Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. august 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26Co/2/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412221634
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Greguš
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4412221634.2

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35
807 598, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi:
Slovenská republika, v jej mene: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13,
Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Komárno č.k. 8C/823/2012-43 zo dňa 7. októbra 2013, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Komárno č.k. 8C/823/2012-43 zo dňa 7. októbra 2013
r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal náhrady škody a
nemajetkovej ujmy, zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
Uviedol, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 27.09.2012 domáhal od odporcu zaplatenia majetkovej
škody 762,14 eura a nemajetkovej ujmy v sume 152,43 eura, nakoľko Okresný súd Nové Zámky rozhodol
o žiadosti o udelenie poverenia po viac ako 261 dňoch a to zamietnutím žiadosti.
Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, pripojeným spisom OS
Nové Zámky 14Er/620/2010 a zistil nasledovný skutkový a právny stav.
Dňa 07.06.2010 súdny exekútor doručil Okresnému súdu Nové Zámky žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Dňa 24.11.2010 Okresný súd Nové Zámky vydal uznesenie č.k. 14Er/620/2010-12,
ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia. Dňa 27.01.2011 uznesením č.k.
14Er/620/2010-18 exekučné konanie zastavil. Tieto uznesenia neboli napadnuté odvolaním a nadobudli
právoplatnosť.
Uviedol, že vzhľadom na ustanovenie § 25 zákona č. 514/2003 Z.z., pre vznik zodpovednosti štátu
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom musia byť splnené zákonné predpoklady vzniku
takejto zodpovednosti podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Predpokladmi sú existencia
nesprávneho úradného postupu, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom
a vznikom škody. Všetky musia byť splnené súčasne.
Súd prvého stupňa mal za to, že tvrdenie navrhovateľa, že exekučný súd nerozhodol v zákonnej lehote
o žiadosti o udelenie poverenia je právne irelevantná, nakoľko Exekučný poriadok upravuje lehotu na
vydanie poverenia, nie však na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. Mylný je teda
názor navrhovateľa o tom, že 15 dňová lehota sa vzťahuje aj na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia. Súd podľa navrhovateľa by mal posúdiť v tomto konaní, či exekučný súd rozhodol
správne, keď žiadosť o udelenie poverenia zamietol. Zistiť správnosť takéhoto rozhodnutia konajúcemu
súdu neprináleží. V závere uviedol, že z výsledkov vykonaného dokazovania zisteného skutkového
stavu veci mal súd prvého stupňa za preukázané, že žaloba preto nebola podaná dôvodne. Ďalej
uviedol s poukazom na § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. uviedol, že navrhovateľ nepreukázal súdu,
že by podal sťažnosť na prieťahy, žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti, resp., že by existovalo
právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie Európskeho súdu pre
ľudské práva či právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu, ktorými by bolo konštatované porušenie práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Absenciou predmetného rozhodnutia oprávneného
orgánu o existencii prieťahov nebola splnená podmienka pre rozhodnutie o náhrade škody v dôsledku
nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci a preto súd prvého stupňa
sa existenciou ďalších predpokladov zodpovednosti za škodu ďalej nezaoberal a dospel k záveru, že
navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno preukázania ním tvrdeného nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu a návrh ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania rozhodol s poukazom na § 142 ods. 1 OSP, tak že odporcovi, ktorý mal vo veci plný
úspech nepriznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva proti navrhovateľovi, ktorý vo
veci úspech nemal, pretože mu žiadne nevznikli.
Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ v zákonnom stanovenej lehote odvolanie domáhajúc sa jeho
zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch svojho odvolania uviedol,
že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, súd prvého stupňa
nesprávne vec právne posúdil a neúplne zistil skutkový stav veci. Súd rozhodol v merite veci na
základe "inšpirácie" novou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003
Z. z. V právnom štáte a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby súd interpretoval
hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenie zodpovednostného právneho vzťahu
pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a
po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Ak súd založil svoje rozhodnutie na
takejto neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného postupu, ktorý má dôsledok v nesprávnosti
súdneho rozhodnutia a takéto rozhodnutie musí byť zrušené. Súd bol viazaný ustanovením § 9 ods. 1
zák. č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom pred prijatím zák. č. 412/2012 Z. z. a nemohol interpretovať toto
ustanovenie prostredníctvom ustanovenia § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení zák. č. 412/2012 Z. z.
Súd svojim rozhodnutím aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Súd nevysvetlil, prečo
zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do času, kým
nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie
trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu sféru, na
čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktoré je z hľadiska ochrany
základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Exekučný súd rozhodoval o udelení
poverenia na vykonanie exekúcie, s čím nemal nič spoločné rozhodcovský súd. Právna istota ohľadom
riadneho výkonu exekúcie nemohla byť odstránená rozhodnutím rozhodcovského súdu, ale len súdu
exekučného. Súdu neprísluší polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Súd
má aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na
ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Súd svojimi úvahami úplne neguje doposiaľ vytvorenú a
stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorá je základom štandardu
ochrany základných práv v Európe, teda aj práva na spravodlivý súdny proces a osobitne práva na
prerokovanie veci v primeranom čase. Štrasburský súd opakovane uviedol, že zodpovednosť
štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú
mimosúdne faktory. Štrasburský súd tiež uviedol, že dohovor zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali
svoj právny poriadok takým spôsobom, aby vyhovel požiadavkám článku 6 ods. 1, zahrňujúc aj právo
na rozhodnutie veci v primeranej lehote.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa v medziach podaného odvolania a zistil, že je potrebné ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f) a h) OSP). Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 OSP.
Predmetom tohto konania je suma 762,14 eura, ktorej zaplatenie sa navrhovateľ domáha z dôvodu
náhrady škody a suma 152,43 eura z titulu nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Ako
právny základ návrhu na začatie konania navrhovateľ uviedol škodu, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku
nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Nové Zámky v exekučnom konaní vedenom pod.
sp.zn. exekučného spisu EX 4660/2010. Nesprávny úradný postup mal vzniknúť v dôsledku toho, že
exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 27.01.2011 a
to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, t.j. až po uplynutí zákonom stanovenej 15-
dňovej lehoty (omeškanie viac ako 261 dní).
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012, štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť

orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ ( žalobca ) domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca ( žalovaný ), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa § 167 ods. 2 OSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia
o rozsudku.
K dôvodom odvolania vo všeobecnosti odvolací konštatuje, že viazanosť rozsahom a dôvodmi odvolania
vyplýva pre odvolací súd z § 212 ods. 1 a 2 OSP. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako
hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť
rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie
vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd
viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a
dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným
úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie
§ 212 ods. 2 vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Treba
zdôrazniť, že ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného
odvolania je odvolací súd viazaný vždy.

V prvom rade navrhovateľ vo svojom odvolaní namietal odňatie účastníkovi možnosti konať pred súdom
a nesprávne právne posúdenie veci. V tejto časti je odvolanie navrhovateľa dôvodné.
Odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle tohto ustanovenia sa rozumie taký závadný procesný
postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky
súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a
nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Základné právo priznané podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a jeho podstata spočíva v prvom rade v oprávnení
každého reálne sa domáhať ochrany svojich práv na súde, a tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť
súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola namietanému právu poskytnutá ochrana v
medziach zákonov, ktoré ustanovenie o súdnej ochrane vykonávajú, a teda, že základné právo na súdnu
ochranu nespočíva len v práve domáhať sa súdnej ochrany, ale ju aj v určitej kvalite, t.j. zákonom
ustanoveným postupom súdu, dostať. Postup súdov v konaní o veci a jeho kvalita ustanovená zákonom
je vyjadrením práva na súdnu ochranu účastníka konania vyplývajúceho z čl. 46 ods. 1 ústavy. Ochranu
základným právam a slobodám poskytujú predovšetkým všeobecné súdy (I. ÚS 50/97, I. ÚS 54/97).
V zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti ústavného súdu predmetným článkom ústavy sa zaručuje
ochrana viacerých záujmov, a to najmä práva na prístup k súdu, práva na spravodlivý proces, ktorého
základným predpokladom uplatnenia je nezávislosť a nestrannosť súdu, pričom ochrana podľa čl. 46
ods. 1 ústavy neznamená, že súd právoplatne rozhodne v prospech navrhovateľa (II. ÚS 71/97, III. ÚS
46/04). Nejde o porušenie základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces, ak súd
nerozhodne podľa predstáv účastníka konania a jeho návrhu nevyhovie. Do práva na spravodlivý proces
nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi.
Ako vyplýva z obsahu súdneho spisu Okresného súdu Nové Zámky vedeného pod sp.zn.
14Er/620/2010, dňa 11.05.2010 bola pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica o návrhu oprávneného
na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor písomným podaním doručeným exekučnému súdu dňa
07.06.2010 požiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu
- rozhodcovského rozsudku č.k. SR 21291/09 zo dňa 11.01.2010. Dňa 07.07.2010 exekučný súd
vyzval oprávneného na zaslanie zmluvy č. 4193262 zo dňa 10.09.2008 uzatvorenú s povinným.
Dňa 10.09.2010 oprávnený zaslal exekučnému súdu odpoveď na výzvu spolu so zmluvou o úvere.
Exekučný súd následne uznesením č.k. 14Er/620/2010-12 zo dňa 24.11.2010 zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
07.01.2011. Exekučný súd potom uznesením č.k. 14Er/620/2010-18 zo dňa 27.01.2011 exekučné
konanie právoplatne zastavil.

Odvolací súd vo vzťahu k námietke týkajúcej sa inšpirácie novou právnou úpravou obsiahnutou v § 9
ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. (dôvod odvolania) uvádza, že súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí
necitoval ustanovenie § 9 ods. 2 v znení účinnom ku dňu začatia tohto konania a podania návrhu na
vydanie poverenia, teda ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. necitoval v správnom znení,
ktoré mal na danú vec aj aplikovať a preto je táto námietka navrhovateľa dôvodná. Súd prvého stupňa
totiž konštatoval, že absenciou predmetného rozhodnutia oprávneného orgánu o existencii prieťahov
nebola splnená podmienka pre rozhodnutie o náhrade škody v dôsledku nesprávneho úradného
postupu orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci a preto sa existenciou ďalších predpokladov
zodpovednosti za škodu ďalej nezaoberal a dospel k záveru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno
preukázania ním tvrdeného nesprávneho úradného postupu exekučného súdu a návrh ako nedôvodný
zamietol. Súd prvého stupňa tak napriek tomu, že konanie začalo dňa 27.09.2012 (teda za účinnosti
zákona č. 514/2003 Z.z. pred novelou), na vec aplikoval znenie zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom
od 01.01.2013, teda po novele vykonanej zákonom č. 412/2012 Z.z., teda aplikoval princíp retroaktivity,
čím vec zároveň aj nesprávne právne posúdil. Súd prvého stupňa uvedené ustanovenie citoval bez
toho, aby uviedol v ktorom znení ho cituje. Napadnuté rozhodnutie tak nespĺňa ani podmienku riadneho
odôvodnenia, ako celok je zmätočné, čím sa účastníkovi zároveň odňala možnosť konať pred súdom.
Podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.
Podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Podľa § 221 ods. 2 OSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do
právomoci ktorého vec patrí.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti z tohto dôvodu (nepreskúmateľnosti rozhodnutia), jeho
zmätočnosti a nesprávneho právneho posúdenia veci, odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto uznesenia a rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) OSP
zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie (ods. 2), v ktorom je súd prvého stupňa viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu (§ 226 OSP).
Odvolací súd odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko odporcovi v súvislosti s
odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.