Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. január 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/17/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814204314
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814204314.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členov JUDr.

Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci navrhovateľa WM Consulting & Communication,
s.r.o., so sídlom v Piešťanoch, Sad A. Kmeťa 24, IČO: 34 127 798, zastúpeného Advokátska kancelária
JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s.r.o., so sídlom v Piešťanoch, Sad A. Kmeťa 24, IČO: 36 866 598,proti
odporcom1/M.O.,štátnemuobčanoviSlovenskejrepublikybytomA.XXXa2/F.X.(predtýmO.),štátnej
občianke Slovenskej republiky bytom C., U. XXXX/X, o zaplatenie 14.552,62 eur s príslušenstvom, na
odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 10. septembra 2014 č. k.
5C/116/2014 - 69, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľa na prerušenie konania z a m i e t a .

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd rozsudkom zo dňa 10. septembra 2014 č. k. 5C/116/2014- 69 zamietol návrh, ktorým sa
navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 14.552,62 eur s 5,8% ročným úrokom zo sumy 7.270,04 eur od
14.12.2012 do zaplatenia, 8,75% ročným úrokom z omeškania zo sumy 7.270,04 eur od 14.12.2012 do

zaplatenia z dôvodu zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 31.10.2005. Odporcom náhradu trov konania
nepriznal. V odôvodnení uviedol, že právny vzťah medzi účastníkmi konania založený zmluvou o
úvere, i keď ide o zmluvu uzavretú podľa ustanovení Obchodného zákonníka, považoval jednoznačne
za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 879j
Občianskehozákonníka.Naspotrebiteľskézmluvypodľa§ 52až60Občianskehozákonníkajepotrebné
vzhľadom na ich systematické zaradenie do Občianskeho zákonníka aplikovať všeobecné ustanovenia
o občianskoprávnych vzťahoch. Vyplýva to i zo znenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veta druhá.

Súdtedadospelkzáveru,ženaspotrebiteľskézmluvy,ktoréboliuzavretépodľaObchodnéhozákonníka
sa vzťahujú príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka (nie Obchodného zákonníka).

Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa
nemožno vyhovieť. V konaní bolo nepochybne preukázané, že medzi účastníkmi (resp. právnym
predchodcom navrhovateľa a odporcami) došlo uzavretiu zmluvy o splátkovom úvere, na základe
ktorého boli odporcom poskytnuté finančné prostriedky vo výške 14.140,61 eur a odporcovia sa zaviazali

dlžnú sumu uhradiť spolu s úrokom a dojedanými poplatkami v pravidelných mesačných splátkach
počnúc dňom 20.5.2006 až do 20.12.2020. Rovnako bolo preukázané, že odporcovia si povinnosti zo
zmluvy neplnili, preto právny predchodca navrhovateľa vyhlásil dňa 14.1.2009 mimoriadnu splatnosť
celéhoúveru.Odtohtodňazačalaplynúťnavrhovateľovi(jehoprávnemupredchodcovi)premlčaciadoba3 roky na uplatnenie nároku voči odporcom. Navrhovateľ si teda mohol svoj nárok uplatniť najneskôr
dňa 14.1.2012. Návrh však bol na súd podaný až dňa 7.3.2014, teda po uplynutí premlčacej doby.
Odporcovia v konaní námietku premlčania voči nároku navrhovateľa nevzniesli, v zmysle § 5b zákona

č. 250/2007 Z.z. však okresný súd na premlčanie musel prihliadnuť z úradnej povinnosti. Ako už bolo
uvedené, navrhovateľ svoj návrh voči odporcom na súde uplatnil až po uplynutí premlčacej doby, súd
na premlčanie prihliadol z úradnej povinnosti, a preto návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

Navrhovateľ v konaní uviedol, že podľa jeho názoru sa ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. na daný prípad

nevzťahuje, keďže na zmluvu o splátkovom úvere uzavretú medzi účastníkmi sa nevzťahuje zákon
o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. a nejde o spotrebiteľskú zmluvu ani v zmysle ust. § 52
Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Taktiež poukázal na to, že použitie
§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z. by predstavovalo retroaktivitu. K uvedenému súd uvádza, že zmluva o
splátkovom úvere je nepochybne svojím charakterom spotrebiteľskou zmluvou vzhľadom k ust. § 879j
Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o aplikáciu ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., toto ustanovenie bolo

do citovaného zákona zavedené zákonom č. 102/2014 Z.z. a táto právna norma v súvislosti s § 5b
neobsahuje žiadne prechodné ustanovenia. Svojou povahou ide o ustanovenie procesného charakteru
a pri absencii prechodných ustanovení je potrebné znenie § 5b aplikovať odo dňa nadobudnutia jeho
účinnosti. Keďže ku dňu rozhodovania súdu bolo citované ustanovenie zákona účinné, súd naň pri
rozhodovaní musel prihliadnuť. Pre úplnosť súd uvádza, že v danom prípade pri aplikácii ust. § 5b

zákona č. 250/2007 Z.z. aj za situácie, že by súd plynutie premlčacej doby posudzoval podľa ustanovení
Obchodného zákonníka, by nárok navrhovateľa bol premlčaný, pretože návrh bol na súd podaný až
po uplynutí 4-ročnej premlčacej doby podľa § 397 Obchodného zákonníka. O trovách konania bolo
rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. V konaní boli úspešní odporcovia a
preto im vznikol nárok na náhradu trov konania. Odporcom však v konaní žiadne trovy nevznikli, preto

súd rozhodol tak, že odporcom náhradu trov konania nepriznal. Vec právne posúdil podľa § 52 ods.
1 až 3, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a, § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 100, § 101
Občianskeho zákonníka, § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Navrhol rozsudok okresného

súduzmeniťajehonávrhuvyhovieť.Uviedol,žerozsudokvychádzaznesprávnehoprávnehoposúdenia
veci, keď okresný súd aplikoval na vec § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa napriek
tomu, že toto ustanovenie je možné aplikovať výlučne na právne vzťahy vzniknuté od 13. júna 2014 po
účinnosti tohto ustanovenia. Okresný súd tak konal v rozpore so zákonom č. 250/2007 Z.z. i v rozpore s
Ústavou SR. Použitie ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa na právne vzťahy

vzniknuté pred 13.06.2014 ( správne 01.05.2014) je retroaktívna aplikácia vo forme pravej retroaktivity,
ktorá je v právnom štáte neprípustná. Pre prípad, že sa odvolací súd stotožní s názorom okresného
súdu, žiadal, aby odvolací súd prerušil konanie podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. a podal Ústavnému
súdu SR návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov a to súlade § 5b zákona č. 250/2007
Z.z. s článkom 1 ods. 1 a 47 ods. 3 Ústavy SR. Dňa 29.05.2015 doručil navrhovateľ súdu podanie

označené ako doplnenie odvolania, no v skutočnosti navrhovateľ podaním iba opravil nesprávny dátum
nadobudnutia účinnosti ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. uvedený v odvolaní, keď správne mal
byť 01.05.2014, a v odvolaní nesprávne označené príslušné prechodné ustanovenie § 29c zákona č.
250/2007 Z.z., keď správne malo byť §29b.

K odvolaniu navrhovateľa sa odporcovia nevyjadrili.

Krajský súd preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu
je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. O odvolaní navrhovateľa rozhodol
bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože pojednávanie nebolo

potrebné nariaďovať.

Predmetom posudzovania odvolacieho súdu v prejednávanej veci vzhľadom na obsah odvolania
navrhovateľa bolo, či je správna aplikácia § 5b zákona na právne vzťahy založené pred účinnosťou
uvedeného ustanovenia.

Odvolacísúdpovažujenatomtomieste zapotrebnéuviesť,žeokresnýsúdsaužvodôvodnenírozsudku
náležitým spôsobom vyporiadal so všetkými rozhodnými dôvodmi podaného odvolania, ktoré dôvody
odvolateľ prezentoval už počas konania pred okresným súdom. Okresný súd postupoval správne, keďna danú vec aplikoval ust. § 101 a 103 Občianskeho zákonníka o premlčaní. Aj keď má úverová zmluva
charakterabsolútnehoobchodu,naotázkupremlčaniajepotrebnévzhľadomnaspotrebiteľskýcharakter
zmluvy aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takéto

pravidlo je ustálené v aplikačnej praxi súdov, ktoré riešenie odobril aj Ústavný súd Slovenskej republiky
v uznesení zo dňa 19. júna 2013 č.k. I. ÚS 402/2013-10, v ktorom skonštatoval, že prednostným
uplatnením Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený
v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa. S Obchodným zákonníkom je
totiž spojená dlhšia premlčacia doba štvorročná (ktorá má práve pre stranu v postavení dlžníka aj

spotrebiteľa rozhodujúci význam, keďže jemu vzniká dlh -povinnosť na majetkové plnenie, ktoré je
predmetom premlčania), v porovnaní s kratšou trojročnou premlčacou dobou v Občianskom zákonníku
(porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.01.2011 sp.zn. 5M Cdo 20/2009.).

Pokiaľ ide o odvolaciu námietku navrhovateľa k správnosti aplikácie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. v
danej veci, odvolací súd sa stotožňuje s odôvodením aplikácie tohto ustanovenia v danej veci.

Prejudiciálnou otázkou posúdenia časovej pôsobnosti § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa je zistenie,
či ide o ustanovenie hmotnoprávnej alebo procesnoprávnej povahy.

Okresný súd dospel k záveru, že ide o procesnoprávne ustanovenie. Odvolací súd s týmto záverom

súhlasí. Vychádzajúc z rôznych metód výkladu (jazykový, gramatický výklad- v ustanovení používané
výrazy „rozhodovať“, „rozhodovanie“ a „ o nárokoch“ , „aj bez návrhu“ predstavujú slovné spojenia
takmer bezvýnimočne vyhradené právu procesnému; historický a teleologický výklad- nepochybné
nastavenie spoločenských procesov v oblasti ochrany spotrebiteľa smerujúce k maximalizácii ochrany
spotrebiteľa ako slabšej strany v právnych vzťahoch, pričom platí, že každá právna norma sa má

vykladaťnaprospechtoho,naochranuktoréhojeprimárneurčená;logickývýklad- argumentumamaiori
ad minus, dictum de omni a nulo -orgánom oprávneným rozhodovať o nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy bude nepochybne i súd; systematický výklad- § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 5b
zákona o ochrane spotrebiteľa sú vo vzťahu lex generalis (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a lex
specialis (§ 5b zákona o ochrane spotrebiteľa), lebo § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa dopĺňa pravidlo

ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka v tom zmysle, že pokiaľ nepôjde o nároky vyplývajúce
zospotrebiteľskýchzmlúv,napremlčaniesúdprihliadnelennanámietkudlžníkauplatnenúvkonanípred
súdom) jednoznačne vyplýva záver o procesnoprávnom charaktere § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa.

Zákon č. 102/2014 Z. z., ktorým bol ako bod 11 čl. VIII do zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa zavedený nový § 5b, nadobudol účinnosť 1. mája 2014, a zákonodarca nestanovil žiadne
intertemporálne pravidlá ohľadom § 5b. Odvolací súd nesúhlasí s výkladom navrhovateľa, že z
formulácie prechodného ustanovenia § 29b zákona č. 250/2007 Z.z. vyplýva jednoznačný právny záver,
že ostatnými ustanoveniami okrem výslovne uvedeného 5a ods. 1 písm. b) a ods. 2 až 4 zákona č.

250/2007 Z. z., ktoré nadobudli účinnosť od 01.05.2014, sa majú riadiť len právne vzťahy vzniknuté od
01.05.2014 a teda že ustanovenie § 29b je preto prechodným ustanovením i k ustanoveniu § 5b.

Zo samotného výslovného neuvedenia dotknutého ustanovenia zákona (§ 5b) v intertemporálnej norme
zákona nemožno odvodzovať výklad, ktorý je v rozpore so všeobecnými princípmi určenia časovej

pôsobnosti procesných noriem platnými a aplikovateľnými práve v prípade absencie normatívnej úpravy
časovej koexistencie starej a novej právnej úpravy, ktorá je v danom prípade zrejmá a nesporná.

Pre časovú pôsobnosť procesných noriem platí princíp tzv. okamžitej aplikability, teda, že procesná
normapôsobíododňanadobudnutiasvojejúčinnostinavšetkyzačatékonaniaprebiehajúcenasúdocha

že procesné úkony je potrebné posudzovať podľa procesného práva účinného v čase vykonania úkonu.
To znamená, že sa odo dňa svojej účinnosti uplatní i v konaniach začatých pred jej účinnosťou t.j. pred
01.05.2014, ako je tomu i v danej veci. Preto okresný súd správne z úradnej povinnosti prihliadal a
posudzoval premlčanie práva uplatneného navrhovateľom. Súd nenarušil rovnosť účastníkov konania,
je totiž vecou veriteľa, aby si chránil svoje záujmy a nespoliehal sa na právnu nevedomosť účastníka

v postavení spotrebiteľa, v dôsledku ktorej sa nedovolá premlčania

Navrhovateľom uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku okresného súdu potom nebolo možné
považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok okresného súdu potvrdiť.Podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je
v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,

že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo
medzinárodnouzmluvou,ktoroujeSlovenskárepublikaviazaná;vtomprípadepostúpinávrhústavnému
súdu na zaujatie stanoviska,

Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené právne posúdenie aplikácie ustanovenia § 5b zákona č.

250/2007 Z. z. nedospel v danej veci k záveru , že je ustanovením odporujúcim článku 1 ods. 1 a
článkom 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá skutočnosť je podmienkou pre postúpenie návrhu
na ústavný súd a pre obligatórne prerušenie konania v zmysle citovaného ustanovenia§ 109 ods. 1 písm.
b) O.s.p.. Preto návrh navrhovateľa na prerušenie konania z toho dôvodu zamietol.

Okresný súd rozhodol správne aj o náhrade trov konania.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.
tak, že úspešným odporcom právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si nárok na
náhradu trov odvolacieho konania návrhom neuplatnili (§ 151 ods. 1 O.s.p.).a zo spisu im ani žiadne
trovy nevyplynuli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .