

rozhodnutie Ústavného súdu SR sa týka hlavne procesných pochybení a nezaoberá sa platnosťou resp.
neplatnosťou rozhodcovskej doložky vo všeobecných zmluvných podmienkach žalovaného účastníka.

Z uvedených dôvodov súd návrh žalovaného účastníka na prerušenie konania zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola

prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju
advokátovi.O trovách konania rozhodol súd podľa citovaného ustanovenia. Trovy boli priznané navrhovateľovi, ktorý
bol v konaní úspešný. Navrhovateľ si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 413,34 eur.
Súdpriznalnavrhovateľovitrovyvovýške275,56eurapozostávajúztrovprávnehozastúpeniaurčených

podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení vyhlášky č. 184/2013 Z.z. účinnej od 1.7.2013. Hodnota jedného
úkonu právnej služby bola určená podľa § 11 ods. 1 uvedenej vyhlášky za r. 2013 60,08 eur, za r. 2014
61,85 eur. Navrhovateľovi bola priznaná náhrada trov za tieto úkony právnej služby:
- príprava a prevzatie zastúpenia (§ 13a ods. 1 písm. a/) vo výške 60,08 eur,
- podanie žalobného návrhu (§13a ods. 1 písm. c/) vo výške 60,08 eur,

- účasť na pojednávaní dňa 30.1.2014 (§13a ods. 1 písm. d) vo výške 61,85 eur,
- účasť na pojednávaní 24.3.2014 (§13a ods. 1 písm. d) vo výške 61,85 eur
t.j. spolu odmena vo výške 243,86 eur.

Trovy právneho zastúpenia ďalej pozostávajú z režijného paušálu (§ 15-§17) za dva úkony po 7,81
eur t.j. spolu režijný paušál vo výške 15,62 eur a 2 x 8,04 eur režijný paušál t.j. 16,08 eur, spolu

31,70 eur. Spolu trovy právneho zastúpenia tak predstavujú sumu 275,56 eur. Súd nepriznal náhradu
trov konania za úkon vyjadrenia vo veci podaný 2.10.2013 s poukazom na účelnosť vynaloženia trov
konania, pretože navrhovateľ sa opakuje vo svojich stanoviskách podľa písomne podaného návrhu a
tiež nepriznal náhradu trov konania za písomné vyjadrenie k návrhu na prerušenie konania z 31.1.2014,
pretože právny zástupca navrhovateľa sa v súlade s písomným vyjadrením z 31.1.2014 k návrhu na

prerušenie konania nesúhlasne vyjadril už na pojednávaní dňa 30.1.2014.

Podľa § 2 ods. 2 veta prvá zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku
konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.

Navrhovateľ je pre toto konane oslobodený od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č.
71/1992 Z.z. a súd jeho návrhu vyhovel. Z tohto dôvodu súd zaviazal odporcu zaplatiť súdny poplatok z
návrhu na začatie konania. Výška súdneho poplatku bola určená podľa položky 1 písm. b/ sadzobníka
súdnych poplatkov t.j. vo výške 99,50 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a
dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.