Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. január 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoE/276/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3215203833
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3215203833.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného A., s.r.o., so sídlom N., A. č. XX, L. : XX XXX XXX,
zastúpeného Advokátskou kanceláriou T. A. s.r.o., so sídlom N., B. 4, proti povinnej O. O., bytom N. nad
N., J. C. C. 13XX/X, o vymoženie 211,66 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 17. septembra 2015, č.k. 4Er/850/2015-10 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie podľa § 104 ods. 1 O.s.p. s
poukazom na § 103, § 159 ods. 3 a § 251 ods. 4 O.s.p. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v
predmetnej veci sa oprávnený návrhom zo dňa 19.03.2015 domáhal vykonania exekúcie voči povinnej,
a to na podklade rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 0089/07 zo dňa 02.02.2007. Súd sa oboznámil s návrhom

na vykonanie exekúcie, so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, s exekučným
titulom a s pripojeným spisom tunajšieho súdu sp. zn. 4Er/2051/2008 a zistil, že exekučné konanie
je potrebné zastaviť. Uviedol, že oprávnený a povinná uzavreli dňa 24.03.2006 Zmluvu o úvere,
súčasťou ktorej sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Zmluva, ktorú jej účastníci uzavreli, má
formu spotrebiteľskej zmluvy. Rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. sp. zn. SR 0089/07 zo dňa 02.02.2007 bola povinnej

uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 20.760 Sk s príslušenstvom. V konaní vedenom na
tamojšom súde pod sp. zn. 4Er/2051/2008 bolo exekučné konanie voči povinnému vedené na podklade
tých istých listinných dôkazov, t.j. na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. sp. zn. SR 0089/07 zo dňa 02.02.2007.
Uznesením tamojšieho súdu č.k. 4Er/2051/2008-22 zo dňa 13.06.2012 bola exekúcia vyhlásená za
neprípustnú a zastavená. Citované uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.04.2013 v spojení s

uznesenímKrajskéhosúduvTrenčínezodňa31.01.2013,č.k.8CoE/111/2012-57.Uviedol,žeexistencia
prekážky právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom toho, aby súd nekonal a nerozhodoval o veci,
o ktorej už skôr právoplatne rozhodol iný súd, prípadne iný orgán, ktorého rozhodnutím je civilný súd
viazaný. Prekážka res iudicata sa zaraďuje do kategórie neodstrániteľných vád konania, existencia
ktorých má za následok zastavenie konania (iné rozhodnutie súdu v prípade prekážky rozhodnutej veci
neprichádza do úvahy). Z ustanovení § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že podmienky konania,

za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti a kedykoľvek za konania.
Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky prekážky
rei iudicatae dochádza vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky, a to: začne sa opätovne
konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté; začne sa opätovne konať medzi tými istými
účastníkmi; začne sa opätovne konať o tej istej veci. Poukázal na ust. § 251 ods. 4 O.s.p., z ktorého
možno vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky, ktoré sú v podstate totožné

s podmienkami sporového konania. Na to nadväzujú aj dôsledky nedostatku podmienok konania,
t.j. ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania, exekučný súd je povinný exekučnékonanie zastaviť vzhľadom na ustanovenia § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 251 ods. O.s.p.
Vzhľadom k tomu, že Exekučný poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku
rozhodnutej veci, je potrebné na exekučné konanie aplikovať ustanovenie § 159 ods. O.s.p., ktoré

výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Mal za
to, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v predmetnej exekučnej veci, súd už
o totožnom nároku oprávneného, uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho
istého exekučného titulu medzi tými istými účastníkmi exekučného konania, právoplatne rozhodol, a to
uznesením č.k. 4Er/2051/2008-22 zo dňa 13.06.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne

zodňa31.01.2013,č.k.8CoE/111/2012-57.Nakoľkouvedenýmuznesenímboloprávoplatnerozhodnuté
o právnom nároku oprávneného, ktorý bol priznaný v exekučnom titule, pričom skutkové okolnosti
vedúce k záveru o nespôsobilosti exekučného titulu zostali nezmenené, ide o meritórne rozhodnutie,
ktoré založilo prekážku právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata), a teda keďže oprávnený podal v
totožnej veci návrh na vykonanie exekúcie, v takomto exekučnom konaní nemožno pokračovať a bolo
potrebné exekučné konanie zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že v tejto
fáze exekučného konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie
poverenia, pričom prípustnými výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo
vydanieuzneseniaozamietnutínávrhunavydaniepoverenia.Vpredmetnejvecivšaksúdprvéhostupňa
o návrhu na vydanie poverenia nerozhodol, ale nad rámec zverenej právomoci rozhodol napadnutým

uznesením o zastavení exekúcie. Zastával názor, že danom prípade exekučný súd nesprávne aplikoval
ust. 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 prvá veta a § 103 O.s.p., pretože v exekučnom konaní
nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie
podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z., aplikovať
zásadu res iudicata. Namietal, že exekučné konanie nemá vo svojom predmete „vec“, o ktorej by sa

mohlo právoplatne rozhodnúť, pretože exekučné konanie predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého
obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. Je teda zrejmé, že exekučné konanie
nemá merito veci, o ktorom by sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces, v dôsledku čoho akékoľvek
skončenie exekučného konania nie je spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci. Zároveň poukázal
na vôľu zákonodarcu, ktorý v Exekučnom poriadku úmyselne neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako

vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia prípustnosti aplikácie prekážky rozhodnutej veci v exekučnom
konaní. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinná sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu
prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť ako vecne správne.

V predmetnej veci sa oprávnený návrhom, spísaným do zápisnice na exekútorskom úrade JUDr. F.
G. dňa 19.03.2015, domáhal vykonania exekúcie proti povinnej, a to na podklade exekučného titulu,
ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská, a.s. zo dňa 02.02.2007, sp. zn. SR 0089/07, ktorý podľa vyznačenej doložky mal

nadobudnúť právoplatnosť dňa 19.02.2007 a vykonateľnosť dňa 22.02.2007. Napadnutým uznesením
súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie, keďže v predmetnom exekučnom konaní je podkladom
pre vymoženie pohľadávky oprávneného ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým už súd
vo svojom skoršom rozhodnutí zo dňa 13.06.2012, č.k. 4Er/2051/2008-22 jednoznačne konštatoval, že
nie je spôsobilým exekučným titulom. Súd prvého stupňa bol toho názoru, že za týchto podmienok ide

o prekážku rozhodnutej veci a toto exekučné konanie je potrebné zastaviť podľa § 104 ods. 1 O.s.p.

Z obsahu pripojeného rozhodnutia súdu prvého stupňa zo dňa 13.06.2012, č.k. 4Er/2051/2008-22
vyplýva,žeoprávnenýsanapodkladevyššieuvedenéhoexekučnéhotituludomáhalvykonaniaexekúcie
proti povinnej pre vymoženie 20.760 Sk s príslušenstvom (689,11 eur), a to na podklade návrhu na

vykonanie exekúcie zo dňa 10.06.2007. V uvedenej exekučnej veci súd prvého stupňa uznesením zo
dňa 13.06.2012, č.k. 4Er/2051/2008-22 exekúciu zastavil. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
10.04.2013 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 31.01.2013, č.k.
8CoE/111/2012-57.Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje

sa však vždy uznesením.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Odvolací súd konštatuje, že existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom toho,
aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol iný súd, prípadne iný
orgán, ktorého rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka rei iudicatae sa zaraďuje do kategórie
neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho

(iné rozhodnutie súdu v prípade prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto súvislosti
odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 103 O.s.p. , podľa ktorého kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či
sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). V ustanovení § 104
ods. 1 O.s.p. je ďalej zakotvené, že ak ide o taký

nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení
O.s.p. teda vyplýva, že podmienky konania, za
ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti a kedykoľvek za konania.

Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky prekážky rei

iudicatae dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky:
1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté;
2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi;
3. a o tej istej veci.

Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. je nutné
vyvodiť,žepreexekučnékonanieplatiaprocesnépodmienky,ktorésúvpodstatetotožnéspodmienkami
sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj dôsledky nedostatku podmienok konania;
ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania, súd je povinný exekučné konanie
zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a § 104 O.s.p. v spojení s ust. § 251 ods. 4 O.s.p . Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku
rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie aplikovať ust. § 159 ods. 3 O.s.p. , ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci

právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je
nevyhnutné posúdiť, čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní.

Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý je
predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je predmetom konania

žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný
dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v exekučnom
konaní rozhodlo o neprípustností exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti či určitých spôsobov
vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej.

Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie v predmetnej exekučnej veci, súd prvého stupňa už o totožnom nároku oprávneného,
uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu, medzi tými
istými účastníkmi exekučného konania, právoplatne rozhodol, a to uznesením zo dňa 13.06.2012, č.k.4Er/2051/2008-22. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.04.2013 v spojení s potvrdzujúcim
uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 31.01.2013, č.k. 8CoE/111/2012-57. Nakoľko uvedeným
uznesením o zastavení exekúcie bolo právoplatne rozhodnuté o právnom nároku oprávneného, ktorý

bol priznaný v exekučnom titule, pričom skutkové okolnosti vedúce k záveru o nespôsobilosti tohto
exekučného titulu zostali nezmenené, ide o meritórne rozhodnutie, ktoré založilo prekážku právoplatne
rozhodnutej veci. Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací súd zastáva právny názor, že uznesenie súdu
prvého stupňa zo dňa 13.06.2012, č.k. 4Er/2051/2008-22 v spojení s uznesením Krajského súdu v
Trenčíne zo dňa 31.01.2013, sp.zn. 8CoE/111/2012-57, založilo prekážku res iudicata, a teda pokiaľ v

totožnej veci podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie, v takomto exekučnom konaní nemožno
pokračovať, a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1
O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .